Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114222427
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114222427.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek
senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu BL Telecom collection,
s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o.,
Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. P. 9,
G., za účasti Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42

343 828, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o
zaplatenie 712,12 eura s príslušenstvom, o odvolaní Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS",
Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828 proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 13C 163/2014
- 74 zo dňa 27.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom
a Združením - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, IČO: 42 343 828 a v rozsahu zrušenia v r a c i a

vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom konanie v časti o
zaplatenie sumy 614,80 eura s 9% úrokom z omeškania z tejto sumy od 18.12.2011 do zaplatenia
zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 97,32 eura s úrokom z omeškania vo
výške 9,5% ročne zo sumy 35,96 eura od 18.08.2011 do zaplatenia a zo sumy 30,42 eura od 18.10.2011

do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 30,94 eura od 18.11.2011 do zaplatenia
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Stranám sporu a Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS“ (ktoré do 30.06.2016 malo postavenie vedľajšieho účastníka) náhradu trov konania nepriznal.
Žalobcovi vrátil časť súdneho poplatku za návrh vo výške 19,30 Eur prostredníctvom príslušného
prevádzkovateľa systému po právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 614,80 eura s príslušenstvom zastavil z dôvodu

späťvzatiažalobyvtejtočasti.Včastiozaplateniesumy97,32euraspríslušenstvomsúdžalobevyhovel,
lebo mal preukázané, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb je dôvodný.
Rozhodnutie o trovách konania medzi žalobcom a Združením - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS“ (ďalej tiež „združenie“) odôvodnil ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného
do 30.06.2016. Poukázal, že združenie vo svojom podaní zo dňa 15.12.2015 (v rozpore s obsahom
predchádzajúceho) síce uviedol, že do konania vstupuje len čo sa týka zmluvných pokút vo výške 614,80

eura, avšak okrem toho, že predmetom konania ako ho vymedzil žalobca, bolo zaplatenie ceny za
poskytnuté služby, procesné predpisy v ust. § 93 ods. 2 O. s. p. neumožňovali vedľajším účastníkom
vstup do konania iba ohľadom časti predmetu konania, ale len popri účastníkovi konania - teda v rozsahu
jeho postavenia. Pri posudzovaní účelnosti uplatnených trov združenia súd prvej inštancie prihliadal na
celkový predmet konania, postavenie konajúcich subjektov a povahu a účelnosť ich úkonov vo vzťahu
k ich potrebe na uplatňovanie alebo bránenie práva žalovaného a k priebehu a výsledku konania.

Je samozrejmé, že každý účastník má v konaní právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, toto
právo však nemožno spájať automaticky s právom na náhradu všetkých trov právneho zastúpenia.Uvedené pritom treba hodnotiť osobitne dôsledne práve v súvislosti s trovami vedľajších účastníkov,
ktorí do konania vstupujú dobrovoľne, s princípom proporcionality, právnej istoty a predvídateľnosti
práva. Žalobca síce nesie zodpovednosť za výsledok konania a s tým spojené trovy, nemôže ale

predvídať vstup vedľajších účastníkov, regulovať ich počet, ktorý je prakticky neobmedzeným a
ktorým povinná náhrada všetkých ich trov žalobcom by tak bola v rozpore s princípom spravodlivosti.
Vychádzajúc zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti Občianskeho súdneho konania ako
celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality preto treba prihliadať aj na primeranosť súvisiacu
s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie

práva. Uvedené sa potom premieta do dôkladného posudzovania úkonov vedľajších účastníkov či
boli spôsobilé priniesť účastníkovi, popri ktorom sa vedľajší účastníci konania zúčastňujú, priaznivejšie
rozhodnutie vo veci, a teda významné na uplatňovanie alebo bránenie jeho práva a zároveň aj potrebné
pre priaznivejšie rozhodnutie vo veci, či už z hľadiska procesného alebo z hľadiska hospodárnosti, a teda
na tento účel aj efektívne (účelne) vynaložené. Súd nepovažoval trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka za vynaložené účelne lebo súd už z úradnej povinnosti v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007

Z.z. prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, predmetom konania, podľa toho
ako ho v návrhu skutkovo vymedzil žalobca, bola cena za služby (a nie zmluvné pokuty), vyjadrenie
vedľajšieho účastníka bolo všeobecné, neurčité a bez významu k predmetu konania, platí zásada iura

novit curia (súd pozná právo) a z obsahu vyjadrenia vedľajšieho účastníka vyplýva, že sa týkalo a bolo
vypracované a uplatňované hromadne vo viacerých obdobných prípadoch.

2. V zákonom stanovenej lehote podalo proti rozsudku - výroku o trovách konania, odvolanie Združenie -
Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“. Uviedli, že v žalobe sú spojené dva skutkovo a právne samostatné

nároky. Jedným je nárok na tzv. hovorné, druhým je nárok na zaplatenie zmluvných pokút. Združenie
vstúpilo do konania na podporu spotrebiteľa len v rozsahu, v ktorom sú žalobcom porušované jeho
spotrebiteľské práva. Ak sú v žalobe spojené viaceré skutkovo a právne samostatné nároky, nič
by nemalo brániť tomu, aby združenie vstúpilo do konania len vo vzťahu k nároku, ktorý bol voči
spotrebiteľovi uplatnený nedôvodne, v rozpore so spotrebiteľským právom. Nárok za neuhradené služby

združenie považovalo za dôvodný a aktivita združenia sa týkala len zmluvných pokút ako skutkovo a
právne samostatného nároku, ktorý mohol byť uplatnený samostatnou žalobou. Len preto, že žalobca
obidva nároky spojil do jednej žaloby, neznamená to, že združenie vstúpilo do konania aj vo vzťahu k
hovornému, kde spotrebiteľské práva porušované nie sú. Keďže žalobca v časti uplatnených zmluvných
pokút zobral žalobu podaním zo dňa 10.12.2015 späť, súd prvej inštancie konanie zastavil, a preto mal

správne vo vzťahu k trovám konania združenia aplikovať ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. a priznať
mu náhradu trov konania. Žalobca svojim konaním zavinil zastavenie konania v tejto časti. Navrhol,
rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a priznať združeniu náhradu trov konania vo vzťahu k zmluvnej
pokute v plnej výške.

3. Žalobca k podanému odvolaniu navrhol odvolanie odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou
osobou.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §
34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“),

vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie Združenia - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa „POS“ je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany.
Podľa čl. 2 ods. 1, 2 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom
každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacoupraxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Podľa článku 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s

Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
Podľa § 89 CSP, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca

sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 93 ods. 2, 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31.12.2014, ako vedľajší účastník

sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,

posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

6. Civilné sporové konanie je jednou zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu
pri aplikácii práva súdom v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych
práv účastníkov zaručených Ústavou Slovenskej republiky (článok 46 a nasl.) v súlade s právom

na spravodlivý súdny proces zaručeným článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Ochrana ohrozených alebo porušených práv
aprávomchránenýchzáujmovmusíbyťspravodliváaúčinnátak,abybolnaplnenýprincípprávnejistoty,
legitímneho očakávania účastníkov, ako aj v súlade s ústavným a eurokonformným výkladom zákona
(čl. 2 ods. 1, 2, čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

7. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní
postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1 CSP už v režime Civilného sporového poriadku v súlade s
princípom okamžitej aplikability. Pokiaľ však ide posúdenie otázky náhrady trov konania vedľajšieho
účastníka a samotné posúdenie postavenia vedľajšieho účastníka v konaní po 01.07.2016, je potrebné

zohľadniť procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok, keďže v zmysle
§ 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím
účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované, čo je v súlade s princípom justifikácie
účinkov procesných úkonov. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty teda zostáva
zachované procesné postavenie vedľajšieho účastníka, ktorý do konania vstúpil pred 01.07.2016

zákonným spôsobom upraveným v ust. § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. a rovnako preto v zmysle týchto ustanovení
je potrebné posudzovať otázku náhrady trov konania právnickej osoby na ochranu spotrebiteľa.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS vstúpilo do konania v
zmysle§93ods.2O.s.p.akovedľajšíúčastníknapodporužalovanéhodňa18.09.2014.Vpodanízodňa

08.12.2014 vedľajší účastník poukázal na spotrebiteľský charakter sporu a neprijateľnosť zmluvného
dojednania o zmluvnej pokute, ktorú žalobca používa naďalej, hoci už bola právoplatne určená za
neprijateľnú. Navyše táto zmluvná podmienka je neplatná aj podľa klasickej civilistiky pre jej neurčitosť.
Uplatnil si trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Následne žalobca podaním zo dňa
10.12.2014 vzal žalobu v časti o zaplatenie 614,80 eura (zmluvná pokuta) späť a žiadal konanie v tejto

časti zastaviť.

9. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie v tom zmysle, že zastúpenie
vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach uplatňovaných hromadne vo viacerých obdobných
prípadoch sa javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu. S

prihliadnutím na zmysel a predmet činnosti vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana spotrebiteľov je
vecou vedľajšieho účastníka definovať, do akého konania a v akom rozsahu vstupuje. O rozhodovanie
o niekoľkých nárokoch, o tzv. objektívnu kumuláciu jedným rozhodnutím ide napr. vtedy, keď sa súčasnerozhoduje o nároku na plnenie zo zmluvy, alebo o zaplatenie pohľadávky zo zmluvy a o zmluvnej pokute;
okolnosť, že sa tak stalo jediným výrokom alebo viacerými výrokmi je tu nerozhodná.

10. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, ak sa v spoločnom konaní prejednávajú
viaceré veci, považujú sa tieto veci za samostatné, t. j. samostatne je potrebné posúdiť mieru
úspechu a neúspechu účastníkov a trovy konania, ktoré účastník súčasne vynaloží na viac spoločne
prejednávaných vecí je potrebné rozdeliť podľa pomeru výšky jednotlivých nárokov, t. j. podľa toho ako
sa jednotlivé veci podieľali na vzniku trov, ktoré účastníkovi vznikli.

11. Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty má právo na
náhradu trov konania, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s bránením práva žalovaného. Ako
vyplýva z obsahu spisu, žalobca nepreukázal a dokonca ani len netvrdil, že k späťavzatiu žaloby v
časti zmluvnej pokuty došlo v dôsledku správania sa žalovaného, preto platí, že z procesného hľadiska
zavinil zastavenie konania žalobca, čo má za následok povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšiemu

účastníkovi na strane procesne úspešného žalovaného. Práve vstup vedľajšieho účastníka do konania
nastranežalovanéhoboldôvodomspäťvzatiažalobyzostranyžalobcuvčastizmluvnejpokuty.Vdanom
prípade nemožno mať pochybnosti o účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania a rovnako ani
o účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia.

12. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalobca si žalobou uplatnil dva
samostatné nároky (zaplatenie telekomunikačných služieb a zmluvných pokút), ktoré spočívajú na
rôznom právnom základe a ktoré si žalobca mohol uplatniť v dvoch samostatných konaniach. V danom
prípadetakurobilpodanímjednejžaloby.Včastizmluvnýchpokútvedľajšíúčastníkposkytolžalovanému
ako spotrebiteľovi náležitú ochranu pred nekalou zmluvnou podmienkou. Z toho dôvodu má nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu.

13. Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou súdu prvej inštancie, lebo vedľajší účastník je inštitúciou
zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Vedľajší účastník podľa úpravy v Občianskom súdnom poriadku,
podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodoval, mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. (ako aj CSP) umožňoval každému účastníkovi dať sa
zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Žiadny právny
predpis vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník (strana) odborne spôsobilý chrániť svoje
záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z toho dôvodu mu nemala byť
priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Odvolací súd poukazuje na to,

že aj samotný žalobca ako právnická osoba sa pravidelne necháva zastupovať advokátskou kanceláriou
a taktiež si uplatňuje nárok na náhradu trov konania. Právo na zastúpenie advokátom nie je možné
uprieť, teda ani vedľajšiemu účastníkovi, t. j. ako právnickej osobe, ktorá do konania vstúpi. Navyše
s účinnosťou od 01.01.2012 za trovy konania sa považovala aj náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu (zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa).

14. Aj keď žalovaný výslovne neudelil súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, podľa
názoru odvolacieho súdu v zmysle ust. § 93 O.s.p. účinného do 31.12.2014 sa na vstup vedľajšieho
účastníka do konania nevyžadoval výslovný súhlas žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka

do konania. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že aktuálna právna úprava v Civilnom sporovom
poriadku inštitút vedľajšieho účastníctva síce nepozná, avšak občianske združenie vstúpilo do konania
ako vedľajší účastník v čase, keď mu to právna úprava umožňovala. Občianske združenie teda účinne
vstúpilo do konania, oprávnene sa konania zúčastnilo a účelne vynaložilo trovy, na ktorých náhradu mu
vznikol nárok.

15. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti,
t. j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a Združením - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS“ (§ 389 ods. 1 písm. c) CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (391 ods. 1
CSP).

16. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu
medzi žalobcom a Združením - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ v zmysle vyššie uvedeného. Súd
prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v novom rozhodnutí rozhodne aj

o trovách odvolacieho konania.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.