Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115214133
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115214133.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr.GabrielyVilágiovejaJUDr.MonikyJuskovejvprávnejvecinavrhovateľky:Q.Z.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom W. XX/XX, V., zastúpenej JUDr. Igorom Šafránkom, advokátom so sídlom Svidník, ul. Sov. hrdinov
163/66 proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35792752,
zastúpený v advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r..o, Kubániho 16, 811 4 Bratislava, IČO:

47233516, o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 12C/232/2015-36 zo dňa 15.10.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka k č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.11.2013, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.
Žalovanému bola uložená povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 333,49 eur na účet jej
právneho zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods.
2, § 551 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 5a ods. 1, § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa a aplikujúc Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 skonštatoval, že dohoda o
zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a môže by uzavretá skôr, ako
došlo k vzniku omeškania, teda možno touto dohodou zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou
v budúcnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy však musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu
podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., t. j. musí byť urobený tento úkon slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a
to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí pritom obsahovať označenie veriteľa

a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých
zrážok. Prvostupňový súd po preskúmaní zmluvy o úvere, ako aj uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy
dospel k názoru, že žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa a zmluva o úvere ako aj dohoda o zrážkach zo
mzdy mali formulárový charakter a obsah takýchto zmlúv nemohla takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Zároveň nebolo v konaní preukázané a ani žalovaným tvrdené, že finančné prostriedky boli poskytnuté
žalobkyni na výkon povolania, zamestnania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa tak mala pri

uzavieraní zmluvy o úvere ako aj dohody o zrážkach zo mzdy postavenie slabšej strany s tým, že takéto
zmluvy vypĺňal zamestnanec žalovaného. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že tá slúžila
na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru s tým, že žalobkyňa ako slabšia strana v
takomto zmluvnom vzťahu ho nemohla jednak ovplyvniť a inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný
a nemohla tiež ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy.
3. Podľa súdu prvej inštancie inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval žalovanému obísť právnu

úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z únijného práva, ako aj právneho poriadku SR,
nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa vykonávali zrážky zo mzdy žalobkyne beztoho, aby boli nároky žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmavané súdom, pričom ten si
mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie. Účelom
takéhoto zabezpečenia pohľadávky žalovaného bolo to, aby vylúčil zo súdneho prieskumu uplatňovanú

pohľadávku voči žalobkyni.
4. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že bola formulovaná jednostranne v neprospech
žalobkyne ako spotrebiteľky. Podľa čl. I. takejto dohody žalovanému vznikne pohľadávka voči žalobkyni
vo výške poskytnutého úveru 1.500 eur s tým, že takáto pohľadávka bude zabezpečená dohodou
o zrážkach zo mzdy vrátane príslušenstva ako aj zmluvných pokút a nákladov, ktoré žalovanému

vzniknú v súvislosti s vymáhaním pohľadávky ako aj ďalšími pohľadávkami, ktoré vzniknú žalovanému.
Podľa čl. III. sa majú zrážky zo mzdy vykonávať až do doby pokiaľ žalovaný písomne neoznámi
zamestnávateľovi, že všetky jeho pohľadávky sú splatené. Z čl. V. dohody vyplýva, že dlžník nemá
právo takúto dohodu vypovedať, odstúpiť prípadne inak ukončiť. Takéto ustanovenia dohody zakladajú
nerovnováhu v neprospech žalobkyne s tým, že ide o neprijateľné podmienky, ktoré robia takúto dohodu
o zrážkach zo mzdy neplatnou.

5. Súd prvej inštancie preto určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že takýto právny úkon
bol v rozpore so zákonom a neobsahoval všetky zákonné náležitosti a zároveň obsahoval neprijateľné
podmienky, ktoré boli žalobkyni ako slabšej strane vnútené žalovaným.
6. K naliehavému právnemu záujmu žalobkyne na určení neplatnosti takéhoto právneho úkonu súd
prvej inštancie konštatoval, že sa tým vyrieši sporná otázka, či žalovaný je oprávnený uhrádzať svoju

pohľadávkuprostredníctvomtakejtodohodyozrážkachzomzdyalebonieaodstrániasatakpochybnosti
o platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu. V prípade určenia neplatnosti právneho úkonu sa prestanú
vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne.
7. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.01.2013 sp. zn.
6MCdo/9/2012.

8.Výrokotrováchkonaniaodôvodnilust.§142ods.1O.s.p.stým,žežalobkyniakoúspešnejúčastníčke
konania priznal trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. z neurčitej hodnoty sporu, čo
predstavuje za 1 úkon právnej služby do 01.01.2015 z výpočtového základu 804 eur odmenu 61,87 eur
a 8,04 eur režijný paušál; od 01.01.2015 podľa nového výpočtového základu 839 eur za 1 úkon právnej
pomoci odmenu 64,54 eur a 8,39 eur režijný paušál. Právnym zástupcom boli vykonané tieto právne

úkony: prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientkou 61,87 eur + 8,04 eur, podanie
žaloby 61,84 eur + 8,04 eur, návrh na predbežné opatrenie 30,94 eur + 8,04 eur, zastupovanie pri
pojednávaní 15.10. 2015 64,54 eur + 8,39 eur. Spolu odmena predstavuje sumu 251,73 eur. V súvislosti
s vykonanými úkonmi boli účtované právnym zástupcom aj hotové výdavky, a to cestovné vlastným
motorovým vozidlom Škoda Fábia, EČ: PO 914 BC dňa 15.10.2015 na pojednávanie zo Svidníka do

Prešova a späť 134 km á 0,26 eur/ km = 34,84 eur, účtované vo výške 1 - 8,71 eur k čomu prislúcha
náhrada za premeškaný čas á 13,98 eur = 69,90 eur účtované vo výške 1/4 - 17,47 eur (základná
náhrada za 1 km jazdy 0,183 eur/km na základe opatrenia § 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008 Z.z.)
náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje pri priemernej spotrebe pohonných hmôt, podľa
technického preukazu (6,5 + 4,1 + 5 = 15,6: 3 =5,2 l / km pri cene nafty 1,284 eur / l = 0,07 eur /km. Spolu

základná náhrada za 1 km jazdy predstavuje sumu 0,26 eur/km - hotové výdavky teda predstavujú sumu
26,18 eur. Trovy konania spolu odmena 251,73 euro + hotové výdavky 26,18 eur + 20 % DPH 55,58
eur = 333,49 eur. V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. platobným miestom na poukázania priznanej sumy na
náhradu trov je adresa sídla jej právneho zástupcu.
9. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal, že

napádaný rozsudok je vydaný na základe nesprávnych, predčasných a neúplných skutkových záverov
a nesprávneho právneho posúdenia. Pri vyhodnotení dohody o zrážkach zo mzdy sa súd nezaoberal
ustanoveniami určujúcimi výklad písomného právneho úkonu, pričom požiadavka na uzavretie dohody
o zrážkach zo mzdy bola žalobkyni známa pred uzavretím samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Išlo
o rovnakú podmienku, ako bolo preukázanie príjmov, výdavkov a trvanie pracovného pomeru. Splnením

týchto podmienok žalobkyňa sledovala to, aby úver získala. V prípade dohody o zrážkach zo mzdy
(uzavretej dňa 03.03.2014) žalobkyňa vedela už z predošlého úverového prípadu, aké sú podmienky
poskytnutia úveru. Zmyslom písomnej formy právneho úkonu je o.i. zabezpečiť určitú formu právnej
istoty a stability v zmluvnom vzťahu, aby nedochádzalo k sporovaniu toho, čo bolo dohodnuté. Súd
prvej inštancie preto nesprávne hodnotí tvrdenie o nedostatku vážnosti vôle žalobkyne. Žalobkyňa si

bola vedomá toho, že zabezpečenie povinnosti z uzavretej zmluvy sa uskutočňuje formou dohody o
zrážkach zo mzdy. Keďže mala záujem o získanie úveru, akceptovala podmienky, za ktorých žalovaný
úver poskytuje. Žalobkyňa svojim podpisom akceptovala obsah zmluvy o revolvingovom úvere a svojim
konaním sledovala získanie finančných prostriedkov so všetkými podmienkami s tým spojenými. Súdprvej inštancie nesprávne dospel na základe tvrdenia žalobkyne k záveru, že u nej absentovala vážna
vôľa. V napadnutom rozsudku sa súd prvej inštancie nevyporiadal s rozpornými tvrdeniami žalobkyne
a jej reálnym konaním, ani časovým odstupom medzi uzavretím dohody a „začiatkom“ spochybňovania

vlastného konania. Ak by žalobkyňa nechcela uzavrieť predloženú zmluvu, mohla si finančné prostriedky
obstarať inak - v banke, v inom nebankovom subjekte. Žalobkyňa mala skutočný záujem získať finančné
prostriedky a za týmto účelom uzavrela zmluvu o revolvingovom úvere s obsahom, ktorý zodpovedá
jej predloženému vyhodnoteniu. Akceptovala predložený obsah zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý
zahrňoval aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Prejav vôle žalobkyne nie je možné deliť na určité parciálne

časti. Ak súd ako dôvod neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uviedol, že v nej nie je označený platiteľ
mzdy, s poukazom na § 551 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka odvolateľ uviedol, že zákonná úprava
neurčuje požiadavku na uvedenie platiteľa mzdy v dohode o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo
mzdy je možné predlžiť platiteľovi mzdy v čase jej predloženia. Zákon nemôže určovať uvedenie platiteľa
mzdy pri dohode o zrážkach zo mzdy, lebo pri zmene platiteľa by dohoda sa stala nevykonateľnou. V
tejto súvislosti poukázal na § 131 ods. 8 Zákonníka práce. Aj uvedené ustanovenie popiera závery súdu

o povinnom uvádzaní platiteľa mzdy v dohode o zrážkach zo mzdy. V ďalšom tvrdil, že únijné právo
neobsahuje žiadnu úpravu otázky dohody o zrážkach zo mzdy, tieto otázky ponecháva v kompetencii
jednotlivých členských štátov. Rovnako poukázal na čl. 1 ods. Smernice Rady 93/13/EHS so záverom,
že žiadne ustanovenie únijného práva neupravuje zákaz zrážok zo mzdy na základe dohody uzavretej
medzi dodávateľom a dlžníkom. Preto rozhodnutie o tom, akým spôsobom budú jednotlivé vzťahy

normatívne regulované, patrí len do kompetencie zákonodarného orgánu. Toto rozhodnutie je záväzné
pre každého, každý štátny orgán vrátane zákonodarného orgánu. Zákonodarca tak spotrebiteľskom
práve uviedol ako neprípustný zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnosti v zmysle § 53 ods. 7
Občianskeho zákonníka. Ostatné zabezpečovacie inštitúty boli ponechané, preto je nutné prijať záver
o ich prípustnosti, čo platí aj pre dohodu o zrážkach zo mzdy. Zákon odlišuje pojmy neprijateľná

zmluvná podmienka a neprípustnosť použitia jednej zo zabezpečovacieho prostriedku záväzku. Dohoda
o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou, lebo pojmologicky je takéto označenie vylúčené
a je prípustným zabezpečovacím prostriedkom v spotrebiteľskej zmluvy. Dohoda o zrážkach zo mzdy
nebola v čase jej uzavretia ani zakázaná ani neboli stanovené žiadne podmienky pre výkon zrážky zo
mzdy v podobe nejakej autorizácie alebo verifikácie. Súd preto pri rozhodovaní sa neriadil zákonom.

Dôvody neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy založil na záveroch, ktoré nemajú ani podklad v právnej
norme ani neoznačil, ktorá právna norma stanovuje ním formulované požiadavky. S poukazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.03.2009 sp. zn. 1M Obdo V16/2016 (R54/2010) platnosť, či
neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho
vzniku. Preto závery súdu, že neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že sa vykonávajú bez

„autorizácie“ nemajú oporu v platnej právnej úprave. Zákon takúto podmienku nestanovuje a rovnako
ani § 5a ods. 1 písm. a/ bol zákona č. 250/2007 Z.z. doplnený novelou - zák. č. 102/2014 Z.z. účinným
od 01.05.2014. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie
a uplatnil si trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v súvislosti s odvolaním vo výške
87,52 eur s DPH (1 úkon 77,45 eur vrátane DPH, + 1x režijný paušál 10,07 eur vrátane DPH a tiež

náhradu súdneho poplatku za odvolanie.
10. K odvolaniu žalovaného sa nevyjadrila žalobkyňa.
11. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zák. č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP,

bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.
12. Odvolaní súd uvádza, že súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo
vykonanom dokazovaní, vec správne právne posúdil, rozsudok je presvedčivý, preto odvolací súd si
osvojuje jeho odôvodnenie. Len v súvislosti s odvolacími námietkami a na zdôraznenie správnosti

rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP dopĺňa jeho odôvodnenie.
13. Aj podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vyhodnotil dohodu o zrážkach zo
mzdy uzavretú medzi účastníkmi konania vzhľadom na to, že žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa
vo vzťahu k zmluve o úvere, ktorú mala dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečovať a ktorej správne
prvostupňový súd ako slabšej strane poskytol náležitú ochranu, keďže nemohla ovplyvniť obsah tejto

dohody o zrážkach zo mzdy. Jednoznačne je treba súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že dohoda o
zrážkach zo mzdy bola formulovaná jednostranne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Rovnako
je možné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že z obsahu spisu ako aj z výsluchu žalobkyne
vyplýva,žeobsahdohodyozrážkachzomzdyžalobkyňanemohlaovplyvniť.Súdprvejinštanciesprávneposkytol žalobkyni ochranu prináležiacu jej ako spotrebiteľke a to aj v zmysle Smernice Rady č. 93/13/
EHS z 05.04.1993, Zákona o ochrane spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka.
14. Na veci nemôže zmeniť ani námietka odvolateľa, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil

písomný právny úkon, t.j. dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú medzi účastníkmi konania. V tejto
súvislosti odvolací súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený stav a dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil dohodu o zrážkach
zo mzdy za neplatný právny úkon. V žiadnom prípade nie je možné súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že
dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá so žalobkyňou je platným právnym úkonom. Platný právny úkon
vyžaduje,abybolurobenýslobodneavážne,určiteazrozumiteľne,inakjeneplatný.Akžalobkyňavôbec
nevedela o tom, že jej je predložená na podpis dohoda o vykonávaní zrážok, ťažko možno uvažovať

o tom, aby slobodne a vážne chcela uzavrieť takýto právny úkon. Ak by mala byť dohoda o zrážkach
zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán. Rovnako v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to vyhodnocuje aj súd
prvého stupňa, bolo predloženie dohody o zrážkach zo mzdy na podpis žalobkyni s úmyslom obísť
právnu úpravu ochrany žalobkyne ako spotrebiteľky. Skutočne nie je možné poskytnúť právnu ochranu

takému konaniu žalovaného, ktoré smeruje k porušeniu práv spotrebiteľa ako slabšej strany vo vzťahu
k dodávateľovi. Žalovaný tiež postupoval nedbanlivo, keď nezisťoval napríklad aj bonitu žalobkyne. Je
potrebné si uvedomiť, že žalobkyňa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy sa dostáva do
pozíciesubjektustrácajúcehoprávodisponovaťsosvojimvlastnýmmajetkomreprezentovanýmpríjmom
dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť,

či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá
právny nárok a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Z obsahu spisu
jednoznačne vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola podpisovaná za situácie, keď bola ako
formulárová dohoda predostretá žalobkyni, ktorá nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Za daného stavu
nie je možné považovať túto dohodu o zrážkach zo mzdy za individuálne dojednanú. Rovnako nebolo

v konaní preukázané, aby žalobkyňa mohla túto dohodu o zrážkach zo mzdy napr. aj odmietnuť. V tejto
súvislosti bolo nutné vyhodnotiť dohodu o zrážkach zo mzdy ako neplatnú tak, ako o tom rozhodol súd
prvej inštancie. K námietke žalovaného, že aj pri spotrebiteľských vzťahoch je možné uzavrieť dohodu o
zrážkach zo mzdy odvolací súd uvádza, že áno, no musí spĺňať takáto dohoda všetky zákonné kritéria
a to aj tie, ktoré slúžia na ochranu spotrebiteľov.

15. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny.
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu
100 % proti v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému.

17. Toto rozhodnutie boli prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 písm. a) CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.