Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/109/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415010656
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415010656.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a

sudcovJUDr.AlojzaPalajaaJUDr.JozefaRyanta,vtrestnejveciobžalovanéhoH.I.,preprečinublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1,3 písm. c) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. novembra
2016, prerokoval odvolanie okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom
zo dňa 30.08.2016 sp.zn. 2T/219/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom
peňažnom treste.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému H. I. podľa § 156 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm.

l), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2,4,8 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. u k l a d á úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 30.08.2016 sp.zn. 2T/219/2015 bol obžalovaný
H. I. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. v
jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

dňa 18.10.2014 v čase okolo 12.00 hod. v obci Svätý Anton na terase pohostinstva Na Mýte napadol
poškodenú P. N., nar. XX.X.XXXX tým spôsobom, že po predchádzajúcej hádke ju opakovane udrel
otvorenými dlaňami do oblasti tváre a následne po tom, ako chcel z miesta odísť, strčil do nej oboma
rukami, po čom spadla na zem spolu s bicyklom, do ktorého opakovane kopol, čím jej spôsobil zranenia
- trojčlenkovú - trimalleolárnu zlomeninu ľavej dolnej končatiny, spojenú s vykĺbením členkovej kosti s
dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej troch mesiacov.
Za to mu bol uložený podľa § 156 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l), n), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2 Tr. zák.,

§ 41 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák. úhrnný peňažný trest vo výmere 1.000,- Eur. Podľa§ 57 ods.
3 Tr. zák. súd ustanovil obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní desať mesiacov.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor.
V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že jeho odvolanie smeruje do výroku o uloženom treste,
nakoľko trest uložený okresným súdom považuje za nesprávny a nedostatočný. Zdôraznil, že zo
samotného odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ dvanásťkrát

súdom trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 3T/53/2013, kedy
bol uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a prečinu
násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., za čo mu bol uložený
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere jedného roka so stredným stupňom stráženia tak, ako vyplývaz odpisu registra trestov. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 3PP/63/2013 bol z
výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov
dňa 23.09.2013, z čoho vyplýva, že skúšobná doba podmienečného prepustenia výkonu trestu odňatia

slobody obžalovanému uplynula dňa 23.03.2015. Predmetného skutku sa dopustil dňa 18.10.2014, t.j.
v období podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, teda v čase, kedy vzhľadom na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody mal svojím správaním preukázať polepšenie
a vedenie riadneho života, a to počas celej skúšobnej doby vo výmere 18 mesiacov. Obžalovaný
napriek uvedenej skutočnosti, ktorá mu bola známa, sa opätovne v priebehu skúšobnej doby dopustil

úmyselných trestných činov, spočívajúcich vo fyzickom napadnutí poškodenej P. N., čím jej spôsobil
závažné zranenia, a to trojčlenkovú trimalleolárnu zlomeninu ľavej dolnej končatiny spojenú s vykĺbením
členkovej kosti, ktorá si vyžiadala dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej troch mesiacov.
Okrem toho poukázal aj na odpis z registra trestov, a to predovšetkým na rozsudky Okresného súdu v
Žiari nad Hronom sp.zn. 3T/138/2010 zo dňa 08.10.2010, kedy bol uznaný vinným z prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 Tr. zák. a prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a)

Tr. zák. a rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 3T/62/2012 zo dňa 28.03.2012, ktorým bol
uznaný vinným taktiež z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pričom
za uvedené skutky bol potrestaný nepodmienečnými trestami odňatia slobody.
V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami sa obžalovaný opätovne dopustil násilnej trestnej
činnosti, za ktorú mu bol uložený peňažný trest vo výške 1.000,- Eur, s čím sa nemôže stotožniť, pretože

ani predchádzajúce odsúdenia obžalovaného neprinútili k vedeniu riadneho života a rešpektovania
základného zákonom chráneného práva na život a zdravie. Peňažný trest v danom prípade je
neprimerane mierny, a preto navrhol odvolaciemu súdu zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovanému
uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor predniesol svoj návrh v súlade s písomným odôvodnením
odvolaniaanavrholzrušiťnapadnutýrozsudokvovýrokuotresteaobžalovanémuuložiťnepodmienečný
trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a pre výkon trestu ho
zaradiť do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie okresného prokurátora zamietnuť s poukazom na to, že

obžalovaný má vyživovaciu povinnosť a od skutku uplynula dlhšia doba.
Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre
rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je ani
daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
okresného prokurátora je plne dôvodné.
Aj keď odvolanie okresného prokurátora smerovalo do výroku o treste, odvolací súd poznamenáva, že
ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 250 ods. 1 písm. b) alebo c) Tr. por.
a súd toto vyhlásenie podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prijme (ako v tomto prípade) s dôsledkami uvedenými

v § 257 ods. 7 Tr. por. (uznesenie, proti ktorému nie je sťažnosť prípustná - § 183 ods. 2 Tr. por.)
obžalovaný následne nemôže právne účinne odvolaním napadnúť výrok o vine rozsudku, ktorý bol po
takomto dokazovaní vyhlásený súdom prvého stupňa. Odvolací súd v takom prípade, ak obžalovaný
odvolanie podá, nemôže v zmysle § 317 ods. 1 veta prvá Tr. por. preskúmať výrok o vine v napadnutom
rozsudku, teda nemôže podrobiť revíznej povinnosti prvostupňovým súdom zistený - priznaný - skutkový

stav veci, ani jeho právne hodnotenie. Okrem toho odvolací súd poukazuje na ust. § 307 ods. 1 písm. b)
Tr. por., z ktorého vyplýva, že ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsudku, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku, uvedeného v
obžalobe.

Za daného stavu sa odvolací súd zaoberal, ako je vyššie uvedené, len dôvodmi odvolania okresného
prokurátora, ktoré smerovali do výroku o uloženom treste.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák., páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa§38ods.4Tr.zák.,akprevažujepomerpriťažujúcichokolností,zvyšujesadolnáhranicazákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 8 Tr. zák., zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa
odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie

alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej
sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby
sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na
dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.
Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu

úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Odvolací súd, riadiac sa vyššie uvedenými skutočnosťami dospel k záveru, že súd prvého stupňa
pochybil, keď obžalovanému v danom prípade uložil za protiprávne konanie, právne kvalifikované ako
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. úhrnný peňažný trest vo výmere 1.000,- Eur, pretože na to neboli splnené
zákonné podmienky. Takto uložený trest totiž nezodpovedá individuálnej, ako aj generálnej prevencie, a

to vzhľadom na osobu obžalovaného, no najmä na následok, ktorý bol protiprávnym konaním zo strany
obžalovaného spôsobený. Obžalovaný totiž protiprávnym konaním vo forme priameho úmyslu spôsobil
poškodenej P. N. zranenia - trojčlenkovú trimalleolárnu zlomeninu ľavej dolnej končatiny, spojenú s
vykĺbením členkovej kosti s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej tri mesiace, a to takým
spôsobom, že po predchádzajúcej hádke ju opakovane udrel otvorenými dlaňami do oblasti tváre a

následnepotom,akochcelzmiestaodísť,strčildonejobomarukami,počompoškodenáspadlanazem.
Z jeho strany išlo teda o pomerne veľkú agresivitu voči poškodenej. Odvolací súd musel okrem iného
reagovať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok. Okrem toho treba zdôrazniť aj tú skutočnosť,
že obžalovaný H. I. bol doposiaľ dvanásťkrát súdom trestaný, pričom v poslednom období prevažne za
násilnú trestnú činnosť. Taktiež je nutné poznamenať, že tohto protiprávneho konania sa obžalovaný

dopustil v dobe podmienečného prepustenia, čo potvrdzuje uznesenie Okresného súdu v Banskej
Bystrici z 23.09.2013 sp.zn. 3Tp/63/2013, ktorým mu bola určená skúšobná doba 18 mesiacov, teda do
23.03.2015. Tohto protiprávneho konania sa dopustil 18.10.2014, teda v lehote - v dobe podmienečného
prepustenia.
Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť

mesiacov až dva roky.
Podľa § 156 ods. 2 Tr. zák., odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha
čin uvedený v odseku 1
a) na chránenej osobe, alebo
b) z osobitného motívu.

Podľa § 156 ods. 3 Tr. zák., odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha
čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) za krízovej situácie, alebo
c) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste
verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa
odňatím slobody až na tri roky.V danom prípade prichádzalo v úvahu obžalovanému ukladať úhrnný nepodmienečný trest v zmysle §
41 ods. 1, teda podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný, teda za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 Tr. zák., pretože obžalovaný konaním

uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku poškodenej ublížil na zdraví spôsobom, ktorým jej
spôsobil ťažkú ujmu na zdraví (práceneschopnosť u nej výrazne prekročila dobu 42 dní).
Ďalším pochybením zo strany prvostupňového súdu bolo, že pri ukladaní trestu obžalovanému aplikoval
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák., teda, že obžalovaný mal napomáhať pri
objasňovanítrestnejčinnostipríslušnýmorgánom,čovdanomprípadezistenénebolo.Tátopoľahčujúca

okolnosť je totiž založená na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní svojej trestnej činnosti, teda
vyžaduje si aktívnu účasť pri vyšetrovaní trestnej činnosti, a to najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré
slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu a jej hodnotenie je závislé od toho, do
akej miery páchateľ sám svojím prístupom participuje na objasnení trestného činu. Ako bolo už vyššie
uvedené, takéto konanie zo strany obžalovaného zistené nebolo, preto v jeho prípade prichádzala v
úvahu len poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., teda, že sa k protiprávnemu konaniu

priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Na druhej strane správny bol postup prvostupňového súdu, keď u
obžalovaného vzhliadol dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., teda, že spáchal viac
trestných činov, ako aj písm. m) Tr. zák., že už bol za trestný čin odsúdený, a preto v súlade s ust. §
38 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, prichádzalo v úvahu obžalovanému uložiť trest

odňatia slobody najmenej vo výmere troch rokov v zmysle ust. § 156 ods. 3 Tr. zák., ktorý mu odvolací
súd po zvážení všetkých okolností prípadu najmä v tom smere, že tejto úmyselnej trestnej činnosti sa
obžalovaný dopustil v dobe podmienečného prepustenia pre iný úmyselný trestný čin v zmysle § 34
Tr. zák. a nasl. aj uložil. Odvolací súd teda dospel k záveru, že len trest nepodmienečný vo výmere
troch rokov splní u obžalovaného individuálnu, ako aj generálnu prevenciu a bude potrebný na to, aby

obžalovaný sa v budúcnosti protiprávneho konania vyvaroval.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v predchádzajúcich desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia
slobody za úmyselný trestný čin, pre výkon tohto trestu bol v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.
zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Keďže odvolanie okresného prokurátora bolo plne dôvodné, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.