Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, April 8, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/623/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412229219
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4412229219.6

Rozhodnutie

Okresný súd v Nových Zámkoch, pred sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v právnej veci navrhovateľky:
I. Č., W.. XX.XX.XXXX, F. N. XXX, N., zast. JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, so sídlom Farská40,
Nitra, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690
904, zast. Advokátskou kanceláriou MST Partners, s.r.o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO: 36 861
545, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 2C/1598/2012
z 19.01.2012.

Súd určuje článok XV. Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Prvou Česko-
slovenskou poisťovňou Rapid, a.s., poistných podmienok odporcu za neprijateľnú zmluvnú podmienku
a priznáva navrhovateľke sumu 1000,- eur, titulom primeraného finančného zadosťučinenia v súlade s

ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorú sumu je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady trov konania sumu 789,24 eur, na účet
právneho zástupcu navrhovateľky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 eur, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka, sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom doručeným tun. súdu dňa
21.12.2012, domáhala voči odporcovi zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice
(ďalej aj „rozhodcovský súd“) spisovej značky 2C/1598/2012 zo dňa 19. januára 2012 (ďalej aj

„rozhodcovský rozsudok“), keď poukázala na skutočnosti, v zmysle ktorých mala s odporcom uzatvoriť
poistnú zmluvu, ktorej súčasťou majú byť Všeobecné poistné podmienky a Osobitné zmluvné
dojednania, podľa ktorých účastníci mali vyjadriť vôľu, že v prípade akéhokoľvek sporu sa namiesto
súdnemu konaniu podrobia rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa
23.11.2012, a žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala na tunajšom súde v lehote dňa
21.12.2012. Navrhovateľka má za to, že rozhodcovská doložka odporuje zákonom Slovenskej republiky

a právnym aktom Európskej únie a preto má byť neplatná podľa § 53 ods. 4 písmeno r) k § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na základe toho rozhodcovský súd nemal mať žiadny právny základ
na rozhodcovské konanie a tým ani na vydanie napadnutého rozhodcovského rozsudku. Dôvody na
zrušenie rozhodcovského rozsudku boli vzhliadnuté v ustanovení § 40 ods. 1 písmeno c), j) zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Ďalej poukázala na ustanovenie
§ 53a ods. 1 OZ, s poukazom na to, že ona ako spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje, a nemala možnosť riadne sa oboznámiť s Osobitnými zmluvnými dojednania týkajúcimi
sa rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve. Ďalej navrhla, aby súd v rámci konštatovania neprijateľnostinapádanej zmluvnej podmienky, uviedol túto skutočnosť aj do výrokovej časti svojho rozhodnutia,
nakoľko sa odporca v dôsledku takéhoto postupu súdu bude musieť zdržať uplatňovania tejto podmienky
voči iným spotrebiteľom v súlade s ustanoveniami § 153 ods. 3 a 4, O.S.P. Zároveň navrhla, aby súd v

súlade so Zákonom o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. § 3 ods. 5, priznal navrhovateľke sumu
1000,- eur, titulom primeraného finančného zadosťučinenia.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Namietal, že v návrhu na začatie konania
absentujú jeho zákonné náležitosti, že sa nejedná o spotrebiteľskú vec, rozhodcovská doložka mala byť

individuálne dojednaná a zo strany sprostredkovateľa jej mali byť všetky potrebné otázky vysvetlené.
Poukázal na to, že zo strany navrhovateľky bola podpísaná nielen poistná zmluva, ale osobitne aj
VOP, a rovnako aj Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, k poistnej zmluve. Odporca dal na výber
navrhovateľke, či osobitné zmluvné dojednania, vrátane rozhodcovskej doložky svojim podpisom príjme,
alebo nie, a tým bol naplnený základný zmysel a účel § 53 ods. 2 OZ. Odporca s poukazom na
vyššie uvedené mal za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky v danom prípade bolo výsledkom

slobodného rozhodnutia navrhovateľky, nešlo ani o neprijateľnú podmienku, keďže navrhovateľka mohla
túto podmienku individuálne ovplyvniť, aj vylúčiť, bez toho, aby tým bol ovplyvnený zvyšok poistného
vzťahu, a mal za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky bolo plne v súlade s právnymi predpismi
Slovenskej republiky.
K otázke priznania primeraného finančného zadosťučinenia odporca mal za to, že článok XV. VOP,

nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a navrhovateľke nie je možné priznať primerané finančné
zadosťučinenie, nakoľko toto konanie nie je spotrebiteľským sporom, ani konaním o právach zo
spotrebiteľskej zmluvy, ale predmetom tohto konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku, a preto súd
by nemal postupovať podľa § 153 ods. 3 a 4 O.S.P. Zároveň súd nie je oprávnený určiť neprijateľnosť
zmluvnej podmienky a z tohto dôvodu ani navrhovateľke nemá právo priznať primerané finančné

zadosťučinenie. Tieto predpoklady nie sú splnené ani podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, lebo
navrhovateľka vo svojom podaní neuvádza žiadne ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré
mal odporca porušiť. Odporca nenesie zodpovednosť za to, že navrhovateľka podpísala poistnú zmluvu,
VOP ako aj osobitné zmluvné dojednania, nikto ju k tomu nenútil. Odporca považoval výšku uplatneného
nároku za neprimeranú vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prípadu. Odporca ďalej namietal,

že primerané finančné zadosťučinenie navrhovateľky je majetkovým právom, a obdobne ako nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ, podlieha premlčaniu. Z týchto dôvodov vzniesol
námietku premlčania voči tomuto uplatnenému nároku, keď podľa jeho názoru premlčacia doba na
uplatnenie nároku by začala plynúť odo dňa uzatvorenia poistnej zmluvy, v ktorej bola neprijateľná
zmluvná podmienka uvedená. V prípade navrhovateľky bol dňom uzavretia poistnej zmluvy 26.03.2008.

Trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na poskytnutie primeraného zadosťučinenia uplynula
dňa 26.03.2011.

Súd vykonal dokazovanie a to prednesom právnych zástupcov, výpoveďou navrhovateľky, a
oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: návrhom poistnej zmluvy, zrušením poistnej

zmluvy, kópiou poštovej poukážky, rozhodcovským rozsudkom 2C/1598/2012, upovedomením o začatí
konania pred Rozhodcovským súdom, návrhom na začatie konania pred Rozhodcovským súdom,
VOP odporcu, Osobitnými zmluvnými dojednania č. 01/2007, spisom Rozhodcovského súdu č. k.
2C/1598/2012, Rokovacím poriadkom Arbitrážneho súdu, potvrdením o osobnom podaní, kópiou
poštovej poukážky o tom, že navrhovateľka prevzala rozsudok Arbitrážneho súdu dňa 23.11.2012,

rozhodnutiami KS SR, NS SR, ÚS SR v obdobných veciach, a vo veciach týkajúcich sa odporcu,
vyjadreniami právnych zástupcov k veci, Záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej
zmluve, žiadosťou o vyjadrenie k odbornej otázke NB SR, žiadosťou o doplňujúce vyjadrenie k odbornej
otázke z NB SR, vyjadrením k odbornej otázke od NB SR, a zistil tento skutkový a právny stav.

Prednesom právneho zástupcu navrhovateľky, bolo súdu preukázané, že sa v plnom rozsahu pridržiaval
podaného návrhu, poukázal na jeho skutkové a právne zdôvodnenie, ako aj na všetky písomne doklady,
ktoré vo veci podal. Čo sa týka primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré navrhoval, aby súd
priznal navrhovateľke v sume 1000,- eur, v súlade s ust. § 3 ods. 5 Zákone o ochrane spotrebiteľa
č. 250/2007 Z. z., a zároveň aby v súlade s ust. § 153 ods. 3 a 4 O.S.P., určil článok XV. VOP,

odporcu za neprijateľné zmluvnú podmienku, odôvodňoval tým, že odporca nielen, že zakomponoval
neprijateľnú zmluvnú podmienku do spotrebiteľskej zmluvy, ale navyše ju aj uplatnil voči navrhovateľke,
a s poukazom aj na to, že odporca používa túto zmluvnú podmienku vo veľkom počte obdobných
zmlúv, čoho preukázaním je aj početnosť súdnych sporov prebiehajúcich v obdobnej veci po celomSlovensku. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, zo strany odporcu voči primeranému finančnému
zadosťučineniu, uviedol, že k premlčaniu nemohlo dôjsť, a to z dôvodov, že viazanie priznania tohto
nároku zákonným ustanovením sa počíta od momentu úspešného uplatnenia spotrebiteľských práv, a

preto argumentáciu odporcu v tomto smere považoval za právne nesprávnu. Čo sa týka argumentácie
odporcu ohľadom podpísania Záznamu o požiadavkách klienta predloženého zo strany odporcu to, že
ho navrhovateľka podpísala, nemá žiaden vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej. Poukázal ďalej
na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, č. k. 6Cdo 245/2013, Ústavného súdu SR, č. k. I. ÚS 38/2013 a
KrajskéhosúduvPrešove,č.k.16Co2/2014,ktoréposúdiliopakovanekonanieodporcuakonezákonné.

Čo sa týka priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch spotrebiteľovi za porušenie jeho práv došlo
zo strany viacerých súdov k takémuto priznaniu a ide aj o právoplatné rozhodnutia. V prípade úspechu
žiadal priznať náhradu trov konania.

Výpoveďounavrhovateľky,bolosúdupreukázané,žepoistnúzmluvuuzavrelatak,žeprišlizaňoudomov
jeden pán a jedna pani, ktorí boli sprostredkovatelia od odporcu, s tým, aby uzavrela životnú poistku, že

je to výhodné, zo začiatku ona nemala o to záujem, ale nakoniec takúto zmluvu uzatvorila. Zo začiatku
splácala splátky poistného v SKK, a potom platila v eurách, mesačne okolo 14,- eur, zaplatila asi 11
splátok, a potom ďalej už nemala záujem o platenie a chcela zmluvu zrušiť, s tým, že sprostredkovatelia
odporcu ju poučili v tom smere, že keď prestane platiť splátky poistenia, tak sa zmluva automaticky zruší.
Uviedla, že pred podpisom poistnej zmluvy si ju neprečítala, pretože ju sprostredkovatelia oboznámili

s obsahom zmluvy, uviedli jej koľko bude mesačne platiť, a na koľko rokov sa táto zmluva uzatvára, a
ukázali jej kde ju má podpísať. Po podpise zmluvy jej nechali jeden rovnopis. Potom ako prestala platiť
mesačné splátky, dostala od odporcu výzvu, aby zaplatila 2 mesačné splátky, do 7 dní od obdržania
výzvy a potom zmluva automaticky zanikne. Ona tieto dve splátky zaplatila, a tým považovala poistnú
zmluvu za zrušenú. Nemala vôbec žiadne vedomosti o rozhodcovskej doložke, nebola informovaná

sprostredkovateľmi o nej. V domnení, keď navrhovateľka mala za to, že poistná zmluva je zrušená
obdržala rozsudok rozhodcovského súdu, kde mala uvedené, čo mala odporcovi zaplatiť. Odpor proti
tomuto rozsudku nepodala. Sumu, ktorú požadoval od nej rozhodcovský súd nezaplatila a podala návrh
v predmetnej veci na súd. Nenavrhovala vo veci vykonať žiadne dokazovanie.

Prednesom právnej zástupkyne odporcu, bolo súdu preukázané, že navrhovala návrh zamietnuť ako
nedôvodný, s poukazom na rozsiahle písomné vyjadrenie k návrhu, a na písomné vyjadrenie ohľadom
priznania primeraného finančného zadosťučinenia tak, ako to súd uviedol už vyššie, a s poukazom aj
na ďalšie písomné podania a listinné dôkazy doložené do spisu zo strany odporcu. V prípade úspechu
žiadala priznať náhradu trov konania.

Súd si vyžiadal spis rozhodcovského súdu - Arbitrážneho súdu Košice 2C/1598/2012, zo dňa
19.01.2012, z ktorého zistil, že jeho súčasťou je spisový prehľad, návrh odporcu smerujúci voči
navrhovateľke na začatie konania o zaplatenie 156,48 eur, návrh poistnej zmluvy, poistná zmluva,
časť všeobecných poistných podmienok, Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, príručka obchodnej

služby, zrušenie poistnej zmluvy, potvrdenka o prijatí návrhu rozhodcovským súdom dňa 04.01.2012,
oznámenie o zániku poistenia, písomné potvrdenie prijatia rozhodovania v spore vedenom pred
Arbitrážnym súdom Košice. V uvedenom rozhodcovskom spise sa nachádza aj upovedomenie o začatí
konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 09.01.2012, rokovací poriadok obsahujúci preambulu a §
1-3, keď pod § 1 je upravené sídlo rozhodcovského súdu a miesto konania ústnych pojednávaní, podľa

§ 2 je upravené predkladanie písomností a pod § 3 jazyk rozhodcovského konania. Podľa citovaného
Oznámenia o zániku poistenia zo dňa 18.05.2009, mal odporca oznámiť navrhovateľke, že vzhľadom
k tomu, že nereagovala na urgenciu odporcu ohľadom dlžného poistného zo dňa 16.04.2009, podľa
ktoréhomalazaplatiť2splátkypoistnéhoobdobiaodporcapristúpilkzrušeniupoistnejzmluvyatokudňu
27.06.2009, s tým, v dôsledku čoho dlžné poistné malo predstavovať 28,41 eur, a malo byť uhradené do

7 dní. V pripojenom rozhodcovskom spise sa nachádza aj rozhodcovský rozsudok 2C/1598/2012 zo dňa
19.01.2012, ktorým bola navrhovateľke (I. Č.) uložená povinnosť zaplatiť odporcovi (Rapid life životná
poisťovňa a.s. Košice) 156,48 eur a trovy rozhodcovského konania 276,- eur. Citovaný rozhodcovský
rozsudok bol doručený navrhovateľke dňa 23.11.2012, čo je nepochybné z doručenky. Rozhodcovský
rozsudok obsahuje poučenie, že je možné proti nemu podať odpor s odôvodnením v lehote 5 dní od jeho

doručenia, pri zaplatení súdneho poplatku za odpor vo výške 72,- eur. V pripojenom rozhodcovskom
spise sa však odpor proti rozhodcovskému rozsudku nenachádza a zároveň navrhovateľka pred súdom
poprela, že by odpor podala. Naopak výslovne uviedla, že potom, čo jej bol doručený rozhodcovskýrozsudok, zvolila si iný postup, ktorý spočíva v podaní návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku,
ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 21.12.2012.

Na základe písomnej žiadosti o vyjadrenie k odbornej otázke zo dňa 01.10.2012, adresovanej Národnej
banke Slovenska, Národná banka Slovenska uviedla listom zo dňa 10.10.2012 adresovanom R.. N. Y.,
U. X, V., že poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne je povinná vykonávať svoju činnosť s odbornou
starostlivosťou v záujme svojich klientov a to by malo platiť prednostne aj pri všetkých zmenách v
kalkulácii poistného. Prípadné rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní má vplyv na inkasné náklady

súvisiace s poistením a tým aj na výpočet poistného. Ďalším listom zo dňa 22.11.2013 a adresovaným
JUDr. N. Y., U. X, V. Národná banka Slovenska uviedla, že prípadná dohoda o rozhodcovskom konaní
obsiahnutá v poistnej zmluve má ako prostriedok na efektívne vymáhanie dlžných pohľadávok z poistnej
zmluvy vplyv na inkasné náklady. Dohoda o rozhodcovskom konaní obsiahnutá v poistnej zmluve preto
vstupuje do výpočtu poistného nezávisle od druhu poistenia, teda aj v prípade poistenia osôb.

Záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, bolo súdu preukázané, že takýto
podpísal ako sprostredkovateľ dňa 28.03.2008, tak aj navrhovateľka dňa 26.03.2008, a tento obsahoval
potreby a požiadavky klienta na krytie rizika, ako aj podrobné údaje o sprostredkovateľovi poistenia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.1.2008 (ďalej aj „ OZ “), spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.4.2004 do 28.2.2010 spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej aj" neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania(§
1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa
onej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa§41ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívzneníneskoršíchpredpisov,žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa §
36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje

do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Právnym
základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení Európskej
únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady č.

93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovská
zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi
nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v
rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších

predpisov. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom
a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva
v neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Z
rozsudku Súdneho dvora EÚ (prvá komora) zo dňa 26.októbra 2006, vec C-168/05 Elisa María

Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL vyplýva, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje,
aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, posúdil
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje
nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského konania,

ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie. Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania,
ktoré sa môže uskutočniť v prípade súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. Zákon
vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy písomnú formu, jej nedodržanie má za následok neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej

doložky) je oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa
rozhodcovská zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych
nástupcov, pokiaľ to strany v zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže
podanou žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov § 40 ods.
l zákona o rozhodcovskom konaní.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Súd sa najskôr zaoberal otázkou
včasnosti podania návrhu navrhovateľky na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z ustanovenia § 41
ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov vyplýva, že
návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať na všeobecnom súde v lehote 30 dní

od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľke bol doručený napadnutý rozhodcovský rozsudok
dňa 23.11.2012 (doručenka), návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol doručený tunajšiemu
súdu dňa 21.12.2012, teda včas. V pripojenom spise rozhodcovského súdu sa nenachádza listina, ktoráby mala predstavovať odpor navrhovateľky proti rozhodcovskému rozsudku, čo napokon navrhovateľka
aj poprela. V konaní bolo nepochybne preukázané výpoveďou navrhovateľky, ale aj postojom odporcu
v konaní, že účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu č. 4240300181 dňa 26.03.2008, pričom odporca

konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a navrhovateľka bola spotrebiteľkou - fyzickou
osobou, to znamená, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah. Základom tohto sporu bolo
posúdenie, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných poistných podmienkach a Osobitných
zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. Odpoveď na túto otázku možno nájsť v § 53
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Individuálne dojednanie v zmysle neho je vylúčené tam, kde spotrebiteľ

nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané v predtlačenom
formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru o tom, že by sa mohol meniť ich obsah. Dôkazné
bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi, teda odporcovi tak, ako to
jasne vyplýva z § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý dokonca zakotvuje fikciu o tom, že zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dohodnuté, opak musí preukázať dodávateľ. V danom
prípade odporca však toto dôkazné bremeno neuniesol a preto nemožno súhlasiť s názorom odporcu

prezentovaným v priebehu konania, že takýmto spôsobom sa zabezpečilo individuálne dojednanie
predmetnej rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní je potrebné túto rešpektovať. Poistná zmluva
by mala rešpektovať ustanovenia v § 52 ods. 1 a nasledujúce Občianskeho zákonníka týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa, pričom predmetná zmluva je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/

Občianskeho zákonníka, ktoré sa dotýka neprijateľnosti podmienky v spotrebiteľskej zmluve v podobe
riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom výlučne v rozhodcovskom konaní. K tejto situácii
došlo, nakoľko podľa XV. časti Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy,
bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Je pravdou, že súčasťou
Všeobecných obchodných podmienok je aj časť XVII. - Záverečné ustanovenia a v rámci nich
Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007, ktoré v bode 3. formulujú vôľu účastníkov v prípade
akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV.
týchto Všeobecných poistných podmienok a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú

doložku. Súd v tomto smere uvádza, že predmetné ustanovenie vyznieva jednoznačne v neprospech
spotrebiteľky - navrhovateľky, ktorá toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť
nemohla. O platnú doložku by išlo iba v prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky,
kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania. Podľa
názoru súdu vyššie uvedená rozhodcovská doložka prakticky vylučuje všeobecný súd z prejednania

veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba v
rozhodcovskom konaní. Táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (v postavení navrhovateľa
o zrušenie rozhodcovského rozsudku) právo v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy
na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá

spôsobuje jej neplatnosť. Súd ďalej odkazuje na rozsiahlu judikatúru a v rámci toho aj na právne závery,
vyslovené v uzneseniach Najvyššieho súdu SR 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.1.2013, 6 Cdo 1/2012
zo dňa 21.3.2012 a 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013. Vo veci 6 M Cdo 9/2012 Najvyšší súd SR
uviedol, že návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom,
aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na

riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli
poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne

znamená. Uznesenie Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 1/2012 sa týka odporcu a aj v ňom Najvyšší súd
SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná
a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne
uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár všeobecných poistných podmienok pre životné

poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti , a to bez ohľadu na to, že účastníci
podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú
rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v
ďalšom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013. Výsledkom úvah súdu jekonštatovanie, že v časti záverečných ustanovení Všeobecných poistných podmienok v predmetnej
zmluveuzavretejmedziúčastníkmi,ktorájeoznačenáakoOsobitnézmluvnédojednaniapodč.01/2007,
nemožno prisúdiť charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky, nakoľko táto časť napriek

jej názvu ako osobitné zmluvné dojednania, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, tvorí
jednoliaty celok tohto právneho dokumentu a táto časť je vyhotovená v predtlačenej formulárovej forme,
čo vylučuje záver o individuálnom dojednaní zmluvnej podmienky a o náležitom poučení a informovaní
navrhovateľa ako spotrebiteľa o právnych dôsledkoch takto dojednanej zmluvnej podmienky. Práve
so zreteľom na to, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007 sú súčasťou Všeobecných

poistných podmienok a sú súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, vylučuje prijať záver o náležite osobitne
dojednanej zmluvnej podmienke. Z výpovede navrhovateľky niet pochýb o tom, že k uzatvoreniu poistnej
zmluvy došlo bez toho, aby tomu predchádzalo bližšie poučenie zo strany sprostredkovateľa, ktorý
mal podrobne vysvetliť navrhovateľke, čo je obsahom poistnej zmluvy, a najmä Osobitných zmluvných
dojednaní pod č. 01/2007, čo platí aj v prípade podpisov na zázname o požiadavkách a potrebách
klienta zo dňa 28.03.2008. Súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľke- navrhovateľke

odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka
mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu,
ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom - odporcom. Vo veci došlo k porušeniu ustanovenia §
40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a to

ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorý individuálne nedojednanú rozhodcovskú
doložku považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň z dôvodu, že zmluvná podmienka
obsahujúca rozhodcovskú doložku v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, ale aj v Osobitných
zmluvných dojednaniach v bode 3 je neprijateľná a teda neplatná, bol daný aj zákonný dôvod pre
zrušenierozhodcovskéhorozsudkupodľa§40ods.1písm.c/zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskom

konaní v znení neskorších predpisov.

Súd určil v súlade s ust. § 153 ods. 3 a 4 O.S.P., vo výroku rozsudku čl. XV. Všeobecných poistných
podmienok, pre poistenie zjednávané Prvou Česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s., poistných
podmienok odporcu za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodov vyššie podrobne zdôvodnených,

nakoľko odporca nielen zakomponoval túto neprijateľnú zmluvnú podmienku do spotrebiteľskej zmluvy,
ale navyše ju aj uplatnil voči navrhovateľke a s poukazom aj na to, že odporca používa túto zmluvnú
podmienku vo veľkom počte obdobných zmlúv, čoho preukázaním je aj početnosť súdnych sporov v
obdobnej veci po celom Slovensku. Z týchto dôvodov súd priznal navrhovateľke v súlade s ust. § 3 ods.
5 Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1000,-

eur, ktorú sumu je povinný zaplatiť odporca navrhovateľke, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, lebo
evidentne bolo preukázané, že spotrebiteľ má právo domáhať sa ochrany svojho práva prostredníctvom
súdov, a to voči tomu, kto porušil jeho práva, na základe zákona o ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa ochrany svojich práv domáha podaním návrhu na súd, pričom jeho cieľom je, aby sa ten, ktorý
porušil práva a povinnosti spotrebiteľa zdržal, alebo zriekol súdneho konania, prípadne aby odstránil

dôsledky protiprávneho konania a odstránil protiprávny stav. Platí to aj v tom prípade, ak konanie toho,
kto porušuje práva spotrebiteľa, porušuje, alebo poškodzuje aj záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len
jednoduchým súhrnom spotrebiteľských záujmov, ale ide aj o kolektívne záujmy spotrebiteľov, čiže
konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Ten spotrebiteľ, ktorý si úspešne uplatní
svoje práva prostredníctvom súdu a osobitných právnych predpisov, má v tom prípade právo na finančné

odškodnenie od toho, kto je zodpovedný za porušenie jeho práv a povinností. V tejto súvislosti je len
na posúdení súdu, aké primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi prizná, pretože hranica, a ani
výška takého zadosťučinenia z ničoho nevyplýva, a je iba na posúdení súdu, či prizná spotrebiteľom
navrhovanú sumu, alebo ju zníži, prípadne ju neprizná. V danom prípade ju súd priznal navrhovateľke v
celomuplatnenomrozsahu,keďmalzato,žezostranyodporcuboliporušenéjejprávaakospotrebiteľky,

keď nebola vopred informovaná a upozornená na právne následky rozhodcovskej doložky, a keď aj súd
určil v tomto rozhodnutí čl. XV. VOP, poistnej zmluvy a poistných podmienok odporcu za neprijateľnú
zmluvnú podmienku a súd sa nestotožňuje s právnou argumentáciou odporcu ohľadom jeho vyjadrenia
zo dňa 02.04.2015, k nepriznaniu primeraného finančného zadosťučinenia, pretože keby navrhovateľka
vopred sprostredkovateľom odporcu bola poučená o zodpovednosti za uzavretie rozhodcovskej doložky

a o následnom konaní pred rozhodcovským súdom, potom by bolo už len na úvahe navrhovateľky, či
takúto poistnú zmluvu podpíše, ako aj osobitné zmluvné dojednania, ale keďže to podpísala, poučená
nebola, splátky poistenia platila, sama uviedla, že zaplatila 11 splátok a potom ich prestala dobrovoľne
platiť, keď zistila, že ide o neplatnú zmluvu a podala návrh na súd o zrušenie rozhodcovskéhorozsudku. Okrem toho bola nesprávne poučená sprostredkovateľom odporcu, že pokiaľ prestane platiť
splátky poistenia, tak sa poistná zmluva automaticky zruší, a nemusí o to navrhovateľka písomne
požiadať. Súd sa nestotožňuje ani zo vznesenou námietkou premlčania odporcu, ktorou argumentoval

vo svojom vyjadrení zo dňa 02.04.2015, pretože nárok navrhovateľky, ohľadom primeraného finančného
zadosťučinenia nie je premlčaný, lebo je viazaný k momentu úspešného uplatnenia spotrebiteľských
práv, ktorým momentom je práve rozhodnutie vo veci samej, keď súd určil čl. XV. VOP poistných
podmienok odporcu za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z týchto dôvodov mal súd za to, že je dôvodné
navrhovateľke priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 1000,- eur.

Súd nevykonal dokazovanie výsluchom odporcom navrhnutého svedka pána M., tento návrh odporcu
uznesením na pojednávaní konanom dňa 08.04.2015, zamietol, a tento svedok mal mať vo všeobecnosti
poznatky o spôsobe uzatvárania poistných zmlúv medzi odporcom a prípadnými klientmi, ale
pretože navrhnutý svedok sa osobne nepodieľal na uzatvorení poistnej zmluvy medzi účastníkmi súd
nepovažoval jeho výsluch za potrebný. Súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou odporcu v tom, že

návrh nemá zákonom požadované náležitosti. Naopak návrh v súdenej veci obsahuje jednak všeobecné
náležitosti uvedené v § 42 ods. 3 O.s.p., čo znamená, že je zjavné ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa sleduje, je podpísané a datované, ako aj osobitné náležitosti podľa § 79 ods.
1 O.s.p., teda označenie účastníkov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov
a je zrejmé, čoho sa navrhovateľka domáha.

Navrhovateľka je v konaní oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písmeno za) zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj citovaného zákona), pretože
ako spotrebiteľka sa domáhala ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu a to podľa zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že v konaní

mala plný úspech, bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50
eur, podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona k položke 3 písmeno c) sadzobníka súdnych poplatkov
citovaného zákona, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.S.P., a priznal ich navrhovateľke úspešnej v

konaní, ktorá si ich uplatnil v celkovej sume 789,24 eur, nakoľko ju v konaní zastupoval právny zástupca
R.. T. J.. Za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia vo veci samej, si uplatnil trovy právneho
zastúpenia v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z., podľa § 11 ods. 1, za 8 úkonov právnej
pomoci, 2 x po 58,69 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom december
2012, písomné podanie na súd 19.12.2012), + 2 x režijný paušál po 7,63 eur, + 20 % DPH z úkonov a

náhrady režijných paušálov, 1 x po 20,36 eur (účasť na pojednávaniach dňa 22.04.2013), podľa § 14
ods. 5 Vyhlášky, 60,07 eur + 20 % DPH, náhrada režijného paušálu 1 x po 7,81 eur + 20 % DPH, t.j.
spolu 81,45 eur, keďže išlo o nemeritórne pojednávanie, súd mu priznal 1 z toho úkonu, čiže 81,45 eur :
4 = 20,36 eur, 1 úkon po 40,72 eur ( písomné podanie na súd zo dňa 14.06.2013), § 14 ods. 3 písm.
b), 60,07 eur + 20 % DPH, režijný paušál po 7,81 eur + 20 % DPH, spolu 81,45 eur, a keďže sa jedná

o úkon, ktorý sa priznáva v súlade s vyššie citovaným zák. ust. v 1 tak prináleží suma 40,72 eur (81,45
eur :2), 2 úkony po 83,86 eur (písomne podania zo dňa 01.04.2014 a 07.07.2014), 2 x po 61,85 eur +
20 % DPH, režijný paušál 2 x po 8,04 eur + 20 % DPH, 2 úkony po 87,49 eur (účasť na pojednávaniach
dňa 19.01.2015 a 08.04.2015), 2 x po 64,53 eur + 20 % DPH, režijný paušál 2 x po 8,39 eur + 20 %
DPH, trovy právneho zastúpenia spolu 562,92 eur.

Právny zástupca navrhovateľky si ďalej uplatnil náhradu hotových výdavkov a straty času. Cestovné
výdavky si uplatnil za 3 cesty Nitra - Nové Zámky - Nitra, dňa 22.04.2013, dňa 19.01.2015 a dňa
08.04.2015, v súlade s ust. § 16 ods. 4 Zák. č. 283/2002 Z.z., o cestovných náhradách v znení
neskorších predpisov za deň 22.04.2013, 80 km pri priemernej spotrebe 8,0 l/100 km (Škoda Octavia
1,8 T), a cene paliva vo výške 1,484 eur/1 1, t. j. 0,119 eur za 1 km + základná náhrada (0,183 eur +

20 % DPH) x 80 = 27,08 eur, za deň 19.01.2015, 80 km pri priemernej spotrebe 8,0 l/100 km (Škoda
Octavia 1,8 T), a cene paliva vo výške 1,278 eur/1 1, t. j. 0,102 eur za 1 km + základná náhrada (0,102
eur + 20 % DPH) x 80 = 25,73 eur, za deň 08.04.2015, 80 km pri priemernej spotrebe 8,0 l/100 km
(Škoda Octavia 1,8 T), a cene paliva vo výške 1,309 eur/1 1, t. j. 0,105 eur za 1 km + základná náhrada
(0,105 eur + 20 % DPH) x 80 = 25,97 eur.

Náhradu za stratu času súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky v zmysle § 17 ods. 1,
súvisiaceho právneho predpisu, za čas strávený cestou na pojednávanie dňa 22.04.2013, cestou do
Nových Zámkov a späť, za 3 začaté polhodiny (1/60 x 781,- eur x 3), + 20 % DPH = 46,86 eur, za
čas strávený cestou na pojednávanie dňa 19.01.2015, cestou do Nových Zámkov a späť, za 3 začatépolhodiny (1/60 x 839,- eur x 3), + 20 % DPH = 50,34 eur, za čas strávený cestou na pojednávanie dňa
08.04.2015, cestou do Nových Zámkov a späť, za 3 začaté polhodiny (1/60 x 839,- eur x 3), + 20 %
DPH = 50,34 eur. Celkom náhrada hotových výdavkov a straty času, súd priznal právnemu zástupcovi

navrhovateľa v sume 78,78 eur + 147,54 eur = 226,32 eur, ktoré trovy konania je odporca povinný podľa
§ 149 ods. 1 O.S.P., zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľky, ktorý má vedený v Č., E..L..,
T. W., Č.. Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre v 2 vyhotoveniach. Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil

skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.