Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116010242
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4116010242.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci

obžalovaného S. C., pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom v Nitre dňa 29.09.2016 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
S. C. X. E. Q. X. Š. , narodený XX.XX.XXXX v T. Z.,
trvale bytom Z. L. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

dňa 30.09.2013 v obci Nová Ves nad Žitavou, v miestnom pohostinstve, ako konateľ spoločnosti Minas
Tirith, s. r. o. Vráble, po podpísaní dohody o sprostredkovaní zamestnania, prevzal od Z. A., Z. C., Z. M.
B. Q. N. od každého sumu 100,- eur za účelom sprostredkovania práce v zahraničí, pričom už v čase
podpisu uvedenej dohody vedel, že im žiadnu prácu nesprostredkuje, za týmto účelom nepodnikol ani
žiadne kroky, pričom na výzvy poškodených ohľadne vrátenia peňazí nereagoval, čím Z. A. spôsobil
škodu vo výške 100,- eur, Z. C. škodu vo výške 100,- eur, Z. M. škodu vo výške 100,- eur a Q. N. škodu

vo výške 100,- eur, teda celkovú škodu vo výške 400,- eur,

t e d a :

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,

t ý m s p á c h a l :

prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno k)

Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, za použitia §
38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 4Pv 166/14/4403, podanej na
Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) dňa 19.02.2016, tento prejednal trestnú vec proti obžalovanému S.

C. a na hlavnom pojednávaní v dňoch dňa 21.07.2016 a 29.09.2016 vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, výsluchom svedkov poškodených Z. M., Z. C., Q. N. B. Z. A.ríka, prečítaním listinných
dôkazov, ako aj oboznámením ďalšieho obsahu spisu a spisov pripojených.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný S. C., na hlavnom pojednávaní dňa 21.07.2016 vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku,
svoju obranu postavil na tom, že on sám bol podvedený. On našiel inzerát na internetovom portáli, ktorý
ponúkal prácu v zahraničí, pričom podmienkou bolo zloženie zálohy vo výške 100,-eur na náradie a
oblečenie a odmena sľúbená za prácu bola 12 eur na hodinu. Priznal, že od poškodených prevzal 400,-

eur ako zálohu na prácu v zahraničí, ktorí súhlasili so všetkými podmienkami. Uviedol, že s poškodenými
sa dohodol následne tak, že ich bude kontaktovať ihneď, ako sa dozvie bližšie informácie o práci, malo
ísť o tesárske a stavebné práce pri výstavbe rodinných domov v Nemecku, časť Mníchov. Peniaze, ktoré
prevzal od poškodených, a to 300,-eur poslal na účet osoby, ktorá mala prácu v zahraničí zabezpečiť,
100,-eur si nechal na náklady na vycestovanie, na benzín, na diaľničné známky; Dôvod, pre ktorý

neposlal dotyčnej osobe všetky peniaze vyzbierané od poškodených bol ten, že sa mu nepáčilo, že mal
poslať všetko, čo dotyčný chcel. Peniaze pre dotyčnú osobu bol vkladať na účet v hotovosti v pobočke
banky ČSOB, a.s. v Nitre pri pošte. Pri svojej výpovedi uviedol, že peniaze poškodeným už vrátil. Poprel,
že by mal v čase skutku živnostenský list s predmetom činnosti sprostredkovanie zamestnania, priznal
že mal zlú skúsenosť so sprostredkovaním práce v zahraničí, ktorú datoval ešte v roku 2005, nikdy

nikomužiadnezamestnanieúspešnenesprostredkoval.Sosobou,ktorejposlalpeniaze,onkomunikoval
prostredníctvom e-mailu, táto osoba mu uviedla, že peniaze bolo potrebné vyzbierať na oblečenie a
základný stavebný „vercajch“. Keďže bolo nutné zobrať miery, a to číslo topánok a číslo monterkovej
kombinézy, tieto si od poškodených vyžiadal buď SMS-správou alebo mailom a on ich následne zaslal
mailom osobe, s ktorou komunikoval prostredníctvom e-mailu. Ohľadne práce v zahraničí komunikoval

výlučne len s Z. C.. Vypovedal tiež, že prvýkrát mal poškodených zaviesť do miesta výkonu práce on, ale
oni sa tam chceli dopraviť vlastným autom, adresu on niekde napísanú, poškodeným uviedol, kde majú
vycestovať, ale neuviedol im presnú adresu. Uviedol tiež, že poškodení mali za prácou do Nemecka
vycestovať do konca októbra, ale potom sa to predlžovalo.
Obžalovaný, napriek súdnej výzve, nepredložil komunikáciu so svedkom poškodeným C. ohľadne mier

na poškodených (čísla topánok a kombinéz), ktoré od nich žiadal a ktorú mal následne oznámiť osobe,
ktorá mala prácu pre poškodených v zahraničí zabezpečiť.

Svedkovia - poškodení Z. M., Z. C., Q. N. B. Z. A. si na hlavnom pojednávaní dňa 21.07.2016 nárok
na náhradu škody neuplatnili, uviedli, že od obžalovaného už všetko dostali; zhodne uviedli, rovnako,

ako v prípravnom konaní, že obžalovanému zaplatili každý po 100,-eur, spolu 400,-eur ako poplatok za
sprostredkovanie práce v Rakúsku, malo ísť o pomocné stavebné práce a až v Rakúsku po príchode
mala byť už s konkrétnym zamestnávateľom spísaná ďalšia dohoda, kde už malo byť uvedené aj
miesto a druh vykonávaných prác. S obžalovaným sa nakontaktovali telefonicky cez inzerát na internete,
následne sa všetci najprv stretli vo Vrábľoch, potom odišli do miestneho pohostinstva v Novej Vsi nad

Žitavou, kde im obžalovaný predložil písomne vypracované a opečiatkované dohody o sprostredkovaní,
ktoré sa ručne vyplnili a následne šli peniaze vybrať do bankomatu vo Vrábľoch, ktoré aj obžalovanému
ihneď odovzdali. Obžalovaný im neuviedol meno firmy, pre ktorú mali v Rakúsku pracovať, oni sami
nadobudli dojem, že obžalovaný sprostredkuje prácu v zahraničí priamo, nakoľko bol konateľ firmy
Minas Tirth. Po podpise zmluvy s nimi obžalovaný asi tri mesiace normálne komunikoval, potom sa

ale úplne odmlčal, prestal komunikovať a niekedy vo februári 2014 svedkovi C. prišla sms s textom
„peniaze vám posielam“. Poškodený C. nevedel uviesť, či zasielal miery obžalovanému, pripustil, že
obžalovaný im ponúkol, že ich odvezie na miesto výkonu práce, ale oni chceli ísť vlastným autom.
Poškodený Z. A. pripustil, že sa obžalovaný pýtal na ich miery kvôli montérkam a obuvi, poškodený
Z. M. si zas spomenul na to, že obžalovaný sa ich pýtal koľko by chceli zarábať, na čo on uviedol, že

2.000,-eur. Poškodený C. rezolútne poprel, že by obžalovaný uviedol, že peniaze, ktoré mu zaplatili,mali byť na oblečenie a náradie, jednoznačne im bolo povedané, že išlo o sprostredkovateľský poplatok.
Konkrétne miesto výkonu práce im obžalovaný neuviedol. Potvrdenie o úhrade sprostredkovateľského
poplatku bolo uvedené v samotnej dohode o sprostredkovaní. Všetci poškodení, okrem Q. N. potvrdili,

že obžalovaný im škodu uhradil. Svedok poškodený C. uviedol, že obžalovaný mu poslal celkovo 500,-
eur, počas súdneho konania 450,-eur. Pred vyše rokom mu obžalovaný poslal 50,-eur a pred prvým
hlavným pojednávaním mu poslal ďalších 50,-eur, ktoré odovzdal otcovi Q. N.. Ostatné peniaze si medzi
sebou rozdelili, peniaze ktoré mali patriť poškodenému Q. N. osobne odovzdal otcovi Q. N..
Obžalovaný následne uviedol, že si vlastne už nepamätal, kde malo byť presné miesto vykonávania

prác, či v Rakúsku alebo v Nemecku.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä prečítal na vec
a na osobu obžalovaného sa vzťahujúce listinné dôkazy.

Z fotokópií dohôd o sprostredkovaní zamestnania zo dňa 30.09.2013 uzavretých medzi poškodenými

ako záujemcami a Minas Tirith, s.r.o. ako sprostredkovateľom, podpísanými účastníkmi predmetnej
dohody, a opatrenými pečiatkou sprostredkovateľa bolo zistené, že predmetom týchto dohôd bolo
sprostredkovanie zamestnania v zahraničí pre poškodených sprostredkovateľom na trvalý pracovný
pomer, na dobu neurčitú, s brutto mzdou 2000,-eur, s nástupom čo najskôr, s pracovnou dobou 8-10
hodín, bez stravy a ubytovania, dohodami sa sprostredkovateľ zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k

tomu, aby klient získal možnosť zamestnania v zahraničí podľa § 642 až 651 Obchodného zákonníka. V
týchto dohodách bolo okrem iného ustanovené, že sprostredkovateľ sa zaväzuje, že klientovi nenavrhne
uzavretie pracovného pomeru so zahraničnou fyzickou alebo právnickou osobou, o ktorej existuje
dôvodná pochybnosť, že nesplní riadne a včas svoje záväzky voči klientovi, že ak sprostredkovateľ
dokázateľne svojou vinou nezrealizuje predmet zmluvy v období platnosti registrácie klienta, ktorá bola

dojednaná na dobu jedného roka od podpísania zmluvy, poplatok za sprostredkovanie je vratný, len
v prípade, že bol zo strany klienta uhradený, že za sprostredkovanie zamestnania si sprostredkovateľ
neúčtuje poplatky, za iné agentúrne služby sprostredkovateľa klient uhradí sprostredkovateľovi 100,-
eur, ktorá suma zahŕňala aj prvotnú cestu do zamestnania a že zálohová platba za letenku je 100,-eur.
Tiež bolo v dohodách zakotvené, že klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol upovedomený o tom, že

bude pracovať ako temporary „dočasný“ pracovník, pre pracovnú agentúru UK, preto hlavne, ak pracuje
pre koncového zamestnávateľa, kde je počet pracovných hodín závislý od sezónneho odbytu, či iných
vplyvov, ktoré sprostredkovateľ nevie ovplyvniť, počet hodín môže v niektorých týždňoch poklesnúť pod
hranicu uvedenú v dohode.
Obžalovaný k týmto dohodám uviedol, že vzor dohody o sprostredkovaní zamestnania si stiahol z

internetu a nevymazal z neho všetko, čo bolo treba, preto pokiaľ išlo o ustanovenia o letenkách a
dočasných zamestnancoch, tak tie sa poškodených netýkali.

Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť Minas Tirith, s.r.o. bolo zistiteľné, že táto spoločnosť
bolo do obchodného registra zapísaná 01.02.2011, predmety jej činnosti boli viaceré, ale nezahŕňali v

sebe sprostredkovanie zamestnania; od vzniku spoločnosti bol jej spoločníkom a jediným konateľom
obžalovaný.

Z odpisu registra trestov vyplývalo, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný za prečin
podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, za ktorý bol Okresným súdom Nové Zámky odsúdený

na podmienečný trest odňatia slobody na šesť mesiacov so skúšobnou dobou na 18 mesiacov, pričom
v súčasnosti sa na neho hľadí akoby nebolo odsúdený. V jednom prípade bolo u obžalovaného
podmienečne zastavené trestné stíhanie za prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno
a) Trestného zákona, skúšobná doba mu uplynula dňa 23.09.2016.

Z priestupkových lustrácii súd zistil, že voči obžalovanému je evidovaných šesť priestupkov, z toho
dva na úseku dopravy vyriešené blokovou pokutou, tri proti majetku, dve vyriešené odložením,
jedno vybavené rozhodnutím o priestupku s uložením pokuty a jeden priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu bol vybavený zastavením.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 5T/67/2014 súd zistil, že obžalovaný bol trestne
stíhaný pre prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, ktorý
spáchal tak, že ako konateľ spoločnosti PaBon Tech s. r. o. so sídlom Malé Chyndice 14, IČO: 36
738 590, uzatvoril dňa 02.04.2009 v Malých Chyndiciach, ako zhotoviteľ, s objednávateľom P.. K. E.zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola realizácia stavebných prác a dodávok na stavbe rodinného
domu v katastrálnom území Martin nad Žitavou na parcele číslo XXXX/X, za ktoré objednávateľ
uhradil zhotoviteľovi zálohové platby a to dňa 02.04.2009 vo výške 5.000 eur, dňa 28.04.2009 v

sume 3.000 eur, dňa 07.05.2009 v sume 3.000 eur, dňa 26.05.2009 v sume 3.000 eur, celkovo vo
výške 14.000 eur, ktoré prevzal obvinený pod zámienkou vykonania dohodnutých stavebných prác,
pričom uvedené práce nevykonal v rozsahu, ktorý bol dohodnutý na základe zmluvy o dielo, zo stavby
odišiel a prerušil akúkoľvek komunikáciu s objednávateľom, na základe čoho mu bolo dňa 16.10.2009
zo strany objednávateľa zaslané odstúpenie od zmluvy, ktoré si obvinený aj riadne dňa 09.11.2009

prevzal, pričom peniaze, ktoré boli poskytnuté na základe zmluvy o dielo a neboli využité na jeho
realizáciu objednávateľovi nevrátil a tieto minul pre vlastnú potrebu, čím takto svojím konaním spôsobil
poškodeným P.. K. E. B. S.. F. E. škodu vo výške 8.000,- eur. Okresný súd Nitra toto trestné stíhanie voči
obžalovanému právoplatne dňa 23.09.2014 podmienečne zastavil na skúšobnú dobu dva roky podľa §
241 odsek 1 písmeno g) Trestného poriadku s poukazom na § 216 odsek 1 Trestného poriadku dňa
27.08.2014,.

Z pripojených spisov Okresného úradu Nitra, odbor všeobecnej vnútornej správy č. Pk-2010/1433,
A/2010/1167, č. Pk-2011/1918, A/2011/11735 a č. Pk-2011/1920, A2011/11737 súd zistil, že v týchto
konaniach boli objasňované priestupky proti majetku a proti občianskemu spolunažívaniu z roku 2010, v
ktorých bol oznamovaný obžalovaný, v dvoch prípadoch malo ísť o to, že obžalovaný mal sprostredkovať

prácu za sprostredkovateľské poplatky, ale žiadnu prácu nevybavil a sprostredkovateľské poplatky
ani nevrátil; v jednom prípade s oznamovateľkou priestupku spísal zmluvu o budúcej kúpnej zmluve,
pričom ich dohodla znela tak, že po skončení dedičského konania, obžalovaný od oznamovateľky kúpi
parcelu, ale potom sa už na obžalovaného nevedela nakontaktovať a on bez jej vedomia začal kopať
na danej parcele základy. Tieto priestupkové spisy sa, nakoľko obžalovaný tvrdenia oznamovateľov

poprel, skončili odložením veci podľa § 66 odsek 2 písmeno a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov, pretože výsledky objasňovania priestupkov neodôvodnili začatie konania
o priestupku

Z vyžiadaného priestupkového spisu Okresného úradu Zvolen, odbor všeobecnej vnútornej správy č.

Pk-2011/1111-K, sp. č. 2011/00369 bolo zistené, že proti obžalovanému sa viedlo priestupkové konanie
pre priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskoršíchpredpisov,ktoréhosamaldopustiťtým,žedo10.04.2011nevrátilZ.D.finančnúhotovosť50,-
eur, ktorú od neho prevzal za sprostredkovanie zamestnania, ktoré nesprostredkoval, čím mal úmyselne
spôsobiť škodu na cudzom majetku podvodom, ktoré bolo dňa 10.10.2011, právoplatne dňa 09.11.2011

zastavené, pretože spáchanie priestupku nebolo obžalovanému preukázané. Obžalovaný v priebehu
priestupkového konania poškodenému D.X. peniaze vo výške 50,-eur, ktoré od neho prevzal, vrátil.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či

tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného
dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete
obžaloby.

V konaní bolo jednoznačne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný a že tento svojím konaním

naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného
zákona, tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej, keď sa obohatil na úkor poškodených,tým, že
ich uviedol do omylu. Samotný podvod je charakterizovaný vyvolaním alebo využitím omylu inej osoby
a o podvod ide iba vtedy, ak vyvolanie alebo využitie omylu smeruje k zmenšeniu majetku, ktorý
má priniesť obohatenie páchateľa alebo inej osoby, pričom páchateľ musí mať podvodný úmysel už

v čase, kedy začne napĺňať objektívnu stránku. Páchateľ môže uvádzať poškodeného do omylu už
tým, že ho neinformuje o všetkých skutočnostiach významných z hľadiska prejednávanej záležitosti,
v danom prípade o zabezpečení práce v zahraničí, a že tak činí s vedomím toho, že potom, ako
získa dohodnuté plnenie od osoby „podvádzanej“, nebude schopný včas a riadne splniť svoje záväzky.
Postačí zamlčať skutočnosti zásadné alebo podstatné pre rozhodnutie druhej strany a uvádzať ju

takto do omylu ohľadne svojej schopnosti splniť v dojednanej dobe záväzky, ktoré páchateľ prevzal.
Trestnoprávna zodpovednosť za podvod môže byť založená tiež predstieraním okolností, ktoré nie sú
v súlade so skutočným stavom veci, poskytnutím sľubu, ktorého splnenie závisí na neistých budúcich
udalostiach alebo zatajením niektorých dôležitých údajov, ktoré by druhej strane umožnili vytvoriť siucelenú predstavu o skutočnostiach vzťahujúcich sa k danej záležitosti. Poškodený by tak mohol na
ponuku uskutočnenia určitej operácie, právneho úkonu reagovať úplne inak, keby poznal skutočný stav
veci, t.j. ak by tieto skutočnosti poznal, k plneniu z jeho strany by nedošlo, prípadne by došlo, ale za iných

podmienok. Naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu predpokladá existenciu príčinnej
súvislosti medzi omylom určitej osoby (resp. jej neznalosti všetkých podstatných skutočností) a jej
uskutočnenoumajetkovoudispozíciouaďalejpríčinnúsúvislosťmedzitoutodispozíciounajednejstrane
a škodou na cudzom majetku a obohatením páchateľa alebo inej osoby na strane druhej. Chráneným
objektom porušeným pri trestnom čine podvodu je právo vlastnícke a iné majetkové práva. Obžalovaný

spáchal trestný čin podvodu tým, že podvodné konanie obžalovaného smerovalo voči poškodeným
svedkom takým spôsobom, aby sa neoprávnene obohatil o poplatok vyžiadaný od poškodených za
sprostredkovanie práce pre poškodených v zahraničí, hoci vedel, že takúto prácu pre poškodených
nesprostredkuje, a takýmto protiprávnym konaním chcel spôsobiť na cudzom majetku - poškodeným
svedkom Z. M., Z. C., Q. N. B. Z. A. škodu malú.

V danom prípade mal súd mal vinu obžalovaného za spoľahlivo preukázanú, a to nielen výpoveďami
svedkov poškodených, ale aj výpoveďou samotného obžalovaného ako aj listinnými dôkazmi a
pripojenými spismi.

Obžalovaný namietal, že on sa žiadneho podvodného konania nedopustil, že on sám bol podvedený,

že on bol len akýmsi „medzisprostredkovateľom“ práce pre poškodených v zahraničí. Za podvod zrejme
nepovažoval ani to, že od záujemcov vybral peniaze, ktoré mali byť použité, podľa neho, na kúpu náradia
a oblečenia, pretože tieto peniaze poškodeným - záujemcom o prácu vrátil. Obrana obžalovaného však
nemohla obstáť. Súd opäť pripomenul, že omyl predstavuje rozpor medzi predstavou a skutočnosťou
a za uvedenie do omylu sú judikatúrou považované aj situácie, kedy páchateľ predstiera okolnosti ,

ktoré nie sú v súlade s realitou. Podstatné skutočnosti potom zamlčí páchateľ, ktorý neuvedie pri
svojom podvodnom konaní akékoľvek skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce alebo zásadné pre rozhodnutia
poškodených, teda také skutočnosti, ktoré by viedli, ak by boli druhej strane - poškodeným známe,
k tomu, že k plneniu poškodených by nedošlo. O takúto situáciu išlo aj v tomto prípade. Z hľadiska
právneho posúdenia skutku súd upozornil na zistenie, hoci obžalovaný, ktorý nemal ani len oprávnenie

na sprostredkovateľskú činnosť zamestnania (dôkaz: výpis z obchodného registra na Minas Tirith, s.r.o.,
ktorá ako spoločnosť zastúpená obžalovaným vystupovala v dohodách o sprostredkovaní zamestnania
poškodeným ako sprostredkovateľ) a ani žiadne skúsenosti s úspešným sprostredkovaním práce
(dôkaz: výpoveď obžalovaného), inzeroval na internetovom portáli, že sprostredkuje prácu v zahraničí,
pričom obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal o práci v Nemecku a poškodení jednoznačne a

opakovane v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom potvrdili, že obžalovaný im už pri samom
prvom stretnutí uviedol, že im vybaví prácu v Rakúsku, a to za sprostredkovateľský poplatok 100,-
eur, (dôkazy: výpoveď obžalovaného, výpovede poškodených a dohody o sprostredkovaní, dohody o
sprostredkovaní práce, ktoré stanovovali na jednej strane, že poplatok za sprostredkovanie je vratný,
len v prípade, že bol zo strany klienta uhradený, ale na druhej strane deklarovali, že za sprostredkovanie

zamestnania si sprostredkovateľ neúčtuje poplatky). Aj keby bolo pravdivé tvrdenie obžalovaného,
že peniaze vybrané od poškodených boli zálohou na náradie a oblečenie (poškodení jednoznačne
opakovane vypovedali, že obžalovanému odovzdané peniaze boli mienené ako sprostredkovateľský
poplatok, nakoľko im to obžalovaný takto aj prezentoval), tak aj týmto tvrdením by obžalovaný len vyvolal
mylnú predstavu o nákladoch, ktoré musia byť na získanie práce vynaložené. Nedôvodné a bezcenné

žiadanie mier od poškodených a čísla ich nôh obžalovaným bolo tiež možné považovať len za zastretie
jeho „podvodného“ konania, ktorým chcel u poškodených vzbudiť dôveryhodnosť a zakryť „podvod“
páchaný na poškodených už na začiatku. Oprávnené očakávania záujemcov však neboli naplnené, za
sľúbenou prácou do zahraničia nikdy nevycestovali. Podľa súdu rozhodne nešlo o serióznu ponuku
sprostredkovania práce v zahraničí, za ktorú sa snažil obžalovaný svoju činnosť zakryť o čom svedčili

aj samotné písomné vyhotovenia dohôd o sprostredkovaní práce, v ktorých boli uvedené viaceré vážne
lapsusy, ktoré obžalovaný ospravedlňoval tým, že vzor dohôd o sprostredkovaní zamestnania si stiahol
z internetu a nevymazal z neho všetko, čo bolo treba, napr. pokiaľ išlo o ustanovenia o letenkách
a dočasných zamestnancoch (dôkazy: dohody o sprostredkovaní zamestnania). Treba pripomenúť,
že nebolo v konaní dokázané obhajobné tvrdenie obžalovaného, že bol v kontakte s osobou, ktorá

mala vybaviť prácu v zahraničí pre poškodených a ktorej mal obžalovaný, ako tvrdil, aj poslať miery
poškodených a sumu 300,- eur vyzbieranú od poškodených. Cieľom konania obžalovaného nebolo
reálne sprostredkovanie práce, tak ako vyžadujú zákonné ustanovenia § 642 a nasl. Obchodného
zákonníka a na základe ktorých boli aj zmluvy o sprostredkovaní zamestnania uzavreté, ale jeho cieľombolo výlučne len vylákanie peňazí vo forme provízie od poškodených pod nepravdivou informáciou, že
bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby poškodení mali príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou,
hoc vedel, že žiadnu činnosť, ku ktorej sa zmluve zaviazal, nebude vyvíjať.

Podstata podvodného konania obžalovaného spočívala v tom, že po vyvolaní seriózneho dojmu
- obžalovaný sa osobne s poškodenými stretol (dôkazy: výpovede poškodených) a po prísľube
serióznej práce v zahraničí, požadoval od poškodených finančné prostriedky, hoci vedel, že žiadnu
prácu nesprostredkuje, nič si ohľadne práce od osoby, na ktorú sa obžalovaný odvolával, že ho

podviedla, neoveroval, ale ktorej, podľa vlastných slov, poslal 300,-eur, teda nie všetky peniaze,
ktoré od poškodených vybral, lebo tejto osobe nechcel poslať všetko, čo chcela, z čoho možno
jednoznačne vyvodiť, že zo strany obžalovaného nešlo o žiadnu činnosť, ktorá by smerovala k tomu, aby
poškodení získali prácu v zahraničí. Obrana obžalovaného, že dotyčnú osobu, ktorá mala podviesť jeho,
kontaktoval, nebola preukázaná, nebolo dokázané ani to, že by tejto osobe poslal 300,- eur, ako tvrdil
(dôkaz: odpoveď ČSOB, a.s.). Vylákané peňažné prostriedky obžalovaný teda zrejme následne použil

a minul pre vlastnú potrebu, čo vo svojej výpovedi aj čiastočne priznal (dôkaz: výpoveď obžalovaného
- obžalovaný uviedol, že peniaze, ktoré prevzal od poškodených, a to 300,- poslal na účet osoby,
ktorá mala prácu v zahraničí zabezpečiť, 100,-eur si nechal na náklady na vycestovanie, na benzín,
na diaľničné známky). Obžalovaný v skutkovej vete konkretizovaným konaním poškodených uviedol
do omylu tým, že svojím konaním u poškodených vyvolal mylnú predstavu, že je schopný im prácu

zabezpečiť, resp. jej poskytnutie sprostredkovať, hoci nemal reálnu možnosť tak urobiť, zmluvne
dohodnutú prácu im nesprostredkoval, od začiatku mu išlo len o vylákanie provízie a spôsobenie škody
poškodeným spolu vo výške 400,-eur, pričom túto čiastku minul pre vlastnú potrebu. Skutok evidentne
vykázal všetky znaky trestného činu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona.

V danom prípade sa súd zaoberal aj aplikáciou zásady subsidiarity trestnej represie a dospel k záveru,
že k aplikácii zásady subsidiarity trestnej represie dochádza len vo výnimočných prípadoch. Ak došlo
k spáchaniu trestného činu, ktorého skutková podstata bola vo všetkých znakoch naplnená, tak ako
tomu bolo v tomto prípade, nemôže štát rezignovať na svoju úlohu pri ochrane práv a oprávnených
záujmov fyzických a právnických osôb s odkazom na primárnu existenciu iných právnych odvetví.

Zásadu subsidiarity trestnej represie a poňatie trestného práva ako „ultima ratio“ rozhodne nemožno
spochybňovať, avšak zároveň týmto nemožno vylúčiť vyvodenie trestnej zodpovednosti páchateľa v
prípadoch „spoločensky nebezpečných“ činov. Prípadná existencia inej právnej normy, umožňujúca
nápravu závadného stavu spôsobeného páchateľom, ešte sama o sebe nezakladá nutnosť postupu
jen podľa tejto normy s odkazom na zásadu subsidiarity trestnej represie, bez možnosti aplikácie

trestnoprávnych inštitútov.

Z hľadiska konania obžalovaného dospel súd k záveru, že obžalovaný sa svojím protiprávnym konaním
ako trestne zodpovedná osoba dopustila trestného činu a konal tak v priamom úmysle podľa § 15
písmeno a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v zákone porušiť záujem chránený

zákonom a tento úmysel bol zrejmý aj z jeho aktívneho konania pri spáchaní skutku (keď na stretnutie
s poškodenými došiel s už pripravenými zmluvami o sprostredkovaní práce, s poškodenými išiel ihneď
po stretnutí v pohostinstve k bankomatu, aby si tam poškodení mohli vybrať peniaze a odovzdať mu
ich) ako aj jeho neskorším zatajovaním sa pred poškodenými po skutku, kedy si peniaze, ktoré vybral
od poškodených ponechal v plnej výške pre seba; jeho obrana, že peniaze vo výške 300,-eur poslal

inému „sprostredkovateľovi“ zamestnania, ktorý mal zabezpečiť prácu pre poškodených v zahraničí,
totiž bola vyvrátená tým, že samotná banka ČSOB, a.s., v ktorej mal, podľa slov obžalovaného, on sám
vložiť peniaze prevzaté od poškodených, pre údajného sprostredkovateľa, v správe vyžiadanej súdom,
poprela akúkoľvek dispozíciu s finančnými prostriedkami obžalovaným v rozhodnom období v ich banke,
resp. v pobočke ich banky v Nitre.

Súd pri ukladaní trestu postupoval v súlade so základnými zásadami ukladania trestov, ktoré sú uvedené
v ustanovení § 34 Trestného zákona. Rozpätie trestnej sadzby pri prečine podvodu podľa § 221 odsek
1 Trestného zákona je až na dva roky. Súd pri určení druhu a výmery trestu vychádzal zo zníženej
hornej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, teda až na 16 mesiacov, keďže u

obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu, že nahradil v priebehu konania škodu spôsobenú poškodeným,
na ktorú musel prihliadať v zmysle ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona. Všeobecne treba uviesť,
že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred
trestnými činmi a ich páchateľmi. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochranypráv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov
spoločnosti. Generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa

teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným, ktoré správanie
je nežiaduce a proti čomu je namierený Trestný zákon. Účel trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného
zákona tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa
musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom
spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov. Trest odňatia slobody pri spodnej

hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere päť mesiacov preto súd považoval za zákonný,
primeraný a spravodlivý s ohľadom na to, že obžalovaný už bol za obdobné činy nielen v priestupkových
konaniach prejednávaný. Netreba opomenúť ani to, že obžalovaný má v odpise registra trestov celkovo
dva záznamy svedčiace o tom, že obžalovaný má sklony k páchaniu majetkovej trestnej činnosti (v
jednom prípade sa síce hľadí na obžalovaného akoby nebol odsúdený, čo ale nelikviduje samotný
fakt spáchania činu, ktorý sa stal a bol jedným z prejavov konania obžalovaného, v druhom prípade

je trestné stíhanie podmienečne zastavené), v druhom prípade je trestné stíhanie voči obžalovanému
podmienečne zastavené, pričom modus operandi v ňom je obdobný ako v tejto veci (obdobný modus
operandi vyplynul aj z oboznámených priestupkových spisov). Súd z týchto dôvodov neuložil žiaden z
alternatívnych trestov, pretože mal za to, že by takýto druh trestu u obžalovaného neviedol k zákonom
žiadanej náprave a k jeho trvalejšiemu polepšeniu.

Osobné pomery a osoba obžalovaného neodôvodňovali potrebu uloženia nepodmienečného trestu, jeho
výkon súd obžalovanému podmienečne odložil a na jeho prevýchovu a nápravu určil skúšobnú dobu -
na jeden rok s presvedčením, že takto uložený trest je aj spravodlivý a zabezpečí aj ochranu spoločnosti.

O škode súd nerozhodoval, nakoľko táto bol obžalovaným v plnom rozsahu, dokonca nad rámec
uhradená a svedkovia poškodení si túto nakoniec ani neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.