Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by JUDr. Robert Šorl, PhD.
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/54/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813200344
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3813200344.9
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa:
Intrum Justitia Debt Finance AG so sídlom Industriestrasse 13C, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, zastúpený
advokátom JUDr. Jánom Šoltésom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava proti odporkyni: S. N.,
narodená XX.X.XXXX, bytom J. XX o zaplatenie 1.824,85 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Konanie sa sčasti z a s t a v u j e tak, že súd bude konať o návrhu, ktorým sa navrhovateľ proti
odporkyni domáha zaplatenia 1.207,01 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z 1.257,01 eur
od 21.7.2008 do 21.3.2013 a z 1.207,01 eur od 22.3.2013 do zaplatenia.
Návrh sa z a m i e t a .
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 10.1.2013 domáhal proti odporkyni zaplatenia 1.824,85
s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne a s úrokom vo výške 0,05 % denne z 1.257,01 eur
od 21.7.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania, pričom svoj návrh zobral sčasti späť podaním
doručeným súdu dňa 6.10.2014 tak, že sa proti odporkyni domáhal zaplatenia 1.207,01 eur s úrokom z
omeškaniavovýške8,5%ročnez1.257,01eurod21.7.2008do21.3.2013az1.207,01eurod22.3.2013
dozaplateniaanáhradytrovkonania.Vzhľadomnauvedenépodaniesúdpodľa§96ods.1Občianskeho
súdneho poriadku rozhodol tak, že konanie sa sčasti zastavuje tak, že súd bude konať o návrhu, ktorým
sa navrhovateľ proti odporkyni domáha zaplatenia 1.207,01 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5%
ročne z 1.257,01 eur od 21.7.2008 do 21.3.2013 a z 1.207,01 eur od 22.3.2013 do zaplatenia. Návrh
navrhovateľ zdôvodnil tým, že jeho právny predchodca s odporkyňou uzavrel zmluvu, na základe ktorej
jej poskytol peňažné prostriedky, ktoré odporkyňa dohodnutým spôsobom nevrátila, pričom odporkyňa
svoj dlh uznala a zaviazala sa ho splatiť v splátkach, čo však doteraz neurobila.
Odporkyňa sa k doručenému návrhu nevyjadrila a na pojednávanie sa nedostavila.
Súdvykonalvšetkyúčastníkminavrhnutédôkazy,atožiadosťazmluvaoposkytnutíbezúčelovejpôžičky
(čl. 4) oznámenie o postúpení pohľadávky (čl. 7), zmluva o postúpení pohľadávok (čl. 12 - 15), prehľad
úhrad (čl. 30), všeobecné podmienky (čl. 35), prehľad obratov (čl. 62) dohoda o uznaní dlhu (čl. 63). Z
vykonaného dokazovania boli zistené nasledovné skutočnosti:
Consumer Finance Holding, a.s. uzavrela dňa 14.12.2007 s odporkyňou zmluvu o úvere, na základe
ktorej sa odporkyňa zaviazala, že tejto spoločnosti v 12 splátkach vo výške 3.936,- Sk splatných vždy
do 20. dňa mesiaca od februára 2008 do januára 2009 vráti poskytnutý úver a zaplatí úrok. Odporkyňa
navrhovateľovi nezaplatila ani jednu z dohodnutých splátok vo výške 130,65 eur, pričom Consumer
Finance Holding, a.s. dňa 20.7.2008 zmluvu s odporkyňou vypovedal a žiadal od nej zaplatenie celého
úveru vo výške 1.671,09 eur k 20.7.2008. Odporkyňa následne právneho predchodcovi navrhovateľa
zaplatila dňa 28.10.2008 232,36 eur a dňa 22.5.2009 40,- eur.Consumer Finance Holding, a.s. previedla pohľadávku proti odporkyni na Profidebt Slovakia, s.r.o. na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.9.2011. Pôvodný navrhovateľ Profidebt Slovakia
s.r.o. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.1.2014 previedol pohľadávku uplatnenú v
tomto súdnom konaní na navrhovateľa.
Odporkyňa dňa 28.2.2013 uzavrela so spoločnosťou Profidebt Slovakia s.r.o. dohodu označenú ako
dohoda o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom, v ktorej je sformulované uznanie záväzku odporkyne
voči navrhovateľovi, pričom tento záväzok je na prvej strane osobitne vyplňovaného formulára opísaný
výškou záväzku 2.975,83 eur, z čoho je na strane jednej istina 1.257,01 eur a na strane druhej
príslušenstvo a sankcie 1.718,82 eur, pričom ako právny dôvod pohľadávky je označená zmluva s
Consumer Finance Holding, a.s. č. 5058442. V dohode je uvedené, že dlh sa má splatiť v 30 mesačných
splátkach vo výške 99,20 eur splatných vždy do 20. dňa v mesiaci. Z navrhovateľom predformulovaných
podmienok dohody je zrejmé, že jej predmetom je to, aby odporkyňa uznala svoj záväzok za to, že si
s navrhovateľom dohodne splátky. Skutočnosť, že pohľadávka je premlčaná, nebola uvedená na prvej,
individuálne vypísanej strane dohody, ale v texte dvojstranových v tlačive predformulovaných zmluvných
dojednaní, konkrétne v bode 2.2., v ktorom je spomenuté, že odporkyňa si je vedomá toho, že záväzok
alebo jeho časť je podľa právnych predpisov premlčaný. Tejto formulácii však nasleduje formulácia,
podľa ktorej si je odporkyňa vedomá, že ani premlčaním záväzok alebo jeho premlčaná časť nezanikla.
Bez bližšieho vysvetlenia následkov premlčania nasleduje veta, podľa ktorej si je odporkyňa vedomá
následkov uznania premlčaného záväzku.
Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.
Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.
Podľa§407ods.1Obchodnéhozákonníkaakdlžníkpísomneuznásvojzáväzok,plynienováštvorročná
premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba
ohľadne tejto časti.
Podľa § 407 ods. 4 Obchodného zákonníka účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1
nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.
Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou uzavrel zmluvu o úvere, pričom na takúto zmluvu sa v
čase jej uzavretia vzťahovala úprava obsiahnutá v § 497 Obchodného zákonníka. Zo zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi je zrejmé, že vôľou právneho predchodcu navrhovateľa bolo poskytnúť za odplatu
peňažné prostriedky odporkyni, pričom vôľou odporkyne bolo takto na kúpu veci poskytnuté peňažné
prostriedky prijať a zaplatiť za ne dohodnutú odplatu vo forme úroku. Preto je zrejmé, že dojednania
účastníkov obsahovali všetky nevyhnutné prvky zmluvy o úvere, podľa ktorej sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v dôsledku nesplácania úveru právny predchodca
navrhovateľa zmluvu o úvere vypovedal k 20.7.2008, čo malo za následok to, že celý dlh odporkyne sastal splatným k 20.7.2008. Preto už dňa 21.7.2008 mohol právny predchodca navrhovateľa podľa § 391
ods. 1 Obchodného zákonníka uplatniť dlh proti odporkyni na súde, a preto v tento deň začala plynúť
štvorročná premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka, ktorá uplynula dňa 21.7.2012, keďže
navrhovateľ, resp. jeho právny predchodcovia vo vzťahu k odporkyni neurobili žiaden úkon, ktorý by mal
za následok prerušenie premlčacej doby.
Pôvodný navrhovateľ, na ktorého bola prevedená ešte nepremlčaná pohľadávka, odporkyňu v súvislosti
s výkonom svojho práva kontaktoval až v priebehu roka 2013 potom, ako sa pohľadávka premlčala.
Predformulovanou dohodou ponúkol za uznanie jej premlčaného záväzku „výhodu“ splátok. Je
zrejmé, že navrhovateľ proti odporkyni vykonával svoje právo tak, že si voči nej vedome uplatňoval
svoje premlčané právo vo vedomí, že odporkyňa o premlčaní záväzku nemá vedomosť tak, aby
od odporkyne dosiahol jej právny úkon s čisto formálnymi údajmi o uznaní záväzku za zrejme
bezcennú výhodu spočívajúcu v tom, že odporkyňa splní svoj dlh v splátkach. Navrhovateľ vedome
postupoval nepoctivo, keď odporkyni zamlčoval podstatnú skutočnosť, že záväzok je premlčaný. Na
tomto závere nemení nič ani to, že vo všeobecných dojednaniach dohody o uznaní záväzku sú
obsiahnuté dojednania, podľa ktorých si je odporkyňa vedomá toho, že záväzok alebo jeho časť je podľa
právnych predpisov premlčaný. Toto dojednanie nemožno považovať za dôkaz toho, že odporkyňa si
pri uzavretí dohody bola vedomá premlčania záväzku, teda toho, že súdnou cestou je záväzok voči
navrhovateľovi nevymožiteľný. Vyplýva to jednak z toho, že táto základná charakteristika záväzku nie
je obsiahnutá v jeho individualizovanom opise jasnou formuláciou vysvetľujúcou následky premlčania,
ale v zmluvných podmienkach prostredníctvom zovšeobecnení právnického jazyka s nasledujúcimi
sugestívnymi formuláciami zdôrazňujúcimi právnu bezchybnosť uplatňovaného dlhu („odporkyňa si je
vedomá, že ani premlčaním záväzok alebo jeho premlčaná časť nezanikla“). Inak povedané právny
predchodca navrhovateľa postupoval voči odporkyni vedome nepravdivo, ľsťou, a preto je výkon
jeho práva v rozpore zo zásadami poctivého obchodného styku v obchodnoprávnom, osobitne v
spotrebiteľskom vzťahu, v ktorom nemožno počítať s profesionalitou dlžníka tak, ako s ňou na rozdiel
od § 558 Občianskeho zákonníka počíta § 323 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka, ktorý pre
platné uznanie záväzku zo strany dlžníka nevyžaduje jeho vedomosť o premlčaní záväzku. Zásadne
možno konštatovať, že v osobitných obchodnoprávnych vzťahoch, v ktorých na strane dlžníka vystupuje
spotrebiteľ, nemožno priznať právnu ochranu uznania záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného
zákonníka v takom prípade, ak dlžník - spotrebiteľ nemá vedomosť o premlčaní tohto záväzku alebo keď
je takéto uznanie vylákané podsúvaním právnej bezvadnosti uplatňovanej pohľadávky. Takýto právny
úkon nenapĺňa požiadavku dodržiavania poctivého obchodného styku v osobitných spotrebiteľských
vzťahoch podľa § 265 Obchodného zákonníka a je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Preto tento právny úkon nespôsobil následky spočívajúce v tom, že by začala plynúť nová
štvorročná premlčacia doba podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že návrh je nedôvodný, keďže premlčacia doba
uplatneného práva uplynula 21.7.2012, pričom návrh bol podaný až dňa 10.1.2013, pričom úkon
odporkyne zo dňa zo dňa 28.2.2013 nespôsobil začatie plynutia novej premlčacej doby, keďže bol
neplatný pre rozpor s dobrými mravmi - zásadami poctivého obchodného styku. Preto súd návrh
navrhovateľa z dôvodu premlčania jeho práva podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov zamietol.
Vzhľadom na zamietnutie návrhu súd o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku tak, že náhradu trov konania procesne neúspešnému navrhovateľovi
nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.