Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514205393
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8514205393.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu : PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516,
proti žalovanej : Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. U. XXX, XXX XX T. U., št. občan SR, za účasti

vedľajšieho účastníka na strane žalovanej : Združenie na ochranu spotrebiteľov Slovenska, Farská 32,
071 01 Michalovce, IČO: 42 331 579, zastúpeného JUDr. Imrichom Hrubým, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom Farská 32, 071 01 Michalovce, o zaplatenie 1.639,68 Eur s príslušenstvom, o
odvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduStaráĽubovňač.k.4C253/2014-40zodňa16.02.2016
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a Združením na

ochranu spotrebiteľov Slovenska so sídlom v Michalovciach.

N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého rozhodnutia.

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol,
žalovanej náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
trovy konania vo výške 191,42 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou tamojšiemu súdu dňa 20.10.2014 sa žalobca

domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.639,68 Eur, úrok z omeškania vo
výške 8,05 % ročne od 23.09.2014 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania. Vedľajší účastník
na strane žalovanej v písomnom stanovisku žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že
výška dojednaných úrokov z úveru je v rozpore s dobrými mravmi a ďalej poukázal na to, že zmluva
je spotrebiteľskou zmluvou a teda absentujú v nej údaje o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, ako aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Na základe toho je úver

považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol v zmysle
§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
nakoľko žalovaná mala vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na
bránenie svojho práva, keďže návrh na náhradu trov konania v priebehu konania nepodala súd, jej
náhradu trov konania nepriznal. Súd priznal trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej
za dva úkony, t.j. celkom 191,42 Eur.

II. Obsah odvolania žalobcu.1. Proti tomuto rozsudku, a to v časti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že subjekt vystupujúci ako vedľajší

účastník nie je zapísaný ani v zozname združení vedenom Ministerstvom hospodárstva SR (podľa §
19, § 25 zákona č. 250/2007 Z.z.) a ani nebolo preukázané, že ciele v zmysle § 25 ods. 1 uvedeného
zákona č. 250/2007 Z.z. súd hlavnou náplňou jeho činnosti. Na základe toho súd neoprávnene konal
s daným subjektom, ktorému však žiadne postavenie vedľajšieho účastníka nevzniklo v zmysle ust.
§ 93 Občianskeho súdneho poriadku. Súd neuviedol ani žiadny dôvod na vysvetlenie toho, prečo

vedľajší účastník - ktorý zo zákona je považovaný za personálne a odborne vybaveného má nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony, ktoré má robiť sám. Napádaný rozsudok neobsahuje
žiadne odôvodnenie, na základe ktorého súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho
zastúpenia. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti a vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.

2. Vedľajší účastník sa vyjadril k odvolaniu žalobcu a uviedol vzhľadom na spotrebiteľský charakter
sporu, Združenie na ochranu spotrebiteľov Slovenska (ďalej len ako „združenie“) ma oprávnenie
vystupovať v danom konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemuší
preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane
spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p..

Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké
práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník ma (rovnako ako
akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo
(článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje
možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom -

advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam patrí i náhrada trov právneho
zastúpenia. Žalovaná bola vo veci úspešná v celom rozsahu, čím vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo
na náhradu trov právneho zastúpenia, pričom vyúčtovanie trov právneho zastúpenia bolo súdu zaslané
poštou v lehote. Právny zástupca združenia postupoval vo veci s náležitou odbornou starostlivosťou a
využil a uplatnil všetky potrebné právne prostriedky, ktoré sú v záujme klienta. Združenie na ochranu

spotrebiteľov Slovenska je riadne zaregistrované v zmysle platných zákonov SR a je zároveň vedené
aj v Evidencii občianskych združení, ktoré zabezpečuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia
verejnej správy. Nevidí potrebu a ani zákonnú povinnosť, aby združenie bolo súčasťou zoznamu
spotrebiteľských združení, ktoré vedie Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Napadnutý
rozsudok považuje vo výroku za vecne správny a preto navrhuje, aby ho odvolací súd ako vecne správny

potvrdil.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu.

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2
C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p.,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

oprávneného nie je dôvodné.

2. Podľa § 470 ods. 1 a 2 prvá veta C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

3. Podľa § 93 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31.12.2014 (ďalej len ,,O.s.p“),
ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O

prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.Podľa § 137 O.s.p. účinného do 30.06.2016 trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada

výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016 účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastníkovi, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto

rozhodnutia.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči uzneseniu rozhoduje po
01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474 C.s.p. už v režime
C.s.p. Pokiaľ však ide o posúdenie otázky náhrady trov prvoinštančného konania vedľajšieho účastníka

a samotné posúdenie postavenia vedľajšieho účastníka v konaní po 01.07.2016 (keďže C.s.p. s takýmto
subjektom neráta), tu je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j.
Občiansky súdny poriadok, keďže v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ku ktorým
došlo pred nadobudnutím účinnosti C.s.p. (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované. S ohľadom na
potrebu rešpektovania zásady právnej istoty teda zostáva zachované procesné postavenie vedľajšieho

účastníka, ktorý do konania vstúpil pred 01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ust. § 93 ods. 2
a 3 O.s.p. a rovnako preto zostáva zachované okrem iného aj jeho právo na náhradu trov konania.

5. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu odvolací súd konštatuje, že vedľajší účastník vstúpil do konania
podľa § 93 ods. 2 O.s.p. s tým, že podľa § 93 ods. 4 O.s.p., má rovnaké práva a povinností ako

účastník, pričom koná iba sám za seba. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vedľajší účastník
v písomnom podaní zo dňa 19.12.2014 vstúpil do konania a v písomnom podaní zo dňa 11.03.2015
uviedol, že zmluva uzatvorená medzi právnym žalobcom a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou a
namietal neprimeranú výšku úrokov a RPMN plynúcich z uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere,
ktorúpovažovalzavrozporesdobrýmimravmiatedaneplatnústým,žekonaniežalobcumožnooznačiť

akoúžerné.Procesnáaktivitavedľajšiehoúčastníkamalasúvisajsvýsledkomrozhodnutiaovecisamej,
keď v preskúmavanom rozsudku súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Je tiež potrebné
zdôrazniť, že žalovaná nereagovala na výzvu súdu prvej inštancie o vstupe vedľajšieho účastníka do
konania, čím súd mal za to, že nemá voči jeho vstupu námietky.

6. K odvolacím námietkam o neúčelnosti úkonov právnej služby, odvolací súd poznamenáva, že
obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj
to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa mu
nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva.

7. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému
účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo
vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich
nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

8. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov
konania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre
postup podľa § 150 O.s.p ( 257 C.s.p.); nie je rozhodujúce, či je tomu tak pri uplatnení práva alebo
jeho bránení.

9. Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania.
Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie, či bránenie práv účastníka konania. Súdu
prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť. Účelnosť je vlastnosťprocesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak
vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.

10. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, v ktorej sa priznáva význam
pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porovnaj rozsudok Súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05,
bod 37). Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého
nemožno poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov

konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia
zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011). Ide síce o problém zavinenia konania, ale niet
dôvodu popierať tento sankčný aspekt aj pri viac-menej svojvoľnom podávaní návrhov na priznanie
nedovoleného plnenia.

11. Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu
a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v
reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu).

12. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR z 29.09.2015, sp. zn. 4
MCdo/16/2014, v ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr.
opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom
atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného

termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska
právnehozastúpeniamalaodlišnépostavenie,atakjejdefactoprávonazastúpenieadvokátomvkonaní
upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým,
že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol
v konaní brániť sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho

účastníka, teda nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších
účastníkov sú neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov
má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.
Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka, teda nie je
možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú neúčelné

z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má byť samé zo svojej
podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.

13. Vedľajší účastník vstúpil do konania a v zmysle svojich prednesov sa sústredil na zbavenie
spotrebiteľa účinkov neprijateľných zmluvných podmienok a úspešne namietal neprimeraný úrok.

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv

spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať
aj výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“. Ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie

nevidí žiadny dôvod na neposkytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej
ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať
v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na
základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie
advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09). Niet dôvodu na výnimku

ani v prípade vedľajšieho účastníka a jeho práve na náhradu trov konania.

14. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. O.s.p., umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v
konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadokvo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby sa vedľajší účastník nemohol dať zastúpiť zástupcom
a aby mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U
právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie

a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je
pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo
má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s
tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho
účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

15. Vedľajší účastník ako osoba konajúca sama za seba a vystupujúci na strane žalovaného bol z
procesného hľadiska plne úspešný, a preto mu náhrada trov konania patrí v celom rozsahu, ako to
správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie. Odvolací súd zdôrazňuje, že vedľajšia intervencia vo svetle §
93 ods. 2 O. s. p. je ďalším z nástrojov ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v Smernici
Rady 93/13/EHS nie je, ale nič nebránilo členským štátom nad rámec smernice upraviť mechanizmy,

ktoré zvážia ako efektívne.

16. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, že subjekt vystupujúci ako vedľajší účastník nie je zapísaný
ani v zozname združení vedenom na Ministerstve hospodárstva SR a ani nebolo preukázané, že ciele
v zmysle § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. sú hlavnou náplňou jeho činnosti, na základe čoho súd

neoprávnene konal s daným subjektom, ktorému žiadne postavenie vedľajšieho účastníka nevzniklo v
zmysle ust. § 93 O.sp., odvolací súd poukazuje na argumentáciu vedľajšieho účastníka v jeho vyjadrení
k odvolaniu žalobcu. Vedľajší účastník Združenie na ochranu spotrebiteľov Slovenska je riadne zapísané
a vedené v Evidencii občianskych združení, ktoré zabezpečuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
sekcia verejnej správy a uvedenou činnosťou v oblastí spotrebiteľských vecí, čím napĺňa podmienku

združenia v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z..

17. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania ako vecne správne potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol a úspešná žalovaná a vedľajší
účastník si trovy odvolacieho konania neuplatnili, ani im žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu
nevyplývajú.

19. Podľa § 370 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

20. Vo vzťahu k žalobcom podanému späťvzatiu žaloby odvolací súd uvádza, že na základe

dispozičného práva žalobcu so žalobou tak žalobca môže urobiť aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie,
ale len dovtedy, kým rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudne právoplatnosť. O pripustení
späťvzatia žaloby v tomto prípade rozhoduje odvolací súd. Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým
rozhodol vo veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2016 okrem výroku o náhrade trov
konania vedľajšiemu účastníkovi, voči ktorému sa žalobca odvolal. Návrh žalobcu na späťvzatie žaloby

bol Okresnému súdu Stará Ľubovňa doručený dňa 04.08.2016, teda po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z dôvodu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie vo výrokoch, ktorými rozhodol vo veci samej, odvolací súd sa nezaoberal a nerozhodoval o
pripustení späťvzatia žaloby a rozhodol len o podanom odvolaní tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).