Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/188/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712215221
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1712215221.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, v právnej

veci žalobcu: J.. R. F., Q. XX.XX.XXXX, W. U. U. X, XXX XX U., Š. K. Y., zastúpený advokátom JUDr.
Petrom Petránom, Odborárske nám. 3, 811 07 Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: Z.. P.Ó. Š.,
Q. XX.XX.XXXX, W. U. XXX XX J. R. U. XXX, Š. K. Y., zastúpená Prosman a partneri advokátska
kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36865281, v 2. rade: J. J., Q. XX.XX.XXXX, W. U.
J. XX, XXX XX N., Š.W. K. Y., zastúpený advokátom JUDr. Petrom Dolným, AK Ul. Matice slovenskej
8, 971 01 Prievidza, IČO: 14223937, o určenie neplatnosti právneho úkonu a zaplatenie 50.000,- Eur
s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému v 1. rade sa priznáva právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

Žalovanému v 2. rade sa priznáva právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

I. Žalobou podanou dňa 06.09.2012 sa domáhal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu proti
žalovaným v 1. a 2. rade rozhodnutia, ktorým by súd určil, že dohoda uzatvorená dňa 29.12.2009
medzi žalobcom, žalovanou 1 a žalovaným 2 je neplatná, súčasne sa domáhal proti žalovanej v 1. rade

zaplatenia 50.000,-Eur s príslušenstvom a navrhol oboch žalovaných zaviazať k náhrade trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 29.07.2009
so žalovanou 1 ako dlžníkom poskytol jej peňažnú sumu vo výške 50.000,-€ na účel "rozvoj a rozbeh
budúcej spoločnej obchodno-výrobnej spoločnosti BETON PLUS s.r.o., uvedenú sumu jej previedol
na jej bankový účet dňa 29.07.2009. Dňa 05.08.2009 uzatvorili druhú zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej jej poskytol žalobca ďalšiu pôžičku vo výške 50.000,-€ na rovnaký účel, ktorú sumu jej previedol
na jej účet dňa 05.08.2009. V čl. III uzatvorených zmlúv si dohodli podmienky splatnosti pôžičiek, v

zmysle ktorého bola žalovaná 1 povinná všetky žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky, t.j. sumu
100.000,-€ previesť na účet novozaloženej spoločnosti BETON PLUS s.r.o. do 14 dní po jej vzniku,
táto spoločnosť bola zapísaná do Obchodného registra Okresného súdu Trenčín dňa 01.09.2009 a teda
zmluvná lehota na splnenie povinnosti žalovanej 1 previesť celú požičanú sumu 100.000,-€ na účet
spoločnosti BETON PLUS s.r.o. uplynula dňa 15.09.2009. Žalovaná 1 však na účet spoločnosti BETON
PLUS s.r.o. previedla dňa 31.08.2009 len sumu 50.000,-€, keď predtým v rozpore s uzavretými zmluvami
o pôžičke a dohodnutým účelom pôžičky vyplatila z poskytnutej pôžičky sumu 50.000,-€ žalovanému 2

(dňa 31.07.2009 sumu 25.000,-€ a dňa 21.08.2009 sumu 25.000,-€). Keďže nedošlo k realizácii čl. III
bodu1zmluvyopôžičke,vzniklažalovanej1zmluvnápovinnosťvrátiťžalobcovisumu50.000,-€vlehote
splatnosti,najneskôrdo01.10.2009.Listomzodňa15.06.2012vyzvalprávnyzástupcažalobcužalovanú
1 na vrátenie dlžnej sumy. Na výzvu reagoval právny zástupca žalovanej 1 listom zo dňa 11.07.2012 auviedol, že po vzniku spoločnosti BETON PLUS s.r.o. uzavreli jej spoločníci (veriteľ a dlžník) písomnú
dohodu dňa 29.12.2009, v ktorej "s definitívnou platnosťou urovnali svoje vzájomné vzťahy ohľadne
finančnej hotovosti 100.000 € tak, že všetky zmluvné povinnosti vyplývajúce z uzavretých zmlúv o

pôžičke sa rušia a nahrádzajú sa novou zmluvou o pôžičke uzatvorenou medzi žalobcom a obchodnou
spoločnosťou BETON PLUS s.r.o." Súčasne uviedol, že žalovaná 1 postupovala presne podľa dohody
a všetky peňažné prostriedky boli vložené do BETON PLUS s.r.o. Žalobca uviedol, že v dohode zo dňa
29.12.2009 je nepravdivo uvedené, že účastník 3 (žalovaný 2) použil finančné prostriedky na rozbeh a
rozvoj novovytvorenej obchodnej spoločnosti Beton Plus s.r.o. a že vložil požičané finančné prostriedky

vo výške 50.000 € v hotovosti do pokladne spoločnosti dňa 30.09.2009. Žalobca až dodatočne zistil po
preverení celej veci, že suma 50.000,-€, ktorú žalovaná 1 údajne vyplatila žalovanému 2,nikdy nebola
reálne vložená do pokladne spoločnosti Beton Plus s.r.o., v účtovníctve spoločnosti bol založený len
fiktívny príjmový pokladničný doklad zo dňa 30.09.2009 na sumu 50.000,.-€ bez podpisu preberajúceho.
Týmto nepravdivým tvrdením bol uvedený do omylu v podstatnej okolnosti a preto ak by v čase podpisu
dohody žalobca vedel, že peniaze v skutočnosti neboli vložené do spoločnosti Beton Plus s.r.o., túto

dohodu by so žalovanými 1, 2 nikdy nepodpísal, je teda zrejmé, že žalovaní 1, 2 úmyselne uviedli pri
uzavieraní predmetnej dohody žalobcu do omylu a preto túto dohodu zo dňa 29.12.2009 považuje za
neplatný právny úkon v zmysle ust. § 49a Občianskeho zákonníka. Navyše žalobca so spoločnosťou
Beton Plus s.r.o. žiadnu zmluvu o pôžičke nikdy neuzatvoril.

II.Právnyzástupcažalovanej1vosvojompísomnomvyjadrenípodanýmnasúddňa03.04.2013uviedol,
že považuje žalobu v celom rozsahu za neopodstatnenú a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť a
priznať náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca poslal žalovanej 1 sumu 50.000,-€ z prvej pôžičky na
jejbankovýúčetdňa30.07.2009,nakoľkovšakspoločnosťBetonPluss.r.o.vtomčaseešteneexistovala
a teda nemala ani zriadený účet v banke, žalovaná 1 ani nemohla splniť svoju povinnosť a po dohode so

všetkými účastníkmi tohto konania poslala túto sumu v dvoch splátkach po 25.000,-€ na súkromný účet
žalovaného 2 - 31.07.2009 a 21.08.2009. Táto transakcia bola rovnako zabezpečená zmluvou o pôžičke
uzavretoumedzižalovanou1ažalovaným2,ktorýnásledneprijatéfinančnéprostriedkyvložilosobnedo
pokladne spoločnosti Beton Plus s.r.o. dňa 30.09.2009. Príjmový pokladničný doklad nebol podpísaný
z dôvodu, že žalovaný 2 ako konateľ spoločnosti túto skutočnosť zrejme opomenul. Vklad finančných

prostriedkovvšakvyplývazúčtovníctvaspoločnosti,pretožebolriadnezaevidovanývpokladničnejknihe
spoločnosti (vedenou účtovníčkou p. F.) a vyplýva tiež z daňového priznania za rok 2009. Finančné
prostriedky z druhej pôžičky vo výške 50.000,-€ vložila žalovaná 1 do spoločnosti Beton Plus s.r.o. po jej
založení bankovým prevodom, o čom svedčí výpis z účtu spoločnosti zo dňa 29.07.2009, ktorý predložil
žalobca.

III. Tento spôsob financovania spoločnosti bol dohodnutý z dôvodu urýchleného zahájenia výroby v
novovzniknutej spoločnosti, pričom takto vložené finančné prostriedky boli použité na zabezpečenie
výrobného zariadenia a spustenie výroby betónových produktov. Žalobca sa na spoločnosti
podieľal predovšetkým prostredníctvom svojich finančných investícií a ostatní spoločníci zas svojimi

skúsenosťami z oblasti betonárskej výroby. Uviedol, že zmluvy o pôžičke nie je možné posúdiť v zmysle
ichobsahuakoposkytnutiepôžičky,nakoľkovzmluváchprejaviliichúčastnícisvojuvôľutak,žežalovaná
v1.radebolapovinnázabezpečiťprežalobcuvloženiepeňazídospoločnostiBetonPluss.r.o.zaúčelom
rozvoja a rozbehu tejto spoločnosti a teda obstarala pre žalobcu určitú vopred dohodnutú činnosť, takýto
prejav vôle zmluvných strán smeroval skôr k uzavretiu príkaznej zmluvy v zmysle ust. § 724 a nasl.

Občianskeho zákonníka, ktorá skutočnosť vyplýva i z toho, že pôžičky boli bezúročné, úmyslom strán
bolo založenie novej spoločnosti, vrátenie poskytnutých prostriedkov bolo dojednané iba pre prípad, ak
by sa spoločnosť nezaložila a peniaze by sa do nej nevložili. Žalovaná 1 ako príkazník bola povinná
plniť príkazy žalobcu, ktoré po vzájomnej dohode medzi účastníkmi konania zneli tak, aby žalovaná 1
previedla poskytnuté peniaze na spoločnosť prostredníctvom žalovaného 2 spôsobom, ako je uvedené

vyššie. Nie je teda pravdou, že došlo k porušeniu zmluvných povinností žalovanou 1, ale naopak,
žalobca si nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala z čl. III ods. 1 zmlúv o pôžičke (príkazných
zmlúv), podľa ktorého bol povinný podpísať novú zmluvu o pôžičke so spoločnosťou Beton Plus s.r.o.
a zbaviť tak žalovaných akýchkoľvek záväzkov. Keďže po vzniku spoločnosti Beton Plus s.r.o. vzťahy
zo zmlúv o pôžičkách zostali sporné, nejasné a medzi spoločníkmi vznikali nedorozumenia ohľadom

ukončenia takto založených právnych vzťahov, zmluvné strany a zároveň účastníci tohto konania spolu
uzatvorili dohodu, ktorou vzájomné vzťahy definitívne vysporiadali a bolo povinnosťou žalobcu uzatvoriť
sospoločnosťouBetonPluss.r.o.novúzmluvuopôžičke,nakoľkovtomčasebolkonateľomspoločnosti.
Považoval za zavádzajúce a nepravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaní konali spoločne v zhode aúmyselne ho uviedli do omylu v rozhodujúcej skutočnosti pre uzavretie predmetnej dohody a to tým,
že žalobca nemal žiadnu informáciu o tom, či peňažné prostriedky z druhej pôžičky bolo alebo neboli
vložené do majetku spoločnosti. Žalobca ako konateľ spoločnosti Beton Plus s.r.o. si túto skutočnosť

mohol kedykoľvek a veľmi ľahko overiť nahliadnutím do účtovnej evidencie, ku ktorej mal prístup a
preto jeho tvrdenie považuje za účelové a ničím nepodložené. Naopak, žalobca bol s celou situáciou v
spoločnostiveľmidobreoboznámenýadohodu podpísalzdôvodukonečnéhousporiadaniavzájomných
vzťahov.

IV. Právny zástupca žalovaného 2 vo svojom písomnom podaní zo dňa 17.04.2013 navrhol žalobu ako
nedôvodne podanú zamietnuť v celom rozsahu s odôvodnením, že dohodu uzavretú dňa 29.12.2009
považuje za platnú a právne účinnú, nakoľko pri jej uzatváraní a podpisovaní nikto nikoho neuviedol do
omylu a nikto nikoho neoklamal. V decembri 2009 mal žalobca aj so svojimi spoločníkmi v spoločnosti
Beton Plus s.r.o. podrobný prehľad o vzniku, rozbehnutí a rozvoji tejto novovytvorenej obchodnej
spoločnosti, vedel veľmi dobre, že ním poskytnuté finančné prostriedky vo výške 100.000 € boli

investované do rozbehnutia a rozvoja tejto spoločnosti a pred podpisom dohody dňa 29.12.2009 si
riadne a zodpovedne overil skutočnosti ako aj záležitosť o investovaní jeho finančných prostriedkov
do spoločnosti. Keďže dospel k záveru, že finančné prostriedky sa investovali správne, dobromyseľne
dohodu podpísal. Pravda je taká že žalovaná 1 sumu 50.000 € odovzdala žalovanému 2, ktorý peniaze
prevzal a vložil ich do pokladne spoločnosti dňa 30.09.2009 dohoda z 29.12.2009 túto skutočnosť a fakt

deklaruje a účastníci to svojimi podpismi potvrdili). Uvedené finančné prostriedky boli následne použité
na investície a rozvoj betonárne, o čom existuje celý rad dokladov a dokumentov (faktúry, príjmový
doklad, atď), ako aj ešte dnes overiteľný fyzický stav firmy. Z toho vyplýva, že pri uzatváraní dohody
žalovaní v žiadnom prípade úmyselne neuviedli žalobcu do omylu a nekonali na základe "akejsi" tajnej
dohody a v zhode. Záverečné tzv. "prehlásenie" uvedené v poslednom bode dohody z 29.12.2009

je právne relevantným úkonom účastníkov zmluvného vzťahu, ktorý potvrdzuje, že všetky zmluvné
povinnosti, vyplývajúce zo zmlúv o pôžičkách sa rušia, nakoľko zmluvné povinnosti boli účastníkmi
splnené. Žalovaný 2 zastáva právny názor, že dohoda z 29.12.2009 je právne platný a účinný právny
úkon.

V. Súd vykonal vo veci dokazovanie žalobou žalobcu, písomnými vyjadreniami žalovaných v 1. a 2.
rade, ich ústnymi výpoveďami, svedeckou výpoveďou p. P. D., listinnými dôkazmi: zmluvou o pôžičke
zo dňa 29.07.2009 medzi žalobcom a žalovanou 1, výpisom z účtu žalobcu z 29.7.2009 , výpisom
z OR spoločnosti BETON PLUS s.r.o. zo dňa 06.09.2012, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa

15.06.2012, podacím lístkom z 18.06.2012, vyjadrením k výzve - pokus o zmier zo dňa 11.07.2012,
dohodou zo dňa 29.12.2009 žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade, kópiou pokladničnej knihy r. 2009
spoločnosti BETON PLUS s.r.o., zmluvou o pôžičke z 29.07.2009 medzi žalovanými 1 a 2, výpisom
z účtu žalovanej 1 u SlSP zo dňa 31.07.2009, zmluvou o pôžičke z 05.08.2009 medzi žalovanými 1
a 2, výpisom z účtu žalovanej 1u SlSP zo dňa 21.08.2009, výpisom z účtu žalovanej 1 u SlSP zo

dňa 30.07.2009, výpisom z účtu VÚB ku dňu 31.08.2009 spol. BETON PLUS s.r.o., výpisom z účtu
žalovanej1uSlSPzodňa28.08.2009,príjmovýmpokladničnýmdokladomč.R.-XXXzodňa30.09.2009,
uznesením OP Prievidza č. 2Pv 970/09-16 zo dňa 04.08.2010, faktúrou č. XXX/XX z 30.11.2009, č.
XX/XX z 05.11.2009, č. XX/XX z 27.11.2009, č.XX/XX z 30.11.2009, č.XX/XX z 30.09.2009, č.XX/
XX z 30.09.2009, č.XX/XX z 30.09.2009, č.XX/XX z 30.09.2009 J. J.S. MJM Servis spoločnosti

Beton Plus s.r.o., príjmovými pokladničnými dokladmi z 02.10.2009, kúpnou zmluvou č. XXXX/XX z
15.10.2009, príjmovým pokladničným dokladom z 02.11.2009 a výdavkovým pokladničným dokladom č.
T.-XXXX z 02.11.209, kúpnou zmluvou č. XXXX/XX z 26.11.2009 a príjmovým pokladničným dokladom
z 30.11.2009 a výdavkovým pokladničným dokladom č. T.-XXXX z 30.11.2009, pracovnou zmluvou
p. J. Y. s fy. Beton Plus s.r.o. zo dňa 27.11.2009, prehľadom o financovaní výstavby Betonárne (čl.

131), knihou pohľadávok a záväzkov Beton Plus s.r.o., kúpnou zmluvou medzi Beton Plus s.r.o. a J.
O. zo dňa 09.01.2012, uznesením OS Trenčín č.k. 28K/38/2012 (konkurz Beton Plus s.r.o.), zápisnicou
z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Beton Plus s.r.o. zo dňa z 02.11.2010,
vyšetrovacím spisom ORPZ Handlová ČVS:ORP-1476/HA-PD-2012 a dospel k názoru po vyhodnotení
dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.

Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis (§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.zák. v znení č. 586/2008 Z.z.).

Podľa ust. § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu
obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl

táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

VI. Súd z výpovede žalobcu zistil, že účastníci zmluvy o pôžičke - žalobca a žalovaná v 1. rade mali
záujem založiť spoločnosť, on mal byť jedným zo spoločníkov s 30%-ným podielom v spoločnosti,
pričom žalovaná 1 mu uviedla, že by vlastne mohol na tom profitovať dva krát: vrátila by mu pôžičku

100.000,-€ a mal by 30%-ný podiel v spoločnosti. Pôžičky boli uzavreté, spoločnosť spolu so žalovaným
3 bola založená a v mesiaci december 2009 mu bolo deklarované, že spoločnosť funguje, že má veľké
pohľadávky voči dlžníkom viac ako 50.000,-€ na pol roka, on nemal dôvod neveriť, preto sa všetci
traja dohodli na tom, že uzavrú dohodu, že staré pôžičky zaniknú a budú nahradené novou zmluvou o
pôžičke medzi ním a novozaloženou spoločnosťou BETON PLUS s.r.o., bola aj pripravená nová zmluva

o pôžičke, ktorú nemal problém podpísať, chcel to však podpísať až po uzávierke, ak sa ukáže, že
spoločnosťprosperuje.PretonovúzmluvuopôžičkesBETONPLUSs.r.o.nepodpísal.Vapríli2010,keď
mal záujem si pozrieť účtovnú uzávierku, táto ešte nebola spracovaná, preto vyzval hlavnú ekonómku,
že by rád dostal výsledky hospodárenia, na to mu predložila žalovaná 1 ďalšiu dohodu o splnení, príp.
započítaní záväzkov v lete alebo na jeseň 2011, k podpisu dohody však z jeho strany nedošlo, on

peniaze žalovanej požičal, k vráteniu peňazí z jej strany nedošlo. Pokiaľ sa týka dohody z 29.12.2009
túto považuje za neplatnú s poukazom na to, že táto dohoda bola vymyslená za účelom jeho zavedenia
v časti jej posledného odseku, kde bolo uvedené, že všetky zmluvy sa rušia a nahrádzajú sa novou
zmluvou o pôžičke medzi ním a spol. BETON PLUS, vtedy ešte on nevedel, že spoločnosť BETON
PLUS s.r.o. nemá ani cent a nemôže mu pôžičku vrátiť, žalovaní 1 a 2 o tom vedeli, že spoločnosť

nedisponuje finančnými prostriedkami, a v tom bol vlastne žalovanými 1, 2 zavedený. Uviedol, že o
zakladaní spoločnosti Beton Plus sa dozvedel niekedy okolo 27.06.2009, kedy mu bolo povedané,
že bude mať 30%-ný podiel v spoločnosti. Žalovaná si od neho vypýtala peniaze na založenie tejto
spoločnosti ňou, žalovaným 2, Z.. Š. s tým, že i žalobca bude jedným zo spoločníkov s 30% podielom.
Uviedol, že dohodu z 29.12.2009 si pred jej podpísaním prečítal, nepodpisuje niečo, čo si neprečíta,

bola však predrokovaná ústnymi dohodami, podľa neho na základe tejto dohody mal dlh Š. prevziať
Beton Plus. O tom, že žalovaná 1 poukázala sumu 50.000,-€ žalovanému 2 nevedel, o tom sa dozvedel
na valnej hromade začiatkom augusta 2010. Na otázku právneho zástupcu žalovanej 1 uviedol, že takú
sumu, ako je uvedené na pôžičkách so žalovanou 1 by jej určite neposkytol na súkromné účely, takúto
sumu by neprenechal ani vlastnej sestre a jasne je v týchto zmluvách uvedené, že žalovaná 1 ich mala

zložiť na účet spoločnosti Beton Plus a dohodu z 29.12.2009 podpísal, nakoľko mu bolo deklarované,
že spoločnosť Beton Plus má majetok viac ako 333 tisíc € a štrk vo veľkom objeme v hodnote 180.000,-
€ autá v hodnote 50.000,-€, ktorý by splatil jeho pôžičku, preto nebol dôvod o tom pochybovať a dohodu
podpísal.

VII. Z výpovede žalovanej 1 súd zistil, že niekedy v lete 2009 na základe spolupráce jej manžela, ktorý
má betonáreň v Moste a žalovaného 2, vznikla možnosť postaviť betonárku na dvore, hľadali vhodných
investorov, ktorí by vedeli finančne prispieť, uvažovali, koho osloviť, napadol im žalobca, o ktorom vedeli,
že sa mu v podnikaní darí a že disponuje finančnými prostriedkami, chceli, aby s nimi spolupracoval a
podnikal, preto sa s ním dohodli na stretnutí, na ktorom si dohodli založenie novej spoločnosti, preto

peniaze, ktoré jej poskytol, nepovažuje za pôžičky pre ňu, ale za peniaze, vložené na podnikanie s tým,
že žalobca dostane 30% podiel, zároveň bol konateľom spoločnosti tak, ako aj ona, žalovaný 2 a ešte
jednaosoba.12,5%sivymyslelžalobcaakoúrok,nikdetoniejepodložené,aledohodlisatak,žeakfirma
bude prosperovať, môže to byť aj viac, preto si dohodli zmluvy o pôžičke, následne v zmysle vzájomnejdohody boli peniaze vložené na podnikateľský účet pána J., žalobca o všetkých týchto transakciách
vedel, ústne o tom hovorili a nie je pravdou, že sa o tom dozvedel v auguste 2010, druhú pôžičku poslala
na účet spoločnosti, keď už bola založená a mala svoj účet. Nakoľko žalobca sa zaviazal, že uzatvorí

so spoločnosťou Beton Plus novú zmluvu o pôžičke a stále to nebolo doriešené, nakoľko na základe
zmlúv o pôžičke figurovala ona ako dlžník na sumu 100.000,-€, v účtovníctve to bolo evidované ako
pôžičky F., čiže vlastne si mohol žalobca uplatňovať vrátenie tejto sumy 100.000,-€ dvakrát (od nej
aj od spoločnosti Beton Plus), preto mu v decembri predložili dohodu, ktorú všetci traja jej účastníci
podpísali. Bolo dohodnuté, že niekedy začiatkom roka 2010 sa bude konať valná hromada spoločníkov

v Bratislave, žalobca si však zlomil ruku, preto sa nekonala, ale žalovaný 2 ho šiel navštíviť domov, kde
si spoločne prešli výsledky hospodárenia za rok 2009, predložil mu zmluvu spoločnosti Beton Plus s.r.o.,
ktorú žalobca odmietol bezdôvodne podpísať. Žalobca sa vôbec dovtedy, aj keď bol konateľ o chod firmy
nezaujímal, až následne sa začal starať, kontrolovať, riešiť, zistil, že sú tam nejaké nezrovnalosti, že
chýbajú peniaze v kase, neskôr na mimoriadnom valnom zhromaždení zrušil všetkým konateľstvo, ostal
jediným konateľom, viedol si firmu sám a doviedol ju ku krachu a k predaju. Uviedla, že podpísala síce

žalobcovi zmluvu o pôžičke, avšak za účelom vloženia peňazí pre rozvoj spoločnosti Beton Plus s.r.o.,
ktorá bola zapísaná v Obchodnom registri asi 24.8.2009. Jednu sumu 50.000,-€ vložila v dvoch 25.000,-
€ splátkach na účet žalovaného 2 na základe dohody žalobcu a žalovaného 1 a 2, nakoľko spoločnosť
Beton Plus ešte vtedy nebola založená, nemala svoj vlastný účet, druhú sumu 50.000,-€ vložila na účet
spoločnosti Beton Plus, keď už mala spoločnosť účet. Za stavbu betonárne bol zodpovedný žalovaný

2, ktorý sumu 50.000,-€ použil na úhradu faktúr za výstavbu betonárky tak, ako to bolo dohodnuté so
žalobcom. Uviedla, že nepodpisovala zmluvu o pôžičke, bolo dohodnuté, že peniaze budú použité na
založenie a rozvoj spoločnosti Beton Plus, čo sa aj uskutočnilo, ona na svoje účely z tejto sumy nepoužila
ani cent, z týchto peňazí nemala žiadny osobný prospech, preto aj po prevode peňazí na spoločnosť
Beton Plus s.r.o. a na žalovaného 2 mala stále vidinu, ako by bola niekomu niečo dlžná, považovala

vzájomné vzťahy so žalobcom a žalovaným dva za stále nedoriešené a sporné.

VIII. Žalovaný 2 vo svojej výpovedi uviedol, že všetko súvisí so spoločnosťou Beton Plus s.r.o. v
Handlovej, žalobca mu bol predstavený p. Š.G. ako investor a spolukonateľ firmy, on sám uviedol, že
má k dispozícii finančné prostriedky na založenie firmy, že idú spoločne do toho a idú stavať betonáreň v

Handlovej, po určitých jednaniach bolo dohodnuté, akým spôsobom budú vkladať finančné prostriedky
100.000,-€ do firmy, on sa o žiadnej pôžičke nedohodol, dohodol sa o investovaní do firmy, on žiadnu
zmluvu o pôžičke nevidel, bol v tom, že peniaze sú poskytnuté na stavbu betonárne, až následne keď
žalovaná 1 išla vkladať peniaze na jeho účet, bola mu predložená zmluva o pôžičke s tým, že sa jedná
o takú istú zmluvu ako z 29.07.2009 s tým, že budú vymenené len mená, že prevzal sumu 50.000,-€,

čo mu bolo vysvetlené tým, že to bude neskôr vyplácané zo ziskov firmy kvôli daňovým úľavám a iným
účtovným veciam, ktorým on nerozumie. Pre jeho firmu viedla účtovníctvo p. F., pre Beton Plus p. D..
Zmluvu o pôžičke musel podpísať z dôvodu, keďže mu boli poslané peniaze na účet, musel potvrdiť
ich prevzatie, bolo to pred založením spoločnosti Beton Plus. Na otázku právneho zástupcu žalobcu
uviedol, že preňho to boli stále peniaze, ktoré mali byť vložené do firmy stým, že pôžička je len papier

kvôli daňovým úľavám. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, načo potreboval súrne peniaze uviedol,
že bolo potrebné zaplatiť za prenájom pozemku pre budúcu firmu, na zaplatenie železa, potrebného
na stavbu betonárky a na kúpu materiálu, ktorý sa kupoval v auguste 2009. Jadro betonárky bolo z
Novák, všetko ostatné sa stavalo, sumu 50.000,-€ minul na nákup materiálu a stavby betonárky (zaplatil
nájom za pozemky Hornonitrianskym baniam Prievidza 29.8.2009 sumu 1580,-€, 28.8.2009 školenie

zamestnancov, ktorí mali nastúpiť pracovať 992,-€, 25.620 € nákup strojného zariadenia fy Wuert, fa
Karpat invest, fa Gatial, Beneto žeriav - viď faktúry). Po upozornení účtovníčkou, že chýba doklad o
vložení tejto sumy do spoločnosti, som doklad doplnil, o čom svedčí príjmový doklad z 30.09.2009 a
založil aj príslušné faktúry. Uviedol, že v decembri 2010 svoj podiel v spoločnosti Beton Plus previedol
na žalobcu a Z.. Š..

IX. Svedkyňa P. D. vo svojej výpovedi uviedla, že bola oslovená žalovaným 2 na vedenie účtovníctva
pre spoločnosť Beton Plus, bolo to pred založením tejto firmy. Žalovaný 2 mal ako živnostník svoju
účtovníčku p. F., ktorá nevedela podvojné účtovníctvo, neskôr prešla i ona do spoločnosti Beton Plus-
chystala doklady. Ona chodila do firmy 2-3 x týždenne a všetky nachystané doklady - príjmové doklady,

pokladničné doklady zaúčtovávala v Hornonitrianskych baniach, kde mala firma priestory. Po nahliadnutí
do dokladu PP XXX zo dňa 30.08.2009 uviedla, že tento doklad ona nevystavovala, do programu a
počítačamalprístupp.J.,nadokladeniejepodpis,ktohovystavoval,takýtodokladbyonanezaúčtovala.
Nevedela uviesť, kto zo strán a akú sumu vložil do spoločnosti, finančnú hotovosť nikdy nevidela aneviedla ani pokladňu, doklady spracovávala len účtovne, fyzicky nie. Doklady jej dával p. J.. Uviedla,
že upozorňovala p. J., že výbery peňazí z banky sa musia podvojne zaúčtovať ako príjem do pokladne,
nakoľko nevystupoval ako fyzická osoba, ale ako právnická osoba. Majetok spoločnosti Beton Plus bol

asi 1000,-€ v roku 2009. Účtovnú uzávierku za rok 2009 vypracovala, aj daňové priznanie, predložila to
p. J., on to mal len podpísať. Žalobcu nevidela, videla ho až niekedy v lete 2010.

X. Súd s poukazom na vykonané dôkazy uvedené vyššie považoval za nesporné, a ani žalobca
ani žalovaní 1, 2 nesporovali, že došlo k uzatvoreniu medzi nimi vyššie uvedených troch zmlúv o"

pôžičke", dve medzi žalobcom a žalovanou 1 , jednou medzi žalovanou 1 a žalovaným 2. Ich účelom
však bol prevod súm na spoločnosť Beton Plus s.r.o., ktorú spoločnosť mienili všetci traja založiť za
účelom podnikania, byť jej konateľmi a spoločníkmi, čo sa aj naplnilo, spoločnosť bola zaregistrovaná
v Obchodnom registri dňa 01.09.2009. Rovnako je nesporné, že žalovaná 1 previedla sumu 50.000,-
€ v zmysle čl. III zmluvy na spoločnosť Beton Plus po jej založení a zriadení účtu, čo potvrdzujú
výpisy z banky o prevode tejto sumy. Druhú tzv. "pôžičku" - sumu 50.000,- € nemohla previesť na

spoločnosť Beton Plus, nakoľko vtedy ešte táto spoločnosť nemala zriadený účet a nebola kreovaná,
preto predmetnú sumu, ako uviedla, po dohode žalobcu, žalovaných 1 a 2 previedla na účet žalovaného
2 v dvoch splátkach po 25.000,- € tak, aby tento mohol finančné prostriedky, keďže mu bola zverená
žalobcom a žalovanou 1 povinnosť postarať sa o výstavbu betonárky v Handlovej, tieto použiť na účel
zaplatenia nájmu za pozemky pod betonárkou, na nákup stavebného materiálu, konštrukcie, stavebnej

techniky, áut, štrku a pod., tak aby spoločnosť Beton Plus, s.r.o. zahájila svoju činnosť. Aj sám žalobca
svojou výpoveďou potvrdil, že peniaze poskytol žalovanej 1 na účel ich vloženia do spoločnosti Beton
Plus, s.r.o. na rozvoj tejto spoločnosti, na súkromný účel by takéto peniaze jej nikdy neposkytol a ani
vlastnej sestre. Skutočnosť, že sumu 50.000,- € nevložila žalovaná na účet Beton Plus s.r.o., považoval
za porušenie podmienok zmluvy o pôžičke (čl. III ods. 1), a teda sa domáhal proti žalovaným 1 a

2, ktorý podľa jeho názoru uvedenú sumu neminul v prospech spoločnosti Beton Plus, vrátenia tejto
sumy(50.000,-€). Keďže bol uvedený do omylu, domáhal sa určenia neplatnosti uzavretej dohody zo
dňa 29.12.2009.

XI. Súd zastáva názor, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu zmlúv o pôžičke dňa 29.7.2009

a 5.8.2009 tak, ako to má na mysli ustanovenie § 657 OZ, nakoľko ako z výpovedí strán a dokladov
vyplýva, uvedené sumy neboli poskytnuté ako pôžička žalovanej 1 a následne žalovanému 2, nakoľko
zo samotného účelu tzv. "pôžičky" vyplýva, tieto peniaze majú byť vložené na účet novozakladajúcej sa
spoločnosti BETON PLUS s.r.o., ktorej spoločníkmi mali byť a aj boli aj jej konateľmi sporové strany.
Rovnako aj spôsob vrátenia "požičanej sumy" bol zadefinovaný spôsobom, že po založení spoločnosti

uzavrie žalobca s touto spoločnosťou novú zmluvu o pôžičke. Súd zastáva názor, že sa jedná o
simulovaný právny úkon s úmyslom vyhnúť sa plateniu odvodov a daní štátu. Takého zmluvy nepožívajú
ochranu štátu, sú v rozpore s dobrými mravmi. Preto i v prípade, ak by sa súd stotožnil s názorom
žalobcu, že sa jedná o pôžičku, čo v danom prípade sa nestotožňuje, súd by nemohol jeho žalobe
vyhovieť z vyššie uvedeného dôvodu. Podľa názoru súdu sa v danom prípade jedná o príkaznú zmluvu

v zmysle ust. § 724 Občianskeho zákonníka, podľa názoru súdu žalovaná 1 bola povinná ako príkazník
plniť príkazy žalobcu (poukázať financie v prospech spoločnosti Beton Plus s.r.o. a pred založením účtu
spoločnosti tak, ako uviedla žalovaná strana po vzájomnej dohode prvú pôžičku 50.000,-€ v prospech
účtu žalovaného 2 na nákup potrebných zariadení spoločnosti, nájmu pozemku a pod.). Preto je súd toho
názoru, že k porušeniu zmluvných povinností zo zmluvy o pôžičkách zo strany žalovaných 1, 2 nemohlo

dôjsť, nakoľko uvedené zmluvy nie sú svojím obsahom považované za zmluvy o pôžičke. Pokiaľ majú
sporové strany nevyjasnené vzťahy v podnikaní, tieto si musia riešiť iným spôsobom.

XII. Pokiaľ sa týka určenia neplatnosti dohody strán zo dňa 29.12.2009, kedy žalobca uviedol, že
túto dohodu, ktorou si vzájomné vzťahy strany vysporiadali, považuje za neplatnú, nakoľko bol nimi

uvedený do omylu, žalobca podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno, a takú skutočnosť, že by
bol stranami uvedený do omylu, nepreukázal. Omyl mal spočívať v tom, že mu deklarovali, že na účte
spoločnosti sa má nachádzať ako uviedol najskôr 333.000,-€, neskôr uviedol sumu 10 mil. €, teda že
ho presvedčili, že spoločnosť Beton Plus disponuje s veľkým majetkom, a preto túto dohodu, keďže
nemal dôvod im nedôverovať, podpísal. Žalobca najskôr súdu uviedol, že predmetnú dohodu nečítal, v

ďalšej výpovedi na otázku právneho zástupcu žalovanej 1 uviedol, že si text dohody prečítal a podpísal
ju, nakoľko nikdy nepodpisuje niečo, čo si neprečíta. Podľa názoru súdu omyl žalobcu spočíva v tom,
že sa mylne sám domnieval bez toho, aby si ako konateľ spoločnosti Beton Plus s.r.o. a spoločník
sám overil stav hospodárenia spoločnosti, či už v príslušných dokladoch, priamo u účtovníčky alebov samotných účtovných dokladoch situáciu hospodárenia spoločnosti, pričom sa vôbec nemusel a v
konkrétnom prípade ani nemal spoliehať na to, čo mu kto povie. Skutočnosť, že tak neurobil nemožno
dávať do kontextu toho, že bol žalovanými v tomto smere uvedený do omylu. V tejto súvislosti súd

dáva do pozornosti rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 192/2008 podľa ktorého osoba, ktorá sa omylu
dovoláva, je povinná si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o
okolnostiach, ktoré považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Rovnako
súd dáva do pozornosti rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 113/2008 podľa ktorého je treba uviesť, že
§ 49a Občianskeho zákonníka však nemožno vykladať tak, že na jeho základe osoba dovolávajúca

sa omylu je zbavená povinnosti podľa okolností konkrétneho prípadu sama si zabezpečiť objektívne
informácie o okolnostiach, resp. skutočnostiach, ktoré osoba považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie
zamýšľaného právneho úkonu. Zanedbanie požiadavky okolnostiam primeranej starostlivosti konajúcej
osoby zabezpečiť si zodpovedajúce odborné informácie pre posúdenie existencie predpokladov, ktoré
sú pre ňu z hľadiska uvažovaného právneho úkonu významné /rresp. rozhodné/, je spôsobené potom
spochybniť možnosť účinne sa v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka dovolať týmto konaním

ovplyvneného omylu. V takomto prípade je treba, ak sa konajúca osoba v zmysle §49a Občianskeho
zákonníka dovoláva podľa § 40 a tohto zákona zvážiť, či sa tu jedná o tzv. omyl ospravedlniteľný, či
naopak o omyl neospravedlniteľný.

XIII. O ospravedlniteľný omyl, ktorým je pravidelne omyl konajúcej osoby týkajúci sa skutkových

okolností /error facti/, nie právnych okolností /zásada neznalosť zákona neospravedlňuje/, potom
nepochybne nejde o omyl vtedy, ak mala konajúca a omylu sa dovolávajúca osoba možnosť takémuto
omylu sa vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri poznaní rozhodujúcich skutočností právneho úkonu.

XIV. Nemožno totiž akceptovať možnosť, že by sa bolo možné účinne dovolať neplatnosti pre omyl podľa

§ 49a Obč.zákonníka za situácie, kedy by omylu sa dovolávajúca osoba zanedbala objektívne existujúcu
možnosť presvedčiť sa o pravom stave veci a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť
prípadnými dojmami alebo náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu.

XV. Ospravedlniteľným je pritom len taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že konajúca /mýliaca sa

osoba/ postupovala s obvyklou mierou opatrnosti, teda vyvinula obvyklú starostlivosť, ktorú možno so
zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu od každého vyžadovať, aby sa takému omylu vyhol, ide
teda o situáciu, ak nemohla konajúca /mýliaca sa/ osoba rozpoznať skutkový stav veci /zistiť existenciu
omylu/ ani potom, kedy postupovala s obvyklou mierou opatrnosti /potom, čo by vyvinula obvyklú
starostlivosť/, ktorú od nej možno požadovať.

XVI. Rovnaké závery konštatuje napríklad aj rozsudok Krajského súdu Trnava 11Co 289/2012.

XVII. " Pokiaľ sa žalobca dovolával neplatnosti kúpnej zmluvy s poukazom na ust. § 49a Obč.
zákonníka, má odvolací súd za to, že toto ustanovenie nie je možné vykladať tak, že na jeho základe

je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti podľa okolností konkrétneho prípadu sama si
zabezpečiť zodpovedajúcu mieru objektívnych informácií o okolnostiach, resp. skutočnostiach, ktoré
má za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. O ospravedlniteľný omyl, ktorým
je omyl konajúcej osoby týkajúci sa skutkových okolností /error facti/ potom nepochybne nejde, pokiaľ
bol tento omyl konajúcej osoby zavinený jej nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť si skutočnosti

rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu."

XVIII. Ak budeme aplikovať túto judikatúru súdov SR na tento súdny spor, tak je zrejmé, že žalobca
bol konateľom a spoločníkom spol. BETON PLUS s.r.o. v období od 1.9.2009 do 29.12.2011 /podľa
výpisu z OR SR, spoločníkom až do 25.1.2012/ a teda aj v čase podpisu dohody z 29.12.2009. Mal

teda objektívnu možnosť konať v mene spoločnosti a oboznamovať sa s účtovnou dokumentáciou
spoločnosti. Právo nahliadať do účtovných dokladov spoločnosti je pritom právo spoločníka /ust. §
122 ods. 2 Obchodného zákonníka/ vynútiteľné aj súdnou cestou. Bolo teda v plnej miere na uvážení
navrhovateľa, či si pred podpisom spornej dohody preverí finančnú a účtovnú situáciu spoločnosti
BETON PLUS s.r.o., spôsob vloženia finančných prostriedkov do spoločnosti a dôkladne zváži svoje

konanie. Navyše z funkcie konateľa spoločnosti vyplýva žalobcovi oprávnenie viesť obchodnú činnosť
spoločnosti a dokonca povinnosť starať sa o účtovníctvo a podávať daňové priznania za spoločnosť.
Myslíme si preto, že obvyklou mierou starostlivosti, ktorú je konateľ povinný vynaložiť je určite vedomosť
o finančnom a účtovnom stave spoločnosti, preto nemôže byť tvrdenie žalobcu, že bol presvedčený inouosobou /žalovanými/ o určitom hospodárskom stave spoločnosti BETON PLUS s.r.o., alebo o tom, akým
spôsobom boli poskytnuté peňažné prostriedky vložené do spoločnosti /formou nakúpeného materiálu/,
v žiadnom prípade chápané ako omyl ospravedlniteľný, keďže ako konateľ a spoločník spoločnosti, si

akékoľvek tvrdenia ostatných spoločníkov mohol sám overiť.

XIX. Tvrdenie žalobcu, že nevedel v akom stave sa nachádza spoločnosť BETON PLUS s.r.o. považuje
súd preto za zavádzajúce, lebo ak bol žalobca schopný si zistiť finančné a účtovné informácie v januári
2010, mohol to urobiť aj ku dňu podpisu dohody z 29.12.2009.

XX. Preto súd považoval dohodu zo dňa 29.12.2009 za platnú a vzhľadom na túto skutočnosť
dokazovanie ohľadne skutočnosti, či a akú sumu minul žalovaný 2 v prospech spoločnosti Beton Plus
s.r.o., prípadne, či vložil a v akej výške peniaze na účet spoločnosti Beton Plus s.r.o. do pokladne, príp.
na účet firmy a v tejto súvislosti aj výpoveď svedkyne D. za právne irelevantné.

XXI. Právny zástupca vo svojom písomnom podaní na súd dňa 01.07.2015 vzniesol v zastúpení
žalovanej 1 námietku premlčania voči právu žalobcu na zaplatenie náhrady škody vo výške 50.000,-
€, ktorú by si prípadne mohol žalobca titulom príkaznej zmluvy podľa § 725 Občianskeho zákonníka
uplatniť s odôvodnením, že žaloba bola podaná na súd dňa 06.09.2012, právo na náhradu škody mohlo
byť prvýkrát uplatnené na súde v deň, nasledujúci po dni, ktorý bol v príkaznej zmluve dohodnutý v čl.

III bod3, ako príkaz navrhovateľa vrátiť peňažné prostriedky pre prípad, ak nebude podpísaná zmluva o
pôžičke so spoločnosťou Beton Plus s.r.o. a peňažné prostriedky prevedené na účet tejto spoločnosti, t.j.
dňa 02.10.2009, právo na náhradu škody sa premlčalo v dvojročnej premlčacej lehote dňa 03.10.2011.

XXII. Súd dáva do pozornosti, že žalobca si právo na náhradu škody neuplatnil, v prípade ak by to urobil,

považoval by súd jeho právo v súlade s § 100 a 106 Občianskeho zákonníka za premlčané.

XXIII. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

XXIV. O práve na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového

poriadku a priznal žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania, nakoľko mali v konaní plný
úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok,
písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 127 CSP

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 365 CSP).