Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 31, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/402/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814210066
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814210066.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613
843, proti žalovanému: H. Z., narodenému X.X.XXXX, bytom P., M. O. XXXX/XX, za účasti Občianskeho
združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811
02 Bratislava ( s účinnosťou do 30.06.2016 vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), zast. JUDr.
Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 13, o zaplatenie 5.082,88
EUR, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. marca 2016 č. k.

18C/112/2014-124 v spojitosti s opravným uznesením zo dňa 14. júna 2016 č.k. 18C/112/2014-155 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojitosti s opravným uznesením p o t v r d z u j e

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

III. Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV p r i z n á v
a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom v spojitosti s opravným uznesením súd prvej

inštancie žalobu výrokom I. proti žalovanému zamietol a žalobcu zaviazal výrokom II. k povinnosti
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania, spočívajúce v trovách právneho
zastúpenia v sume 1.181,45 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Bohdana Jakubisa, vedený v
Tatra banke, a.s., č. ú.: 2612770080/1100 v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 15.10.2007 medzi právnym
predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola

uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 0373078580, na základe ktorej právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému úver vo výške 3. 817,30 eur ( 115.000,- Sk) , pri úrokovej sadzbe 12,35 % ročne,
s poplatkom za správu úveru 1,99 eur mesačne, s výškou mesačných splátok 57,76 eur splatných
k 10. dňu počnúc 10.11.2007 a konečnou splatnosťou dňa 20.09.2017. Listom zo dňa 15.10.2012
označeným ako Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 zák. č. 40/1964 Zb. oznámila SLSP,
a.s., že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.09.2012 postúpila pohľadávku vo výške
5.942,47 eur na žalobcu. Listom z 15.10.2012 žalobca vyhlásil ku dňu 15.10.2012 mimoriadnu splatnosť

úveru a žiadal žalovaného o okamžité uhradenie dlžnej sumy najneskôr do 30.10.2012. Výzvou zo
dňa 25.08.2009 SLSP, a.s. ako veriteľ vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy do 10 dní od
doručeniavýzvy.Zdohodyouznanízáväzkuzodňa,ktorýnemožnospredloženejlistinyurčiťvyplýva,že
žalovaný uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvyuzatvorenej s pôvodným veriteľom SLSP, a.s. č. 373078580 z 15.10.2007. Dlžná suma pozostáva z
istiny vo výške 4897,55 eur a ostatného príslušenstva 38,87 eur, nákladov na inkasné konania 150,-
eur a úroku z omeškania ktorý bude vyčíslený žalobcom. Zároveň žalovaný podpisom vyhlásil, že má

vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru
splatné od 10.06.2010 do 10.09.2017 v počte 88 a celkovej výške 5.082,88 eur a tiež v súlade s §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru
samostatne. Pri splátkach , ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
dňa 03.11.2012, si žalobca uplatňuje úrok z omeškania od tohto dňa. Žalovaný odo dňa postúpenia

pohľadávky ku dňu podania žalobného návrhu neuhradil žiadnu sumu.

3. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či žalobca je
aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na základe
predmetnej zmluvy o úvere.

4. Bolo preukázané, že žalobca sa ako postupník domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 5.082,88
eur s príslušenstvom, pričom ide o pohľadávku, ktorú mal nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 27.09.2012 od postupcu, právneho predchodcu žalobcu, Slovenskej sporiteľne a.s.,
IČO: 00 151 653, ktorá je bankou. Zmluvu o postúpení pohľadávky z 27.09.2012 žalobca do konania
predložilrovnakoakonímoznačenéoznámenieopostúpenípohľadávky.Pohľadávkavzniklanazáklade

zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou
a.s., IČO: 00 151 653 a žalovaným podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným a
Občianskym zákonníkom. Súd vyvodil ten záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. V prvom rade sa
zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa pritom rozumie
také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),

respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného ) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na
podanie tejto žaloby, nakoľko súdu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nepreukázal svoju aktívnu vecnú

legitimáciu. Súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca resp. jeho zástupca bol v rámci predvolania na
pojednávanie súdom poučený v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., tiež bol súdom vyzývaný na predloženie
relevantných dôkazov v konaní, pričom relevantný dôkaz preukazujúci jeho aktívnu legitimáciu v
konaní z titulu postúpenia pohľadávky súdu do rozhodnutia vo veci samej nepredložil. Nakoľko aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu nebolo možné zistiť, resp. vyvodiť ani z iných, žalobcom predložených

listín, súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie zamietol v celom rozsahu ( s poukazom
aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčína č.k. 5Co/460/2015 -138 z 13.01.2016 ).Právna úprava
postúpenia pohľadávky je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka a spočíva v tom, že
do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ (postupník) na
základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe

veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami
s ňou spojenými. Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je zároveň pre platné postúpenie
pohľadávky nutné dodržať podmienky stanovené v ustanovení § 92 ods. 7 zákona o bankách v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (v súčasnosti ustanovenie § 92 ods. 8), ktoré je špeciálnou úpravou
voči všeobecnej úprave postúpenia pohľadávok. Podľa prvej vety § 92 ods. 7 zákona o bankách,

možno pohľadávku banky aj bez súhlasu dlžníka postúpiť inej osobe (aj osobe, ktorá nie je bankou)
v prípade, ak dlžník mešká napriek písomnej výzve banky s čo i len časťou svojho záväzku najmenej
90 dní. Podľa druhej vety § 92 ods. 7 zákona o bankách, banka nemôže postúpiť pohľadávku bez
súhlasu dlžníka, ak dlžník pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, ibaže by súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo

len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok (druhá veta za bodkočiarkou).
Z predmetného ustanovenia zároveň vyplýva, že postúpené môžu byť iba splatné pohľadávky a nie
pohľadávky, ktorých splatnosť nastane až po postúpení pohľadávky. Spôsobilým predmetom postúpenia
v zmysle § 92 ods. 7 zákona o bankách teda môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatnou
a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a nepretržitého omeškania dlhšieho ako 90

kalendárnych dní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (napríklad uznesenie Krajského súdu Prešov
sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29. 05. 2014). Banka je teda oprávnená postúpiť časť peňažného záväzku,
s ktorým je dlžník aktuálne napriek písomnej výzve banky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.5. V konaní bolo žalobcom tvrdené, že dňa 27.09. 2012 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok
medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 a žalobcom ako postupníkom, ktorej

predmetom malo byť aj postúpenie pohľadávky voči žalovanému zo zmluvy o splátkovom úvere zo
dňa 15.10.2007. V konaní nebolo preukázané, že SLSP, a.s. pred postúpením pohľadávky vyhlásila
mimoriadnu splatnosť úveru, v takémuto vyhláseniu došlo až zo strany žalobcu ku dňu 15.10.2012. Súd
tak skúmal súčasné splnenie oboch podmienok uvedených v § 92 ods. 7 zákona o bankách (písomná
výzva banky, omeškanie trvajúce viac ako 90 dní). Súd z listín predložených žalobcom do vyhlásenia

rozhodnutia mal preukázané, že mal byť žalovaný písomne vyzvaný Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO:
00 151 653 výzvou z 25.08.2009 na úhradu dlžnej sumy, avšak žalobca v konaní nepreukázal, že táto
výzva bola žalovanému skutočne aj zaslaná a doručená. Žalobca nepreukázal, že došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky, pretože nepreukázal splnenie podmienok citovaných v § 92 ods. 7 Zák.č.
483/2001 Z.z. o bankách, preto súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou
bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a žalobca nenadobudol pohľadávku voči žalovanému.

Povinnosťou žalobcu v konaní bolo svoje tvrdenia súdu preukázať, pričom neunesenie dôkazného
bremena vyvoláva v konečnom dôsledku nepriaznivý výsledok pre toho účastníka, ktorého zaťažuje
dôkazné bremeno. Súd v konaní tiež vznesenú námietku premlčania považoval aplikujúc príslušné
zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka za opodstatnenú, nárok vyhodnotil ako premlčaný,
dohodu o uznaní dlhu posúdil ako absolútne neplatný právny úkon ( § 39 0Z).

6. Z uvedených dôvodov pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd žalobu proti
žalovanému výrokom I. v celom rozsahu zamietol.

7. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má tak úspešný žalovaný, ako aj na jeho strane vystupujúci vedľajší

účastník, právo na plnú náhradu trov konania. Právny zástupca vedľajšieho účastníka si vyčíslil trovy
právneho zastúpenia v podaní doručenom súdu dňa 14.03.2016 v sume 1.560,63 eur. Náhrada za jeden
úkon právnej služby vychádzala zo žalovanej sumy a bola vo výške 180,93 eur. Súd priznal právnemu
zástupcovi náhradu trov konania nasledovne:
- prevzatie veci a príprava zastúpenia 1 x 180,93 EUR podľa § 13a ods. 1 písm.a) cit. vyhl.č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ) = 180,93 EUR
- vyjadrenie vo veci z 3.11.2014 + doplňujúce vyjadrenie z 28.01.2015 = 180,93 eur
- vyjadrenie k námietke vedľajšieho účastníctva 16.03.2015 = 180,93 eur
- vyjadrenie vo veci 01.03.2016 = 180,93 eur
- účasť na pojednávaní 11.03.2016 = 180,93 eur

- 1 x režijný paušál á 8,04 eur
- 2 x režijný paušál á 8,39 eur = 16,78 eur
- 2 x režijný paušál á 8,58 eur = 17,16 eur
Spolu: 946,63 eur
- cestovné náhrady a náhrada za stratu času za pojednávanie dňa 11.03.2016 cesta Bratislava -

Prievidza späť, 1 x 368 km, BMW 318d :
- náhrada za spotrebované PHM 1 x 0,056 l x 368 km x 1,343 eur/l = 27,68 eur
- náhrada za každý 1 km jazdy 1 x 368 km = 67,34 eur
- náhrada za stratu času: cesta Bratislava - Prievidza a späť dňa 11.03.2016 x 10 x polhodina á 13,40
eur =139,80 eur.

Celkom trovy konania priznané pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi (výrokom II.) boli 1.181,45 eur.
Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi v rámci náhrady trov právneho zastúpenia za úkon „prevzatie veci
a príprava zastúpenia“ režijný paušál len v sume 8,04 eur, t.j. podľa vymeriavacieho základu za rok
2014, keďže podanie, ktorým vedľajší účastník oznámil súdu vstup do konania bolo datované dňa
03.11.2014 a súdu bolo doručené dňa 04.11.2014. Súd priznal náhradu trov konania za úkon právnej

služby označený ako ,,1. Vyjadrenie vo veci z 03.11.2014 “ a „4. Doplňujúce vyjadrenie z 28.01.2015“
spolu ako odmenu za jeden právny úkon, nepovažoval za účelné vyjadrovať sa dvomi podaniami, keď
nič nebránilo vedľajšiemu účastníkovi skutočnosti doplnené podaním 28.01.2015 uviesť už v podaní
z 03.11.2014. Čo do vyjadrenia z 25.01.2016, argumentácia v ňom uvedená je v podstate obsahovo
zhodná s podaním vedľajšieho účastníka zo dňa 03.11.2014. Súd preto trovy za tento úkon právnej

služby nepovažoval za účelne vynaložené.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal
nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP) a uviedol,že zo znenia ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť
iba pohľadávka, alebo jej časť, ktorá je už splatná, t.j. že by banka nemohla postúpiť pohľadávku
nebanke z neukončeného tzv. „živého“úveru. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom

nie je podmienkou platného postúpenia pohľadávky. Ďalej uviedol, že v konaní predložil relevantné
oznámenie postupcu adresované žalovanému o postúpení pohľadávky, čo zakladá aktívnu legitimáciu
a vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho,
aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení toto spájať s aktívnou
legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky.Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek

z bankového tajomstva nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o
podmienkach,zasplneniaktorýchnedochádzakporušeniu bankovéhotajomstva.Zozákonanevyplýva,
žeby podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia
pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je
podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že, ak banka pred postúpením pohľadávky
písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ust. §

524 Občianskeho zákonníka. Napriek vyššie uvedenému žalobca poukazuje na výzvu, ktorou v konaní
preukázal, že právny predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách ukladá. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu a platné postúpenie pohľadávky,
predmetnú skutočnosť žalobca preukázal oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako
aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok.

Za nesprávny považoval tiež názor súdu o premlčaní jeho nároku a neplatnosti dohody o uznaní dlhu.
Namietal tiež priznanie trov vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, pretože v tomto prípade
nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Poukazoval
na rozhodnutie Najvyššieho súdu 6MCdo/5/2013, ako aj na účelnosť vynaložených trov konania.
Vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri

súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou
ako aj personálnou základňou minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných
proklamovaných cieľov. Združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia
účastníkov konania usudzuje, že sa jedná o spotrebiteľskú vec. Pre vstup preto nebol žiadny dôvod
a predstavuje iba zbytočné navyšovanie trov konania za účelom získania finančných prostriedkov.

Domáhal sa aplikácie ust. § 150, ods. 1 OSP.Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil,
žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov konania vo výške 227,42 eur.

9. Žalovaný nevyužil svoje zákonné právo písomne reagovať na podané odvolanie.

10. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV ( s účinnosťou do
30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), žiadalo rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Pôvodný vedľajší účastník poukázal na tú skutočnosť, že
zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je svojou povahou spotrebiteľskou, a preto sa riadi režimom

Občianskeho zákonníka. Stotožnil sa s konštatovaním súdu o nedostatku aktívnej legitimácie na strane
žalobcu. Poukázal na znenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ako aj na ust. § 524
a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich postúpenie pohľadávky. Žalobca nepreukázal, že by v
čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne voči žalovanému postúpená na neho, boli
podmienky postúpenia tak, ako ich vyžaduje zákon, splnené. Mal za to, že žalobca nepredložil žiaden

dôkaz o splnení povinností vyplývajúcich zo zákona, preto je zmluva o postúpení absolútne neplatný
právny úkon, žalobca v prejednávanej veci nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Napriek výzve
právneho predchodcu žalobcu, predloženej žalobcom nie je preukázané, že výzva bola aj skutočne
zaslaná a doručená. Spôsobilým predmetom postúpenia však môže byť iba pohľadávka alebo jej časť,
ktorá je už splatná, mimoriadnu splatnosť úveru však vyhlásil až žalobca. Poukázal tiež na porušenia

spotrebiteľského práva v zmysel § 53 ods. 9 OZ a vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka uviedol, že
platné právne predpisy nevylučujú, aby sa strana sporu odborne spôsobilá hájiť svoje záujmy v konaní
pred súdom, nemohla dať zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto dôvodu jej nemala byť priznaná náhrada
trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením. Poukázal na súvisiace rozhodnutia iných odvolacích
súdov, vychádzajúc z ktorých, trovy právneho zastúpenia v prejednávanej veci treba považovať v

každom prípade za účelne vynaložené. Uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon
právnej pomoci, a to podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu vo výške 189,51 eur.11. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“).

12. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu,
krajský súd ako súd odvolací, prejednal odvolanie strany sporu podľa CSP, jeho ustanovení

uvedených v § 355 a nasl..

14. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380

ods. 1 CSP).

16. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

17. V zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací
súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

18. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

20. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového
poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“ ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

§ 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

22. V preskúmavanej veci podal žalobca odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
O jeho odvolaní rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v

súlade s § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované.

23. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil existenciu vád, týkajúcich sa procesných
podmienok.

24. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom závere
(§ 205 ods. 2 písm. f) OSP - teraz § 365 ods. 1 písm. h) CSP).

25. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie

aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.26. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny právny záver okresného súdu v otázke posudzovania
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a priznania nároku na náhradu trov konania pôvodnému vedľajšiemu
účastníkovi.

27. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný
súd, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán
sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu identifikuje

(§ 387 ods. 2 CSP).

28. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na
rozsah odvolania žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti.

29. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o

nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné
postúpenie pohľadávky voči žalovanému na žalobcu ( § 92 ods. 8 zákona o bankách).

30. Ako správne uvádza súd prvej inštancie, aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo

si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou
tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného,
je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009.
31. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme
medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi

pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo
bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami
s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami
s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.

32. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť.
Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne
postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

33. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinnom v čase

cesie (postúpenia) pohľadávky.

34. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)
omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

35. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky,
ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa
vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná

možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

36. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).
Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie

podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex
tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

37. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva
veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

38. Je bez významu odvolacia námietka žalobcu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky
sú uvedené v zákonom predpise, ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je
súkromnoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučujemožnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové
pohľadávky) v osobitnom zákone v zásade verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so

zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu
verejného alebo súkromného práva).

39. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona
o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových

činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a
klientom), je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca
síce v konaní predložil text výzvy na úhradu dlžnej sumy (výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. datovaná
dňom 25.08.2009), avšak nepreukázal je zaslanie, ani doručenie žalovanému. Preto je možné uzavrieť,
že žalobca nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z..
Písomné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, na ktoré poukazuje v odvolaní, nie

je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza. Rovnako správne súd prvej
inštancie uzavrel, že k platnému postúpeniu je spôsobilou len splatná časť pohľadávky.

40. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných
predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a

postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy
neprešla.

41. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania v tomto smere proti rozsudku súdu prvej inštancie vo
veci samej, potom nebolo možné považovať za opodstatnené. S poukazom na vecne správny záver

súdu prvého stupňa vo vzťahu k nepreukázaniu vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu, odvolací
súd už nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami zo strany žalobcu v v
prejednávanej veci.

42. Ako nedôvodné, v konečnom dôsledku vyhodnotil odvolací súd aj námietky žalobcu týkajúce sa

(ne)účelnosti trov konania vzniknutých a priznaných pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi, na zaplatenie
ktorých bol zaviazaný.

43. V zmysle predchádzajúceho procesného kódexu (ust. § 93 ods. 2 OSP platného a účinného do
30.6.2016) bolo možné, aby sa ako vedľajší účastník popri žalobcovi, alebo žalovanom zúčastnila

občianskeho súdneho konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV
vstúpilo do konania a účinne bránilo záujmy žalovaného za vyššie uvedenej predchádzajúcej právnej
úpravy. V dôsledku nového procesného kódexu (§ 82 CSP) došlo k zmene právnej úpravy v zmysle
ktorej, v postavení vedľajšieho účastníka mohla byť aj právnicka osoba, predmetom činnosti ktorej

bola ochrana práv podľa osobitného predpisu), vychádzajúc z ust. § 470 ods. 2 CSP ( zachovanie
právnychúčinkovúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostiCSP)účinkyvstupu
pôvodného vedľajšieho účastníka, keďže tento vstúpil do konania do 30.6.2016, zostali zachované.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva.

46. Náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu. Zmyslom zásady úspechu,

ktorú dôvodne uplatnil okresný súd aj v tomto prípade, je priznanie úspešnej strane náhrady trov
konania, ktorými sú odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním, alebo bránením práva. Za takúto stranu sporu bolo potrebné s ohľadom na zamietnutie
žaloby nepochybne považovať žalovaného, a tiež Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV (s účinnosťou do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka na strane

žalovaného - do konania vstúpil dňa 26.09.2014), v prospech ktorého združenia súd prvej inštancie
náhradu trov konania aj priznal.47. Vychádzajúc z Článku 37 odseku 2 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina
základných práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi
orgánmi , alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania, teda každá strana sporu má zaručenú

právnym poriadkom možnosť právnej pomoci.

48. Pôvodný vedľajší účastník využil svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní, preto bolo
potrebné posúdiť účelnosť poskytnutej právnej služby advokátom a výšku odmeny podľa Vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z.z. („AT“).

49. Po ich preskúmaní odvolací súd dospel k záveru, že za účelné v prejednávanej veci je potrebné
považovať trovy pôvodného vedľajšieho účastníka, ktoré mu vznikli titulom jeho právneho zastúpenia v
rozsahu, ako mu boli priznané okresným súdom s tým, že súd prvej inštancie správne pri určení výšky
trov z hľadiska ich jednotlivých položiek patriacich Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV vychádzal z Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátovzaposkytovanieprávnychslužieb vzneníneskoršíchpredpisov.Zodôvodnenianapadnutého
rozhodnutia tiež jasne vyplýva kto, komu a v akej výške a špecifikácii má trovy konania nahradiť.

50. Účelnosť trov je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať predovšetkým vo väzbe na
výsledok sporu, v ktorom žalovaný a na jeho strane vystupujúci pôvodný vedľajší účastník dosiahli plný

úspech.

51. Nepriznanie trov pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi, by znamenalo porušenie princípu rovnosti
zbraní v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ je prípustné, aby samotný žalobca bol právne zastúpený v
konaní, ktoré podľa neho nespĺňa znaky mimoriadne obtiažnej právnej veci (je charakterizované podľa

neho typizovanými, formulárovými podaniami), a v prípade svojho procesného úspechu, by mu bola
priznaná náhrada trov konania vrátane trov právneho zastúpenia (ktoré v konaní uplatňoval), môže si aj
vedľajší účastník zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať a pri splnení zákonných
predpokladov mu rovnako prislúcha právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ak tu nie sú dôvody
hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce výnimočne ich nepriznanie (§ 257 CSP - predtým § 150 ods. 1

OSP, ktorého aplikácie sa žalobca odvolaním domáhal), pričom takéto okolnosti v preskúmavanej veci
odvolacím súdom zistené neboli.

52. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval
odvolací súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak

skutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej
veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

53. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.

54. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nepriznal nárok na ich náhradu napriek jeho úspechu v odvolacom konaní žalovanému,
ktorému trovy v odvolacom konaní nevznikli a vychádzajúc zo zásady úspechu nárok na ich náhradu
priznal Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV.

55. O výške náhrady trov odvolacieho konania Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 Civilného sporového
poriadku súd prvej inštancie.

56. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).