Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Rastislav Sikorjak

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/269/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115216365
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115216365.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš
Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: D. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XXA, J. o zaplatenie 230,43 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 93,10 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v bode 11.2. Všeobecných obchodných podmienok
spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. platných od 15.07.2010 v znení:

„Spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do
omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky, v 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky, v tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

IV. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 15.06.2015 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 230,43
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 03.07.2012 do zaplatenia. V návrhu uviedol, že
ako veriteľ poskytol žalovanému na základe Zmluvy o pôžičke evidenčné číslo 268604 zo dňa 19.4.2011
celkovú sumu pôžičky vo výške 510,- Eur. Podľa Zmluvy o pôžičke mal žalovaný túto sumu vrátiť v

23 mesačných splátkach vo výške 20,- Eur. Do dňa podania žaloby zaplatil žalovaný sumu 310,- Eur.
Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku podľa toho ako mu
táto povinnosť vyplývala zo zmluvy, žalobca listom zo dňa 23.06.2012 vyzval žalovaného k okamžitej
úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaný dlžné splátky neuhradil.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 29.06.2016 tak, že uviedol, že
žiada o dohodnutie splátkového kalendára po 20,- Eur mesačne na sumu 230,43 Eur s príslušenstvom.

Svoju žiadosť odôvodnil tým, že je poberateľom starobného dôchodku a spláca viacero pohľadávok. Z
tohto dôvodu si nemôže dovoliť zaplatiť dlžnú sumu v jednej splátke. Uvedomuje si svoju pohľadávku
a rád by ju vyriešil. Keďže uvedené podanie sa mohlo posudzovať aj ako uznanie nároku, vyzval súd
žalobcu listom zo dňa 30.08.2016, doručeným mu dňa 06.09.2016 na vyjadrenie, či podľa § 282 C.s.p.navrhuje rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku. Na vyjadrenie mu súd poskytol lehotu 10 dní a v
tejto lehote súd odpoveď žalobcu neobdŕžal.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku dňa 22.09.2016,
spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku postupujúc podľa § 297 C.s.p. - Súd na prejednanie sporu
nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom
pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Súd konštatuje, že návrh žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku mu došiel až po
verejnom vyhlásení rozsudku dňa 26.09.2016, pričom však zároveň súd prehodnotil svoj názor o tom, či
vyjadrenie žalovaného je možné považovať za bezpodmienečné uznanie žalobou uplatneného nároku
čo do istiny aj príslušenstva a dospel k záveru, že o takéto bezpodmienečné uznanie nároku spôsobom
ako ho predpokladá § 282 C.s.p. - Ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť,

rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku nejde. Podľa rozhodnutia NS SR sp.
zn. 3 Obo/38/2009 - Uznanie nároku je procesným úkonom žalovaného, z obsahu ktorého jednoznačne
vyplýva, že uznáva nárok uplatnený v žalobe.

5. Súd vo veci skúmal medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorenú Zmluvu o

pôžičke zo dňa 19.04.2011, z ktorej vyplýva, že pôžička je vo výške 353,10 Eur, ročná úroková sadzba
je 31,80 % ročne, splátka je 20,- Eur mesačne, priemerná hodnota RPMN bola uvedená ako44,86 %,
RPMN ako 31,80 %, celkové náklady spotrebiteľa 106,90 Eur, celková suma pôžičky 510,- Eur a termín
konečnej splatnosti marec 2013.

6. Súd sa zároveň oboznámil s predžalobnou upomienkou zaslanou žalobcom žalovanému zo dňa
23.06.2012, v ktorom ho žalobca vyzýval na zaplatenie všetkých dlžných splátok. V priebehu konania
došlo k postúpeniu žalobou uplatnenej pohľadávky z pôvodného žalobcu Consumer Finance Holding
na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., preto súd uznesením č.k. 9C/269/2015-23 zo dňa 17.2.2016
pripustil zmenu žalobcu.

7. Súd listom zo dňa 25.07.2016 (č.l. 35) vyzval žalobcu, aby tento špecifikoval a/ čo tvorí žalobou
uplatnený nárok, b/ uviedol kde v zmluve je uvedený termín splátok, c/ zaslal súdu rozpis splátok na
istinu, úrok a poplatky. Na uvedenú výzvu odpovedal žalobca podaním doručeným súdu dňa 08.08.2016
(č.l. 40, 41), v ktorom uviedol, že zmluva bola uzatvorená dňa 19.04.2011, pričom bola žalobcom

žalovanému poskytnutá pôžička v celkovej výške 510,- Eur, ktorá mala byť žalovaným zaplatená v 23
mesačných splátkach vo výške 20,- Eur a zároveň mu bola poskytnutá akontácia vo výške 50,- Eur,
ktorá mala byť žalovaným taktiež vrátená. Pokiaľ ide o určenie času splátky, žalobca poukázal na bod
6.2 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorých pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo v
zmluve a/alebo podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom

kalendárnom mesiaci.

8. Žalobca ďalej poukazuje na predloženú platobnú históriu, z ktorej má byť zrejmé, že z predpísaných
úhrad v celkovej výške 500,84,- Eur žalovaný uhradil ku dňu postúpenia pohľadávky sumu v celkovej
výške 310,- Eur. Žalovaný sa tak dostal do omeškania s úhradou sumy vo výške 190,84 Eur. Žalobca

ďalej poukazuje na

- bod 11.2 VOP - zmluvné strany sa dohodli, že ak sa klient dostane do omeškania so splatením
ktorejkoľvek jednotlivej splátky, je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky.
Žalobca tak žalovanému vyúčtoval zmluvnú pokutu za 6 omeškaných splátok po 2,- Eura, spolu 12,- Eur.

- bod 11.3 VOP - zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok
je klient povinný uhradiť okrem zmluvnej pokuty sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý aj začatý
deň omeškania. Na základe tohto ustanovenia žiada žalobca od žalovaného aj zaplatenie vyčísleného
sankčného úroku vo výške 24,47 Eur, a to za obdobie od 20.9.2012 do 31.4.2015.
- bod 11.4 VOP - zmluvné strany sa dohodli, že súčasťou pohľadávky sú aj náklady vynaložené veriteľom

na zabezpečenie vymáhania pohľadávky, ktoré si uplatňuje v celkovej výške 3,12 Eur.9. Dlžná suma 230,43,- Eur tak podľa žalobcu pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 190,84 Eur,
sankčného úroku vo výške 24,47 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 12,- Eur a manipulačného poplatku vo
výške 3,12 Eur.

10.Žalobcavrámcilistíntýkajúcichsapredmetukonaniapredložilajplatobnúhistóriou,zktorejvyplývajú
splátky,ktorémalibyťzaplatenédopredčasnéhozosplatneniaarozsahichúhradyzostranyžalovaného.

11. Neprijateľná zmluvná podmienka. Súd má predovšetkým za to, že zmluvná podmienka uvedená vo

Všeobecných obchodných podmienkach v bode 11.2 v znení - „Spoločnosť je oprávnená požadovať od
klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej
splátky, v 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej
splátky, v tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a na
zaplatenie zmluvnej pokuty nemá žalobca právo.
11.1 Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11.2. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
11.3. Podľa § 298 C.s.p.
(1) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná
podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku

znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
(2) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej
zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu

na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
11.4. Je už notorietou súdnych rozhodnutí záver, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho

nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ, vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily,
nerovnomernosti znalostí a z ekonomickej neúmernosti zdrojov. Systém ochrany zavedený smernicou
93/13,ktorýbolprebratýajdoObčianskehozákonníkavychádzazmyšlienky,žesaspotrebiteľnachádza
v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi z hľadiska jeho vyjednávacej sily,
z hľadiska úrovni informovanosti, čo vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vytvoreným

predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. V spotrebiteľskom práve
je teda dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom,
ktorému svoje služby poskytuje, a preto okrem obmedzení vyplývajúcich z princípu rovnosti prostriedkov,
možno od dodávateľa tiež očakávať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude chovať v obecnej polohe
poctivo. Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu

v poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu.
V praxi sa zásada poctivosti prejavuje mimo iné tým, že text spotrebiteľskej zmluvy obzvlášť, ak sa
jedná o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a
logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť
vo výraznejšie menšej veľkosti, než okolitý text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú

dojem nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných
obchodných podmienok. Treba teda uviesť, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné
obchodnépodmienkyuplatniť,avšaktakátoaplikáciamánielenformálneobmedzeniealeajobmedzenie
obsahové. Je treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad
od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy

prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby
do nich často v neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľanajskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a
takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu.
11.5. Procesný súd je presvedčený, že otázku základných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, otázku

sankcií za nesplnenie záväzkov spotrebiteľa ako aj otázku možného rozhodcovského konania treba
považovať za tak dôležité, že musia byť uvedené v samotných zmluvách a nie vo Všeobecných
obchodných podmienkach, ktorým spotrebiteľ vo všeobecnosti prikladá menší dôraz ako zmluve
samotnej.
11.6. V rámci právnej argumentácie súd komparatívne poukazuje na rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I. ÚS

3512/11 - V rámci spotřebitelských smluv ujednání zakládající smluvní pokutu zásadně nemohou být
součástí tzv. všeobecných obchodních podmínek, nýbrž toliko spotřebitelské smlouvy samotné (listiny,
na niž spotřebitel připojuje svůj podpis).

12. Pokiaľ ide o ďalší čiastkový nárok uplatnenej pohľadávky, manipulačný poplatok nebol súdu žiadnym
spôsobom preukázaný a odôvodnený, preto ho súd nepriznal. Zároveň súd poukazuje na rozdiel medzi

znením VOP bodu 11.4, podľa ktorého súčasťou pohľadávky sú aj náklady vynaložené veriteľom na
zabezpečenie vymáhania pohľadávky (pričom žiadne takéto náklady a ich vynaloženie žalobca netvrdí
a nepreukazuje) a špecifikáciou nároku žalobcu, ktorý sumu 3,12,- Eur požaduje zaplatiť ako žiadnym
spôsobom nevysvetlený „manipulačný poplatok“.

13. Čo sa týka sankčného úroku vo výške 0,05 % denne, tento taktiež nemohol súd priznať, pretože ho
považujezanezákonnýaodporujúci§517ods.2OZ(Akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.) v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom do 31.01.2013 (Výška

úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.), podľa ktorých výška
úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch je stanovená kogentne.

14. Z platobnej histórie poskytnutej žalobcom vyplýva, že skutočne zo strany žalovaného bola uhradená

suma 310,- Eur, z ktorej 50,- Eur predstavuje úhrada akontácie a zvyšná suma 260,- Eur predstavuje
úhradu poskytnutého úveru. Dlžná a priznaná istina tak je 93,10 € (353,10 Eur - 260 Eur ).

15.Súdmázato,žeposkytnutýúverjebezúročný,atopreto,žedohodnutýúrok31,80%ročnepovažuje
za úžerný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka - Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15.1. Podľa NS SR sp. zn. 5 Cdo 26/2011 - Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v
súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník
uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza

dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník
uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej
inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi,
aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a

preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s
prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek.
15.2. Podľa www.nbs.sk výška úrokovej sadzby za spotrebiteľské úvery v 04/2011

poskytnuté na obdobie 1 - 5 rokov bola 9,89 % ročne. V zmluve dojednaná výška úrokov 31,80% ročne
prekračuje priemer o viac ako 3 - násobok, preto ide o dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je
neplatné. Súd tak robí záver, že poskytnutý úver je bez úrokov.

16. Žalobca ďalej požadoval zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne od 03.07.2012.

16.1. Z bodu 6.3 VOP vyplýva, že v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná
časť istiny a poistenie. Podľa www.wikipedia.sk anuita ( z lat. annuus -
ročný) je pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby.
Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa z istiny a splátky
úroku . Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení

výška a pomer istiny a úroku . Z toho vyplýva , že na začiatku
úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel
splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa úrok znižuje a istina sa zvyšuje. Úrok a
istina sa platia v pravidelných časových intervaloch , najčastejšie
mesačne počas celej platnosti úveru.

16.2. Tým, že žalobca súdu neoznámil rozpis jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky, sám zavinil,
že súd nemohol jeho žalobe v tejto časti vyhovieť, nakoľko nebolo možné zistiť aká bola omeškaná suma
istiny ku dňu 03.07.2012. Z platobnej histórie žalovaného možno len konštatovať, že ku dňu 03.07.2012
neboli zaplatené splátky vo výške 100 €. Aká časť tejto sumy bola tvorená istinou však súdu známe nie
je. Pokiaľ žalovaný v odvolaniach proti obdobným rozhodnutiam tvrdí, že výšku istiny v každej splátke
bolo možné zistiť jednoducho delením počtu splátok celkovou sumou, ktorá sa má vrátiť, nie je toto

tvrdenie pravdivé s ohľadom na nasledujúce - zo strany žalovaného bola na úver do dňa 20.09.2012
zaplatená suma 200 €. Podľa platobnej histórie mala byť ku dňu 20.09.2012 zaplatená suma 320 €. Ak
by v každej splátke bola istina daná výpočtom 353,10 € (pôžička)/23 (počet splátok), tak istina v každej
splátke by mala výšku 15,35 € a do dňa 20.09.2013 mala byť zaplatená istina 245,60 €. Dňa 20.09.2012
uvádza žalobca v platobnej histórii zosplatenie istiny 130,84 €. Istina by tak predstavovala výšku 245,60

€ + 130,84 € = 376,44 €, čo prevyšuje poskytnutú istinu 353,10 € a vyvracia pravdivosť tvrdenia žalobcu.
16.3. Vzhľadom na výšku priznanej sumy nepovažoval súd žiadosť žalovaného o povolenie splátok za
dôvodnú.

17. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a

účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa NS ČR sp. zn. 23 Cdo/2585/2015 - úspěch ve věci při rozhodování o náhradě nákladů potřebných

k účelnému uplatňování nebo bránění práva proti účastníku, který ve věci úspěch neměl, se poměřuje
ve smyslu § 142 o. s. ř. Úspěch účastníka podle § 142 odst. 1 o. s. ř. v řízení o zaplacení peněžité
pohledávky se poměřuje i co do úspěchu ohledně uplatněného úroku z prodlení. Nejvyšší soud přijal
uvedený právní názor ve shodě s nálezem Ústavního soudu sp. zn. I. ÚS 2717/08, v němž Ústavní soud
dospěl k závěru, že pokud je předmětem civilního řízení vedle pohledávky též její příslušenství (např.

úroky z prodlení), je nutno při rozhodování o náhradě nákladů dle míry úspěchu ve věci zvážit míru
úspěchu v celém sporu, tj. nejen ohledně pohledávky, ale též stran jejího příslušenství.
17.1. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 230,43 € + 87,61 € (úrok z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 230,43 € od 03.07.2012 do dňa rozhodnutia súdu 22.09.2016), spolu 318,04 €. Žalobcovi bola
priznaná suma 93,10 €.

17.2. Úspech žalobcu - 29%, úspech žalovaného - 71%, čistý úspech žalovaného - 42%. Žalovaný tak
má právo na náhradu trov konania v rozsahu 42%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.