Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/753/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114204600
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114204600.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu 1) Z..
R. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, XXX XX U. U. a žalobkyne 2) Z.. H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom
X. XX, XXX XX U. U., žalobca 1) a žalobca 2) zastúpení JUDr. Ivanom Schvarzom, PhD., advokátom
so sídlom Jarná 4, 962 31 Sliač, proti žalovanému R. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXXX/X, XXX
XX U. U., zastúpeného JUDr. Zuzanou Falisovou, advokátkou so sídlom Nám. Š. Moysesa 2, 974 01
Banská Bystrica, o určenie splatnosti dlhu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 17C 71/2014-100 zo dňa 21. 05. 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 17C 71/2014-100 zo dňa 21. 05. 2015 p o t v r
d z u j e .

II. Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd rozhodol tak, že zamietol návrh o určenie, že dlhy v úhrnnej výške 5 431,83 eura z
titulu osobnej starostlivosti, nákladov osobnej prepravy a udržiavania nehnuteľnosti poskytnutých v roku
1994 až 1996 navrhovateľmi 1) a 2) nebohej H. H., nar. XX. XX. XXXX, zomr. dňa XX. XX. XXXX, ktorý
smrťou nebohej dňa XX. XX. XXXX prešiel na jej zákonných dedičov, konkrétne na odporcu, sa stávajú

splatnými dňa 31. 07. 2015.
Otrováchkonaniarozhodoltak,ženavrhovateľ1)anavrhovateľka2)sú povinní spoločneanerozdielne
nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 956,12 eura, zástupkyni odporcu, v lehote do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že „navrhovatelia sa pôvodným návrhom
doručeným súdu dňa 27. 02. 2014 domáhali voči odporcovi zaplatenia sumy 5431,93 eura s

príslušenstvom. Uviedli, že odporca je závetným dedičom po neb. G. T., rod. E., nar. XX. XX. XXXX,
zomr. XX. XX. XXXX, ustanovenej zákonnou dedičkou poručiteľky neb. H. H., rod. E., nar. XX. XX.
XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, na základe právneho titulu osvedčenia o dedičstve 23D/40/2013 zo dňa
01. 10. 2013. Uvedeným osvedčením sa stal odporca spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v U. U., X., zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. X., rodinného domu súp. č. 5037/30 na parcele č.
XXX vo výmere 531 m2, vedenej ako zastavané plochy a nádvoria a na parcele č. XXX vo výmere
476 m2, vedenej ako záhrady v podiele 1/2 k celku. Navrhovatelia sú veriteľmi pohľadávok, ktoré

súvisia s poskytovaním starostlivosti o osobu poručiteľky H. H. a jej domácnosť v celkovej výške 2
629,36 eura a tiež v súvislosti s nákladmi na opravy a údržbu nehnuteľnosti - domu, špecifikovaných
v článku I. návrhu za obdobie od 01. 01. 1995 do jej smrti dňa XX. XX. XXXX v celkovej výške
2 802,57 eura. Uvedené pohľadávky boli prihlásené v dedičskom konaní č.k. 23D/74/1996-215 a vtomto konaní boli popreté odporcom. Pohľadávky súvisiace s poskytovaním osobnej starostlivosti,
opatery, vrátane prepravy spolu vo výške 2629,36 eura pozostávajú z: a) pohľadávka za 13 mesiacov
opatrovania a poskytovania osobnej starostlivosti od smrti manžela poručiteľky H. H. (december XXXX

do smrti H. H. XX. XX. XXXX) vo výške 2488,50 eura Uvedená čiastka predstavuje násobok sadzby
podľa priloženého potvrdenia Mestského úradu v Banskej Bystrici a počet dní. Pokiaľ ide o jej pobyt
v nemocnici v inkriminovanom období, sa odpočítava z opatery pobyt v zdravotníckych zariadeniach,
spolu 80 dní a za b) cestovné náklady súvisiace s prepravou H. H. do zdravotníckych zariadení osobným
motorovým vozidlom navrhovateľov výrobnej značky Audi100 s priemernou spotrebou na 100 km 9,8

l, a to 20 návštev v Rooseveltovej nemocnici Banská Bystrica, 3 návštevy vo Fakultnej nemocnici
Martin a 1 návšteve vo Fakultnej nemocnici v Olomouci, čo je celkovo 1092 km. Spolu vyčíslené
cestovné náhrady mali predstavovať 140,86 eura. Ďalej si navrhovatelia uplatnili pohľadávky súvisiace s
uhrádzaním nákladov na udržiavanie nehnuteľnosti H. H., rodinného domu a príslušenstva v X., ktorého
spoluvlastníkom v 1-ici vznikli za jej života so súhlasom a po vzájomnej dohode s poručiteľkou. Na
tomto základe boli uhradené navrhovateľmi rôznym zhotoviteľom za poručiteľku a v jej mene, faktúry

z obchodného styku, a to v celkovej výške 2802,57 eura. Nárok navrhovateľov na úhradu žalovanej
čiastky ku dňu podania návrhu nebol právnymi predchodcami odporcu a odporcom uhradené. Navrhli
preto, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť im sumu 5 431,93 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,50 % ročne zo sumy 5 431,93 eura od 01. 10. 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12. 03. 2015, po otvorení ktorého navrhovatelia podali návrh
na zmenu návrhu, a to tak, že nejde o žalobu o plnenie, ale o určenie splatnosti pohľadávky odporcu vo
výške 5431,93 eura. Súd uznesením pripustil zmenu návrhu tak, že navrhovatelia sa domáhajú vydania
rozsudku v znení: Okresný súd Banská Bystrica určuje, že dlh v úhrnnej výške 5 431,83 eura z titulu
osobnej starostlivosti, nákladov osobnej prepravy a udržiavania nehnuteľnosti poskytnutých v roku 1994

až 1996 navrhovateľmi 1) a 2) nebohej H. H., nar. XX. XX. XXXX, zomr. dňa XX. XX. XXXX, ktorý smrťou
nebohejdňaXX.XX.XXXXprešielnajejzákonnýchdedičov,konkrétnenaodporcu,sastávajúsplatnými
dňa 31. 07. 2015.

4. Zmenu návrhu odôvodnili navrhovatelia tým, že za života H. H. navrhovatelia akceptovali jej

požiadavky, aby jej vzhľadom na zdravotný stav a osobné pomery vdovy ponechali právo na určenie
času plnenia a teda splatnosti dlhov, ktoré sú špecifikované v návrhu. Chcela ich uhrádzať podľa svojich
možností postupne v budúcnosti z dôvodu náhlej smrti XX. XX. XXXX však k plneniu ani časti jej dlhov
nedošlo. Veritelia vo svojom vnútornom postoji k svojej pohľadávke spočiatku vzali na vedomie, že
sú vzhľadom na bezprostrednú a nadštandardnú osobnú starostlivosti rok pred smrťou poručiteľky jej

zákonnými dedičmi. Samotný Okresný súd Banská Bystrica konštatoval v odôvodnení uznesenia č.k.
23D/74/1996-215 zo dňa 04. 02. 2013, že v rokoch 1996 až 2011 stále nebol určený okruh zákonných
dedičov po neb. H. H.. Z toho dôvodu sa navrhovatelia podľa ustanovenia § 564 Občianskeho zákonníka
domáhali,abyčasplnenia,ktorýbolponechanýnavôlidlžníka,určilnanávrhveriteľatedanavrhovateľov
súd tak, aby bol v súlade s dobrými mravmi a stal sa tak splatným dňa 31. 07. 2015.

5. Ku zmene návrhu sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že namieta oprávnenosť nároku navrhovateľov,
pričom spochybňuje tvrdenia navrhovateľov uvádzané v návrhu, že pohľadávky z titulu poskytovania
starostlivostioosobuH.H.,ajdomácnosť,akoajpohľadávkysúvisiacesnákladminanevyhnutnéopravy
aúdržbunehnuteľnostinikdynevznikli.Vsúvislostisnárokomodporcapoukazujenato,ženavrhovatelia

musia preukázať, že pohľadávky v tvrdenej výške vznikli za života poručiteľky a to buď titulom pôžičky,
alebo na základe iného zmluvného vzťahu medzi navrhovateľmi a zomrelou H. H. a zároveň by museli
preukázať, že medzi navrhovateľmi a zomrelou H. H. došlo k dohode o tom, že čas ich splatenia
bol ponechaný na vôli zomrelej H. H. ako dlžníčky. Odporca sa domnieva, že je nepravdepodobné,
že by medzi navrhovateľmi a zomrelou došlo k výslovnej dohode o poskytovaní osobnej starostlivosti

za odplatu a už vôbec nie vo výške, ktorá sa rovná násobku sadzby podľa priloženého potvrdenia
Mestského úradu Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí. Taktiež je nepravdepodobné, že by medzi
nimi došlo k dohode o odplatnosti cestovných nákladov súvisiacich s prepravou do zdravotníckych
zariadení osobným motorovým vozidlom navrhovateľov, že by došlo k dohode o úhrade týchto nákladov
za návštevy zomrelej. Odporca uviedol, že navrhovatelia svoje tvrdenia opierajú o vykonávanie

dokazovania, ktoré prebehlo na okresnom súde v spojení s rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej
Bystrici v konaniach sp. zn. 14C/72/97, 11Co/2842/98, 11Co/450/2000, 8C/82/2009, 7C/28/2008,
13Co/114/2010, 14Co/8/2010, 14C/59/2011, ako aj rozhodnutiami vydanými v dedičskom konaní po
neb. G. T., 10D/84/2002, po neb. H. H., 23D 74/96. Odporca v tomto smere poukázal na rozsudokOkresného súdu Banská Bystrica č.k. 7C/28/2008-142 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 14Co/8/2010, kde z výpovedi navrhovateľov jednoznačne vyplýva, že títo zabezpečovali
chod domácnosti zomrelej po smrti manžela takmer denne, ich vzťah bol charakterizovaný veľmi

blízkymi citovými väzbami, kedy zomrelí manželia H. vnímali navrhovateľa 1) ako svojho syna, ktorý
sa o nich postará tak, ako sa deti starajú o svojich rodičov. Navrhovatelia ďalej tvrdili, že medzi
nimi a zomrelou existovalo spotrebné spoločenstvo, ktoré bolo charakterizované tým, že navrhovatelia
obstarávali domáce práce spoločnej domácnosti, udržiavali domové nehnuteľnosti zomrelej H. H. a
v neposlednom rade financovali úhrady na zabezpečenie týchto potrieb. Pričom dôvodom bol pocit

spolupatričnosti medzi nimi a nebohou H. H.. Taktiež tvrdili, že zomrelú H. H. financovali, napr.: kúpili
boiler, pričom nežiadali od nej finančnú náhradu, vozili ju k lekárovi bez nároku na náhradu či odmenu.
Z výpovedí navrhovateľov vyplýva, že takisto zomrelá im výrazne pomáhala v čase, kedy navrhovateľ
1) s manželkou navrhovateľkou 2) robili rekonštrukciu domu v rokoch 1993 - 1994, varila pre nich a
tiež za to nič nechcela a oni potom od nej za pomoc v jej prospech žiadne peniaze nechceli. Taktiež
uviedli, že pokiaľ menovaná potrebovala nákupy, tieto jej robili a peniaze od nej nežiadali. Z výpovede

navrhovateľky 2) vyplýva tvrdenie, že sa prisťahovali do X. z toho dôvodu, aby sa o zomrelú H. H. s
manželom postarali a pomáhali si tak ako v rodine, pričom dennodenne zabezpečovali čo bolo treba.
Táto starostlivosť sa zintenzívnila po smrti manžela H. H. v decembri 1994, kedy sa k tejto starostlivosti
pripojila i starostlivosť o hygienu pani H. a starostlivosť súvisiaca s jej zdravotným stavom a to okrem
iného i dovozom a odvozom k lekárovi. Tiež navrhovateľka 2) uviedla, že rodina H. ešte za života

pána H. im napríklad darovala peniaze v súvislosti s opravou kúrenia. Pán H. im pri rekonštrukcii
domu robil stavebný dozor a tiež za to nepýtal peniaze a ani keď N., syn navrhovateľov býval v roku
1993 u H., tiež H. za to neplatili. Výslovne uviedla, že pokiaľ H. poskytovali nejakú pomoc, napr.:
odvoz do nemocnice, za toto nepožadovali peniaze a v podstate to brali tak, že im vracali pomoc,
ktorú im H. poskytli, keď u nich bývali ako mladí. Navrhovateľka 2) tiež výslovne uviedla, že ona za

H. H. chodila denne, keďže poručiteľka pomáhala predtým jej, ona vlastne túto pomoc len vracala.
Vyššie uvedené tvrdenia navrhovateľov sa vzťahovali aj na opravy a údržbu rodinného domu H., preto
odporca spochybňuje ich pohľadávky navrhovateľov, ktorých určenie času splatnosti sa domáhajú v
súvislosti s uhrádzaním nákladov na udržiavanie nehnuteľnosti H. H., ktoré ako tvrdia vznikli za jej
života so súhlasom a po vzájomnej dohode s poručiteľkou. V tejto súvislosti poukazuje odporca na tú

skutočnosť, že faktúry sú od rôznych dodávateľov, pričom zjavne vykazujú znaky vypracovania jednou
osobou na jednom písacom stroji, sú v kolónke deň povinnosti fakturovať datované dátumom, kedy H.
H. nežil, avšak v kolónke odberateľ je uvedený zomrelý. Taktiež je prekvapivé, že všetky sa odvolávajú
v texte na dohody uzatvorené tesne pred smrťou H. H.. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru odporcu
nepochybné, že k žiadnej dohode o povinnosti splatiť pohľadávky označené navrhovateľmi zomrelou

H. H. nedošlo. Zároveň je nepochybné, že nemohlo dôjsť ani k dohode o tom, že čas splatenia bol
ponechaný na dlžníčke zomrelej H. H.. Je nepravdepodobné, že pokiaľ by H. H. údržbu v rozsahu
naznačenom navrhovateľmi potrebovala vykonať, buď by na toto mala našetrené prostriedky, alebo by
opravy v takom veľkorysom rozsahu nerealizovala. Veď ako sami navrhovatelia vo svojich výpovediach v
predchádzajúcich konaniach zhodne uviedli, sami jej bez nároku na vrátenie peňazí zakúpili napr.: boiler,

veď mala len dôchodok. Odporca sa domnieva, že preukazovať dohodu o pôžičke alebo inom zmluvnom
nároku so zomrelou, ako aj splatnosť dlhu ponechanú na zomrelej H. H. po 20 rokoch je účelové
a zavádzajúce, pričom poukazuje na to, že pokiaľ by hypoteticky takáto požiadavka navrhovateľom
vznikla, mohli ju z opatrnosti uplatniť na súde v zákonom stanovených lehotách. Z opatrnosti počas
určovania okruhu dedičov, čo v právnej praxi nie je nič neobvyklé. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby

súd návrh v celom rozsahu zamietol.

6. Súd vo veci nariadil pojednávania na deň 08. 04. 2015 a 21. 05. 2015, na ktorých po vykonanom
dokazovaní listinami zistil nasledovný skutkový stav: odporca je podľa Osvedčenia o dedičstve vydanom
Mgr. Katarínou Debnárovou, notárkou so sídlom v Banskej Štiavnici pod č. k. 3D/40/2013-145, Dnot

171/2013 zo dňa 01.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 10. 2013, dedičom po neb. G. T.,
nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom U. T.. G. T. bola dedičkou po poručiteľke
H. H., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX podľa uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
23D/74/1996-215, Dnot 69/1996 zo dňa 04. 02. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 03. 2013,
ktorým súd potvrdil, že dedičstvo v celosti patrí do dedičstva po neb. G. T.. Odporca je tak právnym

nástupcom po neb. H. H., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX. Navrhovateľ 1) bol krstným synom
právnej predchodkyne odporcu, navrhovateľka 2) je jeho manželkou. Z pripojených spisov vyplynulo, že
navrhovateľ 1) a navrhovateľka 2) mala k neb. H. H. citový vzťah, analogicky rodinným vzťahom, keď
sa v konaniach domáhali určenia, že sú spolužijúcimi osobami v domácnosti neb. H. H.. Návrhom sanavrhovatelia domáhali určenia splatnosti dlhu, ktorý mal vzniknúť medzi nimi ako veriteľmi a právnou
predchodkyňou odporcu - neb. H. H. ako dlžníčkou, pričom čas splnenia dlhu mal byť ponechaný na vôli
dlžníčky, právnej predchodkyne odporcu.

7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady
spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

8. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

9. Predmetom konania, bolo určenie lehoty splatnosti dlhu, ktorá bola ponechaná na vôli dlžníka a to
právnej predchodkyne odporcu H. H., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX. Aj podľa odôvodnenia

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 254/2009 zo dňa 28. 09. 2010, cit.:
„Predpokladom takéhoto rozhodnutia je zistenie, že záväzok bol dohodnutý a že čas plnenia bol
ponechaný na vôli dlžníka. Toto zistenie je predpokladom úspešnosti žaloby podľa § 564 OZ. Pretože ide
len o nahradenie prejavu vôle dlžníka ohľadne doby splatnosti, nemusí súd v tomto konaní zisťovať, či
dlhplatnevznikolačiavakomrozsahuexistuje.Tomusíbyťpreukázanéažvkonaníosplnenietakéhoto

záväzku.“ Predpokladom úspešnosti podaného návrhu je tak zistenie súdu, že záväzok bol dohodnutý
a že čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázanú
existenciu pohľadávky navrhovateľov voči právnej predchodkyni odporcu a teda nezistil, že by záväzok
bol dohodnutý a že by plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka.

10. Vykonaným dokazovaním listinami a z listín v pripojených spisoch nedospel súd k záveru, že
pravdivosť skutkových tvrdení navrhovateľov možno potvrdiť. Z predložených listín nevyplynula pre
súd existencia pohľadávky, ktorú mala mať právna predchodkyňa odporcu voči navrhovateľom. Z
listín predložených navrhovateľmi nevyplýva bez ďalšieho, že by skutočne došlo od navrhovateľov ku
plneniam právnej predchodkyni odporcu na základe zmluvného, či mimozmluvného základu a taktiež,

že by tieto pohľadávky vznikli z vôle právnej predchodkyne odporcu. Už uvedený záver súdu vylučuje,
že by vzájomný obsah záväzkov bol ohľadne času plnenia dohodnutý tak, že tento bol ponechaný
na vôli dlžníčky. Z listín predložených navrhovateľmi nevyplýva, že vykonané úhrady boli vykonané
po predchádzajúcej ústnej dohode uzavretej medzi navrhovateľmi a právnou predchodkyňou odporcu.
Listiny preukazujú úhrady, ale nie pri všetkých je jednoznačné, že tieto úhrady vykonávali navrhovatelia.

Čestné prehlásenie tretej osoby, že prijal peňažné prostriedky od navrhovateľa 1) ešte nepreukazuje, že
by tieto peňažné prostriedky boli vyplatené na základe dohody medzi právnou predchodkyňou odporcu
a navrhovateľmi. Taktiež nie je preukázané, že prostriedky, ktoré uhradil navrhovateľ 1) tretej osobe, boli
ichfinančnýmiprostriedkamianieprostriedkaminapríkladprávnejpredchodkyneodporcu.Zpripojených
spisov vyplýva a potvrdili to aj účastníci v tomto konaní, že navrhovatelia mali s právnou predchodkyňou

odporcu vzťahy, ktoré sami uvádzali, že ich považujú za rodinné a majúce analógiou k vzťahu medzi
rodičmi a deťmi. Už táto skutočnosť vyvracia nepriamo tvrdenia navrhovateľov o tom, že bol dohodnutý
osobitný záväzok medzi právnou predchodkyňou odporcu a nimi.

11. Vzhľadom na uvedené keď iné dôkazné prostriedky predložené neboli, dospel súd k záveru, že

navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno preukázania existencie pohľadávok, ku ktorým mal súd určiť
čas splatnosti. Pohľadávky spočívajúce v návštevách právnej predchodkyne odporcu navrhovateľmi
nie je možné vyhodnotiť ako pohľadávku navrhovateľov voči právnej predchodkyni odporcu, keď sami
uvádzali, že sa o právnu predchodkyňu odporcu starali a vnímali to ako vzájomný rodinný vzťah
vyplývajúci už len z toho, že navrhovateľ 1) bol krstným synom právnej predchodkyni odporcu a ako

vyplynulo z pripojených spisov, navrhovateľka 2) to vnímala tak, že právnej predchodkyni odporcu
vracali pomoc, ktorú im ona spolu s manželom poskytovala predtým. Z uvedených dôvodov v časti
uplatnených cestovných nákladov nemožno vnímať, že by sa jednalo o pohľadávku navrhovateľov voči
právnej predchodkyni odporcu. Pokiaľ ju mienili navštevovať, robili tak dobrovoľne a takéto náklady
nie je možné vnímať ako pohľadávku voči navštevovanej osobe. Pokiaľ ide o pohľadávky spočívajúce

v poskytovaní osobnej starostlivosti, opatery vrátane prepravy, tu taktiež súd poukazuje na vzájomné
väzby medzi navrhovateľmi a právnou predchodkyňou odporcu, ktoré vykonávali dobrovoľne, z vlastnej
vôle, bez akéhokoľvek preukázaného zmluvného vzťahu medzi právnou predchodkyňou odporcu a
navrhovateľmi. Pokiaľ navrhovatelia vykonávali takúto starostlivosť, bolo to výlučne z ich vôľou, čoopätovne potvrdzujú pripojené spisy, z ktorých vyplýva, že poskytovanú opateru vnímali navrhovatelia
ako poskytnutú pomoc ako sa poskytuje deťmi rodičom a súd nemal preukázané, že by sa jednalo
o záväzok medzi právnou predchodkyňou odporcu a navrhovateľmi. Taktiež pokiaľ ide o pohľadávky

súvisiace s uhrádzaním nákladov na udržiavanie nehnuteľnosti právnej predchodkyne odporcu, v tejto
časti nepreukázali navrhovatelia existenciu dohody medzi nimi a právnou predchodkyňou odporcu.
Navrhovateľ 1) aj v konaní uvádzal, že vzťahy medzi ním a právnou predchodkyňou odporcu boli na
báze rodiny.

12. Povinnosť preukázania tvrdení zaťažuje toho, kto sa v konaní domáha určenia, že mu právo
patrí. Navrhovatelia neosvedčili a nepreukázali v konaní existenciu záväzku medzi nimi a právnou
predchodkyňou odporcu. Uplatňované pohľadávky mali spočívať v osobnej starostlivosti o právnu
predchodkyňu odporcu a o starostlivosť o jej dom, pričom v predchádzajúcich konaniach, ako vyplýva
z pripojených spisov, túto pomoc vnímali ako vzájomnú a ako prejav solidarity vyplývajúci z existencie
vzájomných väzieb medzi nimi.

13. Za takto zisteného skutkového stavu, keď súd nemá osvedčenú aspoň existenciu pohľadávok, nebol
dôvod určovať čas splatnosti pohľadávky, a preto návrh ako nedôvodný zamietol.

14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnému odporcovi

priznal právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti navrhovateľom, ktorí
vo veci úspech nemali. Súd preto podľa § 142 ods. 1 OSP zaviazal navrhovateľa 1) a navrhovateľku
2) spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania odporcovi vo výške 956,12 eura za zastúpenie
advokátom.

15. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1,2 zák. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len CSP) a § 60 CSP stranami v Civilnom sporovom konaní sú žalobca a žalovaný. Vzhľadom na
uvedené, keďže odvolací súd prejednával vec po 30. 06. 2016 v ďalšom bude označovať navrhovateľov
ako žalobcov a odporcu, ako žalovaného.

16. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016, (ďalej len OSP) podali proti rozsudku
odvolanie žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Odvolanie podali v súlade s § 205 ods. 2 písm. d/, a/ OSP.

17. Odvolatelia uviedli, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových záverov, pre ktoré
nebol podklad vo vykonanom dokazovaní. V súlade s § 564 Obč. zák. rozhodovacia právomoc súdu
pri rozhodovaní o žalobe podľa ust. § 564 Obč. zák. je obmedzená len na určenie splatnosti dlhu, bez
toho, aby dlžníkovi bola uložená povinnosť splniť dlh. Predpokladom tohto rozhodnutia je zistenie, že
záväzok bol dohodnutý a že čas plnenia bol ponechaný na vôľu dlžníka. Nebolo povinnosťou súdu prvej

inštancie v konaní zisťovať, či dlh platne vznikol a či a v akom rozsahu existuje. To je potrebné preukázať
až v konaní o splnenie takéhoto záväzku. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nemal preukázanú
existenciu záväzku a že čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka, teda pôvodne H. a po jeho smrti
H. H..

18. Žalobcovia v odvolaní uviedli, že na základe dokumentácie k záväzkovým vzťahom medzi manželmi
H. a jednotlivými zhotoviteľmi bolo možné osvedčiť reálnosť prác i dôkazom svedeckých výpovedí.
Uviedli, že medzi H. H. a žalobcami v 1/ a 2/ rade došlo ústnym konkludentným dojednaním k
uzatvoreniu príkaznej zmluvy, predmetom ktorej boli činnosti v súvislosti so stavebnými prácami a to
dozor, kolaudácia a tiež aj uhradenie fakturovaných súm vo všetkých troch prípadoch. Žalobca v 1/

rade vyrastal 19 rokov ako syn dlžníkov pani H. a jej manžela, a teda mnohé opravy domu už v čase
choroby H. H. a po jeho smrti t.j. v roku 1995, keď jeho manželka H. onemocnela ťažkou chorobou
vykonával a zabezpečoval úplne samozrejme a rovnako samozrejme bolo, že zosnulí na ne finančne
prispievali. Keďže H. H. za svojho života objednal určité opravy na svojom dome a dohodol ceny
opráv s dodávateľmi, bolo predsa logické, že žalobca v 1/ rade sa postaral, aby vykonané práce boli

ukončené, skolaudované a uhradené, keďže to nemohli krstní rodičia ovplyvnení chorobami vlastnými
silami realizovať. Žalobcovia počas celého dedičského konania si nepripúšťali, že by polovica domu
vôbec mohla pripadnúť do vlastníctva žalovaného, ktorý s rodinou nemal prakticky nič spoločné.Súd prvej inštancie dospel k skutkovým zisteniam bez toho, aby sám vykonal dokazovanie vo väčšom
rozsahu, resp. dokazovanie v potrebnom rozsahu opakoval a umožnil prípadne odvolateľom realizoval
ich procesné práva. Závery uvedené v rozhodnutí sú neodôvodnené a arbitrárne. Z vykonaného

dokazovania, ani z obsahu spisu, resp. odkazov na iné konania a obsah spisov, nie je preukázané
úplné vykonanie dokazovania vhodným vedením konania. Sudca zle vyhodnotil prepravu H. H.
do zdravotníckych zariadení a súvisiacu starostlivosť o ňu, ako dobrovoľné návštevy žalobcov v
zdravotníckych zariadeniach. Tieto cesty boli podniknuté dopravným prostriedkom žalobcom za účelom
ošetrenia, odbornej starostlivosti resp. hospitalizácie nie ich, ale H. H..

Nesprávne dospel okresný súd k záveru, že v iných súdnych konaniach bola konštatovaná starostlivosť
o menovanú ako obdobná rodinnému spoločenstvu a i tieto náklady paušálne zamietol. Aj v blízkych
rodinných vzťahoch existuje v reálnom živote nekonečné množstvo variácií, dohody o finančnom
prispievaní a podiele jednotlivých členov rodiny na jednotlivé náklady sú tak rozmanité, že sa nemôžu
paušalizovať do jedného vzorca tak, ako to mal na mysli sudca a to v bezodplatnej forme.
Sudca mal smerovať dokazovanie, pokiaľ chcel preveriť existenciu záväzkového vzťahu a dohôd s H.

H. podrobnejšiemu dokazovaniu a to práve, vzhľadom na čas 20 rokov a na úmrtie protagonistov kauzy.
Okresný súd vychádza z nesprávnych skutkových zistení. Bola im odňatá možnosť konať pred súdom,
nakoľko postup okresného súdu je v rozpore so zásadou predvídateľnosti rozhodnutia súdu. Sudcov iný
právny názor, než názor účastníkov konania, môže súd účastníkovi v priebehu konania oznámiť. Účelom
oboznámenia účastníkov s tzv. predbežným právnym posúdením veci je zameranie dokazovania na

sporné skutočnosti tak, aby sa vyslovený predbežný názor sudcu potvrdil, alebo vyvrátil.
Súd rozhodnutie riadne a presvedčivo neodôvodnil, čím bolo porušené ust. § 157 ods. 2 OSP. Súd
prvého stupňa nedostatočne a nepreskúmateľným spôsobom odôvodňuje svoj právny záver. Súd
nevysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazu riadil a ako vec právne posúdil.

19. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

20. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý
nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového
poriadku (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

21. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez

nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

22. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

23. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

24. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia. V súdenej veci nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v odôvodnení súd
venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav

a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil správne
rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v
podrobnostiach na ne odkazuje.

26. Odvolanie žalobcov nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

27. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie
dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 1 OSP rozhodol na základe zistenéhoskutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne
interpretoval.

28. Predmetom konania, bolo určenie lehoty splatnosti dlhu, ktorá podľa tvrdenia žalobcu bola
ponechaná na vôli dlžníka a to právnej predchodkyne žalovaného. Predpokladom takéhoto rozhodnutia
podľa § 564 OZ je zistenie, že záväzok bol dohodnutý a že čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka.

29. Odvolateľ v odvolaní namietal, že mu bola odňatá možnosť konať, rozhodnutie je arbitrárne, riadne

neodôvodnené je tiež v rozpore so zásadou predvídateľnosti rozhodnutia súdu, nakoľko sudcov iný
právny názor, než názor účastníkov konania, môže súd účastníkovi v priebehu konania oznámiť. Účelom
oboznámenia účastníkov s tzv. predbežným právnym posúdením veci je zameranie dokazovania na
sporné skutočnosti tak, aby sa vyslovený predbežný názor sudcu potvrdil, alebo vyvrátil.

30. Odvolací súd udáva, že odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu

v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva
procesný poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná
najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Odvolací súd nezistil v konaní súdu prvej
inštancie, taký nežiaduci postup súdu, ktorým by súd účastníkom konania znemožnil realizáciu ich práv.

31. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol skutkový stav, ktorý považoval za rozhodujúci
pre rozhodnutie vo veci. Uviedol, ktoré ustanovenie zákona aplikoval na danú vec a aké právne závery
vyvodil. Nemožno považovať za nesprávne, že súd rozhodnutie neodôvodniť podľa predstáv žalobcov.

32. Na pojednávaní dňa 08.04.2015 súd prvej inštancie v súlade s § 118 ods. 1, 2 OSP podľa výsledkov
konania uviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné,
ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané
a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Pričom ako sporné medzi účastníkmi súd
konštatoval uzavretie akéhokoľvek záväzkového vzťahu týkajúce sa nárokov a tiež o skutočnosť, že čas

plnenia z takéhoto záväzkového vzťahu bol ponechaný na vôli dlžníčky. Účastníci teda mali vedomosť
o sporných skutočnostiach, a o tom, ktorým smerom je potrebné zamerať ich návrhy na vykonanie
dokazovania.

33. Žalobcovia za nesprávny považovali postup súdu, keď súd účastníkom neuviedol, ako sa na základe

doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci.

34. Podľa § 100 OSP počas konania môže súd účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených
a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci. Vzhľadom na procesnú možnosť a nie
povinnosť súdu uviesť ako sa javí právne posúdenie veci, zo strany súdu nedošlo k pochybeniu, ktoré

by malo za následok vadu konania.

35. Okresný súd v súlade s § 120 ods. 1, 4 OSP poučil účastníkov, že sú povinní všetky dôkazy a
skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo

veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti
a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

36. Žalobcovia nenavrhli vykonať pred súdom prvej inštancie ďalšie dokazovanie a ani v odvolaní
neuviedli skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by neboli, resp. nemohli byť uplatnené pred súdom prvého

stupňa. V danom prípade, teda súd prvej inštancie rozhodoval v súlade s § 153 ods. 1 OSP.

37. Odvolací súd zdôrazňuje, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia
a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena

(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o
určenie času plnenia dlhu, ktorý bol ponechaný na vôľu dlžníka je to zistenie, že záväzok bol dohodnutý
a že čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka. Toto zistenie je predpokladom úspešnosti žaloby podľa §
564OZ.Povinnosť-bremenotvrdeniatýchtotvrdeníjenažalobcoch.Žalovanýtvrdeniažalobcov poprela preto bolo na žalobcoch, aby na základe dôkazov došlo k preukázaniu nimi tvrdených skutočností.
Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcov
zaťažovalo v tomto konaní dôkazné bremeno preukázať, že záväzok bol dohodnutý a že čas plnenia

bol ponechaný na vôli dlžníka. Pokiaľ by tieto skutočnosti boli preukázané, žalobca uniesol tak bremeno
tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

38. Súd prvej inštancie správne zamietol žalobu, keď žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, v konaní
nebolo preukázané, že záväzky boli dohodnuté a že čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka. Súd

prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania, žiadne
ďalšie návrhy na dokazovanie a zistenie skutkového stavu preukazujúce nárok žalobcov žalobcovia
nenavrhli. Dôkazy súd vyhodnotil v súlade s § 132 OSP pritom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

39. Odvolací súd, vzhľadom na vyššie uvedené, rozsudok potvrdil a aj súvisiaci výrok, ktorým súd prvej

inštancie rozhodol o náhrade trov konania v súlade s § 142 ods. 1 OSP. Pokiaľ ide o výšku náhrady trov
konania táto sa v súlade s § 379 a § 380 CSP nestala predmetom preskúmania odvolacieho konania,
nakoľko žalobcovia neuviedli v odvolaní žiadne skutočnosti a dôvody poukazujúce na nesprávnosť
predmetného výroku rozhodnutia.

40. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP za použitia § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP odvolatelia - žalobcovia neboli v odvolacom konaní úspešní. V odvolacom
konaní bol úspešný žalovaný, preto vzhľadom na jeho úspech v odvolacom konaní by mu patrila náhrada
trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli, preto mu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

41. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).