Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 31, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/32/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210203943
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6210203943.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu BUTYX, s. r. o.,
so sídlom B. Nemcovej 8, 811 04 Bratislava, IČO: 44 799 420, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, proti
žalovanej Všeobecná nemocnica s poliklinikou, n. o., so sídlom Nemocničná 1, 990 01 Veľký Krtíš, IČO:

319 089 77, právne zastúpenej JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy z 15. 01. 2010 a jej
dodatku z 04. 03. 2010, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k.
9C/90/2010 - 361 zo dňa 19. 10. 2011, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 9C/90/2010 - 381 zo dňa
05. 12. 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zo dňa 19. 10. 2011 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 05. 12. 2011

p o t v r d z u j e.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Okresný súd Veľký Krtíš ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“
event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 19. 10. 2011 určil, že odstúpenie žalovanej zo dňa 12.
05. 2010 od kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu (pôvodne - účastníkmi konania - poznámka

odvolacieho súdu) zo dňa 15. 01. 2010 a jej dodatku zo dňa 04. 03. 2010 je neplatné (prvý výrok).
Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.141 Eur, na presne špecifikovaný
účet jeho pôvodnej právnej zástupkyne, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok).
Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 05. 12. 2011 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného
súdu Veľký Krtíš vedený v Štátnej pokladnici Bratislava trovy konania ním preddavkované v sume 25,44
Eur, vzniknuté z titulu úhrady svedočného svedkovi O.. O. A., v lehote troch dní od právoplatnosti

dopĺňacieho rozsudku.
1.2 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal určenia,
že odstúpenie žalovanej zo dňa 12. 05. 2010 od kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania zo
dňa 15. 01. 2010 a jej dodatku zo dňa 04. 03. 2010 je neplatné.
1.3 Poukázal na to, že žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že on ako kupujúci a žalovaná ako
predávajúca uzavreli dňa 15. 01. 2010 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej sú pozemky zapísané na LV

č. XXX pre k. ú. S. G. ako parc. č. CKN X XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2, parc.
č. CKN X XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2, parc. č. CKN X XXX/XX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 126 m2, parc. č. CKN X XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
955 m2, parc. č. CKN X XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2, parc. č. CKN X XXX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 244 m2, parc. č. CKN X XXX/X, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 3 036 m2. Následne uzavreli dňa 04. 03. 2010 dodatok k tejto kúpnej zmluve, ktorým doplnili,

že ide o parcely registra „C“. V kúpnej zmluve sa strany sporu (pôvodne - účastníci konania) dohodli
v článku III. bod 2, že žalobca ako kupujúci uhradí žalovanej ako predávajúcej kúpnu cenu v lehote 45dní odo dňa podania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Správa katastra S. G. návrh na vklad
vlastníckeho práva zamietla, pričom on (žalobca) podal proti rozhodnutiu o zamietnutí vkladu odvolanie.
Žalovaná následne listom zo dňa 12. 05. 2010 odstúpila od kúpnej zmluvy z dôvodu, že on (žalobca)

podstatne porušil kúpnu zmluvu tým, že v lehote 45 dní od podania návrhu nezaplatil kúpnu cenu. Návrh
na vklad bol podaný dňa 12. 02. 2010 a lehota na zaplatenie kúpnej ceny uplynula 29. 03. 2010 (v
návrhunesprávneuvedenýdátum29.04.2010),pričomkúpnacenaneboladoposiaľzaplatená.Zároveň
žalobca poukázal na zmätočnosť právneho úkonu žalovanej, ktorým na jednej strane chce odstúpiť od
uvedenej kúpnej zmluvy a na druhej strane považuje predmetnú kúpnu zmluvu za neplatnú pre rozpor

s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Naliehavosť právneho záujmu odôvodnil žalobca tým, že
inak sa nemôže domôcť neplatnosti jednostranného úkonu žalovanej, ktorá odstúpila od kúpnej zmluvy
ako touto žalobou, preto bez rozhodnutia o nej sa stáva jeho právne postavenie neistým.
1.4 V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na vykonané dokazovanie a
na zákonné ustanovenia (§ 48 ods. 1, 2 a § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 19 ods. 2 písm.
g) a § 31 ods. 1, 3 zák. č. 8/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 213/1997 Z.z. o neziskových

organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby vznení neskorších predpisov a ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov) a na relevantné články Štatútu neziskovej organizácie - Všeobecná
nemocnica s poliklinikou n.o., Veľký Krtíš zo dňa 26. 06. 2006 (čl. IX, čl. VI. bod 1, čl. V. bod 3 písm.

h/ a čl. VI. bod 2 písm. a/), ktoré na prejednávaný spor aplikoval. Následne uviedol: „Medzi účastníkmi
nebolo sporné, že nehnuteľnosti, ktoré mali byť podľa kúpnej zmluvy predmetom prevodu vlastníckeho
práva nepredstavovali prioritný majetok tak, ako je vymedzený v § 31a Zákona č. 213/1997 Z. z. o
neziskovýchorganizáciáchposkytujúcichvšeobecneprospešnéslužby.Niejespornéanito,ženásledne
po uzatvorení kúpnej zmluvy bol s účinnosťou k 01. 02. 2010 zákonom č. 8/2010 Z.z. z 02. 12. 2009

zmenený zákon č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné
služby tak, že podľa § 31 ods. 3 - novoprijatým ustanovením sa na platnosť právnych úkonov týkajúcich
sa nakladania z nehnuteľným majetkom, ktorý vložil štát ako zakladateľ alebo spoluzakladateľ do
neziskovej organizácie a nejde o prioritný majetok vyžaduje predchádzajúci písomný súhlas zakladateľa
alebo spoluzakladateľa, ktorým je štát. To isté sa vzťahuje na platnosť takýchto právnych úkonov

právneho nástupcu neziskovej organizácie. Nie je sporné ani to, že v čase urobenia právneho úkonu
predávajúci nebol zákonom obmedzený pri nakladaní s neprioritným majetkom. Z uvedeného vyplýva
nutnosť považovať obranu žalovanej, že kúpna zmluva je absolútne neplatná z dôvodu obmedzenia
predávajúceho nakladať s prevádzaným majetkom za právne irelevantnú. Zo zákonnej úpravy vyplýva,
že zmena právnej úpravy nemôže spätne zasiahnuť do platnosti skorších právnych úkonov a tiež

za absolútne neplatný právny úkon treba považovať len taký úkon, ktorý trpí niektorým z dôvodov
neplatnosti uvedených § 37 a násl. Občianskeho zákonníka v čase jeho urobenia, čiže od samého
začiatku. Tomuto zisteniu prisviedča aj konanie 28 Sp/9/2010 pred Krajským súdom v Banskej Bystrici.“
Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „sporným medzi účastníkmi zostalo,
či žalovaná bola oprávnená jednostranne odstúpiť od kúpnej zmluvy zo dňa 15. 01. 2010 a dodatku

č. 1 k nej zo dňa 04. 03. 2010. Vo všeobecnosti platí zásada, že odstúpiť možno len od zmluvy,
ktorá bola platne uzavretá. Pre odstúpenie od zmluvy neustanovuje zákon osobitnú formu. Odstúpenie
od zmluvy je jednostranným právnym úkonom, ktorý má právne účinky, ak je adresovaný druhému
účastníkovi zmluvy a dôjde do jeho dispozície. Pokiaľ účastník zmluvy, ktorému je takýto právny
úkon adresovaný, z jeho obsahom nesúhlasí, má právo vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe

domáhať sa neplatnosti odstúpenia od zmluvy na súde.“ Následne konštatoval, že „takýto právny stav
vznikol medzi účastníkmi po tom, ako žalovaná listom zo dňa 12. 05. 2010 podpísaným riaditeľom
Všeobecnej nemocnice s poliklinikou n.o. Veľký Krtíš M.. O. A. (nesprávny titul, p. O. A. je nositeľom
titulu: „O..“) jednostranne odstúpila od kúpnej zmluvy zo dňa 15. 01. 2010 a dodatku k nej zo dňa
04. 03. 2010. Žalobca si v zákonnej lehote uplatnil právo o určenie neplatnosti odstúpenia žalovanej

od kúpnej zmluvy. (...) Kúpna zmluva netrpí absolútnou neplatnosťou, akú má na mysli § 37 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo zmluvnej voľnosti jej účastníkov bola do jej obsahu čl. III.
bod 2 zakotvená splatnosť kúpnej ceny spôsobom bezhotovostného prevodu na účet predávajúceho
v lehote do 45 dní od podania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Z pripojeného spisu zn.
V 177/2010 Správa katastra S. G. sa zistilo, že návrh na vklad kúpnej zmluvy bol Správe katastra

S. G. doručený dňa 12. 02. 2010, teda splatnosť kúpnej ceny podľa čl. III. bod 2 nastala 29. 03.
2010. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že v tejto lehote kupujúca strana (žalobca) stanovenú kúpnu
cenu dohodnutým spôsobom predávajúcej (žalovanej) nezaplatila, ale jej splnenie žalobca deklaruje
jednostranným započítaním peňažných pohľadávok, čo žalovaná popiera. Keďže skúmanie dôvodnostia zákonnosti takýchto zápočtov nie je predmetom tohto sporu (vedené samostatné konania na tunajšom
súde), súd sa v tomto spore v nadväznosti na obranu žalovanej v otázke splatnosti kúpnej ceny obmedzil
na zistenie, či predávajúci zo zmluvy poskytol kupujúcemu dodatočnú primeranú lehotu na splnenie

záväzku zaplatiť kúpnu cenu a len po jej márnom uplynutí odstúpil od kúpnej zmluvy.“
1.5 V nadväznosti na uvedený záver prvoinštančný súd následne konštatoval: „Z výpovedí účastníkov,
vyjadrení ich právnych zástupcov, výpovedí svedkov Ing. C.D. a O.. O. A. a zo žiadneho listinného
dôkazu sa nepotvrdilo, že by bola kupujúcemu (žalobcovi) poskytnutá dodatočná primeraná lehota
na zaplatenie kúpnej ceny. Podmienkou účinného odstúpenia od zmluvy je, aby veriteľ vyzval dlžníka

na splnenie dlhu v dodatočnej primeranej lehote. Hoci zákon pre takýto jednostranný právny úkon
veriteľa nepredpisuje právnu formu, žalovaná súdu nepredložila žiadny dôkaz o tom, že si splnila túto
zákonnú povinnosť. Dôkazné bremeno v tomto prípade znáša vždy veriteľ, t.j. žalovaná /predávajúci/.
Právo veriteľa odstúpiť od zmluvy vzniká zo zákona po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie bez
toho, aby bol potrebný ďalší prejav vôle veriteľa. Inak povedané, žalovaná mohla od kúpnej zmluvy
zo dňa 15. 01. 2010 včítane jej dodatku č. 1 zo dňa 04. 03. 2010 odstúpiť až po splnení zákonnej

povinnosti obsiahnutej v ustanovení § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a keďže tak nepostupovala
a kúpna zmluva neobsahovala dohodnutú úpravu odstúpenia od zmluvy, súd považoval žalobu žalobcu
za dôvodnú a zákonnú a preto jej vyhovel.“
1.6 Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil prvoinštančný súd aplikáciou ustanovenia § 142 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu účelne

vynaložených (v odôvodnení presne špecifikovaných) trov konania, vzniknutých z titulu súdnych
poplatkov a z titulu trov právneho zastúpenia.
1.7 Vydanie dopĺňacieho rozsudku odôvodnil prvoinštančný súd aplikáciou ustanovenia § 166 ods.
1, 2 Občianskeho súdneho poriadku s konštatovaním, že v rozsudku vo veci samej chýbal výrok o
trovách konania štátu, ktoré musel znášať na vyplatenom svedočnom O.. O. A. vo výške 25,44 Eur,

a keďže rozsudok vo veci samej nenadobudol právoplatnosť, ex offo (bez návrhu) týmto dopĺňacím
rozsudkomrozhodolotrováchkonaniaštátutak,žepodľaúspešnostivkonanízaviazalžalovanúzaplatiť
štátu na účet Okresného súdu Veľký Krtíš vedený v Štátnej pokladnici Bratislava trovy konania ním
preddavkované v sume 25,44 Eur.

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej i proti dopĺňaciemu rozsudku podala žalovaná
(prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie.
2.2 V odôvodnení odvolania voči rozsudku vo veci samej žalovaná žiadala, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnil tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom taktiež vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.3 V ďalšej časti odôvodnenia odvolania žalovaná poukázala na to, že prvoinštančný súd vykonal
dokazovanie výsluchom strán sporu (pôvodne - účastníkov konania), resp. ich štatutárnych zástupcov,
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zamietol a vo veci rozhodol, pričom podľa jeho názoru

rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy bola len tá
skutočnosť, že ona (žalovaná) neumožnila žalobcovi, t. j. kupujúcemu zaplatenie kúpnej ceny, ktorá
nebola zaplatená riadne a včas, dodatočne v primeranej lehote. Ostatné záležitosti okolo uzavretia
takejto kúpnej zmluvy podľa názoru prvoinštančného súdu neboli právne významné a preto ohľadom
týchto okolností a skutočností nevykonal dokazovanie a žalobe žalobcu vyhovel. S uvedeným záverom

súdu prvej inštancie nesúhlasí. Rozhodujúcimi faktami, ktorými sa súd opomenul zaoberať je konanie
na Správe katastra vo S. G. ohľadne zápisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, kde
takéto konanie bolo prerušené do právoplatnosti rozhodnutia súdov ohľadne platnosti takejto zmluvy a
ohľadne určenia neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie sa
taktiež nezaoberal kompetenciami L.. D. ohľadne možnosti podpísať dodatok č. 1 predmetnej kúpnej

zmluve zo dňa 04. 03. 2010, keď už v tom čase platila novela zákona o neziskových organizáciách
č. 8/2010 Z.z. ktorým bolo výslovne zakázané bez súhlasu Ministerstva zdravotníctva SR akýmkoľvek
spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré štát zložil do neziskovej organizácie a napriek tomu L..
D. podpísal predmetný dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve. I vzhľadom k tomu, že kúpna cena deklarovaná
v predmetných kúpnych zmluvách nebola zaplatená, sa rozhodlo jej nové vedenie od týchto zmlúv

odstúpiť. Ďalej žalovaná poukázala na to, že k zaplateniu kúpnej ceny stále nedošlo. Žalobca ako dôkaz
o jej zaplatení predložil len oznámenie o vzájomnom započítaní pohľadávok, kde v podstate malo dôjsť
k započítaniu fiktívnej pohľadávky žalobcu, ktorú získala postúpením od spoločnosti Urtica a na základetoho malo dôjsť k údajnému zaplateniu kúpnej ceny, čo však nie je pravdou, pretože ona (žalovaná)
neuznáva žiadnu pohľadávku, ktorú by mala voči nej uvedená spoločnosť.
2.4 V odôvodnení odvolania voči dopĺňaciemu rozsudku žalovaná poukázala na to, že vzhľadom na

skutočnosť, že podala odvolanie voči rozsudku vo veci samej, podáva odvolanie i voči dopĺňaciemu
rozsudku, ktorým jej bola (ako neúspešnej strane sporu) uložená povinnosť uhradiť trovy štátu vzniknuté
v súvislosti s vyplatením svedočného O.. O. A.. Uviedla, že nespochybňuje výšku sumy, ktorá bola
poukázaná uvedenému svedkovi, ani jej účel, ale namieta, že by mala platiť túto náhradu trov konania
štátu, pretože podľa jej názoru súd prvej inštancie nerozhodol vo veci samej správne. V tejto súvislosti

poukázala na svoje odvolanie voči rozsudku vo veci samej.

3. Žalobca (prostredníctvom pôvodnej právnej zástupkyne) v písomnom vyjadrení k odvolaniu
žalovanej žiadal, aby odvolací súd „odvolanie navrhovateľa zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie
prvostupňového súdu potvrdil “, teda de facto žiadal rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdiť.
Konštatoval, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol vecne správne a

zákonne. Správne usúdil, že odstúpenie žalovanej od kúpnej zmluvy zo dňa 15. 01. 2010 aj dodatku zo
dňa 04. 03. 2010 je neplatné a následne vzhľadom na to zaviazal žalovanú k povinnosti nahradiť mu
trovy konania. V súvislosti s námietkou žalovanej, že prvoinštančný súd nevykonal ďalšie dokazovanie
poukázal na to, že súd v žiadnom prípade nie je povinný vykonať každý navrhovaný dôkaz a v zmysle
ustanovenia § 120 Občianskeho súdneho poriadku sám rozhodne, ktorý z označených dôkazov vykoná.

Súvislosti s odvolacou námietkou žalovanej, že „súd sa pri rozhodovaní sústredil len na skúmanie
jedného z dôvodov odstúpenia od zmluvy“ poukázal na to, že žalovaná odstúpila od kúpnej zmluvy
z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny bez toho, aby mu poskytla dodatočnú lehotu na splnenie svojej
povinnosti, teda v rozpore s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaná uvádzala aj ďalšie
dôvody na odstúpenie od kúpnej zmluvy, tak v tejto súvislostí žalobca uviedol, že ich považuje za

irelevantné pričom zároveň poukázal na „zmätočnosť“ právneho úkonu žalovanej, ktorým na jednej
strane chcela odstúpiť od predmetnej kúpnej zmluvy a na druhej strane považovala túto kúpnu zmluvu
za neplatnú pre rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka.

4. Odvolanie žalovanej bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 06. 12. 2011, teda ešte za účinnosti

zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016
zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach,
v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť,

že rozhodovanie o odvolaní prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie
aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle
ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú
zachované.

5. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu
určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP, a odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6.1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
6.2 Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Odvolací súd (v súlade s vyššie
citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s jeho odôvodnením, ktoré je

dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava
so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria
odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.8.1 Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods.
2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovanej
uvedené v odvolaní.

8.2 Odvolací súd uvádza, že tvrdenie žalovanej uvedené v odvolaní, že prvoinštančný súd neskúmal
(okrem skutočnosti, či žalovaná pred odstúpením od kúpnej zmluvy aj jej dodatku poskytla žalobcovi
dodatočnú primeranú lehotu na zaplatenie kúpnej ceny) i „ostatné záležitosti okolo uzavretia kúpnej
zmluvy“, je tendenčné a nepravdivé. Prvoinštančný súd sa podrobne zaoberal všetkými relevantnými
okolnosťami uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy a jej dodatku, pričom v odôvodnení rozhodnutia

podrobne vysvetlil, že prevod nehnuteľného majetku žalovanej bol v dobe uzatvorenia predmetnej
kúpnejzmluvyvsúladesvtejdobeplatnýmaúčinnýmzák.č.213/1997Z.z.oneziskovýchorganizáciách
poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zmien a doplnkov a v súlade s príslušnými článkami
jej Štatútu, a že zo strany vtedajšieho štatutárneho zástupcu žalovanej nedošlo k excesu, teda, že
kúpna zmluva nevykazuje žiadny z dôvodov neplatnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 37 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa s týmito závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu

stotožňuje.
8.3 Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukazuje na dobu uzavretia dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 15.
01. 2010, ktorý bol uzavretý dňa 04. 03. 2010, tak v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že uvedený
dodatok bol skutočne uzatvorený už v dobe účinnosti zák. č. 8/2010 Z.z. (ktorým sa menil a dopĺňal
zák. č. 213/1997 Z.z.), avšak predmetom tohto dodatku bolo len formálne upresnenie, že predmetom

kúpnej zmluvy zo dňa 15. 01. 2010 boli parcely registra „C“. Predmetom tohto dodatku teda už nebol
žiadny prevod nehnuteľného majetku žalovanej, ale len odstránenie formálnej nesprávnosti označenia
predmetu pôvodnej kúpnej zmluvy zo dňa 15. 01. 2010, a preto L.. D. mal kompetenciu takýto dodatok
podpísať.
8.4 Za situácie, keď súd prvej inštancie dospel k (správnemu) záveru, že predmetná kúpna zmluva a jej

dodatok nemožno považovať za absolútne neplatné právne úkony, teda inak povedané, keď dospel k
záveru, že ide o platné právne úkony, bolo (vzhľadom na predmet sporu) potrebné, aby skúmal platnosť
odstúpenia žalovanej zo dňa 12. 05. 2010 od kúpnej zmluvy zo dňa 15. 01. 2010 a jej dodatku č. 1 zo dňa
04. 03. 2010 a to i z hľadiska zákonnej podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Túto povinnosť si súd prvej inštancie náležite splnil a po zistení, že zo strany žalovanej

nebola pred odstúpením od zmluvy žalobcovi poskytnutá dodatočná primeraná lehota na zaplatenie
riadne dohodnutej kúpnej ceny a kúpna zmluva neobsahovala (inú) dohodnutú úpravu odstúpenia od
zmluvy, rozhodol vecne správne, keď žalobe žalobcu o učenie neplatnosti odstúpenia od predmetnej
kúpnej zmluvy a jej dodatku vyhovel.

9.1 Keďže žalobca bol v spore úspešný, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď mu priznal náhradu
účelne vynaložených trov konania voči žalovanej, ktorá bola v spore neúspešná. Rovnako rozhodol
správne, keď dopĺňacím rozsudkom uložil neúspešnej žalovanej povinnosť zaplatiť trovy konania štátu.
9.2 V súvislosti s rozhodnutím o trovách konania odvolací súd uvádza, že žalovaná z odvolania
nespochybnila účelnosť a výšku prvoinštančným súdom vyčíslených trov konania.

10. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v spojení dopĺňacím
rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím §

262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).