Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 26, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615203308
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615203308.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcov: 1/
I. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. P. XXX, 2/ X. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. P. XXX, žalovaná
2/ zastúpená žalobcom 1/ ako splnomocneným zástupcom, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa,
a. s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpená splnomocneným zástupcom
Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s. r. o., so sídlom Košice - mestská časť Staré
Mesto, Bočná 10, IČO: 36 863 017, 2/ JUDr. I. E., advokát so sídlom J., T. X, o zaplatenie 298,98 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.

6C/119/2015-37 zo dňa 20. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd návrh v časti o zaplatenie 298,98 eur s úrokmi
z omeškania 20 % mesačne od roku 2010 do zaplatenia zamietol a vo výroku o trovách konania,
potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalovaní 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 6C/119/2015-37 zo dňa 20. 10. 2015 žalobu žalobcov
o zaplatenie 298,98 eur s úrokmi z omeškania 20 % mesačne od roku 2010 do zaplatenia zamietol;
konanie v časti o priznanie nemajetkovej ujmy 59.796,- eur zastavil a stranám konania náhradu trov
konania nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ sa návrhom doručeným súdu dňa 24. 04. 2015 domáhali
voči žalovaným 1/, 2/ zaplatenia sumy 472,11 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 20 % za každý
začatý deň až do zaplatenia a penálov z omeškania vo výške 0,19 %, alternatívne odškodnenia pre

každého z nich vo výške 20 000,-eur, t. j. spolu 40.000,-eur. Následne po výzve súdu v zmysle § 43 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy 298,98
eur s úrokmi z omeškania 20 % denne a nemajetkovej ujmy vo výške 59.796,-eur. Na pojednávaní dňa
01. 10. 2015 žalobcovia doplnili, že úrok z omeškania žiadajú od roku 2010, v časti nemajetkovej ujmy
zobrali žalobu späť.
Citujúc ust. § 420 ods. 1, 2, § 451, § 100 ods. 1, § 101, § 106 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníkasúdžalobuvčastiozaplateniesumy298,98eursúrokomzomeškania20%mesačneodroku

2010 do zaplatenia voči žalovanému 1/ zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku. Žalobcovia
si podaným návrhom uplatnili rozdiel medzi sumou 3.839,25 eur, ktorú sa zaviazali uhradiť na základe
zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 15. 11. 2004 (na základe uvedenej zmluvy bol žalobcom
poskytnutý úver vo výške 2.655,51 eur) a celkovou výškou platieb poukázaných na úverový účet vovýške 4.138,23 eur. Nakoľko žalobcovia tvrdili, že bez právneho dôvodu vyplatili žalovanému 1/ viac, ako
bola ich povinnosť, potom uplatnením pohľadávky 298,98 eur sa domáhali voči žalovanému 1/ vydania
bezdôvodného obohatenia. Nakoľko žalovaný 1/ vzniesol námietku premlčania, súd už neskúmal, či

žalovaný 1/ na úkor žalobcov získal bezdôvodné obohatenie alebo nie. Vzhľadom k tomu, že posledná
platba na splátku úveru bola zo strany žalobcov realizovaná dňa 24. 11. 2010 a žalobcovia sa nároku
domáhali až návrhom doručeným súdu dňa 24. 04. 2015, uplynula ako subjektívna, tak aj objektívna
premlčacia doba na uplatnenie takéhoto nároku, preto nebolo možné nároku žalobcov vyhovieť. Navyše
súd poukázal na to, že žalovaný 1/ pohľadávku voči žalobcom postúpil v roku 2013 tretiemu subjektu,

spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., ktorá skutočnosť bola žalobcom dňa 23. 04. 2013 oznámená.
Žalovaný 1/ tak nebol vo veci ani vecne pasívne legitimovaný.
Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Žalobcovia
v konaní nepreukázali, v čom malo spočívať porušenie povinnosti žalovaným 2/, keď nepreukázali svoje
tvrdenie, že žalovaný 2/ kúpil splatenú pohľadávku (žalovaný 2/ ako advokát len zastupoval žalobcu v
konaní vedenom pod sp. zn. 6C/6/2014, v ktorom konaní sa spoločnosť Intrum Justitia Slovakia voči

žalobcom 1/, 2/ ako žalovaným domáhala zaplatenia sumy 472,11 eur s úrokmi z omeškania 9 % ročne
od 21. 02. 2011 do zaplatenia).
Včastiuplatnenejnáhradynemajetkovejujmysúdkonaniepodľa§96O.s.p.zastavil,atoprespäťvzatie
návrhu žalobcami 1/, 2/ v tejto časti.
Nakoľko žalovaní 1/, 2/ ako úspešné strany konania sa práva na náhradu trov konania vzdali, súd im

náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/, 2/ odvolanie, ktorým sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny spočívajúcej vo vyhovení ich
návrhu.

Uviedli, že s rozsudkom nemôžu súhlasiť, nakoľko sú tam popísané samé nezmysly. Podaným návrhom
nežiadali vrátenie sumy 472,11 eur s úrokmi z omeškania, ale sumu, ktorú preplatili na splatenie úveru zo
dňa 24. 11. 2010, kde poslednú splátku zaplatili osobne (žalobca 1/, pozn. odvolacieho súdu), nakoľko
účet už neexistoval. Žalobca 1/ po svojich prepočtoch dospel k tomu, že ak zaplatí ešte jednu splátku
vo výške 162,40 eur, bude úver splatený, ale nevedel, že je preplatený. O tom sa dozvedel až na

pojednávaní dňa 29. 04. 2014. Od tohto dátumu do podania žaloby neprešli tri roky, a teda trojročná
premlčaciadobanebolaprekročená.Pokiaľsúduviedol,žesprávnemaližalovaťIntrumJustitiaSlovakia,
s. r. o., je to len logo firmy žalovaného 2/. Namietali tiež, že žiaden z nich nepodpísal doručenku
preukazujúcu doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky uvedenej spoločnosti.

3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a
žalobcov 1/, 2/ zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania.
Poukázal na to, že žalobcovia neuniesli bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno vo vzťahu k
uplatnenému nároku. Netvrdia, ktorý z nich, kedy a koľko zaplatil na poskytnutý úver, ani neuvádzajú
žiadne skutkové okolnosti, z ktorých by mohol, čo i len teoreticky, vyplývať záver, že išlo o plnenie bez

právnehodôvodu,resp.plneniezprávnehodôvodu,ktorýodpadol.Nepreukázalitaksplneniezákonných
predpokladov bezdôvodného obohatenia. Aj keby žalobcom vznikla akákoľvek pohľadávka z titulu
bezdôvodného obohatenia, táto by bola premlčaná, z ktorého dôvodu vzniesol i námietku premlčania.
Nemôže obstáť ani odvolanie žalobcov proti druhému výroku napadnutého rozsudku o zastavení
konania v časti nemajetkovej ujmy, keď čiastočné zastavenie konania bolo výsledkom výslovného

prejavu vôle žalobcov v podobe čiastočného späťvzatia žaloby, s ktorým vyslovili súhlas.

4. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.

5. Žalobcovia 1/, 2/ po doručení vyjadrenia žalovaného 1/ predložili súdu vyjadrenie, v ktorom opätovne

poukázali na preplatenie úveru poskytnutého žalovaným 1/. K tvrdeniu žalovaného o nepreukázaní kto
úver zaplatil, je zrejmé, že tento bol zaplatený z účtu, ktorý bol v Slovenskej sporiteľni a po jeho zrušení v
roku 2010 úver zaplatili v hotovosti vo výške 162,40 eur. Uviedli tiež, že nie je pravda, že sa vzdali v časti
opriznanienemajetkovejujmy,nakoľkoimsudkyňapovedala,ženemôžužalovaťonáhraduškody,ktorá
im vznikla preplatkom na úvere a aj nemajetkovú ujmu, a že sa jedného musia vzdať, pričom je lepšie

ak sa vzdajú nemajetkovej ujmy, nakoľko táto je nepremlčateľná a môžu o ňu požiadať kedykoľvek.

6. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinného od 01. 07. 2016, bol povinný prisvojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 30. 06. 2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

(§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol a vo výroku o trovách
konania podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko aj odôvodnenie

písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací
súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne
odkazuje. Odvolacie námietky žalobcov vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej

vecnej legitimácie žalovaného 2/, keď v konaní žalobcovia nepreukázali, že by sa na ich úkor
bezdôvodne obohatil. Je zrejmé, že žalovaný 2/ vo vzťahu k žalobcom nevystupoval vo vlastnom
mene, ale len ako splnomocnený zástupca veriteľov žalobcov. Žalobcovia ani nepreukázali, že by
žalovanému 2/ vyplatili akúkoľvek finančnú sumu. Rovnako však žalobcovia nepreukázali ani pasívnu
vecnú legitimáciu žalovaného 1/, keď v konaní bolo preukázané, že žalovaný 1/ pohľadávku voči

žalobcom postúpil spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., Bratislava. I keď žalobcovia namietali
svoj podpis na doručenke preukazujúcej doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky, na pojednávaní
dňa 20. 10. 2015 potvrdili, že oznámenie postúpenia im bolo doručené, pričom uvedený listinný dôkaz
sami predložili súdu.

10. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcov aj vo vzťahu k posúdeniu premlčania
súdom prvej inštancie. Pokiaľ žalobcovia namietali, že o preplatení úveru sa dozvedeli na pojednávaní
dňa 29. 04. 2014 vo veci vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6C/6/2014, odkedy
do podania žaloby neuplynuli 3 roky, a teda uplatnený nárok nie je premlčaný, odvolací súd uvádza,
že v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčuje

v subjektívnej 2-ročnej a objektívnej 3-ročnej, resp. 10-ročnej (v prípade úmyselného obohatenia sa)
premlčacej dobe. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa
oprávnený subjekt v konkrétnom prípade dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného
obohatenia a kto ho získal, pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih,
kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Subjektívna premlčacia doba je pritom limitovaná objektívnou

premlčacou dobou, t. j. subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej
doby. V prejednávanej veci k vzniku bezdôvodného obohatenia malo dôjsť najneskôr dňa 24. 11.
2010, kedy žalobcovia zaplatili poslednú splátku úveru vo výške 162,40 eur a týmto dňom teda začala
plynúť objektívna 3-ročná premlčacia doba (keďže v konaní nebolo preukázané, že by k prípadnému
bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť úmyselne), ktorá uplynula dňom 24. 11. 2013. Z uvedeného je

zrejmé,ževčasepodaniažaloby,t.j.dňa24.04.2015boloužprávožalobcovnavydaniebezdôvodného
obohatenia premlčané (bez ohľadu na to kedy sa žalobcovia o vzniku bezdôvodného obohatenia
dozvedeli) a ak zo strany žalovaného 1/ bola vznesená námietka premlčania, táto bola vznesená
dôvodne.

11. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku,
ktorým súd návrh žalobcov zamietol, vrátane výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.

12. Výroku, ktorým súd konanie v časti nemajetkovej ujmy zastavil sa odvolací súd nedotkol, keďže
tento nebol odvolaním žalobcov napadnutý. I keď žalobcovia odvolanie označili ako „Odvolanie proti

rozsudku Okresného súdu zo dňa 30. 11. 2015, a to v celom rozsahu jeho znenia“, z obsahu odvolania
vyplýva, že odvolanie smerovalo len proti výroku, ktorým súd ich návrh zamietol. Z odvolania nevyplýva,
že by toto smerovalo aj proti výroku o zastavení konania v časti nemajetkovej ujmy, keď vo vzťahu k
tomuto výroku žalobcovia neuviedli žiadne odvolacie námietky a v odvolaní (vrátane jeho doplnenia) saopätovne domáhali len vrátenia „preplatenej“ časti úveru vo výške 298,98 eur. Vzhľadom na uvedené
súd odvolanie žalobcov, vychádzajúc z ust. čl. 11 ods. 1, § 124 ods. 1 C. s. p. (v čase podania odvolania
obdobne § 41 ods. 2 O. s. p.), považoval za odvolanie podané len čo do výroku o zamietnutí návrhu

žalobcov v časti o zaplatenie sumy 298,98 eur s úrokmi z omeškania 20 % mesačne od roku 2010 do
zaplatenia, od ktorého výroku je závislý výrok o trovách konania.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalovaní, a to v celom rozsahu,

preto im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)