Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/132/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200424
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4014200424.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a

členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci navrhovateľky Z. E., bytom
K., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na
odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 20. mája 2014, č. k. 19Sd/109/2014-23,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 20. mája 2014, č. k.
19Sd/109/2014-23, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 20. mája 2014, č. k. 19Sd/109/2014-23, potvrdil rozhodnutie odporkyne z 05.
mája 2013 číslo XY, ktorým odporkyňa podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a podľa čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady
č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie“) zamietla žiadosť
navrhovateľky o invalidný dôchodok z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho
poistenia nie je invalidná, lebo miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je 40% v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ale je 30%.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa obsahu posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany z 25.11.2013 a ústredia Sociálnej poisťovne, vysunuté
pracovisko v Trenčíne zo 04. apríla 2014 navrhovateľka je dlhodobo liečená pre bolesti chrbtice. Boli
u nej potvrdené degeneratívne zmeny na chrbtici, bola prítomná porucha statodynamiky chrbtice bez
prejavov dráždenia nervových koreňov, bez poruchy citlivosti. Opakované hospitalizácie na neurológii
a ďalšie odborné vyšetrenia nedokázali útlak periférnych nervov na dolných končatinách, je bez

motorického deficitu končatín. Toto postihnutie je rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ktorému
zodpovedá 20% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre poruchu pohyblivosti v
pravom bedrovom kĺbe na základe vrodenej dysplazie, v čase posudzovania hodnotenú ako koxatróza II.
so skrátením pravej dolnej končatiny o 3-4 cm a ťažkú obezitu a vzájomnú súvislosť viacerých ochorení
posudkoví lekári navýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o maximálne možných
10% na celkových 30%. Novšie lekárske nálezy z vyšetrení neurológom, psychológom, psychiatrom,
pneumológom a algeziológom, ktoré navrhovateľka predložila krajskému súdu, nepreukázali zmenu v

zdravotnom stave navrhovateľky, naďalej pokračuje v doterajšej liečbe. Navrhovateľka
ako vyučená krajčírka je zamestnaná ako šička a podľa záveru posudkových lekárov môže uvedenú
prácu na pôvodnom pracovisku naďalej vykonávať. Krajský súd si osvojil závery posudkových lekárov,
že poškodenie zdravia u navrhovateľky neodôvodňuje invaliditu a na tom základe mal za preukázané,že navrhovateľka nespĺňa jednu zo základných podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok a
odporkyňa správne rozhodla, keď jej invalidný dôchodok nepriznala.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Namietala, že jej zdravotný stav jej nedovoľuje
vykonávať pracovnú činnosť, aj pri základných činnostiach jej musí pomáhať dcéra. Preto navrhla, aby
odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil.

Odporkyňa dôvody uvedené navrhovateľkou v odvolaní nepovažovala za opodstatnené. Navrhovateľka

v odvolaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a
presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia vyhotovených v konaní. Navrhla,
aby odvolací súd vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 492 ods. 1 O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p bez
pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti
navrhovateľky o invalidný dôchodok.

Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona podmienený predovšetkým invaliditou
poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods.1
zákona).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a

telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 3
zákona).

Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby
a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Mierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťvpercentáchsaurčujepodľadruhuzdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí

ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona).

Navrhovateľka sa domáhala priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40%.

Podľa kapitoly XV., oddiel E, položka 3 písm. b/ prílohy č. 4 zákona pri degeneratívnych zmenách na

chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím percentuálna miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je stanovená v rozpätí 20 - 35%, pričom podľa posudkového
hľadiska sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určí podľa priebehu, aktivity a
funkčných porúch chrbtice, potvrdených rtg.- diagnostikou chrbtice.

Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili posudky
tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou, ako aj po podaní opravného prostriedku,
postupovali v súlade so zákonom. V posudkoch zohľadnili zdravotné ťažkosti navrhovateľky aobjektívnym nálezom preukázané degeneratívne zmeny chrbtice, bez prejavov dráždenia nervových
koreňov, bez poruchy citlivosti a bez motorického deficitu končatín. Pridružené ochorenia podľa
posudkov vzájomným pôsobením ovplyvňujú schopnosť navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť a

preto zvýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky za iné zdravotné
postihnutie podľa § 71 ods. 8 zákona o 10%.

Navrhovateľka v žiadnom podaní neuviedla konkrétne dôvody, alebo námietky, ktoré by spochybňovali
závery posudkov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať

zárobkovú činnosť vo väčšej miere ako bolo stanovené posudkovými lekármi sociálneho poistenia.
Lekárske správy z neurologickej, algeziologickej a pneumologickej ambulancie, ktoré predložila na
pojednávaní krajskému súdu, nepreukazujú nové skutočnosti, konštatujú dovtedy popisovaný zdravotný
stav bez zmeny diagnostických záverov, pričom depresívna porucha nespĺňa kritériá dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, teda stavu, ktorý by v zmysle § 71 ods. 2 zákona mal podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Odvolací súd preto námietky navrhovateľky nepovažoval za

dôvodné.

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia
odporkyne podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) súd v zásade
preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu k skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu

rozhodnutia odporkyne, teda ku dňu 05. mája 2013 (§ 250i ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.), hoci
zákon nevylučuje možnosť, aby odporkyňa na základe ďalších dôkazov prehodnotila svoje rozhodnutie.
Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade, najmä vzhľadom na krátkodobosť duševného
postihnutia nie je potrebné doplnenie dokazovania o nové posúdenie zdravotného stavu a poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne v posudkoch zohľadnili všetky zdravotné
postihnutia navrhovateľky a ňou predkladané odborné lekárske nálezy, ktoré v posudkoch riadne
vyhodnotili. Zhodne dospeli k záveru, že zdravotný stav navrhovateľky spôsobuje celkove 30% mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a to 20% - nú mieru poklesu za rozhodujúce

zdravotné postihnutie podľa kapitoly XV, oddielu E, bodu 3 , písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom
poistení a 10% mieru poklesu za iné zdravotné postihnutie. Navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71
ods. 1 zákona.

Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav

v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom
zdravotnompostihnutíamierepoklesuschopnostinavrhovateľkyvykonávaťzárobkovúčinnosťlogickya
presvedčivo odôvodnili, pričom ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov. Tak ako krajský
súd aj odvolací súd mal preto za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky zatiaľ nepodmieňuje
invaliditu podľa § 71 ods. 1 zákona a že navrhovateľke nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa

§ 70 ods. 1 zákona.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto podľa §
219 O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil.

Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo
navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.