Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 30, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/184/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111225768
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5111225768.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľov:
I. T. B., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX G. XX, Š. Z. J., II. Ľ. B., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX G. XX, Š. Z.
J., obaja právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Mendel, Mestická, Slovíková, s. r. o., so sídlom
Hollého 31, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, proti odporcom: I. E. J., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX G.
XX, Š. Z. J., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Andrea Havelková, s. r. o., so sídlom Daniela
Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 36 854 956, II. P. E., F.. XX.XX.XXXX, T. B. Q. XXX/XX, XXX XX
G., Š. Z. J., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Návrh o určenie, že navrhovatelia I. a II. sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele o veľkosti
1/2 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. G., a to k parc. P.-B. Č.. XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2 a parc. P.-B. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, ktoré
boli oddelené geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným dňa 20.06.2011 T.. Q. T., autorizačne
overeným dňa 27.06.2011 O.. D. U. a úradne overeným dňa 27.06.2011 Správou katastra Žilina pod
č. XXXX/XXXX, od parc. P.-B. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ako je táto
evidovaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX vedeným pre k. ú. G. Okresným úradom Žilina,
Katastrálnym odborom, zamieta.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 02.08.2011 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 03.08.2011 sa navrhovatelia I. a
II. domáhali proti odporcom I. a II. vydania rozsudku, ktorým by bolo určené, že nehnuteľnosti uvedené
vo výroku tohto rozsudku, patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Súčasne sa proti odporcom I.
a II. domáhali, aby títo boli zaviazaní spoločne a nerozdielne nahradiť im trovy konania.
Svoj návrh navrhovatelia skutkovo odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v 1/1 pozemku
v k. ú. G., a to parc. P.-B. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, evidovaného na
LV č. XX. Predmetný pozemok nadobudli na základe darovacej zmluvy spísanej notárskou zápisnicou
zo dňa 02.02.1967 na Štátnom notárstve v Žiline pod č. F.-XX/XX, F.-XX/XX registrovanej pod č. S. XX/
XX. Podľa predmetnej darovacej zmluvy darca D. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom G. XX, daroval im pozemky parc. P.-L. Č.. XX/X o výmere XXX m2 a parc. P.-L. Č.. XX/X o výmere
XXX m2, k. ú. G.. Podľa pozemkovej knihy boli tieto pozemky vedené v pkn vl. č. XX pod AI, por. č.
X, X ako pkn parc. č. XX/X a pkn parc. č. XX/X, pod B4, na meno darcu. Odporkyňa I. je podielovým
spoluvlastníkom v podiele o veľkosti 2/3 a odporca II. je podielovým spoluvlastníkom v podiele o veľkosti
1/3 pozemkov parc. P.-B. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. P.-B. Č..
XXX - záhrady o výmere XXX m2, k. ú. G., ktoré sú evidované na LV č. XXXX. Ďalej navrhovatelia
uviedli, že na pozemku P.-L. Č.. XX/X, ktorý dostali do daru, majú postavený rodinný dom súp. č. XX
(na parc. P.-B. Č.. XXX). Vedľa rodinného domu sa nachádza hospodárska budova (humno) bez súp.

čísla, ktorá je postavená na pozemku parc. P.-B. Č.. XXX, ktorý je vo vlastníctve odporcov I. a II. Časť
sporného pozemku parc. P.-L. Č.. XX/X, na ktorom sa nachádza humno, užívala aj odporkyňa I. so
súhlasom navrhovateľov, ktorí sa však po celý čas domnievali, že sú vlastníkmi predmetného pozemku
na základe darovacej zmluvy. Keď sa dozvedeli o tom, že zrejme omylom došlo k zmene vlastníctva u
pozemku pod hospodárskou budovou (P.-B. Č.. XXX), ktoré z nezistených dôvodov prešlo do vlastníctva
odporcov, dali si vyhotoviť znalecký posudok za účelom identifikácie pkn parc. č. XX/X so stavom katastra
nehnuteľností registra „C“, nakoľko im ani podľa výmery nesedela výmera ich pozemkov podľa zápisu
v katastri nehnuteľností, ktoré dostali do daru. Do daru dostali pkn parc. č. XX/X o výmere XXX m2,
pričom súčasná parc. P.-B. Č.. XXX má výmeru XXX m2. Podľa znaleckého posudku č. X/XXXX zo
dňa 06.06.2010 znalec z odboru geodézie a kartografie O.. D. E. konštatoval, že parc. P.-B. Č.. XXX
o výmere XXX m2 evidovaná na LV č. XX vznikla z pkn parc. č. XX/X, a že súčasťou pkn parc. č.
XX/X je aj časť pozemku o výmere XXX m2, pričom tento diel je súčasťou parcely P.-B. Č.. XXX o
výmere XXX m2 evidovanej na LV č. XXXX, ktorá je vo vlastníctve odporcov I. a II. Súčasne zistili, že
odporcovia nadobudli vlastnícke právo k pozemku parc. P.-B. Č.. XXX dedením po svojom otcovi D. E.L.,
nar. XX. XX. XXXX, zomr. X. X. XXXX, bytom G. XX, č. C. XXXX/XX, C. XXX/XX. Podľa tohto dedičského
rozhodnutia odporcovia nadobudli vlastníctvo k parc. P.-B. Č.. XXX o výmere XXX m2 neoprávnene,
nakoľko nemohli predediť pozemok, ktorý bol vo vlastníctve navrhovateľov. V ďalšom si tak dali vyhotoviť
geodetickou kanceláriou T.. Q. T. v Ž.O. geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa 20. 6. 2011 za účelom
rozdelenia nehnuteľnosti a určenie vlastníckych vzťahov parc. P.-B. Č.. XXX. Geometrický plán oddelil
z pôvodnej parcely P.-B. Č.. XXX o výmere XXX m2, ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve odporcov, novú
parcelu P.-B. Č.. XXX/X o výmere XXX m2, ktorá by mala zostať vo vlastníctve odporcov, a parc. P.-
B. Č.. XXX/X o výmere XXX m2 a parc. P.-B. Č.. XXX/X o výmere XX m2 by mali prejsť do vlastníctva
navrhovateľov. V tejto súvislosti navrhovatelia zdôraznili, že geometrický plán č. XX/XXXX vychádzal zo
znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý identifikoval pkn parc. č. XX/X so stavom katastra nehnuteľnosti
registra „C“. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa snažili po vyhotovení geometrického plánu č.
XX/XXXX dohodnúť s odporcami, a to rokovaním v geodetickej kancelárii, ako aj výzvou na mimosúdne
usporiadanie vlastníckych vzťahov, avšak bezvýsledne. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že
odporcovia I. a II. užívajú časť pozemku na parc. P.-B. Č.. XXX - zastavané plochy o výmere XXX
m2 neoprávnene a zároveň sú neodôvodnene vlastníkmi tejto parcely, ide o neoprávnený zásah do
vlastníckych práv navrhovateľov, ktorým bola z darovaného pozemku parc. P.-L. Č.. XX/X o výmere XXX
m2 odobratá časť pozemku a začlenená do parc. P.-B. Č.. XXX - zastavané plochy o výmere XXX m2,
ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve odporcov I. a II. Navrhovatelia napokon uviedli, že majú záujem
usporiadať tieto vlastnícke vzťahy k pozemkom aj z dôvodu, že na časti pozemku parc. P.-B. Č.. XXX
sa nachádza hospodárska budova (humno), ktorú od r. 1968 doteraz užívali, majú v nej umiestnenú
žumpu, odporkyňa I. im bráni vo vstupe do hospodárskej budovy, celú hospodársku budovu oplotila, čím
im bráni aj v prístupe k žumpe. Tento neoprávnený zásah odporcov do ich vlastníckych práv je zároveň
dôvodom na preukázanie ich naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva podľa ust.
§ 80 písm. c) O.s.p. Odporcovia popierajú existenciu vlastníckeho práva pozemku pod hospodárskou
budovou, teda právny vzťah medzi účastníkmi je sporný a tento stav právnej neistoty je možné odstrániť
len určovacím výrokom.
Odporkyňa I. sa k doručenému návrhu písomne vyjadrila podaním zo dňa 13.11.2011, v ktorom uviedla,
že navrhovatelia sa podaným návrhom domáhajú určenia vlastníckeho práva k časti pozemku parc. P.-
B. Č.. XXX, pričom svoje právo opierajú o darovaciu zmluvu zo dňa 02.02.1967 spísanú na štátnom
notárstve v Ž., ktorou im bol darovaný od darcu, D.F. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX pozemok
parc. č. XX/X o výmere XXX m2 a pozemok parc. č. XX/X o výmere XXXm2, k. ú. G., evidované v
pkn vl. č. XX, AI, r. č. X, X, m. č. XX/X, XX/X pod B4. Dôvodom tohto darovania bolo vysporiadanie
vlastníctva k pozemkom, na ktorých už v dobe darovania mali obdarovaní postavenú novostavbu
rodinného domu a zriadený dvor so záhradou. Vo svojom návrhu navrhovatelia tvrdia, že výmera parcely
XX/X, ktorú uvedenou darovacou zmluvou do daru dostali, nezodpovedá reálnemu stavu výmery a že
k parcele XX/X má patriť aj časť parcely XX/X, ktorú majú v podielovom spoluvlastníctve odporcovia.
V predmetnej darovacej zmluve je jasne a zrozumiteľne uvedený úmysel darcu darovať pozemok parc.
č. XX/X a parc. č. XX/X a rovnako jasne a zrozumiteľne je uvedený aj dôvod tohto darovania, a to
vysporiadanie vlastníctva pozemku pod novostavbou domu, ktorý si na pozemku patriacom darcovi
postavili obdarovaní. Darované pozemky sú špecifikované svojim označením tak, aby nedošlo k ich
zámene s inými parcelami. Skutočnosť, že výmera darovaného pozemku parc. č. XX/X nie je totožná
s reálnou výmerou tejto parcely, mohla byť spôsobená pisárskou chybou notára, resp. zlým pôvodným
zameraním pozemkov pri zápise do katastra, pričom o tejto skutočnosti darca nevedel, resp. nemusel
vedieť. Ak by mal darca úmysel darovať viac, nič mu nebránilo darovať aj pozemok, resp. časť pozemku

parc. č. XX/X, na ktorom bolo postavené humno, teda hospodárska stavba, ktorej sa neprideľuje
súpisné číslo a ktoré tvorí súčasť hlavnej stavby, teda rodinného domu, v čase darovania patriaceho do
vlastníctva darcu a jeho manželky, postavenom práve na pozemku parc. č. XX/X. Uvedené humno, ako
aj celý pozemok parc. č. XX/X však D. E. užíval ako svoje výlučné vlastníctvo až do svojej smrti v roku
1993, pričom však navrhovatelia do tohto humna, resp. k tomuto pozemku nemali žiaden prístup, toto
nijako neužívali a ani sa žiadnym spôsobom tohto nedomáhali. Navrhovatelia teda mali 26 rokov od doby
darovania až do smrti darcu na to, aby sa u darcu domáhali časti pozemku, o ktorom sa domnievajú,
že im má patriť práve titulom darovania. Toto však nikdy darcovi nespomenuli. Odporkyňa II. zdôraznila,
že darca D. E. daroval parc. č. XX/X (aj parc. č. XX/X) za účelom vysporiadania vlastníckych vzťahov
práve k tej časti jeho vlastníctva, teda jeho pozemku, na ktorom už navrhovatelia mali vybudovaný svoj
rodinný dom a nemal žiaden dôvod na darovanie pozemku pod hospodárskou budovou, ktorú celý svoj
život užíval a ktorá patrila k jeho rodinnému domu. Medzičasom došlo k prečíslovaniu parciel, a to tak, že
parc. č. XX/X sa prečíslovala na parc. č. XXX. Na katastrálnej mape je na tejto parcele zakreslený dom,
ako aj stavba prináležiaca k domu, teda humno a v katastri nehnuteľností sú ako podieloví spoluvlastníci
uvedení odporcovia. Navrhovatelia vo svojom návrhu uvádzajú, že omylom došlo k zmene vlastníctva
k pozemku pod hospodárskou budovou, teda parc. č. XXX a že z nezistených dôvodov toto prešlo do
vlastníctva odporcov. Toto tvrdenie sa však vôbec nezakladá na pravde. Pozemok parc. č. XX/X, teda
po prečíslovaní pozemok parc. č. XXX, bol vo vlastníctve D. E., tento ho spolu s na ním postaveným
rodinným domom a hospodárskou budovou, teda humnom, ako oprávnený vlastník užíval, a to bez
akýchkoľvek výhrad navrhovateľov, až do svojej smrti v roku 1993. Vlastníctvo k tomuto pozemku parc.
č. XXX nikdy nemali navrhovatelia ani žiadny ich právni predchodcovia. Po smrti darcu, D. E., prebehlo v
roku 1994 dedičské konanie, ktorého predmetom bol majetok poručiteľa, do ktorého samozrejme, okrem
iných, patrila aj parc. č. XX/X. Súd uznesením spis. zn. D 1091/93 potvrdil nadobudnutie dedičstva v časti
týkajúcej sa parc. č. XX/X, ako aj na tejto parcele postaveného rodinného domu tak, že nadobúdateľmi
sú deti poručiteľa, a to odporcovia I. a II. a D.. A. E.. D.. A. E. neskôr svoj podiel daroval odporkyni
I. Z uvedeného je zrejmé, že vlastníctvo pozemku parc. č. XXX a teda aj humna, prešlo na odporcov
dedením, teda jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníctva podľa ust. § 132 Občianskeho zákonníka.
Aj zo znaleckého posudku vypracovaného pre účely dedičského konania je hospodárska budova
(humno), vedľajšou budovou patriacou k hlavnej budove, teda k rodinnému domu postavenému, rovnako
ako aj humno, na pozemku parc. č. XXX. Navrhovatelia vedeli ako o smrti darcu, tak aj o dedičskom
konaní a ani počas tohto konania sa nedomáhali toho, že by mali byť účastníkmi konania, nakoľko
si boli vedomí, že účastníkmi nie sú, ani po potvrdení dedičstva sa u nových vlastníkov predmetných
pozemkov nedomáhali svojho domnelého vlastníckeho práva. Odporkyňa ďalej namietala, že znalecký
posudok O.. D. E. predložený navrhovateľmi je maximálne nedôveryhodný, dalo by sa povedať účelovo
vypracovaný pre potvrdenie domnelého nároku navrhovateľov. Ani formálna, ani obsahová stránka
znaleckého posudku nezodpovedajú požiadavkám na vypracovanie znaleckých posudkov, zvlášť, ak sa
má jednať o tak závažnú záležitosť, akou je určenie vlastníckeho práva. Chýba úvodná časť posudku, v
ktorej je štandardne uvedená úloha znalca, súpis podkladov pre vypracovanie posudku, a to podkladov
dodaných objednávateľmi a podkladov obstaraných znalcom, ďalej použité právne predpisy, či literatúra.
Absentuje aj druhá časť posudku, a to samotný posudok, v ktorom sa znalec vysporiadava s výberom
použitej metódy, s podkladmi použitými pri vypracovaní znaleckého posudku, samotný postup znalca
pri vypracovaní posudku, minimálne konštatovanie pôvodného stavu a napokon vypracovanie samotnej
úlohy určenej zadávateľom posudku. Záverom O.. E. uvádza, že týmto znaleckým posudkom podľa
dostupných podkladov, ktoré nikde neuviedol a nešpecifikoval, identifikoval parcelu XX/X na stav KN
C. Nakoľko geometrický plán vypracovaný T.. Q. T. za účelom rozdelenia nehnuteľnosti a určenia
vlastníckych práv k predmetnej parcele, resp. parcelám, vychádzal, čo navrhovatelia zvlášť v návrhu
zdôraznili, zo znaleckého posudku „vypracovaného“ O.. E.Š., navrhuje súdu, aby zo zrejmých dôvodov
neakceptoval ani ten. Vzhľadom na uvedené mala odporkyňa I. za to, že neexistuje žiadny právny dôvod,
pre ktorý sa navrhovatelia domnievajú, že im patrí aj časť parcely pod humnom, teda časť parc. č. XXX.
Nie je pravdou, že navrhovatelia humno užívali, počas života darcu ho neužívali vôbec a ani neskôr.
Toto stále užívala ona, počas života D. E., aj odporca II. Nie je jej zrejmé, prečo navrhovatelia žiadajú
chýbajúcu výmeru pozemku doplniť práve z parcely č. XXX, prečo sa domnievajú, že úmysel darcu bol
darovať im aj časť tejto parcely. Pri spísaní notárskej zápisnice o darovaní predsa boli prítomní, dar
s vďakou prijali a počas života darcu, a ani neskôr jeho dedičom, až do roku 2011, nevzniesli žiadne
výhrady. Odporcovia ako svoje vlastníctvo, najmä odporkyňa I., pozemky, ktoré sú predmetom návrhu,
užíva doposiaľ, užívala ich aj počas života darcu, pričom nie sú žiadne pochybnosti o jej vlastníckom
práve k predmetu návrhu ako celku. Má za to, že je oprávnenou podielovou spoluvlastníčkou pozemku
parc. č. XXX, avšak aj odhliadnuc od tohto faktu, predmet návrhu užíva ako svoje vlastníctvo už od

roku 1993, teda od smrti svojho otca, D. E.Č., z ktorého pozostalosti vlastníctvo dedením nadobudla a
predmet návrhu užíval aj D. E., a to po celú dobu svojho života, aj po akte darovania navrhovateľom, teda
ak by aj, čisto hypoteticky, nemala byť vlastníckou predmetu návrhu, vlastníctvo k nemu, resp. podielové
spoluvlastníctvo, by získala vydržaním, keďže by bola oprávneným držiteľom a samotné vlastníctvo
vydržaním sa nadobúda ipso fakto tým, že držiteľ má nepretržite v oprávnenej držbe predmet spôsobilý
vydržania po zákonom ustanovenú dobu. Má za to, že keď odporcovia zistili, že výmera ich pozemku
nezodpovedá výmere uvedenej v katastri nehnuteľnosti, mali to riešiť novým zameraním svojho pozemku
parc. č. XXX a zosúladením skutočného stavu so stavom právnym a nie tým, že budú požadovať, z takto
vykonštruovaného dôvodu, aby sa rozčlenila susediaca parcela v spoluvlastníctve odporcov a časť z
nej sa bez akéhokoľvek právneho dôvodu či oprávneného nároku pričlenila k parcele č. XXX a takto
by sa bezdôvodne zväčšil majetok navrhovateľov na úkor majetku odporcov. Na základe uvedeného
odporkyňa I. navrhla súdu, aby návrh v celom rozsahu zamietol.
Odporca II. sa k doručenému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 09.03.2012, v
ktorom uviedol, že z jeho strany možno konštatovať, že rozhodovanie súdu v predmetnej veci o určenie
vlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti, t. j. k stodole v intraviláne obce, na základe darovacej
zmluvy napísanej dňa 02.02.1967, F.-XX/XX, F.-XX/XX, znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného
znalcom Ing. Jozefom Miartušom dňa 06.06.2010, hrubej chybe zápisu v pozemkovej knihe číslo vložky
XX, k. ú. G. a po smrti jeho otca D. E., bude zrejme veľmi obťažne. Poukazuje na to, že roku 1967 sa
jeho otec rozhodol darovať svojmu nevlastnému synovi navrhovateľovi I. a jeho manželke navrhovateľke
II. pozemky parc. P.-L. Č.. XX/X a parc. P.-L. Č.. XX/X dom pod popisným číslom XX s dvorom v
intraviláne o výmere XXX m2, ako je uvedené v pozemkovej knihe č. vložky XX. Na týchto pozemkoch
obdarovaní na základe stavebného povolenia a vlastným finančným nákladom mali v tom čase už
vystavanú novostavbu rodinného domu, zriadený dvor a záhradu. Účelom tejto darovacej zmluvy bolo
jednoznačne vysporiadanie vlastníckeho vzťahu pod novostavbou navrhovateľa I., ako to jeho nebohý
otec vždy prezentoval. Pritom pozemok parc. P.-L. Č.. XX/X záhrada a stodola v intraviláne, ako je
uvedené v pozemkovej knihe č. vložky XX, si ponechal vo svojom vlastníctve a užívaní až do svojej smrti
a platil zaň riadne daň z nehnuteľností obecnému úradu, čo dokazuje aj stanovisko obecného úradu G.
zo dňa 21.02.2012. S týmto vedomím mu bol za jeho života pozemok parc. P.-B. Č.. XXX - zastavané
plochy o výmere XXX m2 zapísaný na list vlastníctva. Humno a pozemok pod ním jednoznačne nebol
predmetom obdarovania. K uvedeniu jeho otca do omylu došlo preto, lebo pri darovaní vychádzal z
výrokovej časti popisu pozemku v pozemkovej knihe a nemal vedomosť o mapovom podklade a výmere
pozemku, ktorá je v rozpore so zápisom v pozemkovej knihe. Už za života jeho otca navrhovateľ I. po
zápise pozemku parc. P.-B. Č.. XXX - zastavané plochy o výmere XXX m2 na list vlastníctva jeho otca
a pozemku parc. P.-B. Č.. XXX - zastavané plochy o výmere XXX m2 spochybňoval sporné vlastníctvo
humna, ale otec jednoznačne trval na tom, že v zmysle popisu pozemku v pozemkovej knihe mu humno
nedaroval, čoho dôkazom je aj zápis na jeho liste vlastníctva a platenie daní z nehnuteľností obecnému
úradu. Chybou v zápise v pozemkovej knihe došlo k uvedeniu jeho otca do omylu a dnes na základe
tejto chyby je spochybňované jeho vlastníctvo k pozemku parc. P.-B. Č.. XXX, ktorý jeho otec vlastnil až
do svojej smrti. Vlastníctvo tohto pozemku si uvedomoval, roky tento pozemok vrátane humna vlastnil,
užíval a riadne platil dane. Ak by bolo pravdou, že darovacou zmluvou mal darovať aj humno s časťou
pozemku parc. P.-L. Č.. XX/X, ako to vyplýva zo znaleckého posudku, tak by jeho otec nesúhlasil
so zápisom humna a priľahlej časti pozemku na svoj list vlastníctva, nakoľko by to bolo v rozpore
s jeho úmyslom obdarovania. Ale neurobil tak a pri zápise humna a priľahlej časti pozemku na svoj
list vlastníctva jednoznačne potvrdil svoj úmysel obdarovania, v ktorom humno nikdy nefigurovalo. Na
základe uvedeného skutkového stavu veci a priložených písomných dôkazov tak odporca II. navrhoval,
aby súd po prerokovaní veci a vykonanom dokazovaní vyniesol rozsudok, ktorým zamietne návrh
navrhovateľov v plnom rozsahu a aby si trovy konania znášali navrhovatelia zo svojho.
Podaním zo dňa 19.02.2014 navrhovatelia I. a II. požiadali súd, aby pripustil zmenu ich návrhu, a
to v znení rozsudočného petitu tak, ako je tento uvedený vo výroku tohto rozsudku s odôvodnením,
že z darovacej zmluvy zo dňa 02.02.1967 vyplýva, že ide o darovanie pozemkov, ktoré nepatrí
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z uvedeného je potrebné, aby v prípade určenia
vlastníckeho práva boli predmetné parcely prikázané do podielového spoluvlastníctva navrhovateľov
pre každého v 1/2.
Súd na pojednávaní dňa 11.03.2014 uznesením verejne vyhláseným do zápisnice o pojednávaní za
prítomnosti účastníkov konania, ako aj ich právnych zástupcov pripustil zmenu návrhu podľa podania
navrhovateľov zo dňa 19.02.2014.
Skutkovú a právnu argumentáciu navrhovateľov v spore zhrnul ich právny zástupca vo svojom
záverečnom prednese na pojednávaní dňa 10.06.2014. Tento uviedol, že navrhovatelia v konaní

preukázali, že darovacia zmluva z roku 1967 bola riadne zaregistrovaná a darované pozemky na základe
tejto registrácie prešli do ich vlastníctva. Vzhľadom na uvedené považujú navrhovatelia darovaciu
zmluvu z roku 1967 za platnú, na základe ktorej darca D. E. im daroval pozemok na parcele L. Č.. XX/
X o výmere XXX m2 a na parcele L. Č.. XX/X o výmere XXX m2, k. ú. G.. Navrhovatelia sa domáhajú
určenia vlastníckeho práva k pozemku na parcele č. XX/X o výmere XXX m2. Preukázali, že pozemok,
na ktorom sa humno nachádza, patrí k pozemku L. Č.. XX/X, ktoré bolo predmetom darovania, a teda
im prináleží k tomuto pozemku vlastnícke právo. Uvedené preukázali jednak znaleckým posudkom č. X/
XXXX vypracovaným znalcom Ing. Miartušom, ako aj grafickou identifikáciou parcely L. XX/X, z ktorej
vyplýva, že pozemok pod a vedľa humna prináleží k parcele č. XX/X. Navrhovatelia od roku 1967
riadne a nepretržite užívali pozemok a humno, ktoré sa na spornom pozemku nachádzalo. V humne
mali uložený stavebný materiál. Neskôr v ňom chovali holuby a jalovicu. Vedľa humna mali umiestnený
traktor a dve maringotky. V humne mali umiestnenú multikáru a uskladňovali uhlie. V roku 1968 si
na pozemku vedľa humna vybudovali žumpu, ktorú používajú dodnes. Po smrti darcu D. E. v roku
1993 naďalej užívali sporný pozemok, navyše vybudovali prístrešok na hospodárske práce a nepretržite
využívali vstup do humna ako aj pozemok vedľa humna až do roku 2010, kedy im odporkyňa I. prístup
zamedzila vybudovaním oplotenia. Z uvedeného je zrejmé, že keďže im odporcovia ani pred smrťou
darcu ani po jeho smrti nebránili v používaní humna a pozemku vedľa neho, museli mať vedomosť o
tom, že táto časť pozemku bola predmetom darovacej zmluvy. Vyplýva to aj zo správania sa samotných
odporcov, ktorí vybudovaním oplotenia znemožnili navrhovateľom prístup k spornému pozemku až v
roku 2010. Je otázne, prečo tak odporcovia neurobili už v roku 1993, kedy sporný pozemok zdedili.
Odporcovia dnes tvrdia, že navrhovatelia nikdy neboli vlastníkmi pozemku pod humnom ako aj vedľa
humna. Tvrdia, že navrhovatelia nikdy na tento pozemok nevstupovali a ani v humne nikdy nemali žiadne
veci. Tiež je preto na zváženie súdu, aké veci odporkyňa I. vyhádzala z humna, aby ho oplotila, aby tým
zamedzila prístupu navrhovateľom. Boli to zrejme veci navrhovateľov uložené v humne. Svoje veci by
si nebola vyhadzovala. Bolo to preukázané aj na ohliadke na mieste samom, kde boli vyhádzané veci
navrhovateľov z humna. Pokiaľ ide o vyhodnotenie svedeckých výpovedí, jednoznačne poukazuje na
účelové a subjektívne výpovede svedkov. Domnieva sa, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že v prípade,
ak sú svedecké výpovede účastníkov diametrálne rozličné a rozporné, je potrebné vyhodnocovať len
listinné dôkazy, ktoré boli predložené v danom konaní a podľa nášho názoru prioritu, jednoznačnú
prednosť má darovacia zmluva, ktorá bola vyhotovená ako prvá a je teda v prospech navrhovateľov. Je
potrebné poukázať aj na to, že samotní svedkovia navrhnutí aj odporcami poukázali alebo preukázali,
že navrhovatelia po spornom pozemku chodili, vybudovali si tam žumpu, mali tam umiestený traktor a
vybudovaný prístrešok, teda že tento predmetný pozemok užívali. Podľa názoru navrhovateľov oni boli
oprávnení vlastníci sporného pozemku a odporcovia nemohli nadobudnúť sporný pozemok na základe
dedičského konania po svojom otcovi v roku 1993. Takéto rozhodnutie považujú navrhovatelia za nulitné,
nakoľko nikto nemôže nadobudnúť to, čo nevlastnil poručiteľ, čiže nemohlo na odporcov prejsť viac práv
ako mal v čase smrti ich otec D. E.. Išlo by o prelomenie zásady, že nik nemôže na iného previesť viac
práv, než má sám. Pokiaľ ide o námietku vydržania zo strany odporcov v priebehu konania, navrhovatelia
sa domnievajú, že sporný pozemok nebol spôsobilý na vydržanie, pretože navrhovatelia vec nadobudli
na základe riadnej a platnej darovacej zmluvy a celý čas sa správali ako vlastníci a pozemok užívali
nepretržite po celú dobu, čo bolo v podstate v konaní preukázané samotnými svedeckými výpoveďami.
Poukazujú na tú skutočnosť, že v prípade stretu vlastníka s držiteľom má jednoznačne prednosť vlastník
ako nositeľ silnejšieho práva. Odporcovia s prihliadnutím na všetky okolnosti neboli dobromyseľní, bola
to len ich subjektívna predstava a v danom prípade by sa jednalo o nepoctivú držbu. Odporcovia
nepreukázali, že až do oplotenia sporného pozemku by boli medzi účastníkmi nejaké spory o pozemok,
resp. že by boli navrhovateľov z pozemku vyhadzovali ako nevlastníkov. Odporcovia nesplnili jednu zo
základných podmienok vydržania, a to je nepretržitosť. Odporkyňa I. jednak bola viac ako 3 roky mimo
obce G.. Sama to potvrdila. Odporca II. síce predložil potvrdenie o tom, že má trvalý pobyt v G., ale
po tom, ako si postavil rodinný dom, nebýva na mieste samom, alebo sporný pozemok neužíva. Musí
byť v danom prípade splnená pri podielovom spoluvlastníctva podmienka nepretržitého vydržania pre
všetkých podielových spoluvlastníkov. Nie je možné vznesenej námietke vydržania odporcom vyhovieť.
Pokiaľ ide o obranu odporcov, že z darovacej zmluvy nevyplýva vôľa darcu alebo jeho vôľa nesmerovala
k tomu, že by chcel alebo mienil darovať navrhovateľom sporný pozemok, navrhovatelia sa domnievajú,
že toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože až do smrti darcu tento akceptoval, toleroval užívanie zo strany
navrhovateľov, dokonca im tam umožnil postaviť žumpu. Vôľou darcu jednoznačne bolo, aby daroval
tento pozemok, ktorý je pod humnom aj vedľa humna, navrhovateľom.
Právnu a skutkovú argumentáciu odporkyne I. v spore zhrnul jej právny zástupca na pojednávaní dňa
10.06.2014 nasledovne, a to že po vykonaní rozsiahleho dokazovania zotrváva na právnom názore, že

navrhovatelia nikdy nenadobudli vlastnícke právo k pozemkom, ku ktorým sa návrhom domáhajú určenia
vlastníckeho práva. Predmetom darovacej zmluvy z roku 1967, od ktorej navrhovatelia odvodzujú svoje
vlastnícke právo k sporným pozemkom, bolo darovanie, okrem inej, aj parcely č. XX/X, ktorá je popísaná
v pkn. vl. č. XX ako „Dom pod popisným číslom XX s dvorom v intraviláne“. Z uvedeného zápisu v
pozemnoknižnej vložke darca v čase darovania vychádzal, kedy bol v dobrej viere, že tento zápis
je správny. Jeho vôľa bola jednoznačne vyjadrená v predmetnej darovacej zmluve, kde sa uvádza,
že na darovaných pozemkoch majú obdarovaní v čase darovania na základe vlastného stavebného
povolenia a vlastným finančným nákladom vystavanú novostavbu rodinného domu a zriadený dvor (XX/
X) a záhradu (XX/X). Navrhovatelia ako obdarovaní dar s vďakou prijali, a to za účelom, ktorý je v
zmluve výslovne uvedený, t.j. aby sa takto dalo do poriadku vlastníctvo k pozemkom, na ktorých úž majú
vystavanú novostavbu rodinného domu. Navyše sa v zmluve uvádza, že obdarovaní v čase darovania
sú už v úžitku týchto pozemkov. Pri interpretácii právneho úkonu v tomto prípade darovacej zmluvy,
by mal súd vychádzať z ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ako konštatuje napr. Krajský súd
v Bratislave v rozhodnutí spis. zn. 4Co/371/2010, použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje k
tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci vo vzájomnej dohode,
bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe ich zmluvného dojednania. Súd pri úsudku
o skutočnej vôli účastníkov zmluvy prihliadne najmä k účelu tohto právneho úkonu, k okolnostiam,
za ktorých k nemu došlo a k následnému správaniu sa účastníkov. Z vykonaného dokazovania je
zrejmé, aká bola skutočná vôľa darcu. Jeho vôľa jednoznačne vyplýva z obsahu samotnej darovacej
zmluvy, kde je predmet zmluvy s prihliadnutím na účel darovania jednoznačne vyjadrený, ktorý účel
v podstate kopíruje aj okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený, t.j. obdobie, kedy navrhovatelia
mali v čase darovania so súhlasom darcu na jeho pozemku postavený vlastný rodinný dom, pričom
si chceli dať do poriadku vlastnícke pomery k pozemku pod ním. Následné správanie sa účastníkov,
kedy zo svedeckých výpovedí jednoznačne vyplynulo, že D. E. ako darca aj naďalej užíval sporné
humno a pozemok pod ním ako vlastné, pričom navrhovatelia užívali výlučne svoj dom a pozemok
pod ním spolu s dvorom, len potvrdzuje, že vôľa darcu nikdy nesmerovala k darovaniu pozemku s
humnom, či stodolou navrhovateľom, čoho si navrhovatelia boli vedomí, a to s poukazom najmä na
ich následný niekoľko desaťročí trvajúci spôsob správania sa vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam.
Uvedené potvrdzujú aj závery vykonaného dokazovania. Z vykonaného dokazovania bolo podľa názoru
odporkyne I. jednoznačne preukázané, že sporné pozemky užíval ako vlastné pred darovaním, ale aj po
ňom D.F. E., ktorý tieto uvedeným spôsobom užíval až do svojej smrti. Ako vyplynulo z dokazovania, v
rokoch 1978-1979 prebehlo THM, pričom je všeobecne známou skutočnosťou, že pri ňom boli prítomní
zástupcovia vtedajších jednotlivých orgánov, vlastníci, aj užívatelia reálnych pozemkov. Pokiaľ by mali
uvedené osoby námietky voči výsledkom THM, mohli tieto vzniesť na obci. Navrhovatelia však nikdy voči
výsledkom THM nenamietali a tieto dlhodobo akceptovali, nakoľko si boli vedomí, že D. E. nikdy nemal
vôľu darovať im pozemok pod humnom. Pokiaľ navrhovatelia už v samotnom návrhu uvádzali, že sa o
podľa nich chybnom zameraní parciel dozvedeli až po tom, čo si odporkyňa I. oplotila sporný pozemok,
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uvedené nie je pravdou. Navrhovateľ podľa jeho vyjadrenia
na ohliadke dňa 18.09.2013 potvrdil, že vedel o vykonávanom THM, pričom uviedol, že sa jeho aj jeho
otca D. E. pýtali, či podpíšu toto meranie. Uviedol, že ho nepodpísal, avšak na druhej strane navrhovateľ
účelovo tvrdil, že o výsledkoch THM sa dozvedel prvý krát pred asi troma rokmi, keď odporkyňa I.
oplotila sporný pozemok. V konaní odporkyňa I. produkovala listinný dôkaz - znalecký posudok Ing.
Krnáča, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ mal vedomosť o aktuálnom zameraní sporných parciel už
cca v roku 1989. Navyše z grafickej identifikácie T.. Q. T., ktorú predložili v konaní navrhovatelia,
vyplýva, že parcela P.-B. Č.. XXX, ktorej vlastníkmi sú navrhovatelia, je identická nielen s pkn. parcelou
č. XX/X, ale aj s ďalšími pkn. parcelami č. XX/X a č. XX/X. Práve na časti parcely P.-B. Č.. XXX,
ktorá by mala byť identická s pkn. parcelami č. XX/X a XX/X majú navrhovatelia postavenú vlastnú
hospodársku budovu. Je teda zrejmé, že zameranie parcely P.-B. Č.. XXX sa neuskutočnilo bez vedomia
navrhovateľov, tak ako sa dnes účelovo snažia navodiť navrhovatelia dojem, ale naopak navrhovatelia
sami pri THM na mieste samom vymedzili, v akom rozsahu reálne aj užívajú pozemky, na základe čoho
boli v r. 1979 tieto tak aj zamerané a zapísané do katastra nehnuteľností. Navyše z výsledkov THM
sa vychádzalo následne aj pri vyrubovaní daní, z čoho vyplýva, že pokiaľ navrhovatelia platili dane
za ich nehnuteľnosti, musel im byť doručovaný písomný výmer, v ktorom je uvedené, za čo konkrétne
daňovník platí, t.j. musel tam byť špecifikovaný ich pozemok P.-B. Č.. XXX vrátane jeho výmery XXX
m2. Tvrdenie navrhovateľov, že o aktuálnom zameraní ich parcely nevedeli až do cca roku 2010, je
tak účelové a nepravdivé. Navrhovatelia, keďže mali vedomosť o aktuálnom zameraní parciel od roku
1979, mali možnosť domáhať sa svojich práv na súde, avšak k uvedenému nedošlo, nakoľko si boli
veľmi dobre vedomí, že nie sú a nikdy ani neboli vlastníkmi sporných pozemkov. Ďalej právny zástupca

odporkyne I. uviedol, že z opatrnosti uvádza, že odporkyňa I. nadobudla príslušný spoluvlastnícky podiel
k sporným pozemok minimálne vydržaním, nakoľko sú v jej prípade splnené všetky predpoklady pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, keďže odporkyňa I. je dobromyseľnou držiteľkou sporných
novovytvorených pozemkov P.-B. Č.. XXX/X a č. XXX/X, od času, kedy tieto, ako súčasť pôvodnej parcely
P.-B. Č.. XXX zdedila v príslušnom spoluvlastníckom podiele po svojom otcovi na základe uznesenia
Okresného súdu Žilina č. k. D 1091/93-50, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 15.04.1996.
Možno tak konštatovať, že dňom smrti D. E. vstúpila spolu so svojimi súrodencami do dobromyseľnej
držby sporných pozemkov, ktoré tvorili dedičstvo po D. E. a ktorý stav bol následne deklarovaný v
predmetnom dedičskom uznesení Okresného súdu Žilina. Vydržacia doba tak začala plynúť najneskôr
v deň smrti D. E., t.j. dňa XX.XX.XXXX, prípadne, ak by sa súd s uvedeným názorom nestotožnil, tak
vydržacia doba začala plynúť najneskôr dňom právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného dedičského
uznesenia, t. j. dňom 15.04.1996. Pokiaľ sa navrhovatelia voči námietke vydržania zo strany odporkyne
I. bránili tým, že tvrdili, že odporkyňa I. nebola dobromyseľná tým, že dovolila alebo vedela, že od roku
1967 tam navrhovatelia chodia, užívajú to humno, nikdy im nebránila v prístupe k tomuto humnu, tak má
za to, že uvedené tvrdenie nemôže obstáť. Z vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplynulo, že
humno vrátane pozemku pod a pred ním, užíval počas celého svojho života ako vlastné nebohý D. E..
Taktiež z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v užívaní predmetných nehnuteľností ako vlastných po
smrti D. E. pokračovali jeho dedičia, a to predovšetkým odporkyňa I. a odporca II.. Odporcovia a dnes už
nebohý D.. A. E. nadobudli sporný pozemok, ako už bolo uvedené, dedením, a to každý v jednej tretine.
Po smrti D. E. sa všetky uvedené osoby stali dobromyseľnými držiteľmi sporného pozemku, pričom
na margo prípadných výhrad k užívaniu spoluvlastníckeho podielu D.. A. E., ktorý nežil v G., a teda
fyzicky sporné nehnuteľnosti neužíval a keď, tak len príležitostne, keď prišiel na návštevu k odporkyni I.,
zdôrazňuje, že držbu vysvetľuje judikatúra súdov voľnejšie ako len priame fyzické uchopenie a fyzické
(faktické) ovládanie veci. Držiteľ pozemku zostáva držiteľom aj napriek tomu, že ho nechal ležať úhorom,
pokiaľ sa držby pozemku nechopí niekto iný. Faktickým ovládaním sa nerozumie len fyzické ovládanie
veci. Fakticky vec ovláda ten, kto podľa všeobecných názorov a skúseností vykonáva tzv. právne panstvo
nad vecou. Preto je držiteľom pozemku aj ten, kto naň fakticky dlhú dobu nevstúpil. Pri posudzovaní, či
sa jedná o oprávnenú držbu, je potrebné skúmať, či osoba, ktorá tvrdí, že je dobromyseľným držiteľom,
nakladala s vecou ako vlastnou. Podstata nakladania s vecou ako vlastnou nespočíva v jej faktickom
ovládaní. Fyzické ovládanie je len jedným z možných spôsobov nakladania s vecou, a to už preto, že
niektoré veci fyzicky držať nemožno. Záleží teda na objektívnom spoločenskom posúdení, či niekto - s
ohľadom na zvyklosti a všeobecné názory - nakladá s vecou ako vlastnou. Faktom je, že po smrti D. E.
sa držby sporných pozemkov ujali dedičia po D. E. v zmysle predmetného dedičského uznesenia, ktorí
nemali dôvod správať sa k sporným pozemkom inak, než ako k vlastným, nakoľko len pokračovali v ich
užívaní tak, ako tomu bolo ešte za života D. E., pričom po jeho smrti sa správali ako vlastníci sporných
pozemkov, vychádzajúc z právoplatného a vykonateľného dedičského uznesenia, o čom svedčí aj fakt,
že riadne platili za sporné pozemky dane, čo vyplýva z potvrdenia obce G., ktoré sa nachádza v
súdnom spise. Takto dedičia užívali sporné pozemky nerušene až do roku 2011, kedy boli zo strany
právneho zástupcu navrhovateľov kontaktovaní za účelom mimosúdneho usporiadania vlastníckych
vzťahov k spornému pozemku. O ničím a nikým nerušenej držbe spornej nehnuteľnosti svedčí aj fakt,
že dnes už nebohý D.. A. E. previedol svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 na pozemku parc.
P.-B. Č.. XXX na svoju sestru - odporkyňu I. Na základe uvedeného možno konštatovať, že tak ako
odporkyňa I. a odporca II., i D.. A. E. vydržal spoluvlastnícky podiel dňa 07.06.2003, resp. dňa 15.04.2006
kedy uplynula 10-ročná vydržacia doba, t.j. v čase prevodu spoluvlastníckeho podielu bol D.. A. E.
nepochybne jeho vlastníkom. Ďalej právny zástupca odporkyne I. poukázal na to, že nakoľko užívanie
sporných pozemkov je nepochybne takmer nerozlučne spojené s užívaním stodoly, či humna, ktoré sa
na ňom nachádza, je nepochybné, že pre meritórne rozhodnutie súdu má zásadný význam aj otázka
užívania samotného humna, ktoré je síce vecou samostatnou, avšak zaberajúcou väčšinu sporných
pozemkov a teda od spôsobu užívania tejto stavby možno odvodzovať spôsob užívania a právne vzťahy
aj k pozemku pod ňou. Pokiaľ navrhovatelia v konaní opakovane ku príkladu užívania humna uvádzali,
že tam mal mať navrhovateľ holuby (podotýka, že aj zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že to bolo v
dávnej minulosti okolo 60-tych rokov), že tam mali uskladnený materiál na stavbu (t.j. niekedy okolo
roku 1967) a že majú na pozemku pred humnom vykopanú žumpu (vykopaná v roku 1968), čo podľa
ich názoru potvrdzuje, že sa cítili byť vlastníkmi, tak navrhovateľmi uvedené skutočnosti odporkyňa I. v
konaní nespochybňovala a nespochybňuje, avšak opakovane tvrdí, že uvedené činnosti, t.j. chovanie
holubov, uskladňovanie materiálu na stavbu, či vystavanie žumpy sa uskutočňovali v dávnej minulosti
vždy so súhlasom jej otca D. E., ktorý bol v podstate nevlastným otcom navrhovateľa, t.j. aj vzhľadom
k tomuto príbuzenskému vzťahu bolo normálne, že D. E. bol voči navrhovateľovi veľmi zhovievavý.

To však neznamená, že by navrhovateľom D. E. sporné humno a pozemok pod ním daroval, resp. že
by sa navrhovatelia na základe uvedeného mohli alebo mali cítiť vlastníkmi sporných nehnuteľností.
Taktiež nemožno ustáliť záver o tom, že navrhovatelia užívali sporné nehnuteľnosti ako vlastné len
na základe toho, že odporkyňa I. pri svojej dobrej vôli umožnila navrhovateľovi I., aby si postavil na
malej časti sporných pozemkov zaberajúcej nepatrné m2 sporných pozemkov, dočasný prístrešok,
ktorý mimochodom dala zbúrať, nakoľko si chcela sporné pozemky, ktorých je väčšinovou podielovou
spoluvlastníčkou oplotiť. Uvedené konanie odporkyne I. taktiež svedčí o tom, že sa cítila a cíti byť ich
vlastníčkou, resp. podielovou spoluvlastníčkou. Len na okraj odporkyňa I. namietala znalecký posudok
č. 7/2010 vyhotovený znalcom Ing. Miartušom, z ktorého vyplýva, že časťou pkn. parcely č. 51/2
začlenenou v súčasnosti do parcely P.-B. Č.. XXX je časť o výmere XXX m2. Z uvedeného znaleckého
posudku podľa vyjadrenia navrhovateľov vychádzal aj geodet Bc. Baláž, ktorý vyhotovil G. Č.. XX/XXXX
za účelom rozdelenia nehnuteľností a určenia vlastníckych vzťahov k parcele P.-B. Č.. XXX, v rámci
ktorého vytvoril parcely P.-B. Č.. XXX/X o výmere XXX m2 a P.-B. Č.. XXX/X o výmere XX m2, ku ktorým
sa navrhovatelia domáhajú určenia vlastníckeho práva. Následne navrhovatelia predložili v konaní ďalší
listinný dôkaz, a to grafickú identifikáciu č. X/XXXX vyhotovenú T.. T.. Pri porovnaní identifikácie parcely
pkn č. XX/X obsiahnutej v znaleckom posudku Ing. Miartuša a identifikácii obsiahnutých v GP č.XX/
XXXX a č. X/XXXX vyhotovených T.. T.Ž., je zrejmé, že každý z geodetov zidentifikoval parcelu XX/X
odlišne, pričom rozdiel je viditeľný voľným okom. Nehovoriac o tom, že diel z parcely č. XX/X, ktorý
by mal byť aktuálne začlenený do parc. P.-B. Č.. XXX má podľa Ing. Miartuša XXX m2 a podľa T.. T.
XXX m2. Má za to, že identifikácia pkn parcely č. XX/X je tak naďalej sporná, a teda G. Č.. XX/XXXX
nemôže byť podkladom pre rozhodnutie vo veci. O spornosti identifikácií parcely pkn č. XX/X vo vyššie
uvedených listinných dôkazoch svedčí aj ďalší listinný dôkaz, a to znalecký posudok Ing. Krnáča, ktorý
bol vyhotovovaný pre účely súdneho konania vedeného na Okresnom súde Žilina spis. zn. 11C 884/88, z
ktorého grafického plánu je zrejmé, že znalec napr. zidentifikoval časť parcely P.-B. Č.. XXX vymedzenú
bodmi 3 4 5 12 13 3 ako časť o výmere XXX m2, ktorú užíval podľa predmetného znaleckého posudku
práve T. B., t.j. navrhovateľ v tomto konaní. Obdobnú časť parcely P.-B. Č.. XXX vymedzenú v grafickej
identifikácii T.. T. predstavujú časti označené písm. „E“ o výmere XX m2 a písm. „D“ o výmere XX m2, čo
spolu predstavuje XXX m2. Uvedený rozdiel vo výmere predmetných časti parcely P.-B. Č.. XXX má tiež
vplyv na výmeru zvyšnej časti parcely P.-B. Č.. XXX, resp. parcely pkn č. XX/X. Vzhľadom k uvedenému
navrhla odporkyňa I. súdu, aby návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol.
Odporca II. svoju skutkovú a právnu argumentáciu v spore oprel o argumentáciu odporkyne I., s ktorou
sa v plnom rozsahu stotožnil a pokiaľ sa jedná jeho osoby, v prípade, že by súd neuznal argumentáciu
odporcov spočívajúcu v tom, že navrhovatelia nikdy nenadobudli spornú časť pkn parc. č. XX/X, k. ú.
G., svoj spoluvlastnícky podiel k tejto spornej časti pkn parc. č. XX/X, k. ú. G. vydržal, pričom naplnenie
podmienok pre vydržanie odvodzoval od tých istých skutkových okolností ako odporkyňa I.
Súd tak vo veci rozhodol napokon týmto rozsudkom verejne vyhláseným dňa 30.06.2014.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov produkovaných účastníkmi a
zabezpečených v zmysle ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. súdom, ako aj ohliadkou na mieste samom,
vypočutím účastníkov a napokon výsluchom svedkov navrhovaných účastníkmi. Z vykonaných dôkazov
zistil:
Z pozemkovej knihy vložky č. XX, k. ú. G. (č. l. 83 spisu) vyplýva, že v tejto boli v časti A I, pod rad. č. 1,
2 a 3 evidované parc. č. XX/X - záhrada a stodola v intraviláne o výmere XXX m2, parc. č. XX/X - dom
pod popisným č. XX s dvorom v intraviláne o výmere XXX m2 a parc. č. XX/X - záhrada v intraviláne
o výmere XXX m2. V poznámke bolo zapísané, že s vlastníctvom parc. č. XX/X je spojené vlastníctvo
spoločnej cesty parc. č. XX/X vo vložke č. XXX tejto pozemkovej knihy v podiele X/XX. V časti B bol pod
B4 ako výlučný vlastník majetkovej podstaty uvedenej v časti A zapísaný D. E. (ženatý s I. B.), a to na
základe darovacej zmluvy danej v Žiline dňa 15.06.1949.
Podľa kópie z pozemkovej mapy, mapového listu č. X, k. ú. G. vyhotovenej Správou katastra dňa
17.04.2012 (č. l. 81a spisu) na pozemku pkn parc. č. XX/X nie je zakreslená žiadna stavba, pričom
na pozemku pkn parc. XX/X sú zakreslené dve stavby približne v mieste, na ktorom je v súčasnosti
postavená stavba sporného humna a stavba domu navrhovateľov súp. č. XX.
Z pozemkovej knihy vložky č. XXX k. ú. G. (č. l. 82 spisu) vyplýva, že v tejto bola v časti A, pod rad. č.
1 evidovaná parc. č. XX/X - spoločná cesta v intraviláne o výmere XXX m2. V časti B boli ako vlastníci
zapísaní: pod B1 vlastníci domu č. pop. XX vo vložke č. XX tejto pozemkovej knihy v podiele X/XX, pod
B2 vlastníci domu č. pop. XX vo vložke č. XXX tejto pozemkovej knihy v podiele X/XX a pod B3 vlastníci
nehnuteľností parc. č. XX/X, XX/X a XX/X vo vložke č. XXX a XXX tejto pozemkovej knihy v podiele X/
XX, a to všetci na základe skutočnej držby (zápis z 25.10.1932 čd. XXXX).

Dňa 02.02.1967 uzavreli vo forme notárskej zápisnice spísanej Štátnym notárstvom v Žiline pod č. F.-
XX/XX, F.-XX/XX (č. l. 8 spisu) D. E., nar. XX.XX.XXXX ako darca a navrhovatelia I. a II. ako obdarovaní
darovaciu zmluvu, v ktorej sa v čl. 1. udáva, že D.F. E. daruje svojmu nevlastnému synovi navrhovateľovi
I. a jeho manželke navrhovateľke II. pozemky v stavebnom obvode obce G. parc. č. XX/X o výmere
XXX m2 a parc. č. XX/X o výmere XXX m2, na ktorých obdarovaní na základe vlastného stavebného
povolenia s vlastným finančným nákladom majú už vystavanú novostavbu rodinného domu a zriadený
dvor a záhradu. Účastníci súhlasili, aby vlastníctvo na darované pozemky bolo do EN zapísané pre
obdarovaných ako bezpodielové spoluvlastníctvo. Podľa pozemkovej knihy tieto pozemky boli vedené
vo vl. č. XX pod AI, r. č. 2 a 3 ako m. č. XX/X a XX/X pod B4 na meno darcu v celosti. V čl. 2 a 3
zmluvy sa udáva, že obdarovaní darované pozemky od svojho nevlastného otca s vďakou prijímajú, a
to za tým účelom, aby sa takto dalo do poriadku vlastníctvo k pozemkom, na ktorých už majú vystavanú
novostavbu rodinného domca. Obdarovaní sú už v úžitku týchto pozemkov. Vlastníctvo na nich prejde
registráciou tejto zmluvy. Podľa doložky Štátneho notárstva v Žiline zmluva bola registrovaná dňa
02.02.1967 Štátnym notárstvom v Žiline pod č. S. XX/XXXX.
Okresný súd Žilina uznesením č. k. D 1091/93-50, Dnot 298/94 zo dňa 15.03.1996, ktoré podľa
vyznačenej doložky nadobudlo právoplatnosť dňa 15.04.1996 (č. l. 50 pripojeného spisu Okresného
súdu Žilina spis. zn. D 1091/93), rozhodol v dedičskej veci po poručiteľovi D. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, naposledy bydliskom G. XX, tak, že potvrdil nadobudnutie dedičstva medzi iným aj 1/2-
ice rodinného domu súp. č. XX s príslušenstvom postaveného na parc. KN č. XXX a parc. KN č. XXX
vedených na LV č. XXX, k. ú. G. dedičom - deťom poručiteľa, a to odporcom I. a II. a D.. A. E. každému
v podiele o veľkosti 1/3.
Podľa výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XX vedeného pre k. ú. G. (č. l. 88 spisu) sú na tomto v
časti A LV evidované nehnuteľnosti, a to parc. P.-B. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, parc. P.-B. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a parc. P.-B. Č.. XXX -
záhrady o výmere XXX m2, ako aj stavba domu súp. č. XX postaveného na parc. P.-B. Č.. XXX. V časti
B LV sú pod B1 evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností v podiele o veľkosti 1/1
evidovaní navrhovatelia, a to titulom S. XX/XX.
Podľa výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX vedeného pre k. ú. G. (č. l. 89 spisu) sú na tomto v
časti A LV evidované nehnuteľnosti, a to medzi inými aj parc. P.-B. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, parc. KN-C č. XXX - záhrady o výmere XXX m2 a parc. KN-C č. XXX - záhrady o
výmere XXX m2. V časti B LV sú ako podieloví spoluvlastníci evidovaní pod B1 odporca II. v podiele
o veľkosti 1/3, a to titulom uznesenie č. C. XXXX/XX-XX, C. XXX/XX, pod B2 odporkyňa I. v podiele o
veľkosti 1/3, a to titulom uznesenie č. C. XXXX/XX-XX, C. XXX/XX a pod B3 odporkyňa I. v podiele o
veľkosti 1/3, a to titulom darovacia zmluva č. R. XXXX/XX zo dňa 23.10.2008.
Ing. Jozef Miartuš, znalec v odbore geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, kartografia a fotogrametria
v znaleckom posudku č. 7/2010 zo dňa 06.06.2010 (č. l. 11 spisu) uviedol, že parc. P.-B. Č.. XXX o
výmere XXX m2, k. ú. G. vznikla aj z pkn parc. č. XX/X. V ďalšom tak identifikoval v prílohe č. 2 posudku
na snímke z katastrálnej mapy o mierke 1:500 spornú pkn parc. č. XX/X bodmi A-B-C-D-E-F-G-A, pričom
diel A-B-C-D-G-A o výmere XXX m2 zodpovedá v katastri nehnuteľností časti parc. P.-B. Č.. XXX, k. ú.
G. evidovanej na LV č. XXXX.
Geometrickým plánom č. 30/2011 vyhotoveným dňa 20.06.2011 T.. Q. T., autorizačne overeným dňa
27.06.2011 Ing. Jurajom Hegedüšom a úradne overeným dňa 27.06.2011 Správou katastra Žilina pod č.
XXXX/XXXX (prílohová obálka č. l. 25 spisu), došlo k rozdeleniu parc. P.-B. Č.. XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2 na parc. P.-B.: Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XX m2. V poznámke geometrického plánu je uvedené, že novovytvorené parc. P.-B. Č.. XXX/X
a parc. P.-B. Č.. XXX/X sú časťou pôvodnej pkn parc. XX/X.
T.. Q. T. dňa 20.05.2013 vypracoval grafickú identifikáciu č. X/XXXX (prílohová obálka č. l. 25 spisu), v
zmysle ktorej pôvodnej pkn parc. č. XX/X, k. ú. G. zodpovedajú na grafickej identifikácii vyznačené diely
A (totožný s novovytvorenou parc. P.-B. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2),
B (totožný s novovytvorenou parc. P.-B. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2), C
(totožný s časťou parc. P.-B. Č.. XXX o výmere XXX m2), t. j. celkovo diely o výmere XXX m2. Ďalej
súčasnej parc. P.-B. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, k. ú. G. zodpovedajú
na grafickej identifikácii vyznačené diely C (časť parc. P.-B. Č.. XXX o výmere XXX m2, ktorá je totožná
s časťou pôvodnej pkn parc. č. XX/X), D (totožný s časťou pkn parc. XX/X o výmere XX m2) a E
(totožný s časťou pkn parc. XX/X o výmere XX m2), celkovo tak diely o výmere XXX m2. Z tejto grafickej
identifikácie vyplýva, že pôvodná pkn parc. č. XX/X, k. ú. G. by mala byť totožná s novovytvorenými
parc. P.-B. Č.. XXX/X a parc. P.-B. Č.. XXX/X a časťou súčasnej parc. P.-B. Č.. XXX.

Z odporcami predloženého odvolania navrhovateľa I. zo dňa 14.02.1991 proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 11C/884/88-130 zo dňa 26.11.1990 (na č.l. 213 spisu) vyplýva, že Okresný súd Žilina viedol
konania vo veci navrhovateľa I. M. proti viacerým odporcom, ktorého konania bol ako odporca XXXVII.
účastníkom navrhovateľ I. V konaní bol znalcom z odboru geodézie a kartografie Ing. Martinom Krnáčom
podaný znalecký posudok zo dňa 10.10.1989 (na č. l. 209 spisu), v ktorom sa spomína parc. L. Č.. XXX
o výmere XXX m2 zapísaná na LV č. XX, k. ú. G. vo vlastníctve navrhovateľov. Ďalej sa v znaleckom
posudku udáva, že: „Porovnaním výmer spornej pkn parcely č. XX/X podľa spoluvlastníckych podielov
a skutočného užívania zistíme: B. T. (navrhovateľ I.) preberá podiel po D.Á. E., čiže XXX m2. Užíva
časť označenú bodmi 3-4-5-12-13-3 o výmere XXX m2 zahrnutú v parcele č. XXX podľa evidencie
nehnuteľností V spoločnej ceste parcela č. XXX prideľujem podiel 1/4, čo predstavuje výmeru XX m2.
Spolu XX + XXX =. XXX m2, viac o XX m2 oproti spoluvlastníckemu podielu.“ Zo znaleckého grafického
plánu, ktorý bol súčasťou znaleckého posudku vyplýva, že sporný pozemok je tu zakreslený ako súčasť
parc. EN č. XXX s poznámkou D. E.. Navrhovateľ I. sa na viacerých miestach svojho odvolania zo dňa
14.02.1991 odvoláva na znalecký posudok Ing. Martina Krnáča, t. j. je zrejmé, že musel mať o jeho
obsahu vedomosť.
Podľa potvrdenia Obce G. zo dňa 21.02.2012 (na č. l. 55 spisu) daň z pozemkov parc. č. XXX a XXX a
tavieb postavených na uvedených parcelách v k. ú. G. platili od roku 1996 vlastníci pozemkov uvedení
na LV č. XXXX a vlastníci stavieb vedení na LV č. XXX odporca II. a odporkyňa I. Pred rokom 1996 platil
daň z uvedených nehnuteľností otec uvedených dedičov, p. D.F. E..
Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa ust. § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení, údaje katastra, a to údaje o právach
k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické
určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej
jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných
a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované
geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie
je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
Navrhovatelia I. a II. sa tak v prejednávanej veci proti odporcom I. a II. domáhali určenia svojho
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. G., a to k parc. P.-B. Č.. XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. P.-B. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XX m2, ktoré boli oddelené geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným dňa 20.06.2011 Bc.
Tiborom Balážom, autorizačne overeným dňa 27.06.2011 Ing. Jurajom Hegedüšom a úradne overeným
dňa 27.06.2011 Správou katastra Žilina pod č. XXXX/XXXX, od parc. P.-B. Č.. XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2, ako je táto evidovaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX vedeným
pre k. ú. G. Okresným úradom Žilina, Katastrálnym odborom. Návrh navrhovateľov tak súd posúdil ako
návrh podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p.
Základným predpokladom úspešnosti určovacieho návrhu podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. je tak
to, že účastníci majú vecnú legitimáciu a zároveň, že navrhovatelia majú na požadovanom určení
naliehavý právny záujem. Ak by obe podmienky neboli kumulatívne (zároveň) naplnené, viedlo by to bez
meritórneho zaoberania sa vecou samou k zamietnutiu návrhu.
Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je
účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporný
právny vzťah alebo sporné právo týka.
Keďže predmetom určenia súdu malo byť deklarovanie vlastníckeho práva navrhovateľov k sporným
nehnuteľnostiam, požadované určenie sa tak dotýka ich právnej sféry. Na druhej strane odporcovia sú
v súčasnosti evidovaní v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú. G. ako podieloví spoluvlastníci
pozemku - parcely KN-C č. XXX, ku ktorej častiam sa navrhovatelia domáhali návrhom určenia svojho
vlastníckeho práva, o podieloch dávajúcich celok (odporkyňa I. v podiele o veľkosti 2/3 a odporca II. v
podiele o veľkosti 1/3) teda rozhodnutie súdu vo veci sa dotýka tiež ich právneho postavenia (práva).
Súd teda vychádzal z toho, že obe strany sporu sú vecne legitimované (t. j. navrhovatelia aktívne a
odporcovia pasívne). Zároveň v konaní bola naplnená podmienka podľa ust. § 91 ods. 2 O.s.p., že
účastníkmi konania v prejednávanej veci musia byť všetky vecne legitimované osoby, ktorých právnej
sféry by sa dotklo prípadne určenie vlastníckeho práva navrhovateľov.
Ďalšou podmienkou procesnej prípustnosti určovacieho návrhu podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. je
preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Tento záujem je daný, len
ak požadované určenie je objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty navrhovateľa, alebo

ohrozenia jeho práva. Určovacie návrhy slúžia potrebám praktického života a nemôžu viesť k
zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto daný
súčasne len vtedy, ak je požadované určenie (objektívne posudzované) spôsobilé odstrániť stav právnej
neistoty navrhovateľa na ohrození jeho práva. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre navrhovateľa znamená nevyhnutnosť tvrdiť a
preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Navrhovateľ ale
nemôže mať naliehavý právny záujem v zmysle uvedeného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže
domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené
v príslušných právnych predpisoch.
Súd mal za to, že navrhovatelia majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem, keďže sú v stave
právnej neistoty z dôvodu, že, ako tvrdili v návrhu, sú podielovými spoluvlastníkmi sporných pozemkov
každý v podiele o veľkosti 1/2. Keďže v súčasnosti sú ako podieloví spoluvlastníci sporných pozemkov v
katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú. G. vedení odporcovia, nie je možné bez tohto požadovaného
určenia súdu odstrániť stav právnej neistoty navrhovateľov a dosiahnuť v prípade preukázania ich
vlastníckeho práva zápis ich spoluvlastníctva k sporným pozemkom do katastra nehnuteľností, keďže
údaje katastra doposiaľ zapísané na LV č. XXXX svedčia v prospech vlastníctva odporcov, a to pokiaľ
sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.).
Súd sa tak konštatujúc naplnenie oboch podmienok procesnej prípustnosti návrhu navrhovateľov podľa
ust. § 80 písm. c) O.s.p. meritórne zaoberal posúdením veci samej, t. j. posúdením otázky tvrdeného
vlastníckeho práva navrhovateľov k sporným pozemkom.
Podľa ust. § 46 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), písomnú formu musia
mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov.
Podľa ust. § 49 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.1991, účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhý
účastník vyvolal alebo ktorý musel byť druhému účastníkovi známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa
omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo.
Podľa ust. § 129 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinného od 01.01.1992, držiteľom je ten,
kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa ust. § 131 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinného od 01.01.1992, ak je držiteľ so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.
Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa ust. § 132 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinného od 01.01.1992, vlastníctvo veci
možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu
alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa ust. § 132a ods. 1 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991,
kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec
patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.
Podľa ust. § 133 OZ v znení účinnom do 31.12.1991, osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť
kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.
Podľa ust. § 134 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.03.1983, k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná
jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.
Podľa ust. § 134 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinného od 01.01.1992, oprávnený držiteľ
sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po
dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa ust. § 134 ods. 3 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinného od 01.01.1992, do doby podľa
odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa ust. § 134 ods. 4 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinného od 01.01.1992, pre začiatok a
trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Podľa ust. § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983
do 31.12.1991, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý
má nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne,
pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a
ods. 2).
Podľa ust. § 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983
do 31.12.1991, ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe ( § 132a ods.
1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania ( § 199 ods. 1),
nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela

dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia
než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia
možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z
týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.
Podľa ust. § 137 ods. 2 OZ, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak,
sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
Podľa ust. § 143 OZ v znení účinnom do 31.12.1991, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
všetko, čo môže byť predmetom osobného vlastníctva a čo niektorý z manželov nadobudol za trvania
manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy
slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.
Podľa ust. § 407 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.1991, na darovanie je potrebné, aby obdarovaný
ponuku daru prijal.
Podľa ust. § 407 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.12.1991, darovacia zmluva musí byť písomná, ak
nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci už pri darovaní.
Podľa ust. § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Navrhovatelia vznik svojho vlastníckeho práva k sporným pozemkom odvodzovali od darovacej zmluvy,
ktorú dňa 02.02.1967 uzavreli ako obdarovaní s D. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorá bola
dňa 02.02.1967 registrovaná Štátnym notárstvom v Žiline pod č. S. XX/XXXX. Predmetom darovania
bola aj pkn parc. č. XX/X, k. ú. G., ktorej časti zodpovedajú aj sporné novovytvorené parc. P.-B.: Č..
XXX/X a č. XXX/X. Súd tak posudzujúc vec na základe navrhovateľmi tvrdených skutkových okolností v
návrhu, ktorými odôvodňovali požadované rozhodnutie súdu a ktorými je súd viazaný v zmysle ust. § 153
ods. 2 O.s.p., tak vychádzal z tvrdení navrhovateľov, že sporné novovytvorené parc. P.-B.: Č.. XXX/X a č.
XXX/X zodpovedajú častiam pkn parc. č. XX/X, k. ú. G.. Keďže súd dospel k následne nižšie uvedeným
záverom ohľadom vlastníckeho práva navrhovateľov k akejkoľvek časti pozemku parc. P.-B. Č.. XXX, k.
ú. G. na základe nimi tvrdeného skutkového stavu, považoval v ďalšom nadbytočné vykonávať ďalšie
dokazovanie na verifikáciu dôvodnosti námietok odporcov proti predmetnému geometrickému plánu.
Odporcovia v konaní namietali, že navrhovatelia nikdy nenadobudli vlastnícke právo k sporným
pozemkom. Predmetom dotknutej darovacej zmluvy bolo darovanie, okrem iného aj pkn parc. č. XX/
X popísanej v pkn. vl. č. XX, k. ú. G., ako „Dom pod popisným číslom XX s dvorom v intraviláne“.
Z uvedeného zápisu v pozemnoknižnej vložke darca v čase darovania vychádzal, kedy bol v dobrej
viere, že tento zápis je správny. Jeho vôľa bola jednoznačne vyjadrená v predmetnej darovacej
zmluve, kde sa uvádza, že na darovaných pozemkoch majú obdarovaní v čase darovania na základe
vlastného stavebného povolenia a vlastným finančným nákladom vystavanú novostavbu rodinného
domu a zriadený dvor (pričom odporcovia poukazovali na parc. č. XX/X) a záhradu (pričom odporcovia
poukazovali na parc. č. XX/X). Navrhovatelia ako obdarovaní dar s vďakou prijali, a to za účelom, ktorý
je v zmluve výslovne uvedený, t.j. aby sa takto dalo do poriadku vlastníctvo k pozemkom, na ktorých
úž majú vystavanú novostavbu rodinného domu. Navyše bolo v zmluve uvedené, že obdarovaní v čase
darovania boli už v úžitku týchto pozemkov. Pri interpretácii právneho úkonu v tomto prípade darovacej
zmluvy, by mal tak súd podľa názoru odporcov vychádzať z ust. § 35 ods. 2 OZ. Použitie zákonných
výkladových pravidiel smeruje k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili
účastníci vo vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe ich zmluvného
dojednania. Súd pri úsudku o skutočnej vôli účastníkov zmluvy prihliadne najmä k účelu tohto právneho
úkonu, k okolnostiam, za ktorých k nemu došlo a k následnému správaniu sa účastníkov. (odporcovia
poukázali na rozhodnutie Krajský súdu v Bratislave spis. zn. 4Co/371/2010) Odporcovia v uvedenom
kontexte argumentovali z ich strany tvrdeným následným správaním účastníkov darovacej zmluvy po jej
uzavretí, t. j., že darca D. E. aj naďalej užíval humno a sporné pozemky pod ním ako vlastné, pričom
navrhovatelia užívali výlučne svoj dom a pozemok pod ním spolu s dvorom.
Možno tak zhrnúť, že odporcovia namietali, že k prevodu sporných pozemkov ako časti pkn parc. č. XX/
X, k. ú. G. nedošlo, keďže na strane účastníkov zmluvy bol nedostatok vôle urobiť predmetom zmluvy
aj túto časť pkn parc. č. XX/X, t. j. časť na ktorej stála stavba sporného humna, t. j. časť pkn parc. č. XX/
X, ktorej v katastri nehnuteľnosti zodpovedajú novovytvorené parc. P.-B. Č.. XXX/X a č. XXX/X.
Súd sa však s vysloveným právnym názorom odporcov nestotožnil. V súvislosti s týmto záverom
poukazuje na právne názory vyslovené doterajšou súdnou praxou, ktoré možno v určitom kontexte
aplikovať aj v prejednávanej veci. Skutočná vôľa toho, kto právny úkon urobil, môže byť pri výklade
právneho úkonu relevantná len za predpokladu, že nie je v rozpore s jednoznačným jazykovým prejavom
vyjadreným písomne. Raz vyjadrený obsah právneho úkonu (zmluvy) možno preto vykladať len týmto
spôsobom, nemožno však výkladom už urobený prejav vôle doplňovať, meniť či dokonca nahrádzať.
Ak vznikne pochybnosť o obsahu právneho úkonu, je potrebné pomocou výkladu právneho úkonu

objasniť skutočný zámer účastníkov týmto spôsobom vyjadrený. Výklad právneho úkonu môže smerovať
len k objasneniu toho, čo bolo prejavené. Pomocou výkladu právneho úkonu však nie je dovolené
meniť zmysel a obsah inak jasného právneho úkonu. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 21
Cdo 957/2001 zo dňa 04.04.2002) Vzhľadom na to, že zmluva o prevode nehnuteľnosti je obligatórne
písomným právnym úkonom, je relevantná vôľa vyjadrená písomne. Ak je táto vôľa vyjadrená v rozpore
s tým, čo účastníci skutočne chceli, ide o nezhodu medzi vôľou a prejavom, t. j. omyl v prejave. Nemožno
však vyvodiť, že by vadne vyjadrená vôľa nemala právne účinky. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis.
zn. 22Cdo 1131/2000 zo dňa 24.04.2002)
Súd vychádzal z toho, že darca D. E. nepochybne mal vôľu previesť svoje vlastníctvo k pozemku pkn
parc. č. XX/X, k. ú. G. v celosti (v celej jej výmere) a navrhovatelia mali vôľu nadobudnúť toto vlastníctvo,
čo aj jednoznačne vyplýva z prejavu vôle oboch zmluvných strán, ktorý je slovne určite a zrozumiteľne
vyjadrený v texte dotknutej darovacej zmluvy, a to, že D. E. daruje navrhovateľovi I. a jeho manželke
navrhovateľke II. pozemky v stavebnom obvode obce G. parc. č. XX/X o výmere XXX m2 a parc. č.
XX/X o výmere XXX m2, ktoré pozemky boli vedené v pozemkovej knihe vo vl. č. 56, A I, r. č. 2, 3
ako m. č. XX/X a XX/X v podiele pod B4 na meno darcu (D. E.) v celosti. Prípadná možná okolnosť
tvrdená odporcami, že darca D. E. uzatváral zmluvu v omyle týkajúcom sa predmetu právneho úkonu
- darovacej zmluvy, vychádzajúcom u darcu D. E. z popisu parc. pkn č. XX/X v časti A pozemkovej
knihy vedenej pre k. ú. G., vložky č. XX - „ dom pod popisným číslom XX s dvorom v intraviláne“,
t. j., že darca konal v omyle, že predmetom darovania nie je pozemok pod stodolou (vychádzajúc z
navrhovateľmi predloženého geometrického plánu sporná novovytvorená parc. P.-B. Č.. XXX/X), ako
aj pred ňou (vychádzajúc z navrhovateľmi predloženého geometrického plánu sporná novovytvorená
parc. P.-B. Č.. XXX/X), nemôže mať vplyv na právne účinky dotknutej darovacej zmluvy, t. j. na to, že
dotknutou darovacou zmluvou po jej registrácii štátnym notárstvom došlo k prevodu vlastníctva k celej
pkn parc. č. XX/X o výmere XXX m2 z darcu na obdarovaných. Odporcami tvrdený omyl darcu by mohol
mať právnu relevanciu (podľa cit. ust. § 49 ods. 1 OZ) len vtedy, ak by druhý účastník darovacej zmluvy,
t. j. navrhovatelia tento omyl vyvolali alebo im musel byť tento omyl darcu známy. Takúto okolnosť však
odporcovia nepreukázali a ani len netvrdili.
Otázku nadobudnutia vlastníctva pozemku pkn parc. č. XX/X, k. ú. G. tak, ako bol tento vedený v pkn vl.
č. XX, navrhovateľmi na základe predmetnej darovacej zmluvy zo dňa 02.02.1967 tak možno uzavrieť,
že navrhovatelia registráciou darovacej zmluvy Štátnym notárstvom v Žiline, t. j. dňa 02.02.1967,
nadobudli v súlade s cit. ust. § 133 a § 134 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.03.1983 vlastníctvo
k spornej nehnuteľnosti pkn parc. č. XX/X zapísanej v pkn vl. č. XX, k. ú. G.. Možno tiež dodať, že
súd v konaní nezistil žiaden dôvod neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy, ktorá bola uzavretá v
súlade s vyššie cit. ust. § 407 ods. 1 a 2 v spojení s cit. ust. § 46 ods. 1 OZ. Z pohľadu formy
majetkového spoločenstva vzniknutého medzi navrhovateľmi (keďže súd považoval medzi účastníkmi
za nesporné, že navrhovatelia boli v čase uzavretia dotknutej darovacej zmluvy manželmi a týmito sú
aj doposiaľ) k spornej pkn parc. č. XX/X, k. ú. G. súd považuje na tomto mieste za potrebné vyjadriť
sa stručne k problematike darov obom manželom za trvania manželstva. Z kogentného ust. § 143
OZ vyvodiť, že veci nadobudnuté za trvania manželstva dedením alebo darom oboma manželmi sa
nestávajú predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva, ale podielového spoluvlastníctva. Výnimka
ust. § 143 Občianskeho zákonníka o veciach darovaných alebo zdedených platí nielen pre nadobudnutie
veci jedným z manželov, ale aj pri nadobudnutí veci oboma manželmi. (zo zhodnotenia Najvyššieho
súdu ČSSR spis. zn. Cpj 86/1971 zo dňa 03.02.1972 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
súdov pod č. R 42/1972) V zmysle uvedeného tak možno konštatovať, že navrhovatelia nadobudli
spornú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva, to aj napriek tomu, že v darovacej zmluve zo
dňa 02.02.1967 účastníci zmluvy vyjadrili vôľu, aby navrhovatelia nadobudli spornú nehnuteľnosť do ich
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Keďže tak v darovacej zmluve nebola dohodnutá veľkosť
spoluvlastníckych podielov navrhovateľov k spornej nehnuteľnosti, nadobudol každý z navrhovateľov
spornú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva v rovnakom podiele, t. j. v podiele o veľkosti 1/2.
V kontexte s vyššie vysloveným záverom možno tiež uzavrieť, že odporcovia (spolu so svojim bratom
D.. A. E.) vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nemohli nadobudnúť derivatívnym spôsobom, t. j.
odvodzujúc vlastníctvo od svojho právneho predchodcu otca D. E., dedením, a to z dôvodu, že D. E.
v čase svojej smrti, t. j. ku dňu XX.XX.XXXX sporné nehnuteľnosti nevlastnil (§ 460 OZ), a to práve
z dôvodu prevodu pkn parc. č. XX/X, k.ú. G. na navrhovateľov predmetnou darovacou zmluvou. Toto
vlastníctvo nemohol ku dňu svojej smrti nadobudnúť späť ani prípadným vydržaním vlastníckeho práva,
a to z dôvodu nesplnenia podmienky oprávnenej držby podľa ust. § 132a ods. 1 OZ v znení zákona č.
131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991 (resp. ust. § 130 ods. 1 OZ v platnom znení), ako je
táto podmienka podrobnejšie rozobratá ďalej v odôvodnení tohto rozsudku, keďže so zreteľom na všetky

okolnosti nemohol byť dobromyseľný o tom, že mu sporné časti pkn parc. č. XX/X, k. ú. G. (vychádzajúc
z navrhovateľmi predloženého geometrického plánu sporné novovytvorené parc. P.-B.: Č.. XXX/X a č.
XXX/X) patria, a to práve z dôvodu, že bol priamym účastníkom predmetnej darovacej zmluvy zo dňa
02.02.1976, ktorou došlo k prevodu pkn parc. č. XX/X, k. ú. G. v celej jej výmere na navrhovateľov.
Súd však nemohol bez ďalšieho, aj napriek doposiaľ uvedenému, návrhu navrhovateľov vyhovieť,
a to bez toho, aby sa vyporiadal s ďalšou námietkou odporcov, a to, že vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam nadobudli vydržaním (resp. odporkyňa I. v časti svojho podielu o veľkosti 1/3 -
zapísaného na LV č. XXXX pod T. zmluvne darom od svojho brata D.. A. E., ktorý tento podiel nadobudol
rovnako vydržaním).
Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je
vlastníkom. Podľa súčasného právneho stavu (od účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. 01.01.1992, t. j. od
01.01.1991) predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec (vrátane bytov a nebytových
priestorov), ktorá je individuálne určená. K zákonným predpokladom vydržania okrem spôsobilého
predmetu vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu (§ 131
ods. 1 OZ), b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania
počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov.
Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže
započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je
pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.
Zo znenia zákona je tak treba vyvodiť, že ako podmienka vydržania nepostačuje subjektívne
presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, ale je potrebné, aby držiteľ bol v dobrej
viere ("so zreteľom ku všetkým okolnostiam“). Túto podmienku vykladá publikovaná judikatúra tak, že
posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec alebo právo
náleží (ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych
predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať i k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné
právo vzniknúť, teda i k právnemu dôvodu ("titulu"), ktorý by mohol mať za následok vznik práva (napr.
zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby, pričom neplatnosť
spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné
odborné predpoklady a pod.). Otázka existencie dobrej viery sa posudzuje z hľadiska objektívneho, teda
podľa toho, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno na ňom požadovať, nemal a nemohol mať
pochybnosti, že mu vecné právo patrí. (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.04.1997 spis. zn.
2 Cdon 1178/96, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 07.06.2001 spis. zn. 22 Cdo 595/2001)
Ako možno jednak vyvodiť zo skutočnosti, že predmetom daru podľa darovacej zmluvy zo dňa
02.02.1967 nepochybne nebola stodola ako (to vyplýva z vykonanej ohliadky na mieste samom)
samostatne stojaca stavba na časti pkn parc. č. XX/X, k. ú. G. (vychádzajúc z navrhovateľmi
predloženého geometrického plánu zodpovedajúcej spornej novovytvorenej parc. P.-B. Č.. XXX/X), a to
s poukazom na predmet darovacej zmluvy (išlo výlučne len o pozemky), ako aj na to, že s účinnosťou
zákona č. 141/1950 Zb. (tzv. Stredný občiansky zákonník), t.j. s účinnosťou od 01.01.1951 sa upustilo
od rímsko-právnej zásady superficies solo cedit („vrch ustupuje spodku“, resp. stavba je súčasťou
pozemku) a stavby tak už neboli súčasťou pozemku, súčasne zo skutkových zistení súdu vyplývajúcich
z výpovedí svedkov vypočutých v konaní, ktorí však naopak v zásade spájali vlastníctvo spornej stodoly
vlastníctvom sporného pozemku, ako aj na základe okolností, za ktorých došlo k vytvoreniu parc. EN
č. XXX (toho času parc. P.-B. Č.. XXX), k. ú. G. pri prečíslovaní parciel pri preberaní THM v roku 1979
(čo prebral aj znalec Ing. Martin Krnáč do svojho znaleckého posudku podaného v roku 1989 v konaní
Okresného súdu Žilina spis. zn. 11C/884/1988) a napokon aj zo skutočnosti, že D. E. platil do svojej
smrti daň z pozemku (v súčasnosti) parc. č. P.-B. Č.. XXX a parc. P.-B. Č.. XXX stavieb postavených na
týchto parceliach, sa tak D.F. E. až do konca svojho života správal nielen ako vlastník stodoly (ktorým
aj do svojej smrti zostal), ale aj na základe svojho subjektívneho presvedčenia (nie však z hľadiska
objektívneho, keďže pri normálnej opatrnosti, ktorú bolo možné na ňom požadovať, mal mať vedomosť
o tom, že ako účastník predmetnej darovacej zmluvy zo dňa 02.02.1967, že svoje vlastnícke právo
scudzil) ako vlastník spornej časti pkn parc. č. XX/X, k. ú. G. (vychádzajúc z navrhovateľmi predloženého
geometrického plánu zodpovedajúcej sporným novovytvoreným parc. P.-B.: Č.. XXX/X a č. XXX/X).
Pokiaľ sa tak súd konkrétne zaoberal zodpovedaním otázky, či zo strany odporcov I. a II. a ich brata
D.. A. E. došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k sporným pozemkom, musel sa zaoberať tým, či zo
strany týchto osôb došlo k súčasnému naplneniu všetkých podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním tak, ako tieto vyplývajú zo znenia ust. § 134 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.01.1992.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k čiastkovému záveru, že odporcovia I. a II., ako aj ich brat D..
A. E. disponovali titulom, na ktorom mohli založiť svoju dobromyseľnosť v tom, že im patrí vlastnícke
právo k celej parc. P.-B. Č.. XXX (vrátane jej časti zodpovedajúcej pôvodnej pkn parc. č. XX/X), k.
ú. G.. Všetci traja totiž ako dedičia mali nadobudnúť vlastnícke právo k parc. P. Č.. XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2 dedením po ich právnom predchodcovi (otcovi) D. E., a to na
základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. C. XXXX/XX-XX, C. XXX/XXXX zo dňa 15.03.1996, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 15.04.1996, a to každý v podiele o veľkosti 1/3. Presvedčenie odporcov
I. a II., ako aj D.. A. E., že nadobudli vlastnícke právo k parc. KN č. XXX v celej jej výmere XXX m2,
z objektívneho pohľadu bolo založené aj vyššie uvedeným, t. j. že ich právny predchodca D. E. sa aj
po tom, ako daroval pozemok pkn parc. XX/X navrhovateľom, subjektívne správal ako vlastník tohto
pozemku.
Držba veci predpokladá vôľu (animus possidendi) a faktické ovládanie veci (corpus possesionis).
Držobná vôľa je vôľa držať vec pre seba a svojim menom, teda nakladať s ňou ako s vlastnou a corpus
possesionis predstavuje nakladanie s vecou. Podstata tohto nakladania (corpus) nie je len vo fyzickom
ovládaní. Corpus possesionis má ten, kto vstupuje ohľadom veci do takých spoločenských vzťahov,
ktoré sú všeobecne považované za prejav právoplatnosti nad vecou, teda za „nakladanie s vecou“.
To je samozrejme ten, kto vec fyzicky ovláda a má ju pre seba. Fyzické ovládanie je však len jedným
z možných spôsobov nakladania s vecou, a to už len preto, že niektoré veci (napr. nehnuteľnosti) sa
jednoducho fyzicky držať nedajú. Záleží teda na objektívnom spoločenskom posúdení, či niekto - so
zreteľom na zvyklosti, skúsenosti a všeobecné názory - nakladá s vecou. (napr. uznesenie Najvyššieho
súdu ČR spis. zn. 22Cdo 728/2000 zo dňa 17.01.2002, na ktoré poukazovala aj odporkyňa I.)
Na tomto mieste považuje súd za potrebné zhodnotiť dokazovanie vykonané výsluchom účastníkmi
navrhovaných svedkov, a to v súvislosti s otázkou oprávnenej držby sporného pozemku odporcami I.
a II., ako aj D.. A. E..
Pokiaľ ide o výpovede v konaní vypočutých svedkov navrhovaných účastníkmi, súd na úvod poukazuje
na to, že z hľadiska pomeru k účastníkom konania boli svedkovia navrhovaní navrhovateľmi s výnimkou
svedka E. P., t. j. R. E.S. a E. B. v blízkom príbuzenskom vzťahu s navrhovateľkou II. (súrodenci) a E. B. v
blízkom príbuzenskom vzťahu s oboma navrhovateľmi (syn) a niektorí svedkovia navrhnutí odporkyňou
I. E. J. a D.Á. J. v blízkom príbuzenskom vzťahu s odporkyňou I. (synovia) a E. E. v príbuzenskom vzťahu
s oboma odporcami (bratranec).
Pokiaľ by mal súd zhodnotiť jednotlivé výpovede svedkov z hľadiska skutkových okolností, ktoré uviedli
vo svojich výpovediach, súd považuje za potrebné uviesť nasledovné:
Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď E. P., jeho svedecká výpoveď bola plná rozporov ohľadom jeho
prítomnosti na mieste samom. Svedok najskôr vypovedal, že na miesto samé po roku 1964, kedy
sa oženil a odišiel bývať do R., už nechodil. Neskôr vo výpovedi uviedol, že po roku 1964, kedy sa
odsťahoval z G., bol na mieste samom veľa krát. Kedy to bola, však už uviesť nevedel. Ďalej svedok
vypovedal, že na miesto samé pokiaľ žil ešte D. E., nechodieval. Pokiaľ ide o čas úmrtia D. E., svedok
sa vyjadril, že tento zomrel v roku 1980, čo je o 13 rokov skôr, ako bol skutočný čas úmrtia D. E.
(07.06.1993). Napokon svedok uviedol, že na mieste samom bol v čase, kedy tam mal navrhovateľ
I. hobľovačku a hobľoval tam dosky. Hobľovačka však stála v garáži rodinného domu navrhovateľov
(modré dvere na fotografickej snímke č. 3 vyhotovenej súdom na ohliadke dňa 18.09.2013 na č.l.
183rub spisu). Ku konkrétnej otázke súdu, ako bol sporný pozemok, na ktorom sa nachádza stavba
stodoly a pred touto stodolou užívaný po roku 1967, svedok uviedol, že túto vedomosť nemá. Možno tak
konštatovať, že svedecká výpoveď svedka E. P. nepreukázala akékoľvek právne podstatné skutkové
tvrdenia navrhovateľov.
Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedka R. E., možno v jej kontexte poukázať na to, že svedok sa
vyjadroval, že na miesto samé chodil v čase, kedy navrhovatelia stavali svoj rodinný dom (pozn.
vychádzajúc z obsahu predmetnej darovacej zmluvy zo dňa 02.02.1967 to mohlo byť niekedy okolo roku
1967, keďže v texte darovacej zmluvy sa udáva, že na darovaných pozemkoch majú už navrhovatelia
vystavanú novostavbu rodinného domu). V čase výstavby rodinného domu (pozn. teda zrejme ešte
pred uzavretím predmetnej darovacej zmluvy zo dňa 02.02.1967) mali navrhovatelia užívať predmetnú
stodolu za účelom uskladnenia stavebného materiálu a strojov. Po dokončení rodinného domu už do
stodoly nechodil. Mal však za to, aj keď to očito nevidel, že tam mali navrhovatelia aj naďalej uskladnené
svoje veci, avšak konkrétnu skutočnosť, na základe čoho dospel k tomuto záveru, uviesť sám na
otázku súdu nevedel. Svedok v ďalšom len potvrdil medzi účastníkmi nespornú skutkovú okolnosť, že
navrhovatelia mali na spornom pozemku postavený prístrešok a na spornom pozemku sa nachádza
žumpa navrhovateľov. Pokiaľ sa týka užívania stodoly na spornom pozemku za účelom chovu domácich
zvierat, svedok uviedol, že v maštali vstavanej v stodole, chovali odporcovia kravu a navrhovateľka II.

jalovicu (navrhovateľ na rozdiel od svedka tvrdil na pojednávaní dňa 13.03.2012, že v humne choval
kravu). Ďalej svedok uviedol, že pokiaľ si pamätá, sporné nehnuteľnosti užívali navrhovatelia. Jedine,
ak by si odporcovia dali do stodoly niekedy nejakú lopatu, ale nemá vedomosť, že by toto boli niekedy
užívali. Odporcovia tu nerobili v podstate nikdy nič. Pokiaľ sa týka D. E., tento tu robieval málo. Svedok
však zároveň uviedol, že krajnú časť predmetnej stodoly vpravo od komunikácie vedúcej k sporným
nehnuteľnostiam (zobrazená na ohliadke súdom vyhotovenej fotografickej snímke č. 7 na č. l. 184
spisu) užívali odporcovia. Na jednej strane svedok tak tvrdil, že spornú stodolu odporcovia neužívali,
avšak napokon pripustil, že len oni užívali jej jednu časť (zobrazenú na ohliadke súdom vyhotovenej
fotografickej snímke č. 7 na č. l. 184 spisu) a súčasne uviedol, že v maštali chovali odporcovia kravu. V
tomto kontexte súd poukazuje na skutkové tvrdenie samotného navrhovateľa uvedené na pojednávaní
dňa 13.03.2012 (str. 7 zápisnice o pojednávaní na č. l. 71 spisu), že uvedené humno užívali v podstate
vzájomne, pričom v tomto choval kravu tak on, ako aj odporcovia. Rovnako aj iní svedkovia nepotvrdili
svedkom tvrdenú okolnosť, že predmetnú stodolu a pozemok pod ňou a pred ňou mali užívať v zásade
len navrhovatelia. V ďalšom sa svedok vyjadril, že po dostavbe rodinného domu svedok uviedol, že
na miesto samé chodieval tak 3 až 4 razy do mesiaca. Ohľadom plotu postaveného odporkyňou I. na
spornom pozemku pred začatím konania však svedok uviedol, že toto oplotenie po prvý krát videl asi
dva mesiace pred ohliadkou. Je teda zrejmé, že na tomto mieste bol predtým naposledy ešte v čase,
keď predmetné oplotenie nebolo ešte realizované (pred rokom 2010), teda cca tri roky pred ohliadkou.
Táto časť svedeckej výpovede svedka R. E. v spojení s vyššie uvedenými rozpormi ohľadom užívania
predmetnej stodoly a ďalšími ním tvrdenými skutkovými okolnosťami, že keď prišiel na miesto samé
vídaval odporkyňu I., avšak odporkyňu I. videl naposledy na mieste samom asi pred desiatimi rokmi
a odporcu II. nevidel možno 30 rokov (už by ho takmer ani nepoznal; pritom samotný odporca II.
udával, že po celý život až do času, kedy si postavil rodinný dom v inej časti Obce G., žil na mieste
samom a v súvislosti s týmto súd poukazuje aj na to, že aj samotný navrhovatelia označili v návrhu
na začatie konania ako adresu bydliska odporcu I. G. XXX, pričom je zrejmé, že išlo o zrejmú chybu
v písaní, keďže podľa oznámenia poštového doručovateľa na č. l. 28 je odporca II. na tejto adrese
neznámy a navrhovatelia zrejme mali v úmysle uviesť adresu G. XX, čo je adresa domu postaveného
na parc. P.-B. Č.. XXX, k. ú. G., t. j. parcely, ktorej súčasťou sú aj sporné parcely), ako aj v spojení
so skutočnosťou blízkeho rodinného pomeru s navrhovateľkou II. (brat navrhovateľky II.) a napokon
skutočnosť, že svedok sám spontánne neuviedol žiadne konkrétne skutkové okolnosti týkajúce sa
užívania sporných nehnuteľností v čase od dostavby rodinného domu navrhovateľov, viedla súd k
pochybnosti o vierohodnosti tohto svedka a o tom, že svedok aj v skutočnosti chodieval na miesto samé
a vnímal vlastnými zmyslami ním udávané skutkové okolnosti. Uvedenú pochybnosť dotvára skutočnosť,
že svedok konkrétne skutkové okolnosti začal popisovať vo svojej svedeckej výpovedi až na základe do
istej miery sugestívnych otázok právnej zástupkyne navrhovateľov (napr., či si svedok pamätá, či mal
navrhovateľ v predmetnej stodole niekedy traktor?, alebo či chovali navrhovatelia v predmetnej vstavanej
maštali jalovicu?).
Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedkyne E. B. na pojednávaní dňa 11.03.2014 k užívaniu sporných
nehnuteľností vypovedala, že na mieste samom v roku 1967 ešte nebola, v tom čase tam robila
navrhovateľka II. slúžku. Na miesto samé chodila niekedy od roku 1973. Navrhovateľ I. robil všetko
spolu s otcom odporcov. Nehnevali sa. V stodole mal navrhovateľ I. všeličo, až keď mu to nevyhádzali
odporcovia. Ju to ani nezaujímalo, koho to je a čo každý má svoje. Teda ani táto svedkyňa navrhovateľov
nemala konkrétnu vedomosť, čo sa nachádzalo v stodole a z tohto dôvodu ani nemohla mať vedomosť,
koho tieto veci boli a kto ich aj užíval. Ďalej svedkyňa vypovedala, že navrhovateľ I. tam mal postavený
prístrešok. Za života D. E., bol na mieste samom gazdom D. E., navrhovateľ I., čo mu D. E. povedal,
všetko mu urobil. Bol ochotný paholok. Na otázku súdu, ako má vnímať, odpoveď svedkyne, že D. E.
bol gazdom, svedkyňa uviedla, že to bolo jeho gazdovstvo. V spornej stodole si stále niečo stružlikal
až do času, kým neochorel a nezomrel. Navrhovatelia mali asi pred 30 rokmi v maštali vstavanej v
spornej stodole kravu. Ak by tam D. E. navrhovateľa I. nechcel, vyhodil by ho, ale mal ho rád. Inak si
nepamätá, že by tam boli chované iné zvieratá. V ďalšom však uviedla iné tvrdenie, že v maštali choval
kravu D. E. a navrhovatelia tam mali jalovicu. Pokiaľ ide o užívanie spornej stodoly, svedkyňa ďalej
uviedla, že ju užívali tak navrhovatelia, ako aj odporcovia, ktorí to majú po rodičoch. Inak nebola svedkom
sporov medzi účastníkmi týkajúcich sa sporných nehnuteľností. Z výpovede svedkyne tak vyplynuli určité
rozpory (ohľadom chovu domácich zvierat v stodole jednotlivými účastníkmi, resp. aj D. E.). Súčasne
svedkyňa potvrdila medzi účastníkmi nespornú skutkovú okolnosť, že navrhovatelia mali postavený na
spornom pozemku prístrešok. Čo však súd považoval na výpovedi svedkyne za podstatné, je jej opis
„panstva“ nad sporným pozemkom, a to že za života D. E., bol gazdom on, teda bolo to jeho gazdovstvo
a následne po jeho smrti sporné nehnuteľnosti užívali aj odporcovia, ktorí to majú po svojich rodičoch.

Čo sa týka svedeckej výpovede svedka E. B. (syna navrhovateľov) na pojednávaní dňa 20.05.2014,
súd musí na úvod svojho vyhodnotenia tejto výpovede konštatovať, že sa mu javilo nelogické to, že na
jednej strane si svedok pamätal a opisoval takmer detailne skutočnosti prežité v detstve vo veku cca
14 rokov (napr. rozhovor s D. E. a že na oblohe videl letieť ruské lietadlo), avšak na viaceré časové
súvislosti skutkových okolnosti, ktoré mal prežiť v dospelom veku sa ani len približne nepamätal (napr.,
kedy naposledy navštívil odporcov, kedy bol naposledy v stodole a videl tam niečo robiť navrhovateľov.
Na rozdiel od účastníkov vrátane navrhovateľov, ako aj ostatných svedkov, svedok E. B. vypovedal,
že v predmetnej maštali vstavanej v spornej stodole sa, keď bol malý, chovali kozy (neskôr vypovedal,
že kozy nemali, len že jeho stará matka mala rada kozie mlieko), neskôr už len kravy a v poslednom
období tak chovali (navrhovatelia) aj býka. Neskôr však svedok uviedol, že býk sa tam choval v čase,
keď bol ešte chlapec, čo si pamätá z dôvodu, že sa ho bál a musel mu nosiť žrať. V kontexte s
vierohodnosťou výpovede svedka, súd zhodne ako odporkyňa I. prostredníctvom svojho právneho
zástupcu na pojednávaní dňa 10.06.2014 poukazuje na rozpory vo výpovedi svedka E. B., a to, že sa
svedok vyjadril že odporkyňa I. bola väčšinou preč a že sa vlastne len prednedávnom vrátila. Na ďalšie
otázky súdu, ktorými sa snažil súd upresniť obdobie, počas ktorého mala byť odporkyňa I. preč, svedok
odpovedal, že to bolo počas jeho detských čias, pričom si opäť nespomínal, kedy sa mala vrátiť späť
do G., avšak po opätovnej otázke súdu, napokon svedok uviedol, že sa vrátila ešte za života D. E..
Odporkyňa však podľa svojich nesporných tvrdení bola preč len v rokoch 1975 až 1978 a v ostatnom
čase žila v G.. Súd ďalej poukazuje na to, že svedok vypovedal, že navrhovateľ I. mal v stodole multikáru,
rôzne iné stroje a náhradné diely na traktor, boli tam pluhy, brány a vozy, ako aj kamenný šrotovník
a zároveň tento objekt slúžil na ukladanie sena. Kedy sa tam však naposledy ukladalo seno, uviesť
nevedel, len uviedol, že bol ešte malý chlapec. Na záver svojej výpovede však svedok na otázku, čo
všetko bolo v humne, uviedol, že to nesledoval, nepamätá si to, ani ho to nezaujíma, čo sa tam ukladalo
a kto to tam ukladal. Súčasne v inej časti svojej výpovede uviedol, že veci uskladnené v stodole boli
navrhovateľov, na čo usúdil z toho, že predmetom darovania v roku 1967 mala byť aj stodola a s ňou mali
byť darované aj veci v nej. V ďalšom však svedok uviedol, že pred darovaním to boli veci jeho ostrého
otca a aj po darovaní veci naďalej užíval jeho starý otec. Svedok napokon vypovedal o medzi účastníkmi
nespornej skutkovej okolnosti, že navrhovateľ I. na spornom pozemku po smrti D. E. postavil prístrešok,
pričom tam robil rôzne stolárske výrobky a navrhovatelia na tomto pozemku mali svoju žumpu.
Pokiaľ ide o svedkov E. J. a D. J. (synovia odporkyne I., E. J. narodený v roku 1975, D. J. narodený v
roku 1986) na pojednávaní dňa 11.03.2014, svedok E. J. vo výpovedi uviedol, že v G. býva od detstva.
Od roku 2005 chodieva na miesto samé cca 4 krát ročne. V humne je maštaľ, v ktorej sa chovalo prasa,
sliepky a krava, pričom navrhovatelia chovali vlastné zvieratá vo svojej vlastnej hospodárskej budove.
V tejto hospodárskej budove mali svoje zvieratá a traktor. V humne sa nachádzalo uhlie, drevo, seno
a hospodárske náradie, taktiež väčší vozík. Humno bývalo zamknuté. Do humna nemali navrhovatelia
prístup. Veci v humne boli vo vlastníctve jeho starého otca. Z bočnej strany humna, teda v tejto časti
humna vľavo z pohľadu od obecnej cesty boli uzavreté bicykle a iné náradie. Táto časť bola uzamknutá.
Po smrti starého otca sa využívanie humna nezmenilo, aktuár jeho švagor tam mal zaparkované auto.
Išlo o červenú Škodu 120. Navrhovatelia nemali do humna naďalej prístup. Pokiaľ si potrebovali požičať
nejaké náradie, vždy sa spýtali jeho alebo jeho súrodencov alebo rodičov. Pred humnom bolo hnojisko,
drevený záchod, uložené drevo smerom k zvonici. K hnojisku bola pritiahnutá stará železná vlečka od
veľkého družstevného traktora, z ktorej si navrhovatelia postavili konštrukciu a vznikla tým maringotka.
Mal v tom čase už viac ako 5 rokov, ale dokedy to tam stálo uviesť nevie. Pokiaľ ide o žumpu, na spornom
pozemku, vie, že tam je, že je navrhovateľov, avšak si nespomína, že by ju niekto bol vyberal. Svedok
D. J. vo výpovedi uviedol, že to bolo jednoducho ich humno, teda starého otca D. E., jeho matky, jeho
otca, keď tam ešte býval, jeho a jeho súrodencov. Humno bolo užívané ako skladisko, mali tam seno,
drevo a uhlie. Nepamätá si, že sa chovali v maštali v humne nejaké zvieratá. Pred humnom mali hnojisko
a navrhovatelia tam mali zaparkovanú maringotku až do vysvätenia ich syna a mali tam tiež dočasný
prístrešok. V roku 2010 odišiel do zahraničia a domov sa vrátil na návštevu po 4 rokoch.
Svedok H. J. (bývalý manžel odporkyne II.) na ohliadke dňa 18.09.2013 vypovedal, že s odporkyňou sa
rozviedol asi pred 17 rokmi. Na miesto samé sa prisťahoval asi v roku 1980 s odporkyňou I. a býval tam
aj s D.E. E.. Robil tam potrebné práce okolo, a to aj s odporcom II. Je prekvapený, ak navrhovateľ I. tvrdí,
že to tiež užíval. Navrhovatelia sa nikdy nevyjadrovali, že by to bolo ich. Sporné nehnuteľnosti užíval
jeho nebohý svokor D. E.Č., on s odporkyňou I. a odporca II. Pokiaľ sa týka maštale, tam mali kravu,
jeden čas aj jalovicu a prasa. Tieto zvieratá boli D. E.. Pokiaľ sa týka stodoly, teda hlavnej časti, tu užíval
D. E. vzhľadom k tomu, že bol kolár, tam vyrábal výrobky z dreva, pričom tam bola šrotovačka a D. E.
tam mal iné svoje náradie. Za života svokra to užíval len on a nepripustil, že by to mohol byť niekto iný.
Ďalej svedok uviedol, že vedľa maštale vybetónoval betónovú plochu, aby sa tam mohlo uskladniť uhlie

a toto sa lepšie naberalo. Ďalej na druhej strane, teda na strane opačnej ako od cesty, sa ukladalo drevo.
S drevom on moc robiť nevedel. Stodola sa uzamykala zvnútra visiacim zámkom a zvonka visiacim
zámkom. Poukazuje na to, že ešte sú tu pozostatky tohto mechanizmu (uvedené vyplýva aj fotografickej
snímky č. 14 vyhotovenej na ohliadke č. l. 185rub spis). Navrhovatelia svoje hospodárske zvieratá (aj
býka) chovali vo svojej hospodárskej budove za ich domom. Rovnako tam parkovali svoj traktor. Svedok
ďalej potvrdil, že navrhovateľ na spornom pozemku postavil prístrešok niekedy v 90-tych rokoch, keď sa
staval kostol, čo bolo z dôvodu, že navrhovateľ tam mal nejaké práce a pracoval s drevom.
Pokiaľ sa týka svedeckých výpovedí H., E. a D. J., aj keď tieto mohli byť tiež poznačené blízkosťou
vzťahu týchto svedkov k odporkyni I., súd mal za to, že naopak tieto výpovede boli konzistentnejšie, ako
výpovede svedkov navrhovaných navrhovateľmi.
Ďalší svedok D. T. (výsluch tohto svedka bol navrhnutý odporkyňou I.) na ohliadke dňa 18.09.2013
vypovedal, že do roku 1987 býval hneď o ulicu vedľa od miesta sporu. Až do roku 2006 chodieval do
týchto miest. Takmer do smrti D. E. chodieval za ním, pričom viac menej čas trávil s spornej stodole. V
stodole mal šrotovník, seno, drevo, stolárske veci. V neskorších rokoch tam mal aj uhlie. Navrhovateľa
v živote v spornej stodole nevidel. V čase keď chodieval za D. E. v spornej stodole nevidel zaparkovaný
traktor. V maštali vstavanej do stodoly bola chovaná krava, pred stodolou bola latrína a hnojisko. Po
roku 1993 môže uviesť toľko, že pokiaľ tadiaľto chodil, nikdy nevidel navrhovateľov, že by na spornom
pozemku boli niečo užívali. Navrhovateľa I. videl chodiť po pozemku vzhľadom k tomu, že tam žil, ale
pokiaľ sa týka toho, či vstupoval do vnútra stodoly, to nikdy nevidel. Odporcov užívať predmetnú stodolu
však videl.
Napokon svedkyňa E. D. (výsluch tohto svedka bol navrhnutý odporkyňou I.) na pojednávaní dňa
11.03.2014 vo výpovedi uviedla, že na miesto samé začala chodiť asi pred 16 rokmi. Nemá vedomosť,
že by sporné nehnuteľnosti patrili navrhovateľom, nikdy sa o tom nerozprávali. Pomáhala odporkyni I.
s prácami v humne. Navrhovateľov do humna chodiť nevidela. Humno sa zamykalo. Pred humnom bol
prístrešok s lavičkou, pod ktorým sa sedávalo.
Ak však súd odhliadne od určitých vyššie uvedených rozporov vo výpovediach svedkov vypočutých
v konaní, môže konštatovať, že spoločné vo výpovediach všetkých svedkov bolo to, že nikto zo
svedkov neuviedol, že by si pamätal pred rokom 2010 na konflikty medzi účastníkmi konania,
resp. medzi navrhovateľmi a D.F. E. ešte za jeho života ohľadom vlastníctva a užívania sporných
nehnuteľností. Rovnako možno z výpovedí svedkov vyvodiť (s výnimkou svedka E. P., ktorý sa v zásade
k žiadnym konkrétnym skutkovým okolnostiam po uzavretí darovacej zmluvy ohľadom užívania sporných
nehnuteľností nevyjadril, ako aj svedka R. E.), že za života D. E. sa tento v zásade správal ako vlastník
spornej stodoly a sporného pozemku pod ním. V súvislosti s týmto, aj keď predmetom sporu nebola
stodola postavená na spornom pozemku, okolnosti jej užívania nie sú bez právneho významu, a to s
poukazom na to, že všetci účastníci konania v zásade ohľadom užívania sporného pozemku poukazovali
a vyvodzovali toto práve z užívania stodoly na ňom postavenej (keďže táto stodola zaberá viac ako 2/3
z plochy sporných novovytvorených parciel P.-B.: Č.. XXX/X a č. XXX/X, t. j. XXX m2 z celkovej plochy
oboch parciel XXX m2). Ak sa teda, ako už bolo vyššie uvedené D. E. správal za svojho života ako
vlastník sporných nehnuteľností, ako bolo vyššie konštatované, odporcovia I. a II. a ich brat D.. A. E.
nemali dôvod mať pochybnosti o tom, že nadobudli vlastníctvo aj k spornej časti pozemku parc. P.-B.
Č.. XXX, k. ú. G., ak tento bol v celosti uvedený ako predmet dedičstva po D. E. v uznesení Okresného
súdu Žilina č. k. č. k. D 1091/93-50, Dnot 298/1994 zo dňa 15.03.1996 a do dedičstva bol zaradený na
základe zápisu vlastníckeho práva D. E. na LV č. XXX (na č. l. 143 spisu). Pokiaľ aj navrhovatelia mali
na spornom pozemku postavenú žumpu, súd mal za to, že s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené
okolnosti veci, boli odporcovia, ako aj D.. A. E. v domnienke, že navrhovatelia túto vystavali so súhlasom
vlastníka sporného pozemku, ktorým bol D. E. a tento túto stavbu len ako vlastník trpel vzhľadom k
blízkemu vzťahu k navrhovateľovi I. (nevlastný otec). Rovnako, ak aj navrhovateľ postavil niekedy po
smrti D. E. na spornom pozemku prístrešok, o ktorom odporcovia udávali, že išlo o dočasnú stavbu, ako
aj že mal istú dobu na časti sporného pozemku navrhovateľ odstavenú maringotku, táto skutočnosť v
spojení s tým, že prakticky dochádzalo už za života D. E.Č., ešte aj pred uzavretím darovacej zmluvy
k určitému užívaniu dotknutej stodoly a sporného pozemku navrhovateľmi, ako aj s tým, že medzi
účastníkmi boli príbuzenské vzťahy (aj keď nie pokrvné, ale dané tým, že otec odporcov D. E. sa neskôr
oženil s matkou navrhovateľa I. a išlo tak medzi účastníkmi o nevlastných súrodencov) nemá v spojení s
nižšie uvedeným vplyv na dobromyseľnosť odporcov a D.. A. E. ohľadom toho, že dedičstvom nadobudli
sporný pozemok a stavbu prístrešku navrhovateľom strpeli ako vlastníci sporného pozemku. Pokiaľ ide o
námietku navrhovateľov, že zo strany odporcu II. a D.. A. E. nedošlo k faktickej držbe sporného pozemku
zodpovedajúcej jeho fyzickému užívaniu, súd túto nepovažoval za dôvodnú, a to s poukazom na vyššie
uvedenú judikatúru.

Pokiaľ sa tak týka naplnenia ďalšieho predpokladu nadobudnutia vlastníctva sporných pozemkov
odporcami I. a II. a ich bratom D.. A. E. vydržaním, a to oprávnenej držby sporných pozemkov po
celú vydržaciu dobu, súd dospel k záveru, že na základe vykonaného dokazovania možno mať za
to, že odporcovia I. a II. spolu s ich bratom D.. A. E. po skončení dedičského konania po ich otcovi
D. E., nakladali so sporným pozemkom ako so svojím vlastným, t. j. sporný pozemok bol v ich držbe
(§ 129 ods. 1 OZ v znení od 01.01.1992) Nakladanie s vecou odporcami I. a II. a ich bratom D.. A.
E., z objektívneho spoločenského hľadiska sa rovnako nepochybne prejavilo (aj následne po uplynutí
vydržacej doby) tým, že D.. A. E. ako darca uzavrel s odporkyňou I. ako obdarovanou darovaciu
zmluvu, na základe ktorej bola odporkyňa rozhodnutím Správy katastra Žilina pod č. R. XXXX/XX zo
dňa 23.10.2008 o vklade jej vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zapísaná na LV č. XXXX
ako spoluvlastník podielu o veľkosti 1/3 na pozemku parc. P.-B. Č.. XXX o veľkosti 1/3 zapísaného
pod T. LV. D.. A. E. tak z objektívneho spoločenského hľadiska nakladal so sporným pozemkom ako
so svojím vlastným, t. j. realizoval jedno z vlastníckych oprávnení, a to oprávnenie vlastníctvo k veci
scudziť. Rovnako aj skutková okolnosť, po ktorej, ako to tvrdili v konaní navrhovatelia, nastal medzi nimi
a odporcami spor o sporný pozemok, t. j. že odporkyňa I. oplotila sporný pozemok a odstránila stavbu
prístrešku realizovaného navrhovateľom, o ktorom sa vyjadrovala v konaní ako o dočasnej stavbe,
pričom po zavolaní príslušníkov PZ navrhovateľmi svoje právo preukazovala listom vlastníctva (skutkové
tvrdenia uvedené právnym zástupcom navrhovateľov na pojednávaní dňa 13.03.2012, str. 3 zápisnice
o pojednávaní na č. l. 67 spisu), nasvedčuje tomu, že odporkyňa I. nakladala so sporným pozemkom
ako so svojím vlastným, keďže so zreteľom na všeobecné názory a zvyklosti, pozemok oplocuje jeho
držiteľ, alebo osoba poverená jeho držiteľom (navrhovatelia však odporkyňu s určitosťou nepoverili
oplotením sporného pozemku). Rovnako oprávnenej držbe odporcov I. a II., ako aj D.. A. E. nasvedčuje
aj skutočnosť, že navrhovateľ I. hoci už najneskôr v roku 1989, kedy bol podaný znalecký posudok
Ing. Martina Krnáča v konaní Okresného súdu Žilina spis. zn. 11C/884/1988, musel mať jednoznačnú
vedomosť o tom, že sporná parcela (ako časť pkn parc. XX/X, k. ú. G.) nie je začlenená do parc. EN (v
súčasnosti KN-C) č. XXX, ale do parc. EN (v súčasnosti KN-C) č. XXX, do času, kedy odporkyňa I. oplotila
sporný pozemok, neurobil žiadne faktické a ani právne kroky na ochranu svojho vlastníctva. Z tohto
pohľadu tak súd považoval tvrdenia navrhovateľov, že po celý čas od roku 1967 až do konania odporkyne
I. spočívajúceho v oplotení sporného pozemku si uvedomovali svoje vlastníctvo k spornému pozemku
za účelové (keďže len bdelým patrí právo - vigilantibus iura scripta sunt). Tejto držbe nasvedčuje aj
okolnosť, že z výmery pozemku parc. KN-C č. XXX platili po celý čas od právoplatnosti dedičského
rozhodnutia po D.Á. E. daň z nehnuteľností odporcovia.
Pokiaľ ide o čas, po ktorý odporcovia I. a II., ako aj D.. A. E. boli oprávnení držitelia sporného pozemku,
súd vychádzal z toho, že v konaní nebolo preukázané, že by vlastníctvo týchto odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti dedičského rozhodnutia súdu až do oplotenia sporného pozemku odporkyňou I. (čas
bezprostredne predchádzajúci podaniu návrhu na začatie konania v prejednávanej veci, cca rok 2010),
t. j. cca 14 rokov bolo zo strany navrhovateľov spochybňované.
Možno tak konštatovať, že uplynutím vydržacej doby 10 rokov od právoplatnosti uznesenia Okresného
súdu Žilina v dedičskom konaní po D.F. E., t. j. odo dňa 15.04.1996, teda k 16.04.2006 nadobudli v
zmysle cit ust. § 132 ods. 1 v spojení s § 134 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinného od 01.01.1992
odporcovia I. a II. spolu s ich bratom D.. A. E. vlastníctvo k spornému pozemku jeho vydržaním, a to každý
v podiele o veľkosti 1/3. Následne už ako oprávnený vlastník previedol v roku 2008 svoj spoluvlastnícky
podiel D.. A. E. na odporkyňu I. darovacou zmluvou.
Konštatujúc, že v čase rozhodovania súdu vo veci (§ 154 ods.1 O.s.p.) navrhovatelia nepreukázali
existenciu svojho vlastníckeho práva k akejkoľvek časti parc. KN-C č. XXX, k. ú. G. evidovanej na LV č.
XXXX, resp. z nej navrhovateľmi produkovaným geometrickým plánom vytvoreným sporným parcelám
uvedeným vo výroku tohto rozsudku, súd ich návrh v plnom rozsahu zamietol.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
S poukazom na väčší počet účastníkov konania súd rozhodol o trovách konania v súlade s ust. § 151
ods. 3 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.