Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/882/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414204509
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414204509.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu Slovenský plynárenský
priemysel, a. s., Bratislava, Mlynské Nivy 44/A, IČO: 35 815 256, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej V.D. V., nar. XX. XX.
XXXX, bytom G.,

E. XX, prechodne bytom E. E. XX, v konaní o zaplatenie 731,81 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/139/2014-61 zo dňa 11. 03. 2015,

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 731,81 € s
príslušenstvomatrovynasúdnompoplatku,všetkovlehote15dníodprávoplatnostirozhodnutia,titulom
plnenia za odber plynu poskytovaný žalobcom za fakturačné obdobie od 19. 06. 2011 do 18. 06. 2012.

2.Vodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiaokresnýsúduviedol,ženazákladevykonanéhodokazovania
dospel k právnemu záveru, podľa ktorého žalovaná odoberala plyn od žalobcu pôvodne na základe

prihlášky odberu plynu zo dňa 27. 03. 2001, ako odberateľ s miestom odberu E. E. Č.. XX, a to na dobu
neurčitú.Nazákladeuvedenéhovznikolmedziúčastníkmizáväzkovývzťah,nazákladektoréhožalobca,
ako dodávateľ, mal povinnosť dodávať plyn a žalovaná, ako odberateľka, mala povinnosť zaplatiť cenu
za odobraté množstvo zemného plynu. Žalovaná v odpore sama potvrdila, že odoberala plyn pre použitie
odberateľov domácností s tým, že do mája 2011 používala nehnuteľnosť ako rekreačnú chalupu a trvale
začala dom v E. E. Č.. XX, ktoré je odberným miestom v zmysle prihlášky odberu plynu, užívať od mája

2011. Napriek tomu, že žalovaná reklamovala vyúčtovanie plynu za obdobie od júna 2011, jej reklamácia
bola zamietnutá s tým, že už pri vybavovaní reklamácie žalobca konštatoval, že pokiaľ by žalovaná
tvrdila, že meradlo na jej odbernom mieste je chybné, môže podať žiadosť o jeho preskúšanie. Žalovaná
v konaní nepreukázala, že by v období od 19. 06. 2010 do 18. 06. 2011, ( ďalej v texte aj „rozhodné
obdobie“ ), resp. aj v čase reklamácie, požiadala o preskúšanie určeného meradla na odbernom mieste,
resp. i neskôr, nevyvrátila skutočnosti uvedené vo faktúre za rozhodné obdobie, a to, že by k odberu

zemného plynu v rozhodnom období nedošlo,
resp. v uplatňovanom množstve 464 m3. Okresný súd naviac poukázal na to, že v predchádzajúcom
období, teda od 19. 06. 2010 do 18. 06. 2011, kedy žalovaná užívala dom len sporadicky ako rekreačnú
chalupu, spotrebovala 31 m3 plynu a až následne za nasledujúce obdobie od 09. 06. 2011 do 18. 06.
2012 spotrebovala prepočítaný odber plynu 464 m3 s tým, že od mája roku 2011 uvedený dom užívala
trvale. Okresný súd preto aplikujúc ustanovenia Občianskeho zákonníka (§§ 488 a nasl.), zákona č.

70/1998 Z. z. o energetike účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu ku dňu 27. 03. 2001 (§ 1, § 22
tohto zákona) v spojení s § 517ods.2Občianskehozákonníkaa§-u3Nariadeniavládyč.87/1995Z.z.návrhuvcelomrozsahuvyhovel.

3. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §-u 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte ,,O. s. p.“).

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu porušenia jej
základného ľudského práva. Uviedla, že : ,,podpis na prihláške odberu plynu nie je môj. Je sfalšovaný.“
Namietala, že okresným súdom došlo k porušeniu jej práva, a to odňatiu jej práva na spravodlivé konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože práva
zúčastniť sa na pojednávaní sa nikdy nevzdala.

5. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej žalobca uviedol, že trvá na rozhodnutí okresného súdu.

6. V písomnom vyjadrení, žalovaná, vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu, uviedla, že žiada o

zamietnutie žaloby pre zmeškanie zákonnej lehoty pre vyjadrenie sa žalovaného k jej odvolaniu. Naďalej
trvá na skutočnostiach, ktoré uviedla v odpore
a v odvolaní s tým, že jej podpis je sfalšovaný.

7. Okresný súd vo veci samej rozhodol dňa 11. 03. 2015. Odvolanie voči jeho rozhodnutiu podala

žalovaná dňa 28. 04. 2015 s tým, že vec bola predložená odvolaciemu súdu dňa 19. 10. 2015. Dňom
01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj
„CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 § 470 CSP však
platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované.

8. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. §-u 470 ods. 1 CSP a §-u 470 ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.

06. 2016 a ktorý účinok zostal zachovaný aj po
30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od
01. 07. 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní, sa v prípade týchto odvolaní
nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami.
Opačný záver by bol poručením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na

základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď závery
vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn.
PL ÚS 36/1995).

9.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanej anapadnutérozhodnutiesúdu

prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

10. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v

dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP
a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného
súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo žalovanej na spravodlivý súdny proces,
nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť,

naopak okresný súd ich náležitým spôsobom
v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného súdu SR sp. zn.
III. ÚS 36/2010).

11. Úvodom odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalovanej za obsahové vymedzenie svojho

odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími
dôvodmi.12. Prioritne sa okresný súd zameral na zistenie, či postupom okresného súdu nedošlo k porušeniu
práva žalovanej, ako to tvrdila v odvolaní, na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávazákladnýchslobôdtým,ževecprejednalvjejneprítomnosti.Procesnýpostupokresného

súdu, ktorý prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 11. 03. 2015 bez jej účasti považovala
žalovaná za porušenie jej práv, v dôsledku ktorého došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

13. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej
veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznával Občiansky súdny poriadok

platný a účinný do 30. 06. 2016 za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto
vada je významná najmä vtedy, ak by súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými
všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým by odňal strane jej procesné práva. Takým procesným
právom strany sporu bolo aj právo majúce pôvod v Ústave Slovenskej republiky (čl. 48 ods. 2), aby
vec bola prejednaná v jej prítomnosti. To ale neznamená, že by súd vôbec nemohol rozhodnúť v
neprítomnosti strany. Súd je ale vždy povinný takúto možnosť strane poskytnúť. Dôvod, pre ktorý sa

strana nemohla zúčastniť pojednávania a žiada z tohto dôvodu o jeho odročenie, musí byť závažný
z hľadísk objektívnych a subjektívnych. Súd pri žiadosti o odročenie pojednávania zisťuje, či stranou
tvrdený dôvod, pre ktorý sa prípadne nemôže zúčastniť pojednávania je dôležitý, neumožňujúci mu
zúčastniť sa pojednávania a či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená. Žalovaná však
Okresnému súdu Žiar nad Hronom žiadosť o odročenie pojednávania, ktoré bolo nariadené na 11. 03.

2015 nedoručila. Na predmetné pojednávanie bola žalovaná riadne a včas predvolaná a predvolanie na
pojednávanie jej bolo doručené do vlastných rúk dňa 06. 02. 2015 (viď č. l. 31 spisu). Ako vyplýva zo
zápisnice o pojednávaní zo dňa 11. 03. 2015 (č. l. 54 spisu), žalovaná sa z neúčasti na pojednávaní
neospravedlnila a ani nepožiadala o jeho odročenie. Vzhľadom na tieto zistenia odvolací súd dospel
k záveru, že postup okresného súdu, ktorý prejednal, rozhodol vec v neprítomnosti žalovanej, ktorá

bola o možnosti postupu podľa §-u 101 ods. 2 O. s. p. poučená ( o možnosti súdu prejednať vec aj v
neprítomnosti účastníka, ak sa tento riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie a nepožiada
z dôležitého dôvodu o jeho odročenie ), bol v súlade s § 101 ods. 2 O. s. p. a nie je možné ho hodnotiť ako
nesprávny, t. j. taký, ktorým by sa žalovanej odňala možnosť konať pred súdom. Účasť na pojednávaní
je právo, ktoré v prejednávanej veci žalovanou nebolo využité. Súčasne v tejto veci neexistoval dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania. Iné chápanie predmetného ustanovenia by viedlo k nežiaducim
prieťahom v konaní.

14. Ďalšou, a tým i poslednou odvolacou námietkou v odvolaní žalovanej bola skutočnosť, že „došlo
k porušeniu jej základného ľudského práva tým, že podpis na prihláške odberu plynu nie je jej a je

sfalšovaný“. Uvedené skutkové tvrdenie o tom, že podpis na prihláške k odberu plynu nie je žalovanej,
teda že ide o sfalšovanie jej podpisu, uviedla žalovaná až v odvolaní. V konaní pred okresným súdom
v odpore, ktorý doručila okresnému súdu dňa
07. 08. 2014 tvrdila, že zmluvu o dodávke plynu neuzavrela, nespochybňovala však svoj podpis.
Súčasne uznala, že od žalobcu odoberala plyn pre použitie odberateľov domácností a tak, ako to

konštatoval i vyššie okresný súd, do mája roku 2011 obytný dom na odbernom miestne E. E. XX užívala
sporadicky a až od mája roku 2011 ho začala užívať trvale. Sama predložila protokol o vpustení plynu zo
dňa 27. 03. 2001. Skutkové tvrdenie o tom, že podpis na prihláške k odberu plynu je sfalšovaný, netvrdila
ani v sťažnosti a v reklamácii vyúčtovacej faktúry za rozhodné obdobie (zo dňa 30. 06. 2006), ale ani v
zmysle reklamácie zo dňa 04. 07. 2012, v ktorej naopak výslovne uviedla, že je jediná majiteľka uvedenej

nehnuteľnosti a v období od 01. 01. 2011 až do 18. 06. 2011 sa na adrese E. E. XX nevyskytovala.
Aj z reklamácie zo dňa 21. 09. 2012 vyplýva len to, že zemný plyn nemohla odobrať v rozhodnom
období v takom rozsahu, aký bol žalobcom uplatňovaný, nenamietala však, že by medzi ňou a žalobcom
zmluvný vzťah na odber zemného plynu existoval na základe prihlášky, na ktorej je jej podpis sfalšovaný.
Namietala len odpis odberu s podozrením na nezákonnú manipuláciu s plynomerom v roku 2011 až

2012. Napriek týmto tvrdeniam sa pojednávania dňa 11. 03. 2015 nezúčastnila bez uvedenia dôvodu.
Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila napriek tomu, že bola poučená v zmysle ust. §-u 120 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016, podľa ktorého musia účastníci
predložiť alebo označiť všetky dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie,
pretože na dôkazy, ale i na skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a

dôkazy uplatnené neskôr môžu byť odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v §-e 205a O.
s. p. Skutkové tvrdenie o tom, že podpis na prihláške na odber zemného plynu zo dňa 27. 03. 2001
bol sfalšovaný, ako odvolací dôvod, je skutočnosťou, ktorú mohla žalovaná uviesť už do rozhodnutia
súdu prvej inštancie, a keďže bola podľa §-u 120 ods. 4 O. s. p. riadne poučená ( viď predvolanie napojednávanie nariadené na deň 11. 03. 2015 na č. l. 32 spisu ) a zároveň táto skutočnosť nenapĺňa
podmienky ust. §-u 205a O. s. p., nemohol na uvedené skutkové tvrdenie odvolací súd prihliadať.

15. Odvolací súd teda nesmie prihliadať ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvej inštancie a nespĺňajú podmienky § 205a O. s. p., podľa ktorého skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo
veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 ,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa. Skutočnosťami a dôkazmi v zmysle ust. §-u 120 ods. 4 a §-u 205a O. s. p. sú také skutočnosti
a dôkazy, ktoré sa týkajú skutkových tvrdení, alebo použiť sa majúceho práva, ktoré sú významné pre
rozhodnutie veci, teda také skutočnosti a dôkazy, ktorými účastník realizuje svoju povinnosť podľa §-
u 101 ods. 1 O. s. p. (prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne
opíše všetky potrebné skutočnosti a označí dôkazné prostriedky). Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie

skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Z obsahu spisu ale nevyplýva, že by žalovaná navrhla
vykonať dôkaz verifikácie jej podpisu na prihláške na odber plynu, na základe ktorej došlo k vzniku
záväzkovo právneho vzťahu medzi stranami sporu, ak uvedenú skutočnosť až do odvolacieho konania
netvrdila a okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z platne uzavretého záväzkovo právneho vzťahu
medzi stranami. Je zrejmé, že prihláška k odberu zemného plynu bola súčasťou žaloby (č. l. 5 spisu),

ako príloha bola žalovanej doručená spolu so žalobou dňa 22. 07. 2014. Až po doručení rozsudku vo
veci samej, v ktorom okresný súd zdôraznil, že za titul uzavretia záväzkovo právneho vzťahu medzi
stranami sporu je nutné v zmysle zákona
č. 70/1998 Z. z. o energetike účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu ku dňu 27. 03. 2001 považovať
prihlášku zo dňa 27. 03. 2001, žalovaná v odvolaní spochybnila jej podpis na predmetnej prihláške.

Skutkové tvrdenie o sfalšovaní podpisu žalovanej sa netýka podmienok konania, vecnej príslušnosti
súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, nepreukazuje, že by v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, žalovaná bola poučená
podľa § 120 ods. 4 O. s. p. a uvedené skutkové tvrdenie mohla žalovaná označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd na skutočnosť tvrdenú žalovanou až v odvolaní, a
to, že podpis na prihláške odberu plynu nie je jej a je sfalšovaný, neprihliadal.

17. V zmysle §-u 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do

30. 06. 2016 možno rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd nemohol prihliadať ani na ďalší dôvod
odvolania žalovanej uvedený v jej vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa
30. 09. 2016, v ktorom žiada o zamietnutie žaloby pre zmeškanie zákonnej lehoty pre vyjadrenie sa k
jej odvolaniu a opätovne trvá na tom, že jej podpis je sfalšovaný na prihláške k odberu plynu. Naviac

odvolací súd dopĺňa, že zmeškanie zákonnej lehoty pre vyjadrenie sa k odvolaniu nespochybňuje vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo žalobe vyhovené.

18. Keďže odvolacími dôvodmi bola: 1) skutočnosť, že podpis na prihláške k odberu plynu nie je
žalovanej a je sfalšovaný, a 2) že došlo k porušeniu práv žalovanej odňatím jej práva na spravodlivé

konanie z dôvodu, že sa nevzdala práva zúčastniť sa pojednávania konaného dňa 11. 03. 2015, a ak z
vyššieuvedenéhovyplýva,ženaskutočnosťtvrdiacužalovanou,žejejpodpisnaprihláškejesfalšovaný,
odvolací súd nemohol vzhľadom na ust. §-u 205a Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného
do30.06.2016prihliadaťasúčasnenezistil,žebypostupomokresnéhosúdudošlokodňatiujejprávana
spravodlivé konanie, ak procesný postup súdu, ktorý vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej

bol v súlade s platnými právnymi predpismi, neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako považovať odvolanie
žalovanej za nedôvodné.19. Naviac odvolací súd dopĺňa, že v prípade, ak by bolo prípadne preukázané, že medzi stranami k
vzniku záväzkového vzťahu o odbere plynu v zmysle zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike účinnom
v čase vzniku zmluvného vzťahu, nedošlo, zo strany žalovanej by tým došlo v rozhodnom období k

neoprávnenému odberu plynu v zmysle §-u 30 ods. 1 tohto zákona, podľa ktorého je neoprávneným
odberom plynu taký odber, ku ktorému došlo bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu, alebo v rozpore s
uzavretou zmluvou, ak z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že k odberu plynu žalovanou v rozhodnom
období došlo. Pri neoprávnenom odbere plynu by tak odberateľ plynu bol povinný uhradiť dodávateľovi
plynu aj prípadnú škodu, ktorú mu neoprávneným odberom spôsobil.

20. Okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska
výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd - súd prvej inštancie
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

21. Okresný súd rozhodol vecne správne aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, ak rozhodoval
podľa §-u 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016, ktorú
skutočnosť odvolací súd uvádza napriek tomu, že rozhodnutie o náhrade trov konania nebolo výslovne
žalovanou v odvolaní napadnuté, avšak ide o výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. §-u 296 ods. 2 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, a preto nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Žalobcovi, ktorý úspešný v odvolacom konaní bol, trovy odvolacieho konania,
ktoré by boli preukázané, odôvodnené a ktoré by predstavovali účelne vynaložené výdavky žalobcu (§
251 CSP), nevznikli. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na

náhradu trov odvolacieho konania.
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).