Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 4, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24C/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116201181
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116201181.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ
KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom T.Š. XX, v konaní o zaplatenie 531,15 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 99,16 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 59,33 Eur od 10.02.2013 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 39,83
Eur od 10.03.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu v časti 431,99 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 80,69 Eur od 10.12.2012
do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 57,76 Eur od 10.01.2013 do zaplatenia, s
8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 24,79 Eur od 10.02.2013 do zaplatenia, s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 19,80 Eur od 10.03.2013 do zaplatenia, s 8,25 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 248,95 Eur od 10.12.2013 do zaplatenia, zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.01.2016 domáhal zaplatenia istiny vo výške

531,15 Eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 80,69 Eur od 10.12.2012 do zaplatenia,
s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 57,76 Eur od 10.01.2013 do zaplatenia, s 8,75 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 84,12 Eur od 10.02.2013 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 59,63 Eur od

- 2 - 24C/9/2016

10.03.2013 do zaplatenia, s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 248,95 Eur od 10.12.2013
do zaplatenia . Zároveň požadoval náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy
č. 190483987 o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu
spoločnosťou Eurotel Bratislava, a.s., a žalovaným, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil
žalovanémuverejnéelektronickékomunikačnéslužbyprostredníctvomverejnejtelefónnejsiete,začosa
žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu verejné
elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a na cenu za poskytnuté služby

vystavil a doručil žalovanému faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 09.12.2012, ktorej
dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 80,69 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX
s dátumom splatnosti do 09.01.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala
sumu 57,76 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 09.02.2013, ktorej dlžná sumaku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 84,12 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom
splatnosti do 09.03.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 59,63
Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 09.12.2013, ktorej dlžná suma ku dňu

postúpeniapohľadávkypredstavovalasumu248,95Eur.Keďžežalovanáneuhradiladohodnutúcenuza
poskytnuté služby riadne a včas, dostala sa do omeškania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej medzi spoločnosťou Eurotel Bratislava, a.s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa
20.11.2014 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny
531,15 Eur s príslušenstvom postúpená na žalobcu.

2. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.06.2016
vyjadril súhlas s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

4. Podľa ust. § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „ CSP“ ) účinný
od 01.07.2016 súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť,
ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. V prejednávanej veci súd podľa § 297 písm. b) CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania,
pretože podľa názoru súdu ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur .

6. Podľa § 219 ods.3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,

oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. Súd doručil žalovanému žalobu s prílohami a poučenie dňa 01.06.2016. Žalovaný nenavrhol vykonať

žiadne dôkazy.

- 3 - 24C/9/2016

8. Súd verejne vyhlásil rozsudok dňa 04.10.2016 v pojednávacej miestnosti č. 206, pričom oznámenie
o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na Úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 28.07.2016 a
zvesené z Úradnej tabule 05.10.2016 a na webovej stránke príslušného súdu.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to Zmluvou o pripojení zo dňa

03.12.2008, s Dodatkom, oznámeniami o postúpení pohľadávok zo dňa, faktúrami a zistil nasledujúci
skutkový stav:

10. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že právny predchodca žalobcu
spoločnosť Eurotel Bratislava, a.s., uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení, na základe ktorej mu

poskytoval a sprístupnil verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej
siete spoločnosti Slovak Telecom a.s. za podmienok stanovených zmluvou o pripojení, za čo sa
žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu. Žalobca si uplatnil nezaplatenú cenu poskytnutých služieb
vo výške 531,15 Eur. Konkrétne si žalobca uplatnil faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti
do 09.12.2012, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 80,69 Eur,

faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 09.01.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia
pohľadávky predstavovala sumu 57,76 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do
09.02.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 84,12 Eur, faktúru
číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 09.03.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia
pohľadávky predstavovala sumu 59,63 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do

09.12.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 248,95 Eur.11. Právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ a žalovaný ako účastník uzavreli dňa 21.11.2003
zmluvu o pripojení. Predmetom zmluvy bol program služieb Viac Vianočný program, žalovanému bola
priradená SIM karta s telefónnym číslom XXXX XXX XXX.

12. Dňa 21.11.2013 uzavreli právny predchodca žalobcu so žalovaným dodatok k zmluve o pripojení so
záväzkom prevádzkovateľa zabezpečiť predaj zľaveného zariadenia SIEMENS A50 s dobou viazanosti
24 mesiacov s tým, že zároveň bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur.
13. Keďže žalovaný za poskytnuté služby zo strany právneho predchodcu žalobcu neuhradil cenu
služieb riadne a včas, za neuhradené služby právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému

faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 09.12.2012, ktorej dlžná suma predstavovala
sumu 80,69 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 09.01.2013, ktorej dlžná suma
predstavovala sumu 57,76 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 09.02.2013, ktorej
dlžná suma predstavovala sumu 84,12 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do
09.03.2013, ktorej dlžná suma predstavovala sumu 59,63 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom
splatnosti do 09.12.2013, ktorej dlžná suma predstavovala sumu 248,95 Eur.

14. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

- 4 - 24C/9/2016

15. Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak
jej vyúčtovanie doručí účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia,
to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

16. Podľa ods. 4 písm. b) účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom,
so zmluvou o pripojení a všeobecnými podmienkami a zaplatiť za poskytovanú verejnú službu podľa
zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha služby umožňuje aj na základe predloženia dokladov
o vyúčtovaní.

17. Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, zmluvou o pripojení sa podnik zaviazal účastníkom zriadiť potrebný prístup k verejnej
telefónnej sieti, alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné
obchodné podmienky a tarifa.

18. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov podstatnými súčasťami zmluvy o pripojení sú dohodnuté druh verejnej služby, miesto jej
poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa
služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať odkazom na tarifu.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskom zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

21. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., v zmysle § 3 ktorého
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
24. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné- 5 - 24C/9/2016
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.
29. Podľa zmluvy sa mal predmetný právny vzťah s odkazom na ust. § 262 ods. 1 Obchodného

zákonníka riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka okrem práv a povinností výslovne
upravených zákonom o elektronických komunikáciách. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna
právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah
dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom
lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy

podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach,
ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina
vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany
môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( §
262 Obchodného zákonníka ). Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských

zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom
nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah
alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí
záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné

normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený
na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a
poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej
či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv.
typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v

zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa.
Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké
- 6 - 24C/9/2016
právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri
zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva

postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných
právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
30. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu uzavretú
medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, keď priamo

v zmluve je uvedené, že žalovaný ju uzatváral ako účastník - fyzická osoba nepodnikateľ, pričom
obsah zmluvy, Všeobecných podmienok a tým aj samotného dojednania režimu Obchodného zákonníka
bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, ale taktiež aj s odkazom na
príslušné ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý zákon je potrebné na daný vzťah aplikovať.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách31. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
32. V Slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne
právo z článku 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní
viazaní medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 2, t.j. zmluvou o Európskej únii, zmluvou o založení
európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

33. Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku
6 ods. 1 smernice rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľskej zmluve
uzatvorenej medzi predajcom, alebo dodávateľom a spotrebiteľom neboli záväzné pre spotrebiteľa. Ide
o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k
nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú spotrebiteľská zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami

zmluvných strán skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Podľa článku
3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
34. V ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, je zakotvený exemplifikatívny počet

- 7 - 24C/9/2016
neprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Na základe smernice č. 93/2013 ES
bol výpočet spresnený a doplnený zákonom č. 568/2007 Z.z.
35. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a

aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok (článok 6 smernice rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách).
36. Smernica zároveň v prílohe vypočítava členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré
odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v smernici má aj neprimeraná kompenzácia

za porušenie záväzku spotrebiteľa a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne
zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
37. Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení, súd mal za
preukázané, že medzi účastníkmi konania bola spotrebiteľská zmluva. Spotrebiteľ - žalovaná, v čase
uzatvárania zmluvy nemala možnosť individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na

uzavretie zmluvy s dodávateľom - žalobcom.

38. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvných podmienok, a to neuhradením cien poskytnutých
služieb tak, ako boli účtované v jednotlivých faktúrach, preto súd žalobe v časti o zaplatenie súm za
poskytnuté nehlasové služby a mesačné poplatky vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 99,16

Eur predstavujúcej súčet súm za poskytnuté služby z faktúry číslo 7300736375 znejúcej na 84,12 Eur, z
ktorej súd priznal 59,33 Eur; faktúry číslo 7301780586 znejúcej na 59,63 Eur, z ktorej súd priznal 39,83
Eur. Keďže žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim pod dni, ktorý bol
v tej ktorej faktúre označený ako deň splatnosti, dostal do omeškania, zaviazal ho súd aj na platenie
úrokov z omeškania.

39. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
40.Podľa§101cit.zák.pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

41. Podľa ustanovenia § 5b zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o
nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keďby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával. Premlčanie je definované ako
uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo
vykonalo. Použitím námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva, v dôsledku

čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením námietky premlčania zase zaniká
nárok, to je vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, jeho uplatniteľnosť
je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Občiansky zákonník rozlišuje
všeobecnú premlčaciu dobu a ostatné premlčacej doby.
- 8 - 24C/9/2016

Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je
Občianskym zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba.
42. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na zaplatenie fakturovanej sumy vo výške 80,69 Eur
s príslušenstvom na základe faktúry číslo XXXXXXXXXX splatnej 09.12.2012, a fakturovanej sumy vo
výške 57,76 Eur s príslušenstvom na základe faktúry číslo XXXXXXXXXX splatnej 09.01.2013, ktoré
právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže

zákon pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Premlčacia doba
začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz podaním žaloby na súde. V danom
prípade splatnosť týchto faktúr bola 09.12.2012 a 09.01.2013. Všeobecná trojročná premlčacia lehota
uplynula dňa 09.12.2015 a 09.01.2016. Žalobca podal žalobu až dňa 21.01.2016 teda v čase, keď bol
zjavne jeho nárok premlčaný.

43. Keďže žalobcom uplatnený nároky je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle
ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo bez toho,
aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ustanovenie § 5b
zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a je ho nutné aplikovať prednostne, v prípadne nároku uplatneného zo spotrebiteľskej

zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa
bolo zavedené zákonom číslo 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014. Vo vzťahu k nemu neboli
prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným, keď orgánu
rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez
námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a

absentujúce prechodné ustanovenie bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na
premlčanie ex offo. V dôsledku premlčania práva žalobcu nebolo možné priznať mu uplatnený nárok
vyplývajúci z faktúry číslo XXXXXXXXXX, a faktúry číslo XXXXXXXXXX , a preto súd v tejto časti
žalobu aj s príslušenstvom zamietol, to je v sume 80,69 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od
10.12.2012 do zaplatenia, a v sume 57,76 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 57,76

Eur od 10.01.2013 do zaplatenia .
44.Predmetom konania bol aj žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie poplatku za obmedzenie služby
- neplatenie ako bol uplatnený vo faktúre č. XXXXXXXXXX , XXXXXXXXXX v sume 16,50 Eur bez
DPH, t.j.2 x 19,80 Eur s DPH . Súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik
záväzku žalovaného hradiť žalobcovi vyúčtované poplatky, tak ako ich uplatnil žalobným návrhom a

teda neuniesol dôkazné bremeno, čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti
nároku poplatkov, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť
a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal súdu, či skutočne došlo k
prerušeniu, či obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom, aké náklady mu v súvislosti
s vykonaním takéhoto úkony vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to, že v tejto časti bola žaloba nedôvodná. Aj tu platí,
že v danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca
je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu
súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní
je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených

skutočností, to
- 9 - 24C/9/2016
znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú
normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti.
45. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržanie doby splatnosti vo výške

1 x 4,99 Eur bez DPH, ktorú si žalobca uplatnil vo faktúre č. 7300736375 , tak v danom prípade sa
jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť
listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje
vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznejpovinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená
s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy
hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé

procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné
bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na
základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o
oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatok za upomienku, pretože nepredložil
žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si

uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca nepreukázal súdu
zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne
náklady v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol
žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania
spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného
poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho

zákonníka.

46. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred
pripravené a ktoré spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Zmluvná pokuta má však aj iný a
to nežiadúci rozmer. Zmluvná pokuta neprimerane ukracuje spotrebiteľa. Súdna kontrola štandardných

zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom
smernice ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce
je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť
spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán.
47. Do pozornosti dáva doplňujúce formálne oznámenie európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495 v

ktoromsaokreminéhouvádza:„vtejtosúvislostijepotrebnépripomenúť,žečlánok4ods.1smernicasa
nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. Tu sa odchyľuje od
tradičnej zásady zmluvného práva ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej
judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je
vzhľadom na dodávateľa, alebo predávajúceho v slabšej pozícii pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a

úroveň jeho znalosti.“
48. Obligatórnosť zásahu je opodstatnená ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku nemôže
poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým je Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo
veci Oceáno Gruppo Editorial (C240/98) z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu pri nekalej
podmienke: cieľ článku 6 smernice, ktorý od členských

- 10 - 24C/9/2016
štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol
keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe týchto podmienok. V sporoch, kde
zahrnuté sumy sú často obmedzené môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže
spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne

predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa. V takých konaniach je aj reálne riziko, že spotrebiteľ o
neznalosti práva nespochybňuje podmienku prednesenú proti nemu . Preto vyplýva, že účinná ochrana
spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky
tohto druhu na svoj vlastný návrh.
49. V prípade porušenia povinnosti žalobcu ako dodávateľa nie je ani v Zmluve o pripojení ani v Dodatku

k nej upravený prípadný nárok žalovanej ako spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcom ako
dodávateľom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta v danom prípade len jednostranne zaťažuje
spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinnosti a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
50. Súd poukazuje na to, že súdy SR už určili neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky dojednanej

v zásade totožných zmluvách o pripojení (dodatkov) uzatváraných so žalobcom z dôvodu neprijateľnosti
podmienky, napr. Rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/161/2011-24 zo dňa 06.12.2011 v
spojitosti s Rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 13Co/18/2012 zo dňa 11.09.2012 a Rozsudok
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 17C/46/2012 zo dňa 13.07.2012.
51. Záverom súd považuje za potrebné poukázať na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré

zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za
neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
a jedná sa o absolútnu neplatnosť. Jej ďalším používaním vytvára dodávateľ protiprávny stav naviac
zákonom explicitne zakázaný, pretože priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamomrozpore so zákonom. Zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania
nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného
ust. §545 a) Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.

52. Z vykonaného dokazovania pri vyhodnotení všetkých dôkazov mal súd preukázané, že žaloba
žalobcu je nedôvodná aj v časti na zaplatenie sumy 248,95 Eur s 8,25 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 248,95 Eur od 10.12.2013 do zaplatenia z titulu dohodnutej zmluvnej pokuty medzi účastníkmi
konania v dodatku Viac - Vianočný program zo dňa 21.11.2003. Z vykonaného dokazovania mal
súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dohodnutá v dodatku k zmluve o pripojení

zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná. Je
evidentné, že dodatok k zmluve o pripojení bol vyhotovený dopísaním údajov na štandardnom formulári
žalobcu, ktorý obsahuje jednostrannú povinnosť žalovaného ako účastníka na zaplatenie zmluvnej
pokuty v prípade porušenia niektorej z jej povinností ako účastníka. Na základe vyššie uvedených
skutočností súd žalobu ako nedôvodnú v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur s 8,25
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 248,95 Eur od 10.12.2013 do zaplatenia zamietol.

53. Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty nielenže by porušil zákon a princípy
súkromného práva napríklad princípu proporcionality, ale došlo by aj
- 11 - 24C/9/2016
k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcej z členstva v EÚ.
54. Z uplatnenej sumy vo výške 531,15 Eur s príslušenstvom bolo súdom priznaných 99,16 Eur s 8,75 %

ročným úrokom z omeškania zo sumy 59,33 Eur od 10.02.2013 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 39,83 Eur od 10.03.2013 do zaplatenia. Súd žalobu v prevyšujúcej časti, to je v
sume 431,99Eurs8,75%ročnýmúrokomzomeškaniazosumy80,69Eurod10.12.2012dozaplatenia,
s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 57,76 Eur od 10.01.2013 do zaplatenia, s 8,75 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 24,79 Eur od 10.02.2013 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom

z omeškania zo sumy 19,80 Eur od 10.03.2013 do zaplatenia, s 8,25 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 248,95 Eur od 10.12.2013 do zaplatenia, zamietol.

55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s ustanovením

§ 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
56. V danom prípade každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Strany
malivovecipomernýúspech.Úspechžalovaného bolvoväčšomrozsahuakoúspechžalobcu,žalovaný
si ale nárok na náhradu trov konania neuplatnil, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku.
57. Toto rozhodnutie okresného súdu bolo vydané po 01.07.2016, t.j. za účinnosti "nového" procesného
predpisu - zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, čomu zodpovedá i procesný postup a
rozhodovanie okresného súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov.