Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 20, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoPr/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814222851
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814222851.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcu: R. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W., V. XXX/XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr.
Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Čadca, Potočná 2835/1A proti žalovanému F. L. L., s.r.o., IČO:
36 006 131, so sídlom W., N. XXX/XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou KLIMKO&PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Gro¨sslingova 51, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. marca 2015, č.
k. 14Cpr/3/2014-73, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievyhovelžalobeaurčil,žeokamžitéskončeniepracovného
pomeru zo dňa 10. 11. 2014 je neplatné (výrok I), ďalej určil, že pracovný pomer trvá (výrok II)
a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi náhradu trov konania (výrok III). Rozhodol tak o žalobe,
ktorou sa žalobca domáhal uvedených určení, pričom vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca
je zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 12. 11. 2011 a dňa 23. 10. 2012

utrpel žalobca pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol práceneschopný až do 3. 11. 2014. Súd prvej
inštancie mal za preukázané, že žalobca sa po skončení práceneschopnosti 4. 11. 2014 necítil dobre a
telefonicky toto oznámil na personálne oddelenie žalovaného s tým, že v tento deň do práce nepríde.
Zamestnankyňa žalovaného mala oznámiť, že nadriadený nie je prítomný, a že nevedia čo s ním.
Žalobca súčasne oznámil, že ešte nemá ukončené liečenie, a že sa na pracovisko dostaví až dňa 7. 11.
2014, čo aj urobil. Vtedy mu malo byť oznámené, že nadriadený tam stále nie je, preto to budú brať tak
že od 4. 11. 2014 bude mať žalobca dovolenku. Žiaden doklad o dovolenke však vypísaný a podpísaný

nebol. Dňa 10. 11. 2014 potom žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer, pričom ako
dôvod uviedol neprítomnosť žalobcu na pracovisku bez ospravedlnenia v dňoch 4., 5. a 6. 11. 2014.
Na základe právneho posúdenia podľa § 68 ods. 1 zákonníka práce súd prvej inštancie konštatoval,
že neospravedlnená neprítomnosť na pracovisku je porušením pracovnej disciplíny spôsobilým aj pre
okamžité skončenie pracovného pomeru, no v danom prípade bolo potrebné vziať do úvahy špecifické
okolnosti veci. Podľa súdu prvej inštancie žalobca po skončení práceneschopnosti riešil vzniknutú
situáciu primerane a nemožno mu pripísať úmyselné zavinenie pri porušení pracovnej disciplíny. Bolo

potrebné vziať do úvahy aj prístup žalovaného, ktorý zjavne nebol pripravený na návrat žalobcu do
zamestnania po skončení jeho dlhodobej práceneschopnosti. Žalobca podľa súdu prvej inštancie konal
v dobrej viere, keď akceptoval oznámenie, že jeho neprítomnosť bude posudzovaná ako čerpanie
dovolenky. Konanie žalobcu preto nemožno hodnotiť ako úmyselné neplnenie pracovných povinností.Podľasúduprvejinštancienebolovdanomprípadedôvodnékonštatovaťvzmysle§79ods.1zákonníka
práce, že nie je možné od žalovaného spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie žalobcu, a pretože
žalobca na ďalšom prideľovaní práce trval a nebolo preukázané, že by žalovaný žalobcu zamestnávať

nemohol, určil súd prvej inštancie, že pracovný pomer medzi účastníkmi naďalej trvá. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a plne úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal nesprávne skutkové

zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Vzhľadom na to, že od 4. 11. 2014 bol žalobca
práceschopný, nebolo od tohto dňa možné ospravedlniť jeho neprítomnosť na pracovisku v zmysle
ustanovenia § 140 ods. 1 zákonníka práce a žalobca bol povinný sa na pracovisko dostaviť. Nesplnenie
tejto povinnosti aj v nasledujúcich dňoch bolo porušením pracovnej disciplíny. Pokiaľ sa žalobca necítil
úplne zdravý, nepostupoval správne, keď súhlasil s ukončením práceneschopnosti a jeho subjektívny
pocit nie je možné vyhodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť pri hodnotení neprítomnosti na pracovisku. V

konaníbolopreukázané,ženavrhovateľnemalvdňoch4.,5.a6.11.2014schválenéčerpaniedovolenky
a ani o dovolenku nepožiadal. V konaní žalovaný poprel telefonát žalobcu s personálnym oddelením a
jeho uskutočnenie nebolo v konaní preukázané. Keďže žalovaný neurčil žalobcovi čerpanie dovolenky,
bolo jeho povinnosťou dostaviť sa do práce a pracovať. Jej nesplnenie je potrebné kvalifikovať ako
závažné porušenie pracovnej disciplíny. Rovnako žalobca žiadnym spôsobom neoznámil žalovanému,

že bude podstupovať ďalšie vyšetrenia, pričom preukázať zamestnávateľovi prekážku v práci patrí k
základným povinnostiam zamestnanca. Súd prvej inštancie prijal nesprávne skutkové zistenia ohľadom
komunikácie účastníkov dňa 4. 11. 2014, ku ktorej v skutočnosti vôbec nedošlo a tiež nezodpovedá
skutočnosti, že žalovaný nebol pripravený na návrat žalobcu do práce po skončení jeho dlhodobej
práceneschopnosti. Vzhľadom na uvedené v posúdil súd prvej inštancie nesprávne mieru závažnosti

porušenia pracovnej disciplíny ktoré spočívalo v trojdňovej neospravedlnenej neprítomnosti žalobcu
v práci, a preto je dôvodné odvolaniu vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že súd žalobu
zamietne.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázal na výnimočnosť

okamžitého skončenia pracovného pomeru a na skutočnosť, že v prípade žalobcu neboli splnené
podmienky pre tento spôsob skončenia pracovného pomeru.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec: a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b)
porušil závažne pracovnú disciplínu.

6. Zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď neprijal
argumentáciu žalovaného, že konanie žalobcu je závažným porušením pracovnej disciplíny, a teda
spôsobilým dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného
pomeru je v kontexte zákonníka práce najradikálnejším ukončením tohto zmluvného vzťahu a ako

vyplýva z ustanovenia § 68 ods. 1 Zákonníka práce, je výnimočným opatrením. V tomto duchu je potom
potrebné vykladať obsah pojmu závažné porušenie pracovnej disciplíny a považovať zaň skutočne
krajne nežiaduce konanie zamestnanca. Pri výklade tohto pojmu je potrebné prihliadať aj na ďalší z
možných zákonných dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to právoplatné odsúdenie
pre úmyselný trestný čin podľa písm. a) citovaného ustanovenia. Pokiaľ s právoplatným odsúdením pre

úmyselný trestný čin spája Zákonník práce rovnaký dôsledok ako so závažným porušením pracovnej
disciplíny v podobe možnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, musia aj oba uvedené
predpoklady takéhoto ukončenia pracovného pomeru mať porovnateľný obsah čo do miery závažnosti.
V celom rozsahu možných porušení povinností zamestnancami sú obe skutkové podstaty okamžitého
skončenia pracovného pomeru najzávažnejším možným.

7. Principiálne je možné stotožniť sa so žalovaným, že opakovaná neospravedlnená neprítomnosť
na pracovisku predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny. V každom jednotlivom prípade je
však potrebné zohľadniť individuálne okolnosti prípadu. V posudzovanej veci práve tieto individuálneokolnosti prípadu umožňujú prijať záver, že ani neospravedlnená absencia žalobcu na pracovisku v
trvaní troch dní nepredstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny z jeho strany. Významná je tu
skutočnosť, že bezprostredne pred touto absenciou bol žalobca cca 2 roky práceneschopný. Nejednalo

sa teda o zamestnanca, ktorý bez riadneho ospravedlnenia náhle vypadne z bežiaceho pracovného
procesu a spôsobí tak zamestnávateľovi komplikácie so zabezpečením riadneho chodu pracoviska, či
dokonca škodu. Pri dvojročnom výpadku zamestnanca je dôvodné predpokladať, že sa zamestnávateľ
takejto dlhodobej situácii prispôsobil tak, aby výpadok nahradil. Vzhľadom na to nie je nenastúpenie
zamestnanca do práce v ďalších troch dňoch nasledujúcich po dvojročnej ospravedlnenej absencii

spôsobilé privodiť zamestnávateľovi komplikácie so zabezpečením chodu pracoviska a ani škodu. O to
viac v prípade, keď nie je návrat zamestnanca v konkrétnom čase vopred predpokladaný. (Vedomosť o
predpokladanom nástupe žalobcu do práce po PN žalovaný v konaní netvrdil.)

8. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu nemali dopady neospravedlnenej trojdňovej absencie
žalobcu žiaden významný negatívny dopad na žalovaného ako zamestnávateľa, a to ani len potenciálny.

Žiadne tvrdenia v tomto smere žalovaný v konaní neprezentoval. V dôsledku zanedbateľného
negatívneho dopadu na zamestnávateľa sa nemohlo jednať o závažné porušenie pracovnej disciplíny
a okamžité skončenie pracovného pomeru z tohto dôvodu tak nebolo prípustné.

9. V danej situácii nebolo okamžité skončenie pracovného pomeru dôvodné pre svoju neprimeranosť

vzniknutej situácii, a to aj v prípade, keď by žalobca skutočne nekomunikoval s personálnym oddelením
žalovaného, ako to tvrdí žalovaný. Preto nie je skutočnosť, či k tejto komunikácii došlo, významná pre
rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na to nie sú významné odvolaním namietané skutkové zistenia a ich
správnosťou sa preto odvolací súd nezaoberal.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Z dôvodu plného úspechu žalobcu v odvolacom konaní patrí žalobcovi
v plnom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).