Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/220/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409209769
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6409209769.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, R., adresa na doručovanie R. V. XXX/X, L., právne zast. JUDr. Erik Končok, advokát, Koceľova
9, Bratislava proti žalovanému GROTTO, a.s., Sokolská 1/b, Bratislava, IČO: 35 719 184, adresa na
doručovanie Bartošova Lehôtka 222, právne zast. JUDr. Pavol Malich, advokát, Dunajská 25, Bratislava
v konaní o zaplatenie 166.091,30 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar

nad Hronom, č.k. 12Cb 43/2013-282 zo dňa 19. decembra 2013v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 12Cb 43/2013-282 zo dňa 19. decembra 2013 p
o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom vo výroku uvedeným uznesením konanie zastavil a rozhodol, že náhradu
trov konania účastníkom nepriznáva.

V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa
29.07.2010 pod sp. zn. 12Cb 258/2009-51 zaviazal žalovaného na zaplatenie 166.091,30 Eur s prísl.
( úrokom z omeškania) a na náhradu trov konania žalobcovi vo výške 12.468,45 Eur. Uvedený rozsudok

bol rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 02.06.2011 pod sp.zn. 43Cob 84/2001
potvrdený. Na dovolanie podané žalovaným proti vyššie uvedenému rozsudku krajského súdu dňa
07.07.2011 Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 13.06.2013 sp.zn. 1Obdo 31/2011 vyššie uvedené
rozsudky odvolacieho aj prvostupňového súdu, ktorými bolo návrhu žalobcu vyhovené, zrušil a vec
vrátil Okresnému súdu Žiar nad Hronom na ďalšie konanie. Dňa 11.04.2012 ( t.j. už po podaní
dovolania) postúpil žalobca ako postupca na spoločnosť KREMPEK, s.r.o. ako postupníka polovicu z

istiny, pohľadávku vo výške 83.045,65 Eur s prísl.. Dňa 07.08.2012 bolo v Obchodnom vestníku č.
151/2012 zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 6R /2/2012 zo dňa 31.07.2012 o
začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi GROTTO, a.s., dňa 21.08.2012 bolo v Obchodnom
vestníku č. 161/2012 zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 15.08.2012 o povolení
reštrukturalizácie dlžníka GROTTO, a.s. a napokon dňa 13.05.2013 bolo v Obchodnom vestníku č.
90/2013 zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 03.05.2013 sp.zn. 6R/2/2012

o potvrdení reštrukturalizačného plánu dlžníka GROTTO, a.s. a o skončení reštrukturalizácie tohto
dlžníka. Účinky zverejnenia tohto uznesenia nastali v deň nasledujúci po faktickom zverejnení uznesenia
v Obchodnom vestníku, teda 15.05.2013, ešte pred vyššie uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu
SR ako súdu dovolacieho, ktorými boli zrušené rozhodnutia súdov o pôvodnej pohľadávke žalobcu a
vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil podľa § 118 ods. 4, § 120 ods. 1, § 124
ods. 4 a § 156 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Vychádzal zo záveru, že dovolaciekonanie na Najvyššom súde SR malo byť v zmysle § 118 ods. 4 zák.č. 7/2005 Z.z. priamo ex lege
prerušené a potom v dôsledku zverejnenia uznesenia o skončení reštrukturalizácie malo byť v zmysle
§ 156 uvedeného zákona priamo ex lege zastavené. Vzhľadom na uvedený záver, ako aj s ohľadom

na to, že žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, miestnu príslušnosť Okresného súdu Žiar nad
Hronom ako aj prekážku litispendencie, súd konanie v tejto veci zastavil. O trovách konania rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a to proti výroku o náhrade trov konania a navrhol,

aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaného zaviaže
nahradiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 9.965,- Eur a trovy právneho
zastupovania vo výške 5.274,14 Eur.

Žalobca v odvolaní uviedol, že uznáva , že v dôsledku reštrukturalizácie žalovaného naozaj došlo
zo zákona k prerušeniu a následnému zastaveniu tohto konania, trvá však na tom, aby o trovách

konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods.2 prvá veta a § 147 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi bola priznaná
náhrada trov prvostupňového, odvolacieho aj dovolacieho konania. Tvrdil, že konanie bolo zastavené
iba a výlučne z dôvodov spočívajúcich v reštrukturalizácii žalovaného, žiadne z uplatňovaných trov
by neboli vznikli pokiaľ by žalovaný bol svoj záväzok splnil, pričom žalobca nemá ako dosiahnuť
náhradu trov tohto konania, a to ani v konaniach o určenie popretej pohľadávky ( incidenčné konania),

vedených na Okresnom súde Bratislava I. vo veci návrhu žalobcu aj spoločnosti KREMEK, s.r.o., ktorý
si pohľadávku prihlásili aj v reštrukturalizačnom konaní žalovaného ( vedenom na Okresnom súde
Bratislava I. pod sp.zn. 6R/2/20012), reštrukturalizačný správca však túto pohľadávku poprel. Nároky
žalobcu na náhradu trov konania v tejto veci boli priamo zrušené rozhodnutím dovolacieho súdu, v
dôsledku čoho v reštrukturalizácii prihlásený nárok na náhradu trov tohto konania úplne zanikol. Aj keby

súd v incidenčných konaniach o nároku žalobcu na zaplatenie trov tohto konania meritórne rozhodol,
žalovanýbudevzmysleschválenéhoreštrukturalizačnéhoplánupovinnýuhradiťžalobcoviaspoločnosti
KREMPEK,s.r.o. sumu 0,- Eur. Žalobca tvrdil, že v dôsledku vydania uznesenia súdu prvého stupňa
sa ocitá v nespravodlivej situácii, keď by nemal priznanú ani náhradu trov tohto konania. Tvrdil, že
žalovaný najskôr umelo predlžoval konanie vo veci samej ( nedovolené obštrukcie), následne poprel

pohľadávkyžalobcuvreštrukturalizačnomkonaní,čímmuodoprelhlasovaťoreštrukturalizačnompláne,
žalobcovi z reálne zaplatenej sumy 5 miliónov Sk priznal nárok na zaplatenie sumy 0,- Eur, pričom pri
reštrukturalizácii vybabral aj s ostatnými veriteľmi. Poukazoval tiež na ust. § 2 O.s.p. v zmysle ktorého
súdy majú pri rozhodovaní dbať na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených
záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva na úkor týchto osôb nezneužívali. Súd prvého

stupňa podľa žalobcu rozhodol v rozpore s § 146 ods. 2 prvá veta a § 147 ods. 1 O.s.p., ako aj so
zásadami ustanovenými v § 2 O.s.p.. V závere svojho odvolania žalobca vyčíslil trovy prvostupňového,
odvolacieho aj dovolacieho konania, náhrady ktorých sa voči žalovanému domáha.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejedal podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p.

v senáte bez nariadenia pojednávania.

Pozhodnotenískutočností,zistenýchzpredloženéhospisu,dospelodvolacísúdkzáveru,žesúdprvého
stupňa v tomto prípade o náhrade trov konania rozhodol v súlade so skutkovým stavom a podľa zákona.
Ako to uviedol aj žalobca v podanom odvolaní, konanie vo veci bolo zastavené zo zákona, a to skôr, ako

Najvyšší súd SR rozhodoval o zrušení rozhodnutí súdov v tejto veci ( § 118 ods. 4, § 156 ZKR, tak ako
to uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia aj súd prvého stupňa).

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) zák.č. 99/1963 Zb. ( Občiansky súdny poriadok, ďalej len O.s.p.) , žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 147 ods. 1 O.s.p., účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré
by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa
im prihodila.V zmysle cit. ust. § 146 vo všeobecnosti pri zastavení konania platí, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Zákon z tejto všeobecnej zásady upravuje dve výnimky a to 1.) ak niektorý
z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy ( § 146 ods. 2 prvá

veta) a 2.) ak sa pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne ( § 146 ods.
2, druhá veta). Pokiaľ súd rozhodnutím zastavuje konanie, najprv posudzuje, či niektorý z účastníkov
zavinil, že konanie muselo byť zastavené, pričom zavinenie posudzuje výlučne z procesného hľadiska,
vo vzťahu k procesnému výsledku v tejto konkrétnej veci. Ako už bolo uvedené, k zastaveniu konania
v tejto veci prakticky došlo zo zákona, v súlade s cit. § 156 ZKR, keď konanie o žalobe žalobcu v tejto

veci sa zo zákona zastavilo, pričom oprávnenosť žalobcovho nároku je posudzovaná v incidenčných
konaniach v súvislosti s reštrukturalizačným konaním žalovaného. Bez ohľadu na to, že k zastaveniu
konania došlo zo zákona, súd prvého stupňa tento stav, t.j. zastavenie konania, deklaroval aj v tomto
uznesení a to z dôvodu, že Najvyšší súd SR ako súd dovolací jeho pôvodné rozhodnutie spolu s
rozhodnutím odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa. Ako správne naznačil súd prvého
stupňa aj v závere svojho odôvodnenia, rozhodovaniu o nárokoch žalobcu by v tejto veci bránila aj

prekážka litispendencie, t.j. prekážka začatého konania ( incidenčné konania vedené na návrh žalobcu
a spoločnosti KREMPEK, s.r.o. ako postupníka v časti pohľadávky na príslušnom súde).

Odvolací súd vychádzal zo záveru, že zastavenie konania v tejto veci nezavinil žalovaný, došlo k nemu
zo zákona, v súvislosti s reštrukturalizáciou na žalovaného. Podľa ustálenej judikatúry súdov Slovenskej

republiky pokiaľ nie je dôvod na rozhodovanie konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p., platí, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené.

Pokiaľ súd prvého stupňa rozhodol, že účastníkom trovy konania nepriznáva, rozhodol v súlade so
všeobecnou zásadou, že v prípade v prípade zastavenia konania nemá žiaden z účastníkov právo na

náhradu trov konania.

Ustanovenie § 147 O.s.p., na ktoré žalobca poukazuje upravuje náhradu trov, ktoré vznikli zavinením
alebo náhodou. Za zavinenie sa považuje porušenie procesných povinností, ktoré vyplývajú zo zákona
pre účastníka alebo ktoré súd účastníkovi na základe zákona uložil, pričom práve porušenie takejto

povinnosti malo za následok vznik trov druhému účastníkovi. O náhodu pôjde vtedy, pokiaľ sa
účastníkovi prihodí taká udalosť, ktorú nepredvídal, táto udalosť však mala za následok vznik trov
spravidla zmarením úkonu, t.j. ide o trovy ktoré vznikli zbytočne. Aplikácia § 147 ods. 1 O.s.p. v tomto
prípade možná nie je.

Na základe uvedených záverov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.. V
odvolacom konaní bol síce úspešný žalovaný, keďže mu však žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.