Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/364/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233784
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112233784.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská
republika, v jej mene koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava,
o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 6C/260/2012-72 zo dňa 13. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby bol odporca zaviazaný
zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 440,- eur zamietol
(v poradí I. výrok) a odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal (v poradí II. výrok).

V odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhom sa navrhovateľ domáhal vydania rozsudku, ktorým by
odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,- eur a z titulu
nemajetkovej ujmy sumu 440,- eur a nahradiť mu trovy konania.
Ďalej v odôvodnení uviedol, že na pojednávanie dňa 13.12.2013 sa účastníci konania, ani
právny zástupca navrhovateľa nedostavili. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi
navrhovateľa riadne a včas doručené. Právny zástupca navrhovateľa do začatia pojednávania svoju
neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. V súlade s ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“) vec prejednal a o nej rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.
Z pripojeného spisu sp. zn. 24Er/2623/2008 zistil, že dňa 06.08.2009 doručil súdny exekútor žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., č. k. SR 01666/09 zo dňa 27.05.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 08.06.2009 a vykonateľnosť 11.06.2009. Okresný súd ďalej uviedol, že vyzval Stály
rozhodcovský súd na zapožičanie jeho spisu, príp. zaslanie jeho fotokópie a po urgencii ho predložil
dňa 22.02.2010. Okresný súd Žilina vydal poverenie súdnemu exekútorovi dňa 13.01.2010, pričom dňa
25.06.2010 súdny exekútor vrátil poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučné konanie
skončilo vymožením pohľadávky navrhovateľa s príslušenstvom a trovami konania.
Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia citujúc viaceré ustanovenia zák. č. 514/2003 Z. z. uviedol, že
exekučný súd (formálne vzaté a vychádzajúc izolovane z ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.) sa
dopustil nesprávneho úradného postupu. V ďalšej časti odôvodnenia sa zaoberal naplnením ďalších

predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Čo
sa týka navrhovateľom tvrdenej majetkovej škody okresný súd konštatoval, že vznik škody (majetkovej
ujmy) nepreukázal. V tomto smere nemohol vychádzať z navrhovateľom tvrdených celkových nákladov
na správu jeho pohľadávok prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, na udržiavanie a
správu informačného systému a iné navrhovateľom tvrdené výdavky. Naviac navrhovateľ v konaní
ani nekonkretizoval, ktoré z ním tvrdených nákladov v súvislosti s prejednávanou vecou vynaložil.
Navrhovateľ teda neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p.
zaťažovalo na preukázanie vzniku ním tvrdenej škody. Vo vzťahu k navrhovateľom tvrdenej nemajetkovej
ujme okresný súd poukázal na znenie ust. § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. V kontexte s vyššie
označeným ustanovením zákona poukázal na skutočnosť, že 15-dňová lehota podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010 nezbavovala exekučný súd povinnosti preskúmať
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul,
či tieto nie sú v rozpore so zákonom. Uvedený prieskum je však ťažko vykonať, len na základe
predloženého exekučného titulu v tak krátkej lehote, ako je lehota 15 dní. Zároveň poznamenal, že
rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená charakterom, ako aj právnou a faktickou
zložitosťou prejednávanej veci, správaním účastníkov súdneho konania a napokon činnosťou, resp.
súčinnosťou štátnych a iných orgánov, ktoré sa zúčastňujú na súdnom konaní. V ďalšom vývoji právnej
úpravy exekučného práva sa to prejavilo v tom, že novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.06.2010
bolo novelizované ust. § 44 ods. 2, v zmysle ktorého sa už 15-dňová lehota nevzťahuje na prípady, ak
ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku. Nakoniec okresný súd poukázal
v odôvodnení i na skutočnosť, že nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy a automaticky
za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, musí ísť o významné
prieťahy, ako to už uviedol Ústavný súd SR vo viacerých rozhodnutiach (I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00). Bez
významu nie je ani skutočnosť, že ešte pred podaním návrhu v prejednávanej veci došlo k uspokojeniu
pohľadávky navrhovateľa čomu nasvedčuje skutočnosť, že súdny exekútor listom zo dňa 13.06.2010
vrátil exekučnému súdu poverenie z dôvodu vymoženia pohľadávky navrhovateľa. Z uvedených dôvodov
vyhodnotil návrh navrhovateľa aj v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ako nedôvodný.
O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie.
Podstata jeho odvolacích námietok spočívala v tvrdení, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2
písm. a/, v spojení § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.), b/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s.
p. - rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení § 221 ods. 1 písm. g/ O. s. p.), c/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2
písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.), d/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2
písm. c/ O. s. p.), e/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomným
vyjadrením odporcu k žalobe a toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej.
Tiež uviedol, že nebol oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom
spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť sa vyjadriť. Ďalej tvrdil, že nebol oboznámený s
obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť
dôkazy na podporu svojich tvrdení. Dodal, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je
z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.
Navrhovateľ uskutočnil podanie obsiahnuté v texte návrhu, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na
prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v
označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa
a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj
preto (okrem dôvodov označených v návrhu), že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou
rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. V závere
odvolania uviedol, že sa súd dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom namietané
lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu
nenasvedčujú, a že navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup v konaní bol jednoznačne
preukázaný.

Vzhľadom na uvedené žiadal, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu
na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p.
preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po
preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s.
p.), podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.
2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných
bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

Námietku, že navrhovateľ uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená je potrebné vylúčil, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú,
nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj zo spisového materiálu (č. l. 10)
vyplýva, že navrhovateľ nepodal námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O. s. p. Ako už bolo uvedené,
Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 9NcC/233/2013-18 zo dňa 19.02.2013 rozhodol o nevylúčení
konajúceho sudcu z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku navrhovateľa, že nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a tvrdení a že nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Odvolací súd konštatuje, že za situácie, keď
boli v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. splnené všetky podmienky na prejednanie veci bez prítomnosti
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a pokiaľ okresný súd na nariadenom pojednávaní dôkaz vykonal,
neodňal tým navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti (v dôsledku toho, že
sa na pojednávanie nedostavil sám, ani jeho právny zástupca) sám zbavil. Námietka navrhovateľa, že
okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z tvrdení odporcu, ku ktorým nemal možnosť vyjadriť sa,
je účelová. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd svoje rozhodnutie založil
na skutočnostiach zistených z exekučného spisu a na právnych záveroch o nenaplnení podmienok pre
vznik nároku navrhovateľa na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Ako vyplýva z odôvodnenia
písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku, okresný súd podrobne uviedol skutkové závery a svoje
právne úvahy vo vzťahu k prejednávanej veci, s ktorými závermi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil. Nakoľko sa okresný súd dôsledne vysporiadal i s otázkami tvrdenej majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

Odporcovi nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnil, resp. v tomto
smere nepodal žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .