Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 23, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/247/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713219018
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5713219018.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka

Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu:
VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK, so sídlom P.O. BOX 45, Karloveská 2, 842 04
Bratislava, IČO: 00 156 752, právne zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK- ŠTRPKA, s.r.o.
so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: V. Z., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom M. G. XX, J., toho času bytom Y. X, J., (u dcéry O. Z.), o zaplatenie 1.444,22
Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k.
10C/152/2014-168 zo dňa 25. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu 1.444,22 Eur s úrokmi z omeškania ročne vo výške a zo súm bližšie uvedených
vo výroku rozsudku a zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania, to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.12.2013 domáhal proti

žalovanému zaplatenia istiny 1.444,22 Eur spolu s úrokmi z omeškania na tom skutkovom základe,
že so žalovaným uzavrel dňa 18.10.2002 zmluvu o nájme nehnuteľností a následne dodatok č. 1 zo
dňa 04.09.2006 (správne 18.09.2006 - pozn. odvolacieho súdu), ktorou dal žalovanému do nájmu
nehnuteľnosti v k.ú. M. L.. Nájomná zmluva zo dňa 18.10.2002 bola uzavretá na dobu určitú, t.j.
od 01.11.2002 do 30.06.2006, dodatkom č. 1 zo dňa 18.09.2006 bola predložená do rozhodnutia
zakladateľa prenajímateľa o udelení výnimky k odplatnému prevodu prenajatých nehnuteľností.
Nájomné bolo dohodnuté na sumu 2.046,- Sk (67,91 Eur). Žalovaný dňa 12.11.2009 požiadal o

odkúpenie nehnuteľnosti, na základe čoho žalobca požiadal zakladateľa o predchádzajúci súhlas k
odplatnému prevodu, ktorý súhlas mu bol doručený dňa 02.02.2011 (správne 02.12.2011 - pozn.
odvolacieho súdu), ale k podpisu kúpnej zmluvy medzi účastníkmi nedošlo. Žalobca vyúčtoval
žalovanému za obdobie január 2012 - november 2013 nájomné vo výške 67,91 Eur mesačne, ktoré
žalovaný v lehote zročnosti nezaplatil.
Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že medzi účastníkmi sporu existoval nájomný
vzťah aj v rokoch 2012-2013 s poukazom na ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v ďalšom texte

už len OZ), nárok žalobcu má právnu oporu nielen v ustanoveniach nájomnej zmluvy, ale i v ust. §
671 ods. 1 OZ. Pokiaľ žalovaný vzniesol v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý bol v predmetnej
veci vydaný, pripomienky, tieto okresný súd považoval za irelevantné, nakoľko v odpore nevzniesol
započítaciu námietku vo vzťahu k nároku žalobcu. Na základe týchto skutočností vyhovel žalobe ažalobcovi priznal nájomné vyúčtované faktúrami v celkovej výške 1.444,22 Eur. Popri istine priznal
žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. i nárok na úroky
z omeškania v požadovanej výške a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. i právo na náhradu účelne vynaložených

trov konania.

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, z ktorého obsahu vyplýva návrh žalovaného na zmenu
napadnutého rozsudku v tom smere, aby žalobný návrh žalobcu bol v celom rozsahu zamietnutý.
V dôvodoch odvolania uviedol, že on ani jeho rodina nehnuteľnosti neužívala, nájomným sa len udržiaval

nájomný vzťah. Odkúpenie nehnuteľnosti sa odkladalo, po 10 rokoch platenia nájomného a investovania
sa sústredil na odkúpenie nehnuteľnosti, k čomu však pre jeho zdravotné problémy nedošlo. Nájomnú
zmluvu uzavieral s tým, že bol zamestnancami žalobcu uisťovaný, že v dohľadnej dobe bude možné
nehnuteľnosti odkúpiť, avšak celá záležitosť sa neúmerne predlžovala. Rozpor videl v tom, že ak je niečo
v dezolátnom stave, tak sa dá ťažko užívať, čo znamená, že nič neužíval, len investoval. Zamestnanec
žalobcu (Ing. A.) ho v roku 2006 vyzval, aby si dal žiadosť o zníženie nájmu. Povedal mu, aby radšej

urýchlil predaj, nakoľko nehnuteľnosti sa v takomto stave užívať nedajú. Bolo mu povedané, že je
pozastavenýakýkoľvekpredajštátnehomajetku.Rokyutekali,ažnakoniecjehoiniciatívydosiaholvroku
2012 vypracovanie kúpnej zmluvy. Bohužiaľ v tomto roku doľahli na jeho zdravotné problémy, ktoré mu
komplikujú životnú situáciu dodnes. Žiadal, aby súd preniesol celú zodpovednosť vzťahu na jeho dcéru
O. Z. a jej manžela P. Z.. Dcéra je uvedená aj v kúpno-predajnej zmluve so žalobcom. Tiež poprosil, aby

zohľadnená investícia 2.000,- Eur v zápočte k spomínanému dlhu na nájme.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť,
nakoľko odvolanie žalovaného je nedôvodné a v celom rozsahu bezpredmetné. Žalovaný v odvolaní
neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil jeho nárok, svoje tvrdenia nepodložil

žiadnym relevantným dôkazom. V podrobnostiach uviedol, že s poukazom na ust. § 676 ods. 2 OZ
žalovaný bol stále nájomcom nehnuteľnosti a mal uhrádzať nájomné vo výške 67,91 Eur mesačne aj
za obdobie od januára 2012 do novembra 2013. Žalovaný nevzniesol započítaciu námietku vo vzťahu k
jeho nároku, len naznačil, že prípadnú pohľadávku, ktorú má z vykonania investície trov domu montážou
plastových okien, by mal žalobca zohľadnil pri predaji rodinného domu na žalovaného. Po udelení

súhlasu k odplatnému prevodu nehnuteľností zaslal dňa 06.02.2012 žalovanému kúpnu zmluvu č.
92/1200/2011/V s overeným podpisom žalobcu ako predávajúceho s tým, aby obratom zaslal podpísané
kúpne zmluvy späť žalobcovi. Žalovaný však podpísané kúpne zmluvy späť nezaslal. Z uvedeného
dôvodu nie je pravdivé jeho tvrdenie, že vynakladal úsilie na kúpu nehnuteľnosti. Nakoľko žalovaný
ani jeho dcéra nepodpísali kúpnu zmluvu a žalovaný nezaplatil nájomné, ktoré mu bolo vyfakturované

od februára 2012 do novembra 2013, vypovedal žalovanému zmluvu o nájme a zároveň mu zaslal i
oznámenie o odovzdaní a prevzatí prenajatých nehnuteľností. Tiež podal proti žalovanému návrh na
vypratanie nehnuteľností, konanie sa viedlo na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 8C/334/2013, pričom
súd tomuto návrhu vyhovel. Ak žalovaný tvrdí, že chcel odkúpiť nehnuteľnosti pre svoju dcéru, potom
žalobca vykonal všetky možné kroky, aby došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a prevodu nehnuteľností na

žalovaného, a tiež jeho dcéru. Skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní sú irelevantné a účelové,
všetky faktúry za nájom boli vystavené v zmysle zmluvy o nájme a žalovaný mal povinnosť tieto úhrady
vykonať.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu už písomne nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 C.s.p.)
a má predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 C.s.p.), viď viazaný rozsahom odvolania a odvolacími
dôvodmi (§ 379, § 380 C.s.p.) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 C.s.p.) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá v zásadných bodoch kritériám

uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C.s.p., odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných
bodoch na ne odkazuje, a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné.

6. Odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.Odvolací súd považuje za významné (vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného) uviesť, že v
zmysle ust. § 380 ods. 1 C.s.p. je odvolacími dôvodmi viazaný, čo znamená, že rozsudok súdu prvej
inštancie preskúmava len z týchto dôvodov. Z odvolania žalovaného vyplýva, že svojim odvolaním

nijako nenamieta závery súdu prvej inštancie o predĺžení nájomnej zmluvy podľa ust. § 676 ods. 2
OZ ani závery o existencii nájomného vzťahu medzi ním a žalobcom aj v období od februára 2012
do novembra 2013, za ktoré obdobie žalobca podanou žalobou v predmetnom konaní požadoval
nájomné za prenajaté nehnuteľnosti. Žalovaný v konečnom dôsledku nenamietal ani ukončenie nájmu
nehnuteľnosti výpoveďou žalobcu, na základe ktorej malo dôjsť k ukončeniu nájomného vzťahu ku dňu

08.11.2013 (č.l. 52 pv spisu). Pokiaľ žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu poukázal na jeho
investíciu v prenajatých nehnuteľnostiach (výmena okien) a v odvolaní požiadal, aby bola k zápočtu
zohľadnená jeho investícia 2.000,- Eur (cca 60.000,- Sk) súd prvej inštancie správne túto obranu
žalovaného nemohol vyhodnotiť ako započítaciu námietku eventuálne vzájomný návrh (§ 147 ods. 2
C.s.p.), nakoľko žalovaný ohľadne svojej pohľadávky nepredložil žiadny relevantný dôkaz. To isté platí
aj vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného v odvolaní. Naviac odvolací súd poznamenáva, že v odvolacom

konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.). Ostatné odvolacie
námietky žalobcu nesúviseli s predmetom tohto konania, preto odvolací súd ich vyhodnotil ako právne
nevýznamné. Nakoľko žalovaný nevzniesol žiadne námietky ani proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie
o náhrade trov konania, odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny
potvrdil.

7. Odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodol, že žalobca má právo
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, nakoľko bol v tomto konaní v celom rozsahu
úspešný.

8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)