Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/535/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413214734
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6413214734.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci
navrhovateľa Prvá dopravno-mechanizačná spoločnosť, s.r.o., so sídlom T. G. Masaryka 3425, 960 01
Zvolen, IČO: 36 021 091, zastúpeného BUŽEK & TEREM advokáti s.r.o., so sídlom Mariánska 12, 811
08 Bratislava, IČO: 36 867 276, proti odporcovi A.G. - TRANS s.r.o., so sídlom Februárová 618/2, 966 81
Žarnovica IČO: 46 948 252, zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom Baranom, so sídlom Advokátskej
kancelárie Námestie Matice slovenskej 23/45, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 37 948 008, o zaplatenie
8.048,61 Eur s príslušenstvom , o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom

č.k. 4Cb 2/2014-84 zo dňa 13. augusta 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 4Cb 2/2014-84 zo dňa 13. augusta 2014 potvrdzuje.

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konanie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 8.048,61 Eur spolu s 9,5
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 8.048,61 Eur od 15.mája 2013 do zaplatenia a zároveň zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 482,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a trovy
právneho zastúpenia v sume 2.458,70 Eur.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ si návrhom podaným dňa 6.11.2013 uplatnil proti
odporcovi právo na zaplatenie zostatku ceny za opravu vykonanú na motorovom vozidle odporcu, a
to na základe faktúry č. 1013350497 zo dňa 20.4.2013. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že
odporca si dňa 10.4.2013 u navrhovateľa objednal celoročný servis dvoch motorových vozidiel. Dňa
12.4. 2013 bolo na údržbu prijaté vozidlo evidenčné číslo L.. Navrhovateľ vykonal opravu riadne a
včas. Za opravu odporcovi vyfakturoval sumu 8.448,61 Eur, pričom faktúra bola splatná dňa 14.5.2013.

Odporca napriek výzvam a mimosúdnym pokusom zaplatil navrhovateľovi len sumu 400,-Eur, a preto
zvyšok vyfakturovanej sumy si uplatnil navrhovateľ na súde.

Okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania, a to výsluchom účastníkov, ako aj z pripojených
listinných dôkazov nie je sporné, že odporca si na základe celoročnej objednávky - 2013 zo dňa
10.3.2013 objednal u navrhovateľa pre rok 2013 celoročný servis vozidiel S., ktoré sú v objednávke
presne špecifikované. Taktiež nie je sporné, že odporca dňa 12.4.2013 pristavil motorové vozidlo S.,

evidenčné číslo L. na údržbu k navrhovateľovi a navrhovateľ mu vystavil zákazkový list Z 230419. Na
základe zákazkového listu bol popis objednaných prác vypísaný, ako výmena motorového oleja, výmena
komplet filtrov, kontrola a nastavenie ventilov, kontrola úniku oleja z prevodovky s predbežnou cenou
800,-Eur. Taktiež nie je sporné, že navrhovateľ vystavil ďalší zákazkový list, kde rozpísal práce namotore, prevodovke, elektrickom zariadení, ktoré uskutočnil na tomto motorovom vozidle a na základe
týchto prác vystavil odporcovi faktúru č. 1013350497 dňa 30.4.2013, s dobou splatnosti 14.5.2013
na sumu 8.448,61 Eur. Súd konštatoval, že výpovede účastníkov k prevedeným prácam a k cene

prevedených prác boli podstatne rozdielne.

Navrhovateľ tvrdil, že odporca pristavil na údržbu motorové vozidlo, ktoré malo najazdených cez 1milión
km a na základe diagnostiky na tomto motorovom vozidle zistili, že vozidlo má vady podstatne väčšieho
rozsahu a pre jeho normálny chod, je potrebné vykonať rozsiahlejšiu opravu, než len práce, ktoré sú

uvedené v pôvodnom zákazkovom liste. O týchto prácach informoval odporcu a v priebehu vykonávania
prác boli neustále s odporcom v kontakte, odporca vedel v akom rozsahu bude prevedená oprava a
vedel aj cenu tejto opravy, s ktorou súhlasil. Tvrdenie navrhovateľa potvrdil aj svedok M. S., prijímací
technik. Súd poukázal na to, že v priebehu vykonávania dokazovania bol odporca prítomný pri výsluchu
svedka M. S. a výpoveď tohto svedka ničím nespochybnil.

Prvostupňový súd konštatoval, že odporca neuniesol dôkazné bremeno a nedokázal, že by navrhovateľ
vykonal svojvoľnú opravu v takom rozsahu, ako je uvedené v novom zákazkovom liste, prípadne, že by
rozpísané práce v zákazkovom liste na motorovom vozidle nebol vykonal. Naopak navrhovateľ uniesol
dôkaznébremenoadokázal,žeodporcasúhlasilsprácami,ktorésúrozpísanévzákazkovomliste,vedel
o cene týchto prác na motorovom vozidle v orientačnej cene okolo 8.761,45 Eur. Zároveň súd uviedol,

že tvrdenia uvádzané odporcom v odpore proti vydanému platobnému rozkazu sú v rozpore s obsahom
písomného podania, ktoré adresoval odporca navrhovateľovi dňa 26.6.2013, z ktorého vyplýva, že sám
odporca žiada na fakturovanú cenu splátky. Z obsahu tohto podania je teda zrejmé, že odporca vedel o
tom, že auto má väčší rozsah závad, než len pôvodná cena 800,-Eur, vedel o cene, na ktorú sa oprava
navýši. V tej dobe jediným dôvodom pre nezaplatenie bol nedostatok finančných prostriedkov.

Prvostupňový súd zároveň uviedol, že nie je sporné, že účastníci uzavreli zmluvu o oprave motorového
vozidla, pričom navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno a dokázal, že s odporcom sa dohodol na rozsahu
opravy, ako je uvedený vo faktúre, dohodol sa aj na cene opravy, ako vo faktúre a dokázal, že práce
uvedené vo faktúre na motorovom vozidle vykonal. Súd tiež konštatoval, že odporca z vyfakturovanej

sumy zaplatil navrhovateľovi 400,-Eur, pričom odmieta zaplatiť zvyšok sumy a tým, že návrh na začatie
konanie je dôvodný, zaviazal odporcu na zaplatenie zvyšku fakturovanej sumy, ako ceny za opravu
motorového vozidla.

Súd zároveň poukázal na to, že pokiaľ dlžník nesplní riadne a včas svoj záväzok, je dlžník povinný platiť

úroky z omeškania. Nakoľko odporca sa dostal do omeškania s platením vyfakturovanej sumy, priznal
súd navrhovateľovi zo žalovanej sumy aj úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 15.5.2013 až do
zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal
právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho

zastúpenia.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že v konaní došlo
k vadám, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa neúplne zistil

skutkový stav veci, pretože nevykonal potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie dôkazy a skutočnosti, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolateľ uviedol, že si objednal u navrhovateľa na základe zákazkového listu č. Z 230419 z 12.4.2013
údržbu vozidla S. Y. EČ: L., rok výroby XXXX, a to výmenu motorového oleja, výmenu filtrov, kontrolu
a nastavenie filtrov a kontrolu úniku oleja z prevodovky. Predbežná cena za vykonané práce bola
dohodnutá na sumu 800,-Eur, pričom zákazkový list podpísal za odporcu jeho konateľ p. M. H.. Odporca
niekoľkokrát urgoval opravu vozidla, žiadal navrhovateľa, aby mu pôvodné súčiastky z vozidla, ktoré

pri oprave vymení odovzdal. Po niekoľkonásobných urgenciách navrhovateľ oznámil odporcovi, že
vozidlo je opravené a aby si ho prišiel prevziať. Vozidlo však pri prevzatí bolo nepojazdné a keď na
túto skutočnosť odporca navrhovateľa upozornil, navrhovateľov zamestnanec vymenil na vozidle čidlá s
tým, že vozidlo je už v poriadku. Odporca sa pri prevzatí vozidla domáhal vykonania skúšobnej jazdy vzmysle pokynov v zákazkovom liste, avšak túto navrhovateľ odmietol vykonať. O prevzatí a odovzdaní
vozidla nebol spísaný žiadny záznam, aj keď odporca od navrhovateľa spísanie záznamu požadoval.
Zamestnanec navrhovateľa pri prevzatí vozidla vyzval manželku p. H., ktorá bola prítomná, aby v

kanceláriiprevzalazákazkovýlist.Ažztohtodokladusaodporcadozvedel,čovšetkoúdajnenavrhovateľ
na vozidle opravil, aké súčiastky mali byť vymenené a celkovú sumu za opravu vozidla. Tento doklad
však p. H. neprevzal a ani nepodpísal, a s prácami, ktoré mali byť vykonané nad rámec dohody
s navrhovateľom v zákazkovom liste z 12.4.2013 nesúhlasil. Odporca novo vypracovaný zákazkový
list č. Z 230419 z 12.4.2013, kde sú rozpísané práce na sumu 8.761,45 Eur nepodpísal, ani si tieto

práce neobjednal. Navrhovateľ ich vykonal svojvoľne, bez vedomia odporcu a zákazkový list vypracoval
nanovo, po vykonaní údajnej opravy vozidla s rozsahom , s ktorým odporca nikdy nesúhlasil. Na druhom
navrhovateľom vystavenom zákazkovom liste je podpis osoby, ktorá nemala v tom čase konať za
spoločnosť ( manželka konateľa s.r.o. ). Tiež uviedol, že je neštandartné, aby na jednu objednávku boli
vystavené dva zákazkové listy s rovnakým dátumom, s rovnakým časom, rovnakým číslom, rovnakou
predbežnou cenou, avšak s dvomi rôznymi podpismi odporcu. V danom prípade si odporca neobjednal

opravu motorového vozidla, ale len práce súvisiace s jeho údržbou tak, ako je uvedené v zákazkovom
liste č. Z 230419 z 12.4.2013, kedy vozidlo aj navrhovateľovi pristavil s predbežnou cenou 800,-Eur.
Odporca tiež tvrdí, že diagnostika na aute bola vykonaná dňa 22.1.2013, pričom pristavil navrhovateľovi
auto dňa 12.4.2013, preto táto diagnostika nemá s prípadom žiadnu súvislosť.

Odporca tiež uviedol, že okresný súd bol odporcom upozornený na znenie § 547 ods. 6 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého v prípade tvorby ceny podľa rozpočtu zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie
zvýšenia ceny podľa ods. 2 a 3, ak neoznámi potrebu prekročenia rozpočtovej sumy a výšku
požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné
prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu. Súd sa týmto však vôbec nezaoberal.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a aby
priznal navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, ktoré vyčísli v zákonnej lehote. Vo vyjadrení uviedol,
že nie je pravdou, že odporca nebol navrhovateľom o oprave informovaný. Navrhovateľ s odporcom
telefonicky komunikoval a oznámil mu, že vozidlo po vykonaní prvotnej obhliadky potrebuje závažnejšie

opravy. Odporca zákazkový list s podrobným rozpisom prác prostredníctvom p. H. písomne odsúhlasil
a prevzal. Z predchádzajúcej komunikácie navrhovateľa a odporcu v období január až apríl 2013 tiež
vyplýva, že p. H. u odporcu zastávala funkciu vedúca dopravy/riaditeľka dopravy. Zároveň poukázal
na to, že p. H. objednávala opravy u navrhovateľa už v januári 2013 a teda bolo prirodzené, že
s ňou komunikoval navrhovateľ aj v predmetnom prípade, nakoľko nemal z predchádzajúcej praxe

dôvod domnievať sa, že odporca bude komunikáciu prostredníctvom p. H. rozporovať. Z tohto dôvodu
sa odporca nemôže dovolávať skutočnosti, že by o vykonaných opravách nevedel. Tiež uviedol, že
softvérový systém navrhovateľa je nastavený takým spôsobom, že každá zmena zákazkového listu je
evidovaná sdátumomačasom,kedybolovozidlonavykonanieoprávprijaté.Ztohtodôvodujenaoboch
zákazkových listoch uvedený rovnaký dátum a čas. Tvrdenia odporcu o dodatočnom pozmeňovaní

zákazkového listu sú preto irelevantné a ničím nepodložené.

Navrhovateľ zároveň poukázal na to, že odporca listom zo dňa 26. júna.2013 nazvanom „ N.“ vyjadril
záujem uhradiť svoj dlh v splátkach. Navyše v ten istý deň, t.j. 26. júna 2013 uhradil na účet navrhovateľa
sumu vo výške 400,-Eur , čo predstavuje časť záväzku z faktúry č. 1013350497. Odporca teda dlh uznal

a zaviazal sa ho uhradiť, takže jeho následné tvrdenia o neexistencii záväzku v predmetnej výške sú
irelevantné.

Odporca reklamoval vady na vozidle až listom zo dňa 15. júna 2013, teda viac ako jeden mesiac po
vykonaní opráv. Odporca neoznámil prípadné vady bez zbytočného odkladu, a teda navrhovateľ nemal

možnosť sa o prípadných vadách dozvedieť. Odporca začal namietať a najmä spochybňovať vykonané
opravy až potom, ako bolo vozidlo v prevádzke. Žiadnym spôsobom však nepreukázal, že vozidlo
sa stalo nepojazdným z dôvodov opravy vozidla navrhovateľom. Sám odporca tvrdí, že po vykonaní
opravy navrhovateľom bolo na vozidle najazdených až 17.000km. S poukazom na rok výroby vozidla
XXXX je otázne, či sa medzičasom nemohli na vozidle prejaviť aj iné vady, ktoré absolútne nesúviseli

s už vykonanou opravou. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že odporca nikdy neuviedol meno osoby,
prípadne údaje o servise, ktorá mala vykonať opravu auta, konkrétny dátum, kedy mala byť údajná
oprava vykonaná. Znalecký posudok však zo strany odporcu nebol navrhovateľovi ani v súdnom konaní
nikdy predložený. Prvostupňový súd teda správne skonštatoval, že odporca v konaní neuniesol dôkaznébremeno. Odporca nikdy nepreukázal, že na vozidle neboli vymenené a vykonané fakturované súčiastky
a práce. Naopak jeho tvrdenia sú ničím nepodložené a neopodstatnené. Bez ohľadu na uvedené však
navrhovateľ zdôraznil, že argumentácia odporcu reklamáciou a opakovanou opravou je v tomto prípade

irelevantná pre merito veci. Podstatným pre tento prípad je najmä posúdenie, či odporca má voči
navrhovateľovizáväzok,alebonie. Nazákladeuvedenéhoprvostupňovýsúdpostupovalvecnesprávne.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219

ods. 1 O.s.p., ako vecne správny potvrdil. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle
§ 211 ods. 2 a § 156 ods. 1 O.s.p. V zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. bolo verejné vyhlásenie rozsudku
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 22.4.2015.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ si uplatnil návrhom podaným dňa 6.11.2013 proti
odporcovi právo na zaplatenie 8.048,61 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 15.5.2013 až do zaplatenia,

ako zaplatenie ceny za vykonanú opravu vozidla, ktorú vyfakturoval faktúrou č. 1013350497 na
sumu 8.448,61 Eur. Odporca zaplatil z vyfakturovanej sumy 400,-Eur, navrhovateľ si teda uplatnil
zvyšok vyfakturovanej ceny na súde. V priebehu konania bol dňa 18.12.2013 vydaný platobný rozkaz
č.k. 16Rob 1128/2013-29, proti ktorému v zákonnej lehote podal odpor odporca. Odporca poprel
oprávnenosť uplatneného návrhu s odôvodnením, že opravu si u navrhovateľa vo vyfakturovanom

rozsahu neobjednal. Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že uplatnený nárok
je dôvodný a odporca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že opravy zo strany navrhovateľa
vykonané neboli, resp. že by po oprave vozidlo vykazovalo vady.

Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou

činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

Podľa § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa
odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia
nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka, za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne
úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, k dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky

uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci
alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,
oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že celoročnú objednávku - 2013 zo dňa 10.3.2013 na celoročný
servis vozidiel pre rok 2013 za odporcu podpísala A. H., vedúca dopravy - riaditeľka dopravy. Zároveň
druhý zákazkový list č. Z 230419 zo dňa 12.4.2013, v ktorom je vyšpecifikovaná práca na oprave
motorového vozidla evidenčné číslo L. na sumu 8.761,45 Eur za odporcu podpísala p. H., čo v
priebehu konania nebolo sporným. Konateľ odporcu p. H. v priebehu konania namietal, že p. H., jeho

manželka nebola oprávnená konať za odporcu. Konateľ odporcu však nenamietal skutočnosť, že p.
H. neoprávnene za odporcu podpísala objednávku u navrhovateľa na celoročný servis motorových
vozidiel pre rok 2013, čím potvrdil, že menovaná p. H. bola poverená činnosťou, ako vedúca dopravy, čo
vyplýva zo samotnej objednávky. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ nemohol vedieť, že p. H. prekročila
rozsah poverenia konať za odporcu, a preto odvolací súd podpísanie zákazkového listu zo strany p. H.

na sumu 8.671,45 Eur považuje za úkon, ktorý odporcu zaväzuje v zmysle § 15 ods. 2 Obchodného
zákonníka. Odvolací súd zároveň dodáva, že samotné označenie vedúci dopravy - riaditeľ dopravy
v sebe zahŕňa poverenie, že takáto osoba zodpovedá za prevádzkyschopnosť motorových vozidiel.
Na základe uvedeného je logické, že v rámci označenia vedúci dopravy - riaditeľ dopravy, spadá dojeho kompetencie aj objednanie servisných prác na motorových vozidlách. S prihliadnutím na uvedené
odvolací súd má za to, že navrhovateľ nevedel, ani nemohol vedieť o prípadnom prekročení rozsahu
právomocí p. H. konať za odporcu. Odvolací súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Obdo 158/97, z ktorého vyplýva, že z postavenia vedúceho obchodného
oddelenia podniku vyplýva aj jeho splnomocnenie robiť v mene podnikateľa právne úkony v obchodnom
styku pri tejto činnosti obvyklé.

Odvolací súd má zároveň za to, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená podpísaním zákazkového

listu zmluva o dielo v zmysle § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, následkom čoho bol odporca
povinný v prípade, ak dielo, t.j. oprava vozidla vykazovala vady, postupovať podľa § 562 ods. 2
Obchodného zákonníka. Odporca však nepreukázal, že dielo vykonané navrhovateľom vykazovalo
vady, resp. nepreukázal, že vady na motorovom vozidle boli vadami prác, ktoré vykonával navrhovateľ.
Odvolací súd sa teda stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že odporca v tomto smere neuniesol
dôkazné bremeno.

Odvolací súd tiež poukazuje na to, že podpísaním nového zákazkového listu zo strany p. H. došlo
k zmene rozsahu diela v zmysle § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka, a teda odporca je povinný
zaplatiť zvýšenú cenu, ktorá bola za odporcu odsúhlasená p. H.. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň
poukazuje na podanie odporcu zo dňa 26.6.2013, nazvaným splátky, z ktorého vyplýva, že odporca

nespochybňuje vyfakturovanú sumu 8.448,61 Eur, ale poukazuje na to, že nemá finančné prostriedky
na zaplatenie celého dlhu a taktiež uvádza, že čiastočná úhrada vyfakturovanej sumy prebehla dňa
26.6.2013. Zároveň odvolací súd má preukázané, že odporca v tento deň zaplatil na vystavenú faktúru
sumu 400,-Eur, čím došlo k uznaniu zvyšku dlhu v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, nakoľko
ako už bolo uvedené vyššie, podaním zo dňa 26.6.2013 odporca nerozporoval zvyšok dlhu, t.j. zvyšok

vyfakturovanej sumy, len uvádzal, že nemá finančné prostriedky na jeho úhradu.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd má za to že, prvostupňový súd rozhodol vecne správne, keď návrhu
navrhovateľa na zaplatenie sumy 8.048,61 Eur s úrokom z omeškania vyhovel. Je nesporné, že odporca
sa dostal do omeškania s platením dlhu, a preto prvostupňový súd postupoval správne, keď priznal

navrhovateľovi úrok z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Odvolací súd zároveň uvádza, že vykonanie ďalších dôkazov navrhovaných v konaní odporcom by
bolo nadbytočným, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol vecne správne,
keď návrhu navrhovateľa vyhovel, aj keď nepostupoval v zmysle ustanovení o zmluve o dielo, a preto
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.,
pričom vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ v zákonnej lehote trovy odvolacieho konania nevyčíslil
v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p., odvolací súd postupoval podľa § 151 ods. 2 O.s.p., a navrhovateľovi, hoci
bol v konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.