Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 3, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/85/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616202276
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5616202276.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Prima banka

Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej P. Y., nar. XX. X.
XXXX, trvale bytom P., P., E. XXXX/X, v spore o zaplatenie 6558,78 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 6945,27 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 6616,57 eura od 15. 1. 2014 do 16. 1. 2014 a zo sumy 6558,78 eura od 17. 1.
2014 do zaplatenia, ktoré súd p o v o ľ u j e žalovanej splácať v splátkach vo výške 90 eur mesačne,
splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim
poprávoplatnostirozsudku,pričomomeškaniesplnenímjednejsplátkymázanásledoksplatnosťcelého

plnenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 99,6 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 30. 3. 2016, sa žalobca domáhal voči
žalovanej zaplatenia istiny vo výške 6558,78 eura, úrokov vo výške 396,05 eura, úrokov z omeškania
vo výške 6,87 eura, úroku vo výške 14,9 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 6616,57 eura od 15. 1.

2014 do 16. 1. 2014 a z nezaplatenej istiny vo výške 6558,78 eura od 17. 1. 2014 do zaplatenia a úroku z
omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 6616,57 eura od 15. 1. 2014 do 16. 1. 2014
a z nezaplatenej istiny vo výške 6558,78 eura od 17. 1. 2014 do zaplatenia a z nezaplatených úrokov vo
výške 396,05 eura od 15. 1. 2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že so
žalovanou dňa 15. 6. 2012 uzatvoril úverovú zmluvu číslo 33/225/12, na základe ktorej jej poskytol úver
vo výške 7000 eur, ktorý sa zaviazala žalovaná splatiť v pravidelných mesačných splátkach do 15. 6.
2022. Keďže žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, dňa 17. 12. 2013 bola vyzvaná na predčasné

splatenie poskytnutého úveru. Ku dňu 14. 1. 2014 pozostával dlh žalovanej z istiny vo výške 6616,57
eura, úrokov vo výške 396,05 eura, úrokov z omeškania vo výške 6,87 eura, poplatkov za upomienky
vo výške 60 eur, ktoré si v konaní neuplatňuje. Po zosplatnení žalovaná zaplatila dňa 16. 1. 2014 57,79
eura, ktoré boli započítané na istinu.

2. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 18. 8. 2016, žalobca uviedol, že žalovanej bol poskytnutý
úver vo výške 7000 eur, pričom do zosplatnenia na istinu zaplatila 383,43 eura. Po zosplatnení vykonala

úhradu vo výške 57,79 eura. Úroky vo výške 396,05 eura boli vyčíslené v sadzbe 14,9 % ročne od 15.
6. 2012 do 14. 1. 2014. Úroky z omeškania vo výške 6,87 eura boli vyčíslené v sadzbe 7 resp. 8 %
ročne od 18. 3. 2013 do 14. 1. 2014.3. Žalovaná výhrady k žalovanej sume nemala, na splácanie dlhu navrhla povoliť splátky vo výške 50
eur mesačne.

4. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie
v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný. Žalobca svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti.

5. Žalovaná pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že úver jej žalobca poskytol. V tom čase sa

vydala, so splácaním jej pomáhala teta, aj mama. Manžel poberal opatrovateľský, myslela si, že to budú
mať z čoho splácať. Potom však sa teta vrátila z Anglicka, s manželom sa rozviedli. Pracuje na základe
dohody, príjem má okolo 400-450 eur mesačne, stane sa, že má príjem len 200 eur mesačne, keďže
neodrobí celý mesiac. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, prispieva im na bývanie sumou 100 eur
mesačne. Deti nemá, majetok nevlastní. Okrem dlhu voči O. K. má dlh voči Orange vo výške 140 eur.

6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to úverovej zmluvy číslo 33/225/12, druhej
upomienky, sadzobníka poplatkov, všeobecných obchodných podmienok žalobcu, výzvy na predčasné
splatenie úveru, súd zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 15. 6. 2012 úverovú zmluvu číslo 33/225/12

Optim pôžička, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru vo výške 7000 eur, pri výške fixnej úrokovej
sadzby 14,9 % ročne. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v 120 splátkach vo výške
113,46 eura mesačne. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 16,74 %, priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 12,55 %. Podľa časti V., písm. J/, čl. 1 písm. a/
všeobecných obchodných podmienok žalobcu, účinných od 1. 5. 2012, banka je oprávnená, a to aj

bez predchádzajúceho oznámenia klientovi, rozhodnúť o predčasnom zaplatení zostatku istiny úveru
s príslušenstvom, ak klient je v omeškaní s úhradou čo i len jednej splátky podľa úverovej zmluvy,
minimálne 3 mesiace. Podľa časti V., písm. J/, čl. 2 všeobecných obchodných podmienok žalobcu,
účinných od 1. 5. 2012, v rozhodnutí banky o predčasnej splatnosti bude uvedený deň, v ktorý alebo
do ktorého má klient splatiť zostatok istiny úveru s príslušenstvom. Deň uvedený v rozhodnutí banky

sa automaticky stane novým dňom splatnosti úveru, a to bez dodatku k úverovej zmluve. Dňa 17. 12.
2013 žalobca vyzval žalovanú na predčasné splatenie úveru, z dôvodu neplnenia podmienok úverovej
zmluvy, do 8. 1. 2014.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2013 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa
spravujú podľa doterajších predpisov.

12. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31. 12. 2012, spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.13. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31. 12. 2012, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

16.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníkavzneníúčinnomdo31.1.2013,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššia
ako základná úroková sadzba N. R. K. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel,

nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Súd mal v konaní
preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej
bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 7000 eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 120 splátkach vo výške
113,46 eura mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo

o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Keďže žalovaná si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnila, čo nebolo
medzi stranami sporu sporné, žalobca ju dňa 17. 12. 2013 vyzval na predčasné splatenie úveru, a to do
8. 1. 2014. Nakoľko povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný
úrok, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 6945,27 eura, predstavujúcich dlžnú sumu ku

dňu 8. 1. 2014, kedy došlo ku splatnosti dlhu (podľa časti V., písm. J/, čl. 2 všeobecných obchodných
podmienok žalobcu, účinných od 1. 5. 2012 v deň určený vo výzve na predčasné splatenie úveru) vo
výške7003,06eurapoodpočítaníúhradyvykonanejdňa16.1.2014vovýške57,79eura,pozostávajúcu
z istiny úveru vo výške 6558,78 eura, úrokov vo výške 379,62 eura (podľa výpočtu úrokov predloženého
žalobcom predstavovali vyčíslené úroky vo výške 396,05 eura rozdiel medzi výškou zaúčtovaných

úrokov od 15. 6. 2012 do 14. 1. 2014 v sume 1621,26 eura a zaplatenými úrokmi v sume 1225,21
eura, žalobcovi však prislúchali úroky len do splatnosti úveru, t. j. do 8. 1. 2014, ktoré činili 1604,83
eura, po započítaní úhrad v sume 1225,21 eura, 379,62 eura) a úrokov z omeškania vo výške 6,87 eura
(podľa výpočtu úrokov z omeškania predloženého žalobcom, nakoľko žalobca vyčíslil úroky z omeškania
až do 14. 1. 2014 zo sumy 433,64 eura, hoci už od 9. 1. 2014 bola žalovaná v omeškaní s plnením

celej dlžnej istiny, t. j. sumy 6616,57 eura, teda žalobcom vyčíslené úroky z omeškania boli uplatnené
v nižšej sume). Keďže žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do
omeškania, vzniklo žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi
úroky z omeškania uplatnené v žalobe, ktorých výška nebola vyššia ako výška úrokov z omeškania
podľa občianskoprávnych predpisov, t. j. 8 % ročne, odo dňa uplatneného v žalobe, t. j. od 15. 1. 2014,

avšak len z nezaplatenej istiny, ktorá k uvedenému dňu činila 6616,57 eura, do 16. 1. 2014, prihliadajúc
k čiastočnej úhrade vo výške 57,79 eura dňa 16. 1. 2014 a od 17. 1. 2014 do zaplatenia zo sumy 6558,78
eura, nakoľko Občiansky zákonník neumožňuje priznať príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z
omeškania z úrokov (uvedený právny názor bol judikovaný napr. v rozsudku Krajského súdu v Žiline
zo dňa 24. 8. 2016, č. k. 10Co/111/2016-143). Súd taktiež zamietol podanú žalobu v časti uplatneného

nároku na úrok vo výške 14,9 % ročne po splatnosti úveru, t. j. od 9. 1. 2014 do zaplatenia, nakoľko
zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha veriteľovi len
za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z ustanovenia § 503 ods. 1
Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použitépeňažné prostriedky. Úroky predstavujú osobitnú peňažnú náhradu, súvisiacu s poskytnutím finančných
prostriedkov, pričom sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky (čo konštatoval
aj Krajský súd v Žiline napr. v rozsudku zo dňa 19. 11. 2013, č. k. 5Co/165/2013-148, v rozsudku zo

dňa 20. 11. 2014, sp. zn. 9Co/862/2014, v rozsudku zo dňa 26. 3. 2015, sp. zn. 9Co/138/2015). Preto
žalobcovi neprislúchalo právo na zaplatenie zmluvných úrokov za obdobie po splatnosti úveru.

18. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich

splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

19. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd povolil žalovanej splácať priznanú sumu v
splátkach vo výške 90 eur mesačne, prihliadajúc na osobu žalobcu, osobu žalovanej, najmä jej príjmové
a výdavkové pomery a existenciu ďalšieho dlhu žalovanej voči žalobcovi. Súd mal za to, že povolením

splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené práva žalobcu a súčasne nebude ohrozené uspokojovanie
základných životných potrieb žalovanej.

20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal v konaní úspešnejšiemu žalobcovi pomernú
časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 6945,27 eura, čo v percentuálnom
vyjadrení činí 99,8 %, jeho neúspech 16,43 eura, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 0,2 %.
Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavoval 99,6 % (99,8 % - 0,2 %). Súd preto priznal
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 99,6 %. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného

sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.