Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 20, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8105200839
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8105200839.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Mesto Prešov, so sídlom Hlavná
73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, právne zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so
sídlomvPrešove,Sládkovičova8,protižalovanému:Y.T.I.,nar.XX.X.XXXX,podnikateľovisobchodným
menom, Y., s miestom podnikania 0XX XX Chmeľov XXX, IČO: 37 051 989, aktuálne s pozastavenou

živnostenskou činnosťou od 13.10.2016 do 13.4.2017, právne zastúpeným JUDr. Jozefom Onďákom,
advokátom so sídlom v Prešove, Slovenská 69, o určenie vlastníckeho práva, o náhrade trov konania, o
odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 9C/10/2005-373 zo dňa 30.11.2015,
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 4.348,65 eur a z iných trov vo výške
1.244,77 eur, všetko na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Druhým
výrokom uznesenia uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 460,21 eur na účet

tamojšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že rozsudkom zo dňa 21.2.2011 č.k. 9C/10/2005-297 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 14.12.2011 č.k. 9C/10/2005-322 tamojší súd prvým výrokom určil, že
žalobca Mesto Prešov je vlastníkom nebytových priestorov presne špecifikovaných vo výroku rozsudku
a v odôvodnení napadnutého uznesenia. Druhým výrokom určil, že žalobca Mesto Prešov je vlastníkom

podielu 8466/66334-tín na spoločných častiach a zariadeniach stavby súp.č. XXXX, na parc.č. XXXX/
XX, zapísanej na LV č. XXXX, kat.úz. L.. Tretím výrokom priznal náhradu trov štátu vo výške 270,44 Eur
a 187,77 eur, ktoré je povinný nahradiť žalovaný na účet Okresného súdu Prešov a štvrtým výrokom
priznal náhradu trov konania žalobcovi vo výške 5.593,42 Eur, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný na účet
právneho zástupcu žalobcu. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie.

3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 16.1.2013 č.k. 9Co/16/2012-33 potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o náhrade trov vo vzťahu medzi účastníkmi,
ako aj vo výroku o náhrade trov štátu rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa
na nové rozhodnutie.

4. Následne súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1, § 148 ods. 1 O.s.p

tak, ako je to uvedené vyššie. Pri tomto rozhodovaní zisťoval v zmysle § 9 vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb tarifnú hodnotu veci zaúčelom stanovenia základnej sadzby tarifnej odmeny. V zmysle znaleckého posudku K.. H. Kvasku
č. 110/2013, ktorý predložil právny zástupca žalobcu, všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu
žalobcu na nehnuteľnosti súp. č. 7072, ktorá bola predmetom súdneho konania je 37.957,98 eur. Keďže

právnyzástupcažalobcuprivýpočtetarifnejodmenyvychádzalzhodnoty20.746,17eur,súdnejdúcultra
petit vychádzal pri výpočte tarifnej odmeny z takto stanovenej hodnoty veci. Z takto stanovenej tarifnej
hodnoty veci vychádza tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 citovanej
vyhlášky vo výške 370,14 eur. Súd takto priznal žalobcovi odmenu za desať úkonov právnej pomoci
(13.6.2007 prevzatie a príprava zastúpenia, zastupovanie na pojednávaní dňa 4.2.2008, dňa 19.5.2008,

dňa 13.10.2008, dňa 10.11.2008, dňa 2.3.2009, dňa 6.4.2009, dňa 15.6.2009, dňa 31.1.2011, ohliadka
dňa 30.9.2009) podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), d) citovanej vyhlášky v znení účinnej v čase
vykonania jednotlivých úkonov právnej služby po 370,14 eur. Ďalej súd priznal odmenu vo výške 1 za
zastupovanie na pojednávanie dňa 7.4.2008, ktoré bolo odročené bez prejedania veci podľa § 10 ods. 1
a § 14 ods. 4 citovanej vyhlášky účinnej v čase vykonania tohto úkonu a za zastupovanie na pojednávaní
dňa 21.2.2011, na ktorom bol iba vyhlásený rozsudok podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 5 písm. b) citovanej

vyhlášky účinnej v čase vykonania tohto úkonu po 92,54 eur. Odmena za úkony právnej služby spolu
vo výške 3.886,48 eur. K týmto úkonom právnej služby je súd priznal aj režijný paušál spolu vo výške
80,08 eur. Keďže právny zástupca žalobcu je od 1.3.2009 platcom DPH, priznal mu súd postupom podľa
§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky aj DPH a to podľa vyčíslenia právneho zástupcu žalobcu z odmeny a z
režijného paušálu za úkony právnej služby poskytnuté za obdobie od 1.3.2009 do 31.12.2010 vo výške

19 % t.j. v sume 286,59 eur, a za obdobie od 1.1.2011 vo výške 20%, t.j. vo výške 95,50 eur, spolu vo
výške 382,09 Eur. Ďalej súd priznal žalobcovi v rámci trov konania náhradu súdneho poplatku za návrh
vo výške 1.244,77 eur. Celkovo predstavujú priznané trovy konania výšku 5.593,42 eur.

5. Pri rozhodovaní o náhrade trov štátu, ktoré v tomto konaní pozostávajú zo svedočného vyplateného

preddavkovane zo štátnych prostriedkov svedkovi IW. vo výške 189,77 eur a znalečného vyplateného
preddavkovane zo štátnych prostriedkov znalcovi K. vo výške 270,44 eur, súd prihliadol jednak na
výsledok konania, skúmal však aj, či u účastníka, ktorý by bol povinný podľa výsledku hradiť trovy
štátu, nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Konštatoval, že v
predmetnom konaní mal žalobca plný úspech vo veci, preto neúspešný žalovaný je podľa výsledku

konania podľa § 148 O.s.p. povinný nahradiť trovy štátu. Zároveň u žalovaného súd nezistil predpoklady
pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Preto súd prvej inštancie postupom podľa § 148 ods. 1 O.s.p.
uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 460,21 eur.

6. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. V dôvodoch odvolania uviedol, že pri

rozhodovaní o náhrade trov štátu súd nezistil predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov
u žalovaného, čo však bližšie neodôvodnil. V tejto súvislosti poukázal na to, že je nemajetný,
nezamestnaný - v súčasnej dobe podnikateľskú činnosť nevykonáva, je ženatý, stará sa s manželkou o
jedno dieťa a BSM bolo vysporiadané ešte v roku 2002. V súčasnej dobe je proti nemu vedených viacero
exekučných konaní. Po citácii ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. namietal, že súd prvej inštancie vôbec

neprihliadal na majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov a na postoj v konaní. Za účelom zistenia
majetkových a zárobkových pomerov účastníkov súd nevykonal žiadne dôkazy. Ďalej poukázal na to,
že žalobca viackrát zmenil petit žaloby a z jeho postupu vyplýva, že sám žalobca dlhodobo nerealizoval
svoje vlastnícke právo a v podstate ani netušil, že vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam vôbec
nejaké má. Až závery znaleckých posudkov použil na úpravu petitu žaloby, na čo žalovaný poukázal už v

záverečných rečiach na pojednávaní dňa 31.1.2011. Tiet skutočnosti možno považovať za dôvod hodný
osobitného zreteľa, pre ktorý súd nemusí výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať
inak vo veci úspešnému žalovanému (zrejme mal na mysli žalobcovi, pozn. odvolacieho súdu). Napokon
žalobcovi nepriznanie trov konania nespôsobí výraznú resp. nenahraditeľnú nemajetkovú ujmu. Navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť a náhradu trov konania nepriznať a taktiež nepriznať náhradu trov štátu z

dôvodu, že sú u neho predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na odôvodnenie uznesenia súdu prvej
inštancie, ktoré si osvojuje. Nesúhlasí s odvolacou námietkou žalovaného, že žalobca menil petit a
v tejto súvislosti poukázal na uznesenie odvolacieho súdu z o dňa 28.10.2014 č.k. 20Co 5/2014-366.

Tvrdí, že nedôvodná je aj odvolacia námietka, že žalobca dlhodobo nerealizoval svoje vlastnícke právo
a v podstate ani netušil, že vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam vôbec nejaké má a v tomto smere
poukazuje na skutočnosť, že ako prvoinštančný súd, tak aj odvolací súd konštatovali, že priestory, ku
ktorým žalobca žiadal určiť vlastnícke právo „až do 31.5.2003 spravovala spoločnosť Prešov REALs.r.o., ktorej zriaďovateľom a jediným spoločníkom je žalobca“. V tejto súvislosti zdôraznil, že žaloba
bola na súd doručená dňa 14.1.2005, t.j. ihneď po tom, čo žalovaný s priestormi začal robiť „poriadky“.
Ešte pred podaním žaloby sa žalobca pokúšal o zmierne vyriešenie sporu, ale bezvýsledne. Žalovaný

od samotného počiatku neuznával vlastnícke právo žalobcu, dokonca sa bránil tým, že vlastnícke
právo vydržal a práve vzhľadom na postoj žalovaného v konaní bolo potrebné dôkazmi vyvrátiť obranu
žalovaného. Nakoniec žalovaný podal proti prvoinštančnému rozsudku odvolanie. Súd prvej inštancie
konštatoval, že u žalovaného nezistil dôvody na oslobodenie do platenia súdneho poplatku. K tomuto
žalobca uviedol, že podľa jeho vedomostí bol žalovaný vlastníkom viacerých nehnuteľností, ktoré

následne so ziskom odpredal. Aj spornú nehnuteľnosť kúpil v dražbe, prenajímal a zrejme následne
predal. Nie je zrejmé, prečo by mal žalobca niesť prípadné dôsledky nezodpovedného podnikania
žalovaného. Žalovaný je v konaní zastúpený advokátom, ktorý ho zastupuje za odmenu a pre tento
prípad už zrejme neplatí, že žalovaný nemá dostatok finančných prostriedkov na platenie vlastného
zástupcu. Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku ako vecne správne potvrdiť a žiada priznať
mu trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu v sume

124,84 eur.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný
od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalovaným v zmysle § ustanovení 378 a
nasl. CSP, riadiac sa tým, že

a. podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
b. podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Odvolací súd tak prejednal podané odvolanie zodpovedajúco ustanoveniu § 385 ods.1 CSP bez
nariadenia pojednávania. Po takomto preskúmaní podaného odvolania, napadnutého uznesenia a
konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania (dňa 30.11.2015) v zmysle

ustanovenia § 142 ods. 1 a § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.6.2016 - ďalej
len „O.s.p.“. Preto odvolací súd skúmal, či súd prvej inštancie postupoval pri svojom rozhodnutí v súlade
so zákonnými ustanoveniami účinnými v čase jeho rozhodnutia t.j. 30.11.2015.

11. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

12. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkovi právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

13. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

14. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

15. Rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 9C/10/2005-297 zo dňa 21.2.2011 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom zo dňa 14.12.2011 č.k. 9C/10/2005-3252 a v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č.k.

9Co/16/2012-33 zo dňa 16.1.2013 bolo žalobe žalobcu v merite veci, pokiaľ sa domáhal určenia
vlastníckeho a spoluvlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam, v celom rozsahu vyhovené.

16. V otázke náhrady trov konania súd prvej inštancie podriadil ich režim § 142 ods. 1 O.s.p., keďže
žalobca mal vo veci plný úspech, čím mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania potrebných na

účelné uplatnenie svojho práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.

17. Žalovaný sa podaným odvolaním domáha aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. pre nepriznanie
náhrady trov v konaní úspešnému žalobcovi.18. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. plynie, že sporové konanie sa riadi
zásadou úspechu, t.j. úspešná strana má právo na náhradu trov konania voči strane, ktorá úspech vo

veci nemala. Výnimku z tejto zásady predstavuje ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.

19. Použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok
konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal ináč právo na náhradu
trov konania. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné

predpoklady na priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov
neprizná. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa,
posudzované ako na strane toho, komu má byť náhrada trov priznaná, tak aj na strane účastníka,
ktorý by bol ináč povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa
sa prihliada predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj ďalšie pomery všetkých účastníkov,
okolnosti podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov v

konaní, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania ako na povinnú, tak aj oprávnenú
stranu z titulu práva na náhradu trov konania. Uvedené ustanovenie dáva súdu možnosť prihliadnuť
pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho konania na osobitosti jednotlivých prípadov a má slúžiť k
odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

20. Nárok na náhradu trov konania úspešnej strany v spore je pritom súčasťou základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. V čl. 46 ods. 1 Ústavy sa zaručuje základné právo na súdnu a
inú právnu ochranu. Aj zákonná úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom
súdnom poriadku (rovnako aj v súčasnosti účinnom Civilnom sporovom poriadku) určuje, či je základné
právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 Ústavy).

Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto
vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na to, aby
nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v
dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že bol v spore úspešný, a to bez zreteľa na
jeho postavenie v spore.

21. Po preskúmaní obsahu spisu a žalovaným uvedených odvolacích dôvodov odvolací súd nezistil
existenciu takých dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 150 ods.
1 O.s.p., ani aktuálneho ustanovenia § 257 CSP.

22. Dôvody uvádzané žalovaným v podanom odvolaní t.j. skutočnosť, že je nemajetný a nezamestnaný
- v súčasnej dobe nevykonáva podnikateľskú činnosť, a že sú vedené proti nemu viaceré exekučné
konania, nie sú relevantnými dôvodmi pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ani aktuálneho
ustanovenia § 257 CSP. Žalovaný síce poukazuje na to, že v súčasnej dobe podnikateľskú činnosť
nevykonáva, avšak netvrdí, že je nezamestnaný - evidovaný na úrade práce. Žalovaný nepreukázal a

ani netvrdí, že nemá možnosť zamestnať sa a ani neuvádza obmedzenia, ktoré by mu bránili pokračovať
v podnikateľskej činnosti resp. zamestnať sa a získať tak zdroj príjmov, ktorý by zlepšil jeho majetkové
a zárobkové pomery. Za danej situácie preto nemožno, v súčasných pomeroch žalovaného, zhliadnuť
také dôvody hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy
konania výnimočne prihliadnuť. Rovnako nie je takým dôvodom, odôvodňujúcim aplikáciu použitia §

150 ods. 1 O.s.p. či § 257 CSP ani skutočnosť, že žalobca zmenil petit žaloby. Na zmenu petitu
má žalobca dispozičné právo a jeho realizácia nie je dôvodom na nepriznanie mu náhrady trov
konania, ak bol napokon v konaní úspešný v celom rozsahu. Z obsahu spisu napokon vyplýva, že
žalobcovi v konaní išlo o určenie jeho vlastníctva k nebytovým priestorom a k tomu prislúchajúceho
podielového spoluvlastníctva na spoločných častiach a zariadeniach stavby, v ktorej sa nebytové

priestory nachádzajú i spoluvlastníctva ku pozemku, na ktorom sa táto stavba nachádza. Výška tohto
spoluvlastníckeho podielu bola ustálená znaleckým dokazovaním v priebehu tohto konania. S tým
napokon súviseli aj úpravy žalobného petitu. Túto skutočnosť preto nemožno vyhodnotiť za takú, ktorá
by mala za následok nepriznanie náhrady trov žalobcovi.

23. K zdôrazňovanej výnimočnosti použitia § 150 ods. 1 O.s.p., či § 257 CSP odvolací súd navyše
uvádza, že rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 150 O.s.p. či § 257 CSP by mohlo v
značnej miere zasiahnuť do majetkových pomerov žalobcu, ktorý by musel všetky trovy svojho konania
znášať sám aj napriek úspechu v spore, čím by mohlo dôjsť k porušeniu základného práva na súdnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej
vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

24. S poukazom na uvedené správne súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť
žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 4.348,65 eur ako účelne
vynaložených nákladov spojených s realizáciou jednotlivých úkonov právnej služby žalobcu, a z iných
trov vo výške 1.244,77 eur, ako aj k povinnosti nahradiť trovy štátu vo výške 460,21 eur.

25. Žalovaný v podanom odvolaní nenamietal výšku súdom priznaných trov, ani jednotlivé úkony právnej
služby, za ktoré bola odmena priznaná. Preto odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania,
nemal dôvod a ani oprávnenie výšku týchto trov, určených súdom prvej inštancie, preskúmavať (§
379, 380 ods. 1 CSP). Tu treba poukázať i na to, že súd prvej inštancie správne zodpovedajúco §
151 ods. 1 O.s.p. rešpektoval výšku tarifnej odmeny uvedenej v návrhu na priznanie náhrady trov.
Súdna prax sa už pritom zjednotila i v tom, že pri priznávaní odmeny advokáta v sporoch o určenie

vlastníctva treba vychádzať z oceniteľného predmetu konania (§ 9 ods. 1, § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004
Z.z.) a nie postupom podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. (viď napr. Nálezy ÚS SR II.ÚS 583/2013-31,
II.ÚS 478/2014-28, rozhodnutie NS SR 7MCdo/10/2012 z 15.11.2012, 3Cdo/58/2012, 1Cdo/175/2008,
7Cdo/54/2014 i ďalšie). V danej veci advokát žalobcu vychádzal pri účtovaní tarifnej odmeny z nižšej
hodnoty sporu, než bola ustálená v konaní.

26. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako
vecne správne.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v

spojení s § 396 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, právo na náhradu trov odvolacieho
konania tak patrí žalobcovi. Preto odvolací súd rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).