Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/296/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413215400
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6413215400.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v právnej veci
žalobcov 1/ C. Q., nar. X. G. XXXX, bytom H., H. XXX/X, 2/ D. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., H.
XXX/X, zastúpený žalobcom 1/ ako opatrovníkom, 3/ T. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., H. XXX/X,
4/ maloletej Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, zastúpená žalobcom 1/ ako zákonným zástupcom a súčasne
žalobcovia 1/ až 4/ zastúpení advokátom Mgr. Petrom Piatnikom, so sídlom Nám. Sv. Egídia 29/69, 058
01 Poprad, proti žalovaným 1/ G. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. H., J. W. XX, 2/ H. H., nar. XX. XX.
XXXX, bytom R. R., R. XX, 3/ B.. H. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., L. XX, žalovaní 1/ až 3/ zastúpení

KOTRUSZ & BENČÍK s. r. o., so sídlom Štefánikova 57, 949 01 Nitra, IČO: 47 237 252, v mene ktorej
koná JUDr. Juraj Kotrusz, advokát, v konaní o neplatnosť darovacích zmlúv o odvolaní žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/169/2013-97 z 26. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaní 1/ až 3/ majú voči žalobcom 1/ až 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi darkyňou nebohou

B. Q. a obdarovanou žalovanou 1/ G. N., ktorej vklad povolil Okresný úrad R.F., odbor katastrálny dňa
24. 01. 2007 pod sp. zn. V 25/2007 a zároveň žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej
medzi darkyňou žalovanou 1/ G. N. a obdarovanými žalovanými 2/ a 3/, vklad ktorej povolil Okresný úrad
R.F., odbor katastrálny pod sp. zn. V 278/2012, zamietol. Žalobcom 1/ až 4/ uložil povinnosť zaplatiť
žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov konania vo výške 1 042,45 Eur spoločne a nerozdielne do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.
1.1 Súdprvejinštanciezistil,ženeboháB.Q.(manželkažalobcu1/amatkažalobcov2/až4/)zastúpená

žalobcom 1/ na základe plnej moci uzavrela so svojou sestrou žalovanou 1/ dňa 16. januára 2007
darovaciuzmluvu,ktoroudarovalasvojejsestrespoluvlastníckepodielynanehnuteľnostiachzapísaných
na Okresnom úrade R. H., odbor katastrálny na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie R. H.
ako parcela KN XXXX/XX trvalé trávnaté porasty o výmere 887 m2, na liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie R. H. ako parcela KN XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, KN XXXX/X trvalé
trávnaté porasty a na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie R. H. ako dom súpisného čísla XXX
na parcele KN XXXX a súpisného čísla XXXX na parcele KN XXXX a hospodársku budovu súpisného

čísla XXXX na parcele KN XXXX. Dôvodom uzavretia darovacej zmluvy podľa tvrdenia žalobcov bola
skutočnosť, že nebohá B. Q. mala dlhy, na splatenie ktorých chcela zarobiť prácou v zahraničí. Už v
decembri 2006 odletela do zahraničia, preto darovaciu zmluvu vyhotovenú advokátkou JUDr. Dagmar
Šamudovskou v mene darkyne podpisoval jej manžel žalobca 1/. B. Q. zomrela XX. januára XXXX.Žalobcovia aj po smrti B. Q. bývali v dome súpisného čísla XXX, stavbe súpisného čísla XXXX a užívali
hospodársku budovu súpisného čísla XXXX, všetky postavené na pozemku s parcelným číslom XXXX v
katastrálnom území R. H., z ktorých sa museli vysťahovať na základe rozhodnutia Okresného súdu Žiar

nad Hronom vydaného v konaní sp. zn. 5C/69/2013. Vlastníkom stavieb súpisného čísla XXX, XXXX a
XXXX v tom čase už boli žalovaní 2/ a 3/ B.. H. R. a H. H., ktorí nadobudli tieto nehnuteľnosti od žalovanej
1/G.N.nazákladedarovacejzmluvyz10.apríla2012.Súdprvejinštanciedospelknázoru,žedarovacia
zmluva uzavretá medzi nebohou B. Q. a žalovanou 1/ je platným právnym úkonom. Darkyňa B. Q.
mala vôľu uzavrieť so svojou sestrou darovaciu zmluvu, darovacou zmluvou nič nesimulovala, darovaciu

zmluvu uzavrela nebohá B. Q. na základe svojej slobodnej vôle. Motív, ktorý ju viedol k uzavretiu
darovacej zmluvy nie je pre uzavretie darovacej zmluvy rozhodujúci. K tomuto záveru dospel aj bez
výsluchu tretej žalobkyne a žalovaných, ktorým umožnil dvakrát zúčastniť sa nariadeného pojednávania,
ale označené strany sporu nemali záujem využiť svoje právo vypovedať pred súdom. Ich výpoveďou by
sa na skutkových okolnostiach potvrdených svedkyňou JUDr. Dagmar Šamudovskou podľa názoru súdu
prvej inštancie aj tak nič nezmenilo. Ak žalobcovia odvodzovali neplatnosť darovacej zmluvy uzavretej

medzi žalovanou 1/ a žalovanými 2/ a 3/ len z tej skutočnosti, že mala byť neplatná prvá darovacia
zmluva uzavretá medzi nebohou B. Q. a žalovanou 1/, nebola dôvodná ani žaloba o určenie neplatnosti
darovacej zmluvy V 278/2012 uzavretej medzi žalovanými.
1.2 O povinnosti žalobcov nahradiť žalovaným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania rozhodol
podľa zásady úspechu v konaní. Výšku trov konania podrobne zdôvodnil.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali dňa 6. marca 2015 odvolanie žalobcovia. Uplatnili odvolacie
dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý
bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“).
2.1 Žalobcovia tvrdili, že neuskutočnením výsluchu žalobkyne 3/ a žalovaných súd prvej inštancie

nedostatočne zistil skutkový stav. Výsluch žalovanej 1/ bol pre zistenie skutočnej vôle zmluvných
strán kľúčový, keďže žalovaná 1/ bola ako obdarovaná priamou účastníčkou prvej darovacej zmluvy a
mohla sa podrobne vyjadriť k okolnostiam jej uzavretia. Súd prvej inštancie tým, že odmietol vykonať
výsluch žalobkyne 3/, odňal žalobkyni 3/ možnosť konať pred súdom. Žalobkyňa 3/ sa nemohla
zúčastniť pojednávania dňa 26. 01. 2015 z dôvodu absolvovania odborného lekárskeho vyšetrenia. Jej

neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil jej právny zástupca. Žalobkyňa 3/ mala záujem vypovedať
na najbližšom pojednávaní a vyjadriť sa k okolnostiam uzavretia darovacej zmluvy medzi jej právnou
predchodkyňou a žalovanou 1/, o ktorých má vedomosť a ktoré mohli mať význam pre rozhodnutie súdu.
Na podporu svojej argumentácie poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Cdo/95/2009.

2.2 Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p.
nevyporiadal s podstatnou skutočnosťou, ktorá mala význam pre správne právne posúdenie veci. V
odôvodnenírozsudkuabsentujeúvahasúdunapríkladotom,prečonevzaldoúvahyobsahtelefonického
rozhovoru medzi nebohou B. Q. a jej sestrou žalovanou 1/, ktorej nebohá B. Q. navrhla uzavrieť
darovaciu zmluvu za účelom ochrany jej majetku pred veriteľmi s tým, že keď sa vráti a splatí dlhy, tak jej

žalovaná 1/ darované majetky vráti. Skutočnosť, že žalovaná 1/ s takýmto postupom súhlasila vyplynulo
z toho, že nadiktovala svoje osobné údaje svedkyni JUDr. Dagmar Šamudovskej a darovaciu zmluvu
podpísala. Absencia riadneho odôvodnenia robí rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľným.
Nedodržaním postupu pri odôvodňovaní rozhodnutia odňal súd prvej inštancie všetkým žalobcom
možnosť konať pred súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4Obo/16/2009 zo 16.

02. 2010 vyslovil záver, že pokiaľ súd v odôvodnení neuvedie, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o
ktorédôkazyoprelsvojeskutkovézisteniaaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovspravoval,nemôže
odvolací súd posúdiť vecnú správnosť rozhodnutia.
2.3 Právny názor súdu prvej inštancie, že nebohá B. Q. darovacou zmluvou v prospech žalovanej 1/
nič nesimulovala a mala vôľu uzavrieť darovaciu zmluvu, nie je správny. Účastníci darovacej zmluvy V

25/2007 v čase uskutočnenia tohto úkonu nemali vôľu predmetné nehnuteľnosti previesť na žalovanú
1/ natrvalo. Je pravdou, že darovacia zmluva z 24. 01. 2007 uzavretá v písomnej forme neobsahovala
doložku o práve spätnej kúpy, resp. zmluvu o budúcej darovacej zmluve alebo podobné vedľajšie
dojednanie, faktom však je, že medzi účastníčkami právneho úkonu existovala ústna dohoda o tom,
že po splnení rozväzovacej podmienky splatenia dlhov B. Q. dôjde k spätnému prevodu (darovaniu)

predmetných nehnuteľností späť z obdarovanej na darkyňu. Ústna dohoda sa nestala obsahom
písomnej darovacej zmluvy z dôvodu, že by zakladala možnosť napadnúť takýto právny úkon zo strany
veriteľov odporovacou žalobou. Písomná darovacia zmluva bez vedľajšieho dojednania je simulovaným
právnym úkonom a disimulovaným (zastretým) právnym úkonom je ústna darovacia zmluva obsahujúcadohodu o spätnom prevode darovaných nehnuteľností späť na darkyňu. Ústna darovacia zmluva ako
disimulovaný právny úkon uzavretá medzi nebohou B. Q. - žalovanou 1/, ktorá obsahovala dohodu o
spätnom prevode nespĺňala z hľadiska formy zákonné požiadavky, preto je s poukazom na § 40 ods.

1 Občianskeho zákonníka neplatná pre nedostatok formy.
2.4 Aj keby bol rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny v prvom výroku, výrok o náhrade trov
konania je neprimerane tvrdý voči žalobcom 1/ až 4/, u ktorých sú splnené dôvody hodné osobitného
zreteľa pre to, aby im súd povinnosť nahradiť trovy konania druhej sporovej strane neuložil. Žalobca 2/
je ťažko zdravotne postihnutý (po fyzickej i mentálnej stránke) v konaní je zastúpený opatrovníkom -

žalobcom1.Žalovaný2/osvojomvstupedokonaniasámnemoholrozhodnúťzdôvodu,žejepozbavený
spôsobilosti na právne úkony. Vznik trov konania nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Je teda
neprimerane tvrdé a nespravodlivé zaviazať ho na náhradu trov konania. Obdobný záver platí aj pre
žalobkyňu 4/, ktorá je maloletým 5 ročným dieťaťom, navyše zdravotne postihnutým. Žalobkyňa 3/ je
na prahu plnoletosti. Je študentkou strednej školy odkázaná výživou na svojho otca žalobcu 1/. Nie je
zárobkovo činnou osobou. Jej majetkové pomery a sociálny status neumožňujú zaplatiť náhradu trov

konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu 1/ sú nepriaznivá majetková a sociálna
situácia. Jeho jediným relevantným príjmom je vdovský dôchodok vo výške 145,80 Eur a nemá možnosť
zarobiť si z dôvodu osobnej starostlivosti o žalobcu 2/ a žalobkyňu 4/. V jeho osobnej starostlivosti je
aj žalobkyňa 3/ plne odkázaná na neho výživou. Pre prípad úspechu v konaní si žalobcovia uplatnili
náhradu trov konania vo výške 1 104,46 Eur.

2.5 Navrhli rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zmeniť
rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovieť v plnom rozsahu, žalovaným uložiť povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcom náhradu trov konania. Pre prípad, že by odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil, navrhli pripustiť dovolanie podľa § 238 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku s odôvodnením, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov vytýkali žalobcom, že uplatnili odvolacie dôvody aj podľa
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b) a d) O. s. p., ale žiadnym spôsobom nešpecifikovali vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ani vytýkané nesprávne skutkové zistenia.
3.1 Tvrdenie žalobcov o tom, že medzi nebohou B. Q. a žalovanou 1/ malo dôjsť k dohode o budúcom

spätnom prevode vlastníctva na nebohú B. Q. nie je textom darovacej zmluvy V 25/2007 podložené.
Text darovacej zmluvy vyhotovovala advokátka. Z texte darovacej zmluvy V 25/2007 nie je možné
takúto dohodu medzi zmluvnými stranami vyvodiť. Neobstojí argument svedkyne JUDr. Šamudovskej,
že dohodu o spätnom prevode nehnuteľnosti neuviedla do darovacej zmluvy len z dôvodu, aby veritelia
nemohli odporovať tomuto právnemu úkonu. Nebohá B. Q. a žalovaná 1/ boli osobami blízkymi,

definovanými v § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka. Je preto zrejmé, že v zmysle § 42a ods. 2
Občianskeho zákonníka mohli veritelia aj bez textu dohody o spätnom prevode nehnuteľnosti tomuto
právnemu úkonu odporovať. Žalobcami tvrdená vôľa zmluvných strán darovacej zmluvy V 25/2007
previesť späť za určitých okolností nehnuteľnosti na darkyňu nie je ničím preukázaná. Žalobcovia teda
neuniesli dôkazné bremeno v otázke svojich tvrdení, keďže ani výsluchom svedkyne JUDr. Dagmar

Šamudovskej nebolo preukázané, že by účastníci darovacej zmluvy V 25/2007 nemali vôľu uzatvoriť
darovaciu zmluvu. Práve naopak, svedkyňa uviedla, že s požiadavkou vypracovania darovacej zmluvy
ju kontaktovala priamo nebohá B. Q. ako právna predchodkyňa žalobcov. Pochybnosť o vážnosti vôle
nebohej B. Q. nevyplýva ani z následného konania darkyne, ktorá splnomocnila na uzavretie darovacej
zmluvy svojho manžela. Nebohá B. Q. za svojho života a ani žalobcovia ako jej právny nástupcovia

po jej smrti neuskutočnili žiadne také úkony, z ktorých by bolo zrejmé, že sa domáhajú navrátenia
spoluvlastníckych podielov darovaných žalovanej 1/. Darovacia zmluva V 25/2007 má všetky zákonné
náležitosti platného právneho úkonu.
3.2 Žalovaná 3/ bezdôvodne namieta, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Mohla sa zúčastniť
pojednávania konaného dňa 27. 10. 2014 a nepožiadala ani o odročenie pojednávania nariadeného na

deň26.01.2015.Žalobkyňa3/samohlavovecivyjadriťvpriebehukonaniaajpísomne.Právnyzástupca
žalobkyne 3/ na poslednom pojednávaní ani neuviedol, z akého dôvodu považuje výsluch žalobkyne 3/
za potrebný a aké skutočnosti by sa jej výsluchom mali preukázať. Žalobkyňa 3/ nebola účastníčkou
darovacej zmluvy a nebola prítomná ani pri rozhovore svedkyne JUDr. Dagmar Šamudovskej s nebohou
B. Q.. V decembri 2006, kedy malo dôjsť k tomuto rozhovoru mala žalobkyňa 3/ len 11 rokov. Preto ani

nemohla pochopiť obsah rozhovoru medzi svedkyňou Šamudovskou a jej nebohou matkou.
3.3 Žalovaní považujú svoje písomné vyjadrenie v predmetnom konaní za dostatočné. Žalobcovia ani
neuviedli, z akého dôvodu považujú výsluch žalovaných za nevyhnutný. Žalovaní neuznávajú existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobcu 1/, pre ktoré by mu nevznikla povinnosť zaplatiťžalovaným náhradu trov konania. Navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a
žalobcom uložiť povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov odvolacieho konania.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
4.1 Odvolací súd je podľa § 379 a § 380 C. s. p. rovnako ako to upravoval Občiansky súdny poriadok
v § 212 ods. 1 viazaný rozsahom aj dôvodmi odvolania. Zákonné výnimky, kedy rozsahom a dôvodmi

odvolania odvolací súd viazaný nie je, sa v prejednávanej veci neuplatnia.
4.2Žalobcoviavodvolanívymenovaliokremjednéhovšetkyodvolaciedôvodyuvedenév§205ods.2O.
s. p., ale v podstate súdu prvej inštancie vytýkajú nesprávny procesný postup pri zisťovaní skutkového
stavu v tom, že netrval na výsluchu žalovaných, zamietol návrh právneho zástupcu žalobcu na výsluch
žalobkyne 3/, v dôvodoch rozhodnutia sa nevyporiadal s podstatnou skutočnosťou, ktorá mala význam
pre správne právne posúdenie veci (telefonickým rozhovorom medzi nebohou B. Q. a jej sestrou v

prítomnosti svedkyne JUDr. Dagmar Šamudovskej), nesprávny skutkový záver súdu prvej inštancie,
že darovacia zmluva V 25/2007 nebola simulovaným právnym úkonom a z toho plynúci nesprávny
právny záver o platnosti darovacej zmluvy a nakoniec neprimerané tvrdé a teda nesprávne rozhodnutie
o povinnosti žalobcov zaplatiť žalovaným náhradu trov konania. Žiaden z odvolacích dôvodov nebol
podľa názoru odvolacieho súdu uplatnený dôvodne. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s

rozhodnutím súdu prvej inštancie nielen vo výroku, ale aj v jeho dôvodoch, preto rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdzuje a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzuje
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a odpovede na námietky žalobcov
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia.

5. Odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Doplnenie ani opakovanie dokazovania
odvolacím súdom nebolo potrebné z dôvodu, že súd prvej inštancie pre správne rozhodnutie vo veci
zistil skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu.

6. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že štyria žalobcovia ako právni nástupcovia nebohej B.
Q., ktorá zomrela XX. januára XXXX, sa domáhajú v konaní určenia neplatnosti dvoch darovacích zmlúv
- prvej uzavretej nebohou B. Q. so žalovanou 1/ jej sestrou G. N. a druhej, ktorou žalovaná 1/ darovala
časť týchto nehnuteľností žalovaným 2/ a 3/. Skutočnosť, že sa predmet darovacích zmlúv nezhoduje,
nie je v tejto veci právne významná. Neplatnosť prvej darovacej zmluvy odôvodňujú žalobcovia tým,

že k darovaniu nehnuteľností B. Q. v prospech žalovanej 1/ malo dôjsť iba na dočasné obdobie, kým
nebohá B. Q. nesplatí svoje dlhy voči veriteľom a účelom tohto úkonu malo byť ochránenie majetku pred
veriteľmi. Svoje tvrdenia o ústnej dohode medzi žalovanou 1/ a nebohou B. Q. o tom, že v budúcnosti
mali byť darované nehnuteľnosti navrátené do vlastníctva darkyne B. Q. preukazujú žalobcovia iba
výpoveďou svedkyne JUDr. Dagmar Šamudovskej, ktorá mala byť svedkom rozhovoru nebohej B. Q.

a žalovanej 1/ cez telefón v decembri 2006, kde žalovaná 1/ s takýmto návrhom súhlasila. Súd prvej
inštancie vypočul svedkyňu advokátku JUDr. Dagmar Šamudovskú, ktorá na požiadanie nebohej B. Q.
darovaciu zmluvu V 25/2007 vyhotovila. Správne súd prvej inštancie zameral dokazovanie na zistenie, či
neboháB.Q.malavôľuuzavrieťdarovaciuzmluvusožalovanou1/,čijejvôľabolaslobodná,čidarovacia
zmluva V 25/2007 spĺňala všetky formálne náležitosti, či je určitá a zrozumiteľná. Svoje skutkové zistenia

súd prvej inštancie podriadil pod ustanovenie § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

7. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

8. Darovacia zmluva V 25/2007 v kópii bola doložená do súdneho spisu. Z nej je zistiteľné, že 16. januára
2007 bola uzavretá darovacia zmluva medzi darkyňou B. Q., v mene ktorej konal jej splnomocnený
zástupca X/)Q. (žalobca 1/) a obdarovanou žalovanou 1/, ktorou darkyňa darovala obdarovanej svoje
spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach zapísaných v katastrálnom území R. H. na LV č. XXX, LV č.
XXXX a LV č. XXX. V časti VI. sú vyhlásenia zmluvných strán, že svoju vôľu v zmluve prejavili slobodne,

vážne, určite a zrozumiteľne a s obsahom zmluvy súhlasia bez výhrad.

9. Dôkazom o skutočnej a slobodnej vôli darkyne nebohej B. Q. uzavrieť darovaciu zmluvu so žalovanou
1/ nie je len vyhlásenie v článku VI. darovacej zmluvy V 25/2007, ale predovšetkým postupnosť jejkonaní. Svedkyňa JUDr. Dagmar Šamudovská potvrdila, že ju v decembri 2006 navštívila B. Q. za
účelom porady ako ochrániť svoj nehnuteľný majetok pred veriteľmi a aj spísania potrebnej zmluvy z
dôvodu, že ihneď na druhý deň odlietala za prácou do cudziny. Advokátka JUDr. Dagmar Šamudovská

v deň návštevy B. Q. pre krátkosť času nevyhotovila darovaciu zmluvu, ale spísala plnomocenstvo,
ktorýmB.Q.splnomocnilasvojhomanželanielennapodpisdarovacejzmluvy,aleajzastúpeniejejosoby
pri vkladovom konaní. Žalobca v tom čase vôľu svojej manželky bez výhrad rešpektoval, pri uzavretí
darovacej zmluvy ju zastúpil, v jej mene ju podpísal a platnosť darovacej zmluvy nespochybňoval až
do konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5C/69/2013 začatého na návrh

B.. H. R. - žalovaný 2/ v tomto konaní a H. H. - žalovaná 3/ v tomto konaní o vypratanie nehnuteľností,
ktoré získali darom od žalovanej 1/ G. N. na základe zmluvy V 278/2012, ktorej platnosť napádajú
žalobcovia v tomto konaní. Vo veci sp. zn. 5C/69/2013 bol uzavretý súdny zmier, v ktorom sa terajší
štyria žalobcovia zaviazali vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v katastrálnom území R. H. ako
stavby súpisného čísla XXX, súpisného čísla XXXX a súpisného čísla XXXX postavené na pozemku KN
XXXX. Žalobcovia nevysvetlili rozpor v svojom konaní, keď vo veci sp. zn. 5C/69/2013 uznali vlastnícke

právo B.. H. XX. a H. H. k domovým nehnuteľnostiam (tým, že žalobe o vypratanie nehnuteľností z
dôvodu ochrany vlastníckeho práva sa nebránili) a spochybňovaním platnosti nadobúdacieho titulu v
prejednávanej veci sp. zn. 4C/169/2013.

10. Pre posúdenie platnosti darovacej zmluvy V 25/2007 z 24. 01. 2007 nebolo podstatné, či medzi

nebohou B. Q. a žalovanou 1/ došlo k nejakej dohode o osude darovaných nehnuteľností v budúcnosti.
V konaní bolo preukázané práve výsluchom svedkyne JUDr. Dagmar Šamudovskej, že nebohá B. Q.
mala vôľu darovať nehnuteľnosti svojej sestre a odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie,
že motív tohto úkonu nie je pre jeho platnosť dôležitý iba vysvetľujúci, že tak koná z dôvodu potreby
ochrániť svoj majetok pred veriteľmi. Darovacia zmluva V 25/2007 bola uzavretá v písomnej forme ako

to vyžaduje Občiansky zákonník v § 46 ods. 1, je určitá a zrozumiteľná v súlade s vôľou jej účastníkov.
Darovaciu zmluvu V 25/2007 nie je možné preto považovať za simulovaný právny úkon (§ 41a ods. 2
Občianskeho zákonníka).

11. Vo vzťahu k darovacej zmluve uzavretej medzi darkyňou - žalovanou 1/ G. N. a obdarovanými

žalovanými 2/ a 3/ pod V 278/2012 žalobcovia uviedli len to, že ak obdarovaná G. N. sa nestala
na základe neplatnej darovacej zmluvy V 25/2007 vlastníčkou prevádzaných nehnuteľností, nemohla
nimi ďalej disponovať a previesť na žalovaných 2/ a 3/ vlastnícke právo k niektorým z darovaných
nehnuteľností, pretože nikto nemôže na druhého previesť viac práv, než sám má. Súd prvej inštancie
dospel k správnemu záveru o platnosti prvej darovacej zmluvy V 25/2007 a na základe tohto čiastkového

záveru aj k ďalšiemu, že nie je dôvodná ani žaloba o vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy V
278/2012, keďže zmluvná voľnosť G. N. nebola pri uzatváraní tejto darovacej zmluvy ničím obmedzená.

12. Žalobcovia uplatnením odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. namietali existenciu
vady vymedzenej v § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., že im postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred

súdom tým, že súd prvej inštancie odmietol vykonať dôkaz výsluchom žalobkyne 3/, ktorá sa nemohla
zúčastniť pojednávania dňa 26. januára 2015 z dôvodu absolvovania odborného lekárskeho vyšetrenia
a mala záujem vypovedať na najbližšom pojednávaní a vyjadriť sa k okolnostiam uzavretia darovacej
zmluvy medzi jej nebohou matkou a žalovanou 1/ ako aj tým, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje
rozhodnutie v súlade s vtedy účinným ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p..

12.1 K odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30. júna 2016 mohlo dôjsť nesprávnym procesným postupom súdu, v dôsledku ktorého
došlo k vylúčeniu účastníka konania z možnosti uplatnenia niektorého z procesných práv. Medzi
procesné práva účastníka podľa § 115 ods. 1 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016 patrilo aj právo byť
predvolaný na nariadené pojednávanie s dostatočným časovým predstihom na prípravu a predniesť

alebo doplniť svoje návrhy (§ 118 ods. 1 O. s. p.). Súčasne, ak si účastníci konania neplnili svoju
povinnosť prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, dovoľoval Občiansky súdny poriadok
pokračovaťvkonaní,ajkeďboliúčastnícinečinní.Podľa§101ods.2moholsúd,aksariadnepredvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, prejednať vec v
neprítomnosti takéhoto účastníka a vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na obsah spisu a dosiaľ vykonané

dôkazy. Žalobkyňa 3/ svoje práva účastníka konania podľa Občianskeho súdneho poriadku v znení
účinnom ku dňu prejednania veci súdom prvej inštancie nevyužila. V konaní bola nečinná a pokiaľ súd
prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz výsluchom žalobkyne 3/ (podľa § 120 ods. 1 O.
s.p.súdrozhodovalotom,ktorézoznačenýchdôkazovvykoná),moholvecprejednaťvjejneprítomnostia vo veci rozhodnúť. Žalobkyňa 3/ mala v čase začatia sporu dňa 22. 11. 2013 presne 18 rokov, bola
dospelá s plnou spôsobilosťou vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti
(spôsobilosť na právne úkony) podľa § 8 Občianskeho zákonníka a aj procesnú spôsobilosť konať pred

súdom samostatne ako účastník (§ 20 O. s. p.). Prvé pojednávanie vo veci nariadil Okresný súd Žiar nad
Hronom dňa 27. októbra 2014, na ktoré žalobkyňu 3/ riadne predvolal. Žalobkyňa 3/ doručila súdu prvej
inštancie ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 27. 10. 2014 z dôvodu plnenia si školských
povinností. Súdu zároveň oznámila, že na konanie vo veci splnomocnila svojho otca (žalobcu 1/) a
žiadala, aby súd jej neúčasť ospravedlnil a konal v jej neprítomnosti. Plnomocenstvo na zastupovanie

žalobkyne 3/ žalobcom 1/ je založené na č. l. 80 súdneho spisu a podľa jeho textu bol prvý žalobca
žalobkyňou 3/ splnomocnený na všetky úkony a prijímanie písomností pre celé konanie. V súlade s týmto
splnomocnením na ďalšie pojednávanie nariadené na deň 12. januára 2015 doručil súd prvej inštancie
predvolanie už len žalobcovi 1/ ako splnomocnenému zástupcovi žalobkyne 3/ a zákonnému zástupcovi
žalobkyne 4/, súčasne opatrovníkovi žalobcu 2/. Na žiadosť zástupcu žalovaných bolo pojednávanie
odročené na 26. januára 2015, termín tohto pojednávania oznámený znovu len žalobcovi 1/ z dôvodov

uvedených vyššie. Na pojednávanie dňa 26. 01. 2015 sa ustanovil žalobca 1/ spolu s advokátom Mgr.
Petrom Piatnikom, ktorého na zastupovanie v konaní splnomocnili všetci štyria žalobcovia. Stalo sa tak
iba 25. januára 2015. Podľa zápisnice o pojednávaní z 26. 01. 2015 súd prvej inštancie konštatoval
zachovanie 5 dňovej lehoty na prípravu pojednávania, vypočul svedkyňu Dagmar Šamudovskú a po
vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi poučil účastníkov v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. o

povinnosti predložiť všetky dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie a návrh právneho zástupcu žalobcov vypočuť ako účastníkov konania žalobkyňu 3/ a
žalovaných 1/ až 3/ uznesením zamietol. V zápisnici o pojednávaní nie je zaznamenané ospravedlnenie
neprítomnosti žalobkyne 3/ z dôvodu účasti na odbornom lekárskom vyšetrení a súčasťou spisu nie je jej
ospravedlnenie neúčasti spojené so žiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodu prekážky. Naopak,

žalobkyňa 3/ už 26. októbra 2014 dala súdu najavo, že sa nemieni ako účastník konania zúčastňovať
prejednania veci pred súdom prvej inštancie s tým, že splnomocnila na svoje zastupovanie žalobcu 1/,
neskôrprávnehozástupcuadvokátaJUDr.Piatnikaavýslovnežiadala,abysúdkonalvjejneprítomnosti.
12.2 Rovnako nebol dôvod, aby súd prvej inštancie trval na účasti žalovaných 1/ až 3/, ktorí sa písomne
k veci vyjadrili, na svoje zastupovanie v konaní si zvolili právneho zástupcu, ktorý v ich mene realizoval

ich procesné práva. Žalovaní 1/ až 3/ sa mohli podľa § 25 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016 dať
zastúpiť advokátom. Súd prvej inštancie nenariadil dôkaz výsluchom žalovaných 1/ až 3/ (§ 131 ods. 1
O. s. p.), preto títo neboli povinní ustanoviť sa na pojednávanie. I vo vzťahu k žalovaným 1/ až 3/ platilo
ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p..

13. Žalobcovia bezdôvodne vytýkajú súdu prvej inštancie, že neuskutočnením výsluchu žalobkyne 3/
a žalovaných 1/ až 3/ nedostatočne zistil skutkový stav veci. Skutkový stav pre posúdenie žaloby o
neplatnosť darovacích zmlúv bol súdom prvej inštancie zistený v dostatočnom rozsahu. Relevantným
skutkovým základom pre právny záver o (ne)platnosti dvoch darovacích zmlúv bolo zistenie, že nebohá
XX. Neobstojí Q. prišla dobrovoľne za advokátkou JUDr. Dagmar Šamudovskou so žiadosťou o spísanie

darovacej zmluvy, ktorá v ten deň za osobnej účasti právnej predchodkyne žalobcov nebola vyhotovená
len z dôvodu časovej tiesne. Nebohá B. Q. urobila všetky kroky potrebné na to, aby darovacia zmluva
v jej mene so žalovanou 1/ uzavretá bola - splnomocnila na tento úkon svojho manžela a až do svojej
smrti nebohá B. Q. nikdy svoju vôľu uzavrieť darovaciu zmluvu so žalovanou 1/ nespochybnila.

14. Neobstojí tvrdenie žalobcov, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s § 157
ods. 2 O. s. p.. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, čoho sa domáhali žalobcovia,
z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadrili žalovaní, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané (tretí odsek tretej strany odôvodnenia), ktoré nie (simulovanie právneho úkonu
nebohou B. Q.), ako vyhodnotil dôkazy a z akého dôvodu nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy aj ako

vec právne posúdil. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcov v odvolaní, že súd prvej inštancie nevzal do
úvahy obsah telefonického rozhovoru medzi nebohou B. Q. a žalovanou 1/, ktorej nebohá B. Q. navrhla
uzavrieť darovaciu zmluvu za účelom ochrany svojho majetku pred veriteľmi s tým, že po návrate z
cudziny, keď splatí svoje dlhy, tak žalovaná 1/ jej darované majetky vráti. Na štvrtej strane odôvodnenia
rozsudku v druhom odseku súd prvej inštancie výslovne uviedol, že motív, ktorý viedol nebohú B. Q. k

darovaniu nehnuteľností žalovanej 1/ neprihliadol z dôvodu, že je to pre uzavretie darovacej zmluvy nie
rozhodujúci faktor. S týmto názorom odvolací súd súhlasí. Odkaz žalobcov na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/95/2009 z 29. apríla 2010 nie je priliehavý z dôvodu, že súd prvej
inštancie zistil vo veci všetky rozhodné (právne relevantné) skutočnosti potrebné pre správne posúdenieveci. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O. s. p. a
umožňovalo odvolaciemu súdu preskúmať vecnú správnosť rozhodnutia.

15. Žalobcovia pre prípad, že odvolací súd potvrdí rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej
ako vecne správne, žiadali zmeniť aspoň rozhodnutie o ich povinnosti zaplatiť žalovaným náhradu
trov konania s tvrdením, že na ich strane existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v ich
osobných a majetkových pomeroch. Z dôvodu nepriaznivých osobných a majetkových pomerov žiadali
žalobcovia aj súd prvej inštancie o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. K svojej žiadosti v

roku 2014 doložili aj tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo
priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, z ktorého odvolací súd zistil, že žalobca 1/ je poberateľom
vdovského dôchodku. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie zo 4. decembra 2014 doloženého
k odvolaniu mu bol vyplácaný v sume 145,80 Eur, žalobca 2/ je poberateľom invalidného dôchodku
podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne ústredie zo 4. decembra 2014 v sume 192,70 Eur mesačne,
žalobkyňa3/bolavčasepodaniaodvolaniaprotirozsudkusúduprvejinštancieštudentkoustrednejškoly

s predpokladaným dátumom ukončenia štúdia v roku 2015 a poberateľkou sirotského dôchodku v sume
95,10 Eur a v rovnakej výške 95,10 Eur sa podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo
4. decembra 2014 vyplácal sirotský dôchodok aj v prospech maloletej Y. Q..
15.1 Ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie účinný Občiansky súdny poriadok v § 142 ods. 1
ukladal súdu priznať účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov potrebných na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a súčasne umožňoval
z dôvodov hodných osobitného zreteľa výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti podľa §
150 ods. 1 O. s. p. nepriznať a to v zmysle konštantnej judikatúry nielen z dôvodov vymenovaných v §
150 ods. 1 O. s. p., ale aj vzhľadom na osobné, majetkové a sociálne pomery neúspešného účastníka.
Rovnaké ustanovenie o možnosti výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa, obsahuje aj Civilný sporový poriadok (§ 257).
15.2 Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov nesúhlasili so zmenou rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani vo výroku o trovách konania s tvrdením, že len samotná skutočnosť, že žalobca 1/ je poberateľom
vdovského dôchodku nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa na aplikáciu ustanovenia § 150 ods.
1 O. s. p. a súd by mal zohľadniť nielen majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery žalobcov, ale

aj žalovaných. Zdôraznili, že žalovaní si v záujme hospodárnosti konania zvolili totožného právneho
zástupcu.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5MCdo/7/2010, 18/2010 s odkazom na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04 zo 17. decembra

2004 vyslovil záver, že zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je
poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti
s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu
nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa
musia uplatňovať nielen za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne,

napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 O. s. p.. V dôvodoch
rozhodnutia najvyšší súd rozvinul obsah slovného spojenia dôvody hodné osobitného zreteľa tak, že v
prípade nepriznania náhrady trov konania úspešnému účastníkovi (teraz strane sporu) musí ísť o celkom
výnimočné okolnosti vychádzajúce zo zvláštnosti jednotlivého konkrétneho prípadu a okrem osobných
a majetkových pomerov účastníka musí súd zohľadňovať aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku

(práva) na súde, postoj účastníkov a priebeh konania.
16.1 Zo žaloby nie je zistiteľné, čo viedlo žalobcov k uplatneniu nároku na súde, keď v konaní sp. zn.
5C/69/2013, ktoré skončilo schválením súdneho zmieru vykonateľného 31. 10. 2013 o vysťahovaní
žalobcov 1/ až 4/ z nehnuteľností vedených na LV č. XXX v katastrálnom území R. H. získaných v tomto
konaní sp. zn. 4C/169/2013 napádanou darovacou zmluvou V 278/2012, v ktorom fakticky uzavretím

zmieru o vysťahovaní sa z rodinného domu a priľahlých stavieb vo vlastníctve žalovaných H. H. a
H. R. žalobcovia uznali právo týchto vlastníkov na ochranu ich vlastníckeho práva. Žalobcovia 1/ a
3/ s plnou procesnou spôsobilosťou, vedomí si svojich osobných a majetkových pomerov vstúpili do
sporu so žalovanými a dokonca v priebehu konania na svoje zastupovanie splnomocnili advokáta za
odmenu a nepožiadali o ustanovenie advokáta Centrum právnej pomoci, z čoho odvolací súd vyvodzuje

schopnosť žalobcov 1/ a 3/ hradiť trovy právneho zastupovania a tým nielen vlastné, ale poskytnúť aj
náhradu úspešnej strane sporu. Žalobcovia 1/ a 3/ sa z vlastnej vôle stali účastníkmi sporu, žalobcovia
2/ a 4/ na základe rozhodnutia ich zákonného zástupcu; ako účastníci konania podľa Občianskeho
súdnehoporiadkuastranysporupodľaCivilnéhosporovéhoporiadkuzodpovedajúzavýsledokkonania.Len všeobecné tvrdenia o nepriaznivej majetkovej situácii žalobcov nepostačuje pre posúdenie ich
prípadu ako výnimočného, odôvodňujúceho aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie alebo § 257 C. s. p.. Žalovaní 1/ až 3/ boli v konaní pred súdom

prvej inštancie úspešní v plnom rozsahu. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účinného ku dňu rozhodnutia súdu
prvej inštancie im vzniklo právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách
konania považuje odvolací súd za vecne správne. Výška trov konania osobitne namietaná nebola.

17. Žalovaní uspeli aj v odvolacom konaní. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. im vzniklo právo na náhradu trov

konania voči žalobcom 1/ až 4/ v rozsahu 100 %. V súlade s § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s.
p. odvolací súd rozhodol o nároku žalovaných na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady
trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu.

18. Žalobcovia svoj návrh na pripustenie dovolania podľa § 238 ods. 3 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016

nekonkretizovali v čom považujú rozhodnutie v tejto veci za rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu.PrípustnosťdovolaniakudňurozhodnutiaodvolaciehosúduupravujeCivilnýsporovýporiadok
v § 421 a splnenie zákonných predpokladov pre podanie dovolania posudzuje len dovolací súd.
19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).