Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 9, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615200532
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5615200532.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne T. P.,

nar. X. X. XXXX, bytom V. XXX proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, o
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 392 eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 392 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 1. 2015, sa žalobkyňa domáhala voči

žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere číslo 500300726 zo dňa 23. 4. 2013
vo výške 392 eur, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že dňa 23. 4. 2013 uzatvorila so
žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 500300726, ktorej súčasťou bola dohoda o plnení
v splátkach zo dňa 23. 4. 2013, v ktorej je určená výška mesačnej splátky 66 eur a celkový počet
splátok 12. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 309,86 %, priemerná RPMN 36,73 % a
úroková sadzba 39,12 %. Žalovanému uhradila celkovú sumu vo výške 792 eur, čím preplatila istinu
o 392 eur, ktoré predstavujú bezdôvodné obohatenie. Spotrebiteľský úver bol pre porušenie zákona

bezúročný a bez poplatkov. Spotrebiteľská zmluva je absolútne neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom
úvereobsahujepočetnéneprijateľnézmluvnépodmienky.Vzmluvesúuvedenérozdielneúdajetýkajúce
sa výšky ročnej percentuálnej miery nákladov, keď v bode 3. zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa uvádza
údaj 98 % a v dohode o plnení v splátkach 309,86 %. Uvádzanie dvoch rozdielnych údajov o výške
ročnejpercentuálnejmierenákladovvspotrebiteľskejzmluvepovažujezazavádzaniespotrebiteľa,resp.
klamanie spotrebiteľa a nekalú obchodnú praktiku, ktorá spôsobuje, že spotrebiteľ urobil rozhodnutie o
obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, keďže mu neboli dané k dispozícii správne, resp. pravdivé

informácie. Úrokové miery z úverov bánk v II. štvrťroku roku 2013 pri spotrebiteľských úveroch do
jedného roka boli 8,39 %, pričom úrok, dohodnutý v zmluve o úvere so žalovaným, predstavoval
39,15 %, čo je viac ako 3-násobok úroku pri bankových spotrebiteľských úveroch. Uvedený úrok je
neúnosne vysoký, rozporný s dobrými mravmi, a preto je zmluva neplatná. Pokiaľ je odplata ako
podstatná náležitosť zmluvy v rozpore s dobrými mravmi, je neplatný právny úkon ako celok. Uvedená
skutočnosť bola aj judikovaná napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/3/2011.
Administratívny poplatok je veľmi úžerný a rozporný s dobrými mravmi. Jeho dojednanie je neurčité a

zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne plnenie sa jedná. Taktiež rozhodcovská doložka
predstavuje nekalú obchodnú praktiku, nakoľko ide o zmluvnú podmienku, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná, podľa ktorej síce spotrebiteľ mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
všeobecným súdom, avšak ak začne rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútenýsa mu podrobiť. Záleží na právnom posúdení súdu, či nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je
opodstatnený neplatnosťou zmluvy ako celku alebo bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého
úveru.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe, doručenom súdu dňa 17. 3. 2015, uviedol, že tvrdenie
žalobkyne o neplatnosti zmluvy o úvere z dôvodu udania neprijateľných podmienok je mylné. Ak sa
dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy
právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto

časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-453/10. Odmieta, že administratívny poplatok za administratívne náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou, je neprijateľná zmluvná podmienka. Predmetom prieskumu nemôžu byť zmluvné dojednania
týkajúce sa primeranosti ceny. Ak by takýto prieskum bol prípustný, dochádzalo by k neprimeraným
a extrémnym zásahom do trhu a v konečnom dôsledku k regulácii cien tovaru a služieb, čo by bolo

v priamom rozpore s čl. 55 ods. 1 Ústavy SR. Zmluvné dojednanie, ktoré podliehalo prieskumu v
tomto konaní, je celkom jednoznačne cenovým dojednaním a vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ako aj čl. 4 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS je vylúčené, aby súd preskúmaval
primeranosť tohto dojednania. U nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať
od výšky úroku požadovaného bankami. S ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky,

požadované týmito nebankovými veriteľmi, vyššie, ako obvyklé bankové úroky. Zo zmluvy o úvere
nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, preto navrhol podanú žalobu zamietnuť.

V písomnom vyjadrení k podanej žalobe, doručenom súdu dňa 16. 4. 2015, žalovaný uviedol,
že nie je a nemôže byť sporným, že žalobkyňa má právne postavenie spotrebiteľa, zmluva je

spotrebiteľskou zmluvou, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahuje všetky náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahuje uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj
ročnej úrokovej sadzby, preto nemôže byť považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Medzi účastníkmi
konania bola prednostne uzavretá zmluva o úvere, v ktorej je jasne uvedený údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov vo výške 98 %. Podstatou zmluvy je platobná povinnosť žalobkyne v podobe jedinej

splátky, so splatnosťou do 12. 4. 2014, ak nie je dohodnuté inak. Účastníci konania sa však dohodli
inak a uzavreli samostatné zmluvné dojednanie v dohode o plnení v splátkach, ktorá má právnu
povahu dodatku k zmluve o úvere. Podstatou dohody je umožniť žalobkyni miesto splatenia úveru
jednou (vysokou splátkou) postupné splácanie úveru v jednotlivých pravidelných (menších) splátkach.
Dohoda obsahuje jasne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov (309,86 %), ako aj priemernú

RPMN 40,60 %, keďže novým platobným mechanizmom došlo k zmene pôvodnej ročnej percentuálnej
miery nákladov. Spotrebiteľ teda obdržal všetky potrebné informácie a nemôže byť ani reč o jeho
klamaní, resp. zavádzaní. Nemôže ísť ani o nekalú obchodnú praktiku, nakoľko poskytol žalobkyni
všetky potrebné informácie. Je tiež irelevantné posudzovanie dohody o plnení v splátkach, nakoľko
podľa bodu 3. dohody neuhradením ktorejkoľvek splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 3 mesiace

dodatok zaniká od počiatku a teda medzi účastníkmi konania platí už len zmluva o úvere a ročná
percentuálna miera nákladov v nej uvedená. Pokiaľ ide o úroky, cena plnenia ako taká v zásade
nemôže byť posudzovaná ako neprijateľná podmienka. Výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou
zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Prípadná právna vada v dojednaní o
výške úrokov preto neznamená, že zmluva o úvere je ako celok neplatnou, ale znamená to len to,

že sa aplikuje ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výška úrokovej sadzby je v zmysle
§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, avšak jej prípadná absencia nie je dôvodom neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale
spôsobuje jej bezodplatnosť. V čase uzavretia zmluvy o úvere neexistoval žiaden všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý by ustanovoval maximálnu prípustnú výšku úrokov za poskytovanie peňažných

prostriedkov. Je preto možné vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Dôkazné
bremeno v otázke primeranosti odplaty pritom znáša žalobkyňa a nie žalovaný. Úrok vo výške 39,15 %
ročne možno hodnotiť ako primeraný, pretože sám o sebe zodpovedá priemernej ročnej percentuálnej
miere nákladov vo výške 40,60 % ročne. Obchodný zákonník v § 499 umožňuje okrem platenia
samotných úrokov aj dojednanie tzv. poplatku za rezervovanie peňažných prostriedkov, teda umožňuje

vyberanie iných platieb ako len splátok úveru a úrokov. Slovenské právo poplatok za spracovanie zmluvy
nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne spomína niektoré
poplatky, napr. za notárske služby, za predčasné splatenie úveru, za vedenie účtu. Podľa čl. 9 ods.
10 zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného od 10. 6. 2013, sa veriteľovi zakazuje požadovať odspotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu
spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a
ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia

spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok. Zákonodarca teda explicitne vymenúva poplatok
alebo náhradu nákladov len za vedenie, evidenciu, správu úveru resp. účtu alebo jeho zrušenie, nie
však poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, z čoho vyplýva, že takýto poplatok je v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch prípustný. Pokiaľ žalobkyňa namietala neplatnosť rozhodcovskej
doložky, žiadna rozhodcovská doložka medzi účastníkmi konania neexistuje. Medzi účastníkmi konania

bola uzavretá rozhodcovská zmluva, pričom podaním žaloby na súd žalobkyňa privodila splnenie
rozväzovacej podmienky, teda počnúc dňom podania žaloby na súd rozhodcovská zmluva medzi
účastníkmi konania neexistuje, preto je námietka žalobkyne úplne irelevantná. Vo veci nemožno žiadať
neplatnosť právneho úkonu ako takého, nakoľko ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu, je neplatnou len táto časť. Aj Súdny dvor Európskej únie vo veci C-453/10 a C-26/13 akcentoval
princíp zachovania platnosti zvyšku spotrebiteľskej zmluvy a uviedol, že nekalá obchodná praktika nemá

priamy vplyv na posúdenie platnosti zmluvy o úvere. Navrhol, aby súd uvedené rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci aplikoval a pre prípad, že sa s nimi nestotožní, sa s nimi vysporiadal. Je
potrebné prihliadať aj na princíp zachovania platnosti zmluvy.

Vedľajší účastník na strane žalobkyne vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 22. 2. 2016, uviedol, že

žalovaný sa snaží podsúvať účelový, zužujúci výklad ustanovení právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa. Medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, pre ktorú je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť
podmienky individuálne ovplyvniť. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s
dodávateľom, od ktorého očakáva, že, vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby, koná

profesionálne a v súlade s poctivým prístupom v podnikaní. Účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 400 eur, ktorý
sa žalobkyňa zaviazala vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
vo výške 792 eur, ktoré boli tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne, čo predstavovalo sumu
administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, spolu so všetkou administratívou s

tým spojenou. Účastníci zároveň uzavreli dohodu o plnení v splátkach, v ktorej sa žalobkyňa zaviazala
žalovanému uhradiť celkovú čiastku v 12 mesačných splátkach po 66 eur. Jednou zo základných
náležitostí spotrebiteľského úveru je hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov a priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov. Absencia takýchto údajov nezakladá priamo v zákone neplatnosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale má za následok, že úver je poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov.

V zmluve je uvedená iná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov ako v dohode o splátkach,
pričom správny údaj je 309,86 %, preto nesprávny údaj v zmluve o úvere znamená absenciu takéhoto
údaju. Preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Samotná okolnosť, že v dvoch
listinách, týkajúcich sa úveru, sú uvedené rozdielne hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov, má
za následok uvádzanie spotrebiteľa do omylu a zneistenie jeho postavenia. Početné rozhodnutia z

rôznych súdov považujú úhradu administratívneho poplatku za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vo
vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam v rozhodcovskej zmluve poukázal na rozhodnutia NS
SR, sp. zn. 6MCdo/9/2012 a 6Cdo/1/2012. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Žalovaný
vystavil žalobkyňu hrubo nemorálnych a zneužívajúcich zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Samotná zmluva o úvere už
len v kontexte uvedených neprijateľných a nekalých podmienok svojím obsahom, ako aj účelom,
odporuje zákonu a zákon obchádza a ako celok sa prieči dobrým mravom. Preto je dôvod na vydanie
bezdôvodného obohatenia, keďže zmluva je absolútne neplatná a súčasne úver bol pre porušenie
zákona bezúročný a bez poplatkov. Navrhol, aby súd posúdil vo výroku postupom podľa § 153 ods. 3, 4

Občianskeho súdneho poriadku jednotlivé neprijateľné zmluvné podmienky a podľa § 39 Občianskeho
zákonníka celú zmluvu posúdil ako neplatnú a vo zvyšku vyhovel žalobe ako dôvodnej.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie
v neprítomnosti žalobkyne, vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne a žalovaného, ktorým bolo

predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené. Žalobkyňa svoju neúčasť na súdnom
pojednávaní ospravedlnila predložením lekárskeho potvrdenia o objednaní na odborné vyšetrenie,
súdne pojednávanie však odročiť nežiadala. Vedľajší účastník na strane žalobkyne, ako aj žalovaný,
súhlasili s vykonaním súdneho pojednávania v ich neprítomnosti. Súd preto vo veci konal a rozhodolv neprítomnosti žalobkyne, vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne a žalovaného, prihliadajúc na
obsah spisu a vykonané dôkazy.

Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dohody
o plnení v splátkach, potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov, tabuľky priemerných úrokových
sadzieb z úverov, potvrdení o vklade v hotovosti, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 23. 4. 2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere

číslo 500300726, v ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 400 eur. Žalobkyňa sa
zaviazala poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom
vo výške 392 eur, t. j. spolu 792 eur, a to do 12. 4. 2014, ak nie je dohodnuté inak. Úroková
sadzba predstavovala 39,15 % ročne, čo činí 156,60 eura a administratívne náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu predstavovali 235,40 eura. Ročná percentuálna
miera nákladov predstavovala 98 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 36,73 %.

Dňa 23. 4. 2013 uzatvorili účastníci konania dohodu o plnení v splátkach, v ktorej sa dohodli na úhrade
celkového dlhu zo zmluvy o úvere v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 66 eur, vždy k 12.
kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 12. 5. 2013. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov
predstavovala 309,86 %, výška priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov 36,73 %.

Žalobkyňa uhradila žalovanému splátky vo výške 66 eur dňa 16. 4. 2014, 9. 5. 2013, 10. 6. 2013, 12.
7. 2013, 13. 8. 2013, 11. 9. 2013, 16. 10. 2013, 12. 11. 2013, 9. 12. 2013, 13. 1. 2014, 11. 2. 2014, 6.
3. 2014, teda 12 x 66 eur, spolu 792 eur.

Podľa prehľadu priemerných úrokových sadzieb úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny za

apríl 2013 predstavuje výška úrokovej sadzby pre spotrebiteľské úvery so splatnosťou do jedného roka
9,14 % ročne.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o SÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d/ zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom.

Podľa § 9 ods. 2 zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokovésadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o SÚ , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k), r) a y).

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyňa sa žalovaného nároku domáhala právnym
dôvodom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť žalovanému plnením žalobkyne na
základe zmluvy o úvere, uzavretej so žalovaným. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho
spisu, mal súd preukázané, že žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 23. 4. 2013

zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru vo výške 400 eur, ktorý sa
zaviazala žalovaná vrátiť, spolu s dojednaným úrokom a administratívnym poplatkom, spolu vo výške
792 eur, do 12. 4. 2014. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 98 %, priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov 36,73 %. Dňa 23. 4. 2013 si účastníci dohodli v dohode o plnení v
splátkach splácanie poskytnutého úveru v splátkach vo výške 66 eur mesačne, a to so splatnosťou k 12.

5. 2013, t. j. v počte 12 splátok. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o úvere aj o plnení v splátkach boli
uzatvorené medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľské zmluvy. Úver, poskytnutý
žalobkyni žalovaným, je spotrebiteľským úverom. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania
sporné. Žalobkyňa dôvodila vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru aj absolútnou neplatnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe dvoch platných, vzájomných a obsahovo
zhodných prejavov vôle zmluvných strán, ktoré pri zmluve o spotrebiteľskom úvere, v zmysle zákonného
ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o SÚ, musia byť vykonané v písomnej forme. Podstatnými náležitosťami
zmluvy o úvere sú dojednanie o výške úveru, záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka poskytnúť úver
v dojednanej výške a záväzok dlžníka poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky. Zákonné ustanovenie

§ 9 ods. 2 zákona o SÚ určuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Povinnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o SÚ, je údaj
o ročnej percentuálnej miere nákladov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedený údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov 98 %, v dohode o plnení v splátkach vo výške 309,86 %. Je potrebné
uviesť, že oba právne úkony boli uzavreté v ten istý deň, ako bezprostredne na seba nadväzujúce a

vzájomne obsahovo spojené (sám žalovaný označil dohodu o plnení v splátkach za dodatok k zmluve o
úvere). Napriek uvedenej skutočnosti však obsahujú diametrálne rozdielny údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov, čo žalovaný odôvodnil novým platobným mechanizmom. Takéto rozdielne uvedenie
údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorá predstavuje veľmi dôležitý údaj pre spotrebiteľa prirozhodovaní sa o prevzatí spotrebiteľského úveru, predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Žalobkyni bol
pri dojednaní úveru (pri podpise zmluvy o úvere) žalovaným prezentovaný údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov 98 % a takto žalobkyňa zmluvu o úvere so žalovaným aj uzavrela a bezprostredne

na to bol do dohody o plnení v splátkach uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov 309,86
%. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že k zmene výšky ročnej percentuálnej miery nákladov došlo „v
záujme“ žalobkyne ako spotrebiteľa, aby jej bolo umožnené splatiť úver v menších splátkach, nie jednou
vysokou splátkou. Naopak, správanie žalovaného pri podpise zmluvy o úvere a dohode o plnení v
splátkach, najmä vzhľadom na skutočnosť, že boli podpísané v ten istý deň, ako bezprostredne na

seba časovo naväzujúce právne úkony, sa javí ako vyslovene účelové, vykonané s cieľom ovplyvniť
žalobkyňu ako spotrebiteľku pri uzatváraní zmluvy o úvere, keď jej „naoko“ bol ponúknutý úver s
ročnou percentuálnou mierou nákladov 98 %, ktorá bola bezprostredne na to zvýšená na 309,86 %.
Je úplne nelogické, aby sa splácanie úveru v splátkach dojednalo súčasne s podpisom zmluvy o úvere
samostatnou dohodou o plnení v splátkach, hoci je zrejmé, že žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla mať
záujem na splatení úveru jednorazovo, v plnej výške, ale na jeho postupnom splácaní v splátkach.

Konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy o úvere a dohody o plnení v splátkach v časti týkajúcej sa
dojednania ročnej percentuálnej miery nákladov je nekalou obchodnou praktikou. Navyše, dojednanie
údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov, vzhľadom na to, že bolo dojednané v dvoch na seba
časovo bezprostredne nadväzujúcich právnych úkonoch v diametrálne rozdielnej výške, je neurčité,
nakoľkoneumožňujespotrebiteľovijednoznačneustáliťjehovýšku.Zuvedenéhodôvodujedojednanieo

ročnej percentuálnej miere nákladov neplatné. Povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v
zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o SÚ je aj dojednanie o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. V dohode o plnení v splátkach je uvedená len celková výška splátky v sume 66 eur,
počet splátok 12, avšak absentuje dojednanie o výške, počte a termíne splátok s rozčlenením na istinu,
úroky a iné poplatky tak, ako to vyžaduje zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o SÚ. Súd

považoval zmluvu o úvere v časti dojednanej výšky úroku za rozpornú s dobrými mravmi, prihliadajúc
k obvyklej výške úrokov požadovaných bankami za obdobné úvery, ktorá v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere predstavovala 9,14 %, čo je o 30,01 % menej ako výška úroku dojednaná so žalobkyňou v zmluve
o úvere. Uvedené dojednanie je preto rozporné s dobrými mravmi a v dôsledku toho neplatné. Nakoľko v
zmluve o úvere, v zmysle vyššie uvedených skutočností, absentovali údaje podľa § 9 ods. 2 písm. i/, j/, k/

zákonaoSÚ,považujesaúver,poskytnutýžalovanýmžalobkyni,vzmysleustanovenia§11ods.1písm.
b/ zákona o SÚ, za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému ako veriteľovi preto prislúchalo len právo na
vrátenieposkytnutéhoúveru.Keďžežalobkyňažalovanémuzaplatilaajúrokyaadministratívnypoplatok,
spolu v sume 392 eur, čo nebolo medzi účastníkmi sporné, na strane žalovaného vzniklo v uvedenej
sume bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu. Súd preto uložil žalovanému povinnosť

vydaťžalobkynibezdôvodnéobohatenievovýške392eur.Užlenokrajomsúduvádza,žepokiaľvedľajší
účastník na strane žalobkyne v písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu žalovaného navrhol, aby
súd v súlade s ustanovením § 153 ods. 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku judikoval jednotlivé
neprijateľné podmienky, jedná sa fakultatívnu možnosť súdu. Súd, vzhľadom na posúdenie úveru ako
bezúročného a bez poplatkov, považoval za nadbytočné zaoberať sa neprijateľnosťou jednotlivých

zmluvných podmienok. Súd nepovažoval celú zmluvu o úvere v spojení s dohodou o plnení v splátkach
zaabsolútneneplatnéprávneúkony,nakoľkoboliuzatvorenévpísomnejformevsúladesustanovením§
9 ods. 1 zákona o SÚ, pričom spĺňali náležitosti právneho úkonu a zmluva o úvere obsahovala podstatné
náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Rozpornosť dojednaného úroku
s dobrými mravmi nepovažoval súd za dôvod neplatnosti zmluvy ako celku, nakoľko mal za to, že je

možné oddeliť časť zmluvy, ktorá je neplatná, od časti zmluvy, ktorá je platná. Navyše, samotný zákon
o SÚ predpokladá absenciu zmluvného dojednania o úroku v zmluve o úvere, ktoré však postihuje
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru (k čomu došlo aj v prípade úveru poskytnutého žalovaným
žalobkyni). Súd sa nezaoberal ani argumentáciu žalobkyne týkajúcou sa neplatnosti rozhodcovskej
doložky, nakoľko jej uzavretie so žalovaným nepreukázala.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania v konaní úspešnej
žalobkyni. Keďže si žalobkyňa v podanej žalobe uplatnila náhradu trov konania, trovy však nevyčíslila a
z obsahu spisu jej trovy konania nevyplývali, súd jej náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.