Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/344/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115219281
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Slušná

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115219281.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci navrhovateľa S. Č., J. Y. G.

XX, zastúpeného JUDr. Stanislavom Zajacom, advokátom so sídlom Obrancov mieru 344/2, Dubnica
nad Váhom proti odporcovi O. Č., J. C. T. G. XXX, T. G., o zrušenie výživného na plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

Súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na odporcu, určenú naposledy rozsudkom Okresného súdu
Trenčínč.k.22C/79/2009-25zodňa24.júna2009súčinnosťouod 01.septembra2015 zrušuje.

Súd navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k odporcovi z dôvodu,
že odporca už nie je študentom, ukončil štúdium na Strednej odbornej škole E. K. L. E. v mesiaci

jún 2015 a v ďalšej príprave na budúce povolanie nepokračuje a nepokračuje ani v inom svojom
vzdelávaní. Odporca je teda schopný sám sa živiť. Napriek tejto skutočnosti matka odporcu sa domáha
od navrhovateľa, aby naďalej platil výživné na odporcu, nakoľko tento je nezamestnaný aj iný zdroj
príjmu nemá. V podaní zo dňa 17.09.2015 uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania.

V podaní zo dňa 18.11.2015 žalobca uviedol, že odporca ukončil svoju prípravu na povolanie a v ďalšej

príprave na budúce povolanie nepokračuje a nepokračuje ani v inom svojom vzdelávaní, teda v zmysle
§ 62 ods. 1 Zákona o rodine je schopný sám sa živiť. V prípade odporcu nie žiadna prekážka, aby si
našiel zamestnanie a zabezpečil si tak vlastný zdroj príjmu. Mal zato, že ak matke odporcu nevadí, že
odporca nepracuje a nechá sa ňou živiť, tak je to len jej rozhodnutie. Takýto stav môže trvať aj niekoľko
rokov, pretože odporca nebude nútený hľadať si zamestnanie, nakoľko jeho potreby bude zo svojich
finančných prostriedkov hradiť jeho matka. Vyjadrenie odporcu považoval za účelové a svedčiace o tom,
že odporca chce i naďalej poberať finančné prostriedky od navrhovateľa bez opodstatnenia.

Odporca v podaní zo dňa 28.09.2015 uviedol, že ukončil štúdium na Strednej odbornej škole v K. L.
E. dňom 31.08.2015. Od 01.09.2015 je vedený na Úrade práce ako nezamestnaný. Nespĺňa základné
podmienky pre priznanie dávky v nezamestnanosti a nemá na ňu nárok, preto je potrebné, aby bola
zákonná povinnosť rodičov voči deťom kontinuálne zachovaná až do doby, kým nebude odporca riadne
zamestnaný a bude schopný sám sa živiť. V súčasnosti býva v domácnosti so svojou matkou, ktorá
si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť plní v plnom rozsahu. Odporcovi poskytuje bývanie, stravu,

prispieva aj na jeho ošatenie, hygienické potreby. Základným predpokladom schopnosti dieťaťa uživiť
sa je získať taký stabilný mesačný príjem, z ktorého bude schopné pokrývať svoje životné náklady, do
ktorých je nutné započítať stravu, bývania a ošatenie spolu s hygienickými potrebami. Ak nemá odporca
žiadny príjem, je vedený ako nezamestnaný na Úrade práce, nie je možno vyhlásiť ho za schopnéhoživiť sa samostatne. Odporcove mesačné náklady sa pohybujú v sume cca. 235,- € (180 strava, 30,- €
ošatenie, 10,- € hygienické potreby, 15,- € mobilný telefón). Nakoľko odporca nemá žiadny iný príjem a
nepoberá ani dávku v nezamestnanosti, zrušením vyživovacej povinnosti bude odkázaný na vyživovaciu

povinnosť matky, ktorá so svojim mesačným príjmom nebude schopná pokrývať svoje a aj odporcove
výdavky. Uviedol, že rodičia sa podieľajú na výžive svojich detí spoločne podľa svojich možností a
schopností a každá povinná osoba musí vyživovaciu povinnosť plniť vždy, aj na úkor svojho minima.
Mal zato, že zastavením vyživovacej povinnosti sa prenesie vyživovacia povinnosť oboch rodičov len na
matku, čím by vznikol výrazný nepomer rodičovských povinnosti medzi matkou a otcom dieťaťa. Žiadal,

aby súd návrh zamietol. Zároveň uviedol, že súhlasí s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania.

Odporca v podaní zo dňa 30.11.2015 uviedol, že štúdium oficiálne ukončil k 31.08.2015 a od 01.09.2015
je vedený Úradom práce v evidencii nezamestnaných. S pomocou Úradu práce si hľadá zamestnanie.
Poukázal nato, že má 18 rokov a je absolventom. Mal za to, že vyživovacia povinnosť je súčasťou
rodičovských práv a povinností, vzniká narodením dieťaťa a zaniká jeho schopnosťou sa samostatne

živiť, samostatne si uspokojovať svoje životné potreby, teda nie plnoletosťou. Môže nastať situácia, kedy
síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne. Rodičia sú
v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a
to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo. Zánik vyživovacej povinnosti je preto individuálny
podľa schopností dieťaťa získať pravidelný príjem a z vlastných zdrojov si zaobstarať a uspokojovať

svoje životné náklady. Žiadal, aby súd návrh zamietol.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) na prejednanie veci samej nie je
potrebnénariaďovaťpojednávanie,aktoniejevrozporespožiadavkouverejnéhozáujmuaakmožnovo
veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo

veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Vzhľadom k tomu, že obaja účastníci súhlasili s tým, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia
pojednávania a výslovne sa práva na verejné prejednanie veci vzdali, rozhodol súd vec podľa § 115a
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko toto rozhodnutie nebolo v rozpore s požiadavkou

verejného záujmu a rozhodnúť vo veci bolo možné na základe listinných dôkazov predložených
účastníkmi konania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo v zákonnej lehote oznámené na
úradnej tabuli tunajšieho súdu.

Súd vychádzal z podaného návrhu, Rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 22C/79/2009-25 zo

dňa 24.06.2009, potvrdenia o návšteve školy zo dňa 21.08.2015, vyjadrenia navrhovateľa zo dňa
17.09.2015, vyjadrenia odporcu zo dňa 28.09.2015, potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Trenčín zo dňa 25.09.2015, výučného listu zo dňa 19.06.2015, vyjadrenia navrhovateľa zo dňa
18.11.2015, vyjadrenia odporcu zo dňa 30.11.2015.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 22C/79/2009-25 zo dňa 24.06.2009, právoplatným dňa
20.07.2009, súd schválil rodičovskú dohodu rodičov odporcu, ktorou sa navrhovateľ ako otec odporcu
zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 133,- € mesačne s účinnosťou od právoplatnosti výroku o
rozvode manželstva.

Z potvrdenia o návšteve v strednej odbornej školy v K. L. E. zo dňa 21.08.2015 vyplýva, že odporca bol
žiakom tejto školy od 01.09.2012 do 31.08.2015.

Z výučného listu zo dňa 19.06.2015 vyplýva, že odporca sa na Strednej odbornej škole v K. L. E. vyučil
v učebnom odbore elektrotechnik - silnoprúdová technika.

Z potvrdení Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 25.09.2015 vyplýva, že odporca je od
01.09.2015 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá pomoc v hmotnej núdzi.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.Vykonaným dokazovaním súd zistil, že odporca je plnoletý, ukončil prípravu na budúce povolanie tým,
že ku dňu 19.06.2015 ukončil štúdium na Strednej odbornej škole v K. L. E., kde sa úspešné vyučil v

odbore elektrotechnik - silnoprúdová technika.
V ďalšom štúdiu dennou formou nepokračuje. Z uvedených skutočností mal súd zato, že odporca je
schopný sám sa živiť, čím zanikla vyživovacia povinnosť navrhovateľa k nemu v súlade s citovaným
ustanovením § 62 Zákona o rodine. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov, sa tradične
akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie

schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa.
Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Na jednej strane treba brať do
úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady
na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnosti realizácie uvedených
daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho
postoja k práci. Preto závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom

nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie
a neuplatnenie sa na trhu práce. V tomto zmysle ide skôr o potencionálne nadobudnutie schopnosti
samostatne sa živiť. Skutočnosť, že odporca je momentálne evidovaný ako uchádzač o zamestnanie
na Úrade práce a nemá vlastný príjem, je v tomto smere právne bezvýznamná. Vyživovacia povinnosť
navrhovateľa voči odporcovi totiž zanikla tým, že odporca ukončil prípravu na budúce povolanie, môže

sa zamestnať a dosahovať príjem zo zamestnania. Vzhľadom na uvedené mal súd zato, že odporca
nadobudol schopnosť sám sa živiť dňom nasledujúcim po dni ukončenia štúdia na strednej škole, t.j.
dňom 20.06.2015, avšak súd nemohol rozhodnúť vo veci nad rámec žalobného návrhu, preto súd
vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi v súlade s podaným návrhom zrušil s účinnosťou od
01.09.2015.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v

takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Navrhovateľ bol v konaní plne úspešný a patrila by mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania
v celom rozsahu. Navrhovateľ si v podaní zo dňa 18.11.2015 náhradu trov konania uplatnil, avšak túto

žiadnym spôsobom nevyčíslil, a to ani v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, preto
súd navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia nepriznal. Zo spisu
nevyplýva, že by navrhovateľovi v konaní vznikli iné trovy.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej

- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a
ods.1, § 221 ods.1 Os.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.