Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4Er/149/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610203261
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7610203261.2

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2 - pôvodne zriaďovateľ Krajského riaditeľstva policajného
zboru v Prešove, Prešov, Štúrova 7, IČO: 00 151 866, proti povinnému I. H., R.. XX.XX.XXXX, D. Ž. I..
Č.. XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Michala Mazúra, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach,
Štúrova 17, pod sp. zn. EX 727/2010, o vymoženie 10,-- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Mazúrovi, Exekútorský úrad Košice,
Štúrova 17, trovy exekúcie vo výške 70,68 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnej
exekútorke v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdSpišskáNováVesnažiadosťsúdnehoexekútora,ktorejpredchádzalnávrhoprávneného
na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozkazu o uložení sankcie za
priestupok ČSK: Ž.-XXX/XXXX-N. zo dňa 03.12.2009 vydaného Odborom Železničnej polície Prešov,
vydal dňa 12.3.2010 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810 049661* pre súdneho exekútora
JUDr. Michala Mazúra, Exekútorský úrad Prešov, na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 10,-- eur a
trov exekúcie.

2. V priebehu exekučného konania bol tunajšiemu súdu doručený súdnym exekútorom podnet na
zastavenie exekúcie. V tomto podnete súdny exekútor navrhol, aby súd v zmysle § 57 ods. 1 písm.
h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Exekučnýporiadok“)zastavil
exekúciu z dôvodu, že povinný je nemajetný, nakoľko v rámci exekúcie nebol zistený hnuteľný ani

nehnuteľný majetok, ani žiaden príjem povinného. Súdny exekútor si v podnete na zastavenie exekúcie
uplatnil trovy exekúcie vo výške 269,90 eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“), pričom
ich vyúčtovanie bolo prílohou podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a rovnako tak aj
exekútorský spis sp. zn. EX 727/2010.

3. Súd následne zaslal podnet súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenému. Vo vyjadrení doručenom

súdu dňa 23.6.2016 sa oprávnený priamo nevyjadril k podnetu súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie podľa § 57 od. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda či sa s ním stotožňuje alebo ho namieta.
Obšírne sa vyjadril k otázke trov exekúcie súdneho exekútora a výkladu ustanovenia § 203 Exekučného
poriadku, konkrétne odseku 2 tohto zákonného ustanovenia. Podľa názoru oprávneného § 203 ods. 2
Exekučného poriadku je potrebné vykladať systematicky a interpretovať ho v nadväznosti na odsek 1
cit. ustanovenia, teda v prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku povinného je povinnosť

oprávneného hradiť trovy exekúcie závislá od jeho zavinenia na zastavení exekúcie. Takýto výklad
rešpektuje hodnotu spravodlivosti pri rozhodovaní o trovách exekúcie a je preto ústavne konformný.Oprávnenáďalejdefinovalapojemprocesnézavinenieprizastaveníexekúcieauviedla,žeoprávnenýpri
podávaní návrhu na vykonanie exekúcie nemal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal výsledok exekúcie
v podobe zastavenia predvídať. Záverom poukázal na to, že skutočnosť, že súdnemu exekútorovi

nebudú uspokojené všetky jeho nároky je podnikateľským rizikom, ktoré nesie súdny exekútor, a ktoré
je do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.

4. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil. Súd mal z exekútorského spisu sp.
zn. EX 727/2010 preukázanú nemajetnosť povinného zistenú súdnym exekútorom. Úkonmi exekučnej
činnosti súdny exekútor ako jediná štátom poverená osoba v exekučnom konaní prešetril osobné,
prijímové a majetkové pomery povinného a zistila nemajetnosť povinného. Súd mal z listín založených

v exekútorskom spise (zisťovanie majetku, platiteľa mzdy, bydliska povinného) objektívne preukázanú
nemajetnosť povinného, ktorá pretrváva po dlhšiu dobu a nie je žiaden predpoklad, že by sa uvedený
stav zmenil, hoci povinný je v produktívnom veku. Prípadné úvahy o možnom budúcom zlepšení
majetkových pomerov povinného, a to aj vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky a doterajšiu dĺžku
exekučného konania, by nemali reálne opodstatnenie a právnu relevanciu, keďže podľa názoru súdu

ďalšie pokračovanie v exekúcii by bolo neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti.

8. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení Exekučného poriadku účinnom od 1.6.2014 § 200
ods. 5 Exekučného poriadku - poznámka súdu), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

10. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

11. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

12. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

13. Súd v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekúcie súdneho exekútora,
a to v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov
exekúcie a uložil oprávnenému, aby tieto trovy konania uhradil súdnemu exekútorovi v lehote troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Keďže dôvodom zastavenia exekúcie v tomto prípade je
skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, trovy exekúcie znáša oprávnený.

K úvahám vyjadreným oprávneným vo vyjadrení doručenom súdu dňa 23.6.2016 sa súdu žiada uviesť,
že právna veda vo všeobecnosti chápe výklad práva ako objasňovanie zmyslu a obsahu platných
právnych noriem vyjadrených v normatívnych právnych aktoch, za účelom ich správneho pochopenia a
používania. (Bröstl A., Dobrovičová G., Kanárik I.: Teória práva. Košice: UPJŠ-Právnická fakulta, 2004,
s. 127). Výklad (interpretáciu) práva možno klasifikovať podľa rôznych hľadísk a kritérií. Najčastejšie

aplikovanou klasifikáciou je klasifikácia podľa tzv. metód výkladu, kde sa rozlišuje výklad jazykovo-
gramatický, logický, systematický a historický. Každý výklad práva je však limitovaný samotný textom
právnej normy vyjadrením v príslušnom normatívnom právnom akte, keďže výklad práva nemá a logicky
nemôže mať charakter normotvorného procesu, inými slovami, výklad práva nemôže byť contra legem.Vzhľadom na znenie ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kde je hypotézou právnej normy
podmienka, že sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
po ktorej naplnení druhá časť právnej normy - dispozícia stanovuje, že v takom prípade trovy exekúcie

znáša oprávnený, podľa názoru súdu nie je možné akceptovať výklad § 203 ods. 2 Exekučného poriadku
nastolený oprávneným.

14. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 269,90 eur vrátane DPH vo vyčíslení
trov exekúcie, ktoré bolo prílohou podnetu na zastavenie exekúcie. Súd vyčíslené trovy preskúmal a

rozhodol, že trovy boli účelne vynaložené vo výške 70,68 eur a v takejto sume ich súdnemu exekútorovi
priznal aplikujúc pri tom ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení v znení neskorších predpisov
( ďalej len „ vyhláška“).

15. Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 2

vyhlášky s použitím § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 49,80 eur (1 úkon a 3,32 eur) spočívajúca v odmene
za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
doručenie príkazu na začatie exekúcie, každé zisťovanie bydliska povinného 2 x (REGOB dňa 26.3.2015
a 9.11.2015), každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3 x (Sociálna poisťovňa dňa 31.10.2013,
13.3.2015 a 9.11.2015), každé zisťovanie účtu povinného 3 x (dňa 31.10.2013, 13.3.2015 a 9.11.2015),

každé zisťovanie majetku povinného 4 x (3 x kataster dňa 31.10.2013, 13.3.2015 a 28.1.2016, 1 x IRIS
vozidlá-9.11.2015).Vrámcitrovexekúciesúdpriznalsúdnemuexekútorovináhraduhotovýchvýdavkov
v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 6,40 eur (4 x 1,60 eur) za poštové služby a hotové
výdavky v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume 2,70 eur (poplatok za elektronické zisťovanie vlastníctva
motorových vozidiel a REGOB 3 x 0,20 eur

a poplatok za lustrácie banky 3 x 0,70 eur). Trovy exekúcie účelne vynaložené súdnym exekútorom
v priebehu exekúcie spolu 58,90 eur bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným
platcom DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 11,78 eur spočívajúcu v
sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu
70,68 Eur vrátane DPH.

16. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 2 s použitím § 15 ods. 1 písm. i)
vyhlášky za 49 úkonov v sume 162,68 eur predstavujúcich zisťovanie účtu povinného prostredníctvom
elektronickej lustrácie jednotlivo za každý z bankových domov, ale len za tri takéto úkony zo dňa
31.10.2013, 13.3.2015 a 9.11.2015, keďže nemal za preukázané, že toto zisťovanie bolo vykonané

jednotlivo pre každý bankový dom, teda tak, aby bola naplnená dikcia ustanovenia § 15 ods. 1 písm. i)
vyhlášky. Z výpisov z lustrácií súčinnosti s bankami, ktoré boli súčasťou predloženého exekútorského
spisu sp. zn. EX 727/2010, nevyplýva, že by súdny exekútor vykonal 52 úkonov týkajúcich sa zisťovania
účtu povinného. Samotné výpisy z lustrácie súčinnosti s bankami skôr naznačujú, že súdny exekútor
len zadal jednu požiadavku na súčinnosť s bankami a vyznačil ten-ktorý bankový dom, od ktorého

požaduje informáciu o existencii, prípadne neexistencii, účtu povinného a následne dostával odpovede
od jednotlivých bankových domov, čo preukazujú aj rôzne dátumy uvedené vo výpise. V nadväznosti na
uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani sumu DPH na uvedenú odmenu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch
vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.