Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, August 30, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8T/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010490
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3116010490.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci proti obvinenému O. L., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom X. nad
O., B. N. XXX/XX, pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona, samosudcom
JUDr. Mariánom Manduchom v Trenčíne dňa 30.08.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku s poukazom na § 214 odsek 1 Trestného poriadku
sa trestná vec obvineného O. L., nar. XX.XX.XXXX pre skutok,

hoci mu bola dňa 07.09.2015 Obvodným oddelením Policajného zboru Dubnica nad Váhom uložená
bloková pokuta pre priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
v znení neskorších právnych predpisov, dňa 28.01.2016 v čase o 12.00 hod. v Dubnici nad Váhom v
potravinách CBA, ktoré sa nachádzajú v obchodnom dome ABC v Dubnici nad Váhom na ulici Centrum I
číslo40vobchodnejčastisalkoholomzobralzregálajednobalenievínahradnébielevhodnote1,65Eur,

vložil si ho pod zimnú bundu a následne prešiel bez zaplatenia uvedeného tovaru cez pokladničnú zónu,
pri východe z predajne bol zastavený predavačkou z predajne CBA, čím spôsobil škodu spoločnosti
CBA Slovakia, a.s., Dukelských hrdinov 2, Lučenec, IČO: 366 203 19, vo výške 1,65 Eur,

právne posúdený ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona postupuje

Okresnému úradu Trenčín - pracovisko Dubnica nad Váhom, odboru všeobecnej vnútornej správy,
pretože žalovaný skutok nie je trestný čin a iný orgán by ho mal prejednať ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 04.04.2016 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín obžalobu vedenú pod č.
2Pv/166/16/3309-7 zo dňa 04.04.2016, na obvineného O. L., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Z obsahu spisu súd zistil, že obvinený O. L. bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti majetku
podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa
dopustil dňa 07.09.2015, pre ktorý mu bola uložená bloková pokuta vo výške 30,- Eur. Súd z písomnej
správy OO PZ Dubnica nad Váhom zo dňa 18.04.2016 následne zistil, že obvinený blokovú pokutu
nezaplatenú na mieste za uvedený priestupok zaplatil dňa 09.12.2015.

Súd taktiež zistil, že obvinený sa mal dopustiť dňa 28.01.2016 ďalšieho protiprávneho konania, ktoré
spolu s vyššie uvedeným priestupkom malo napĺňať podľa podanej obžaloby znaky skutkovej podstaty
trestného činu prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona.

Podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona tohto prečinu sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa

jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.Podľa § 128 ods. 5 Tr. zákona postihnutým za obdobný čin sa na účely tohto zákona rozumie ten, komu
bola za obdobný čin uložená sankcia alebo iné opatrenie za priestupok alebo iný obdobný delikt. To
neplatí ak je uložená sankcia alebo iné opatrenie zahladené.

Podľa § 92 ods. 2 Tr. zákona ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písm. b) až l) , k zahladeniu dochádza ich vykonaním.

Podľa § 93 ods. 1 Tr. zákona ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol

odsúdený.

Podľa § 241 ods. 1 Tr. poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej
sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu postúpi
vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1 .

Podľa 214 ods. 1 Tr. poriadku prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky
vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by
mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom
konaní.

V danom prípade je súd toho názoru, že nie je možné konanie obvineného právne posúdiť ako prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona pre nenaplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty
vyššie uvedeného trestného činu, a to konkrétne pre absenciu postihnutia obvineného za obdobný čin
v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch v zmysle § 128 ods. 5 Tr. zákona.

Tak ako to vyplýva z podanej obžaloby skutkové okolnosti sú založené na tom, že obvinený O. L. sa mal
dopustiť tohto prečinu na základe toho, že došlo k naplneniu zákonných znakov prečinu krádež podľa
§ 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona a to v dôsledku priestupkovej recidívy obvineného v dobe dvanástich
mesiacov.

Je síce pravda, že obvinený sa dopustil v posledných dvanástich mesiacoch obdobného činu (priestupok
zo dňa 07.09.2015) ako toho, ktorý sa mu kladie v tomto konaní za vinu, avšak podľa názoru súdu na
daný priestupok nie je možné prihliadnuť, pretože sa na obvineného v tomto prípade hľadí ako keby sa
priestupku nedopustil.

Nakoľko zákon o priestupkoch neupravuje inštitút zahladenia tak ako ho pozná Tr. zákon, súd v tejto
veci vychádzal z analogického použitia ustanovení Tr. zákona vo vzťahu k zákonu o priestupkoch. K
uvedenému kroku viedla súd nasledujúca úvaha.

Súd uvádza, že v právnom poriadku Slovenskej republiky je základným kritériom rozčlenenia
(klasifikácie) protiprávnych činov na priestupky a trestné činy (prečiny a zločiny) intenzita ich závažnosti,
resp. škodlivosti (z hľadiska ich účinkov). Pritom je nespochybniteľné, že ako priestupky sa v právnom
poriadku Slovenskej republiky vymedzujú také protiprávne činy (konania, resp. opomenutia), ktorých
závažnosť (škodlivosť) je nižšia ako závažnosť (škodlivosť) protiprávnych činov, ktorých skutkové

podstaty sú vymedzené v Tr. zákone, t. j. trestných činov (bližšie pozri nález Ústavného súdu SR sp.
zn. PL. ÚS 67/2007 zo dňa 06.02.2008).

Inými slovami pokiaľ by platil výklad, podľa ktorého zahladenie priestupku nie je možné, dostávala
by sa osoba páchateľa trestného činu ako činu, ktorého protispoločenská závažnosť je vyššia oproti

priestupku, z hľadiska možnosti zahladenia nepriaznivých následkov odsúdenia do výhodnejšieho
postavenia ako osoba páchateľa priestupku. Zatiaľ čo v prípade posúdenia naplnenia kvalifikovanej
skutkovej podstaty trestného činu prečinu krádeže podľa § 212 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona
(trestnoprávna recidíva) je nevyhnutné aplikovať inštitút zahladenia v zmysle Trestného zákona, javí sa
byť absurdným neaplikovať tento inštitút Trestného zákona v súvislosti s posúdením samotnej trestnosti

skutku.

V tomto smere je potrebné poukázať aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR (pozri napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/51/2011 zo dňa 22.02.2012), v zmysle ktorej treba správnedelikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov)
subsumovať do kategórie trestných obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 prvá veta Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobodách (ďalej len „Dohovor“), a teda z hľadiska zabezpečenia

zachovania jednotných právnych záruk a jednotného postupu všetkých kategórií trestných obvinení v
súlade s čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru je potrebné trestnoprávne princípy analogicky aplikovať i v
správnom trestaní, pričom trestanie za správne delikty podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za
trestné činy. Záver o možnom použití analógie Tr. zákona vo vzťahu k zákonu o priestupkoch podporuje
aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. sp. zn. 3/Sžn 68/2004, 3Sž/85/2007,

8Sžo/28/2007, 8Sžo/147/2008).

Preto podľa súdu pokiaľ relevantné právne normy správneho práva určitú otázku vôbec neriešia a výklad
nevedie k ujme účastníka (zákaz analógie v neprospech páchateľa) ani k ujme na ochrane zákonom
chráneného záujmu, bude možné použitie analógie trestného práva do správneho trestania, čím budú
zároveň zabezpečené rovnaké práva páchateľa priestupku v porovnaní s páchateľom trestného činu,

obzvlášťakvprípadepáchateľapriestupkuideomenejzávažnéprotispoločenskékonanieakovprípade
páchateľa trestného činu. Skutočnosť, že zákon o priestupkoch ani nijaký iný platný a účinný zákon
nepozná inštitút zahladenia tak nemôže byť vykladaná v neprospech obvineného.

Preto súd dospel na základe vyššie uvedeného k záveru, že na priestupok spáchaný obvineným dňa

07.09.2015 nie je možné prihliadať a to za použitia analógie ustanovení Trestného zákona o zahladení (§
92anasl.)vovzťahukzákonuopriestupkoch,nakoľkoZákonopriestupkochuvedenýinštitútzahladenia
nepozná.

V tomto konkrétnom prípade obvinený spáchal dňa 07.09.2015 priestupok proti majetku podľa § 50

ods. 1 priestupkového zákona, za čo mu bola uložená bloková pokuta, ktorú obvinený zaplatil dňa
09.12.2015.Kudeleniublokovejpokutyakosankciepodľapriestupkovéhozákonajesvojimcharakterom
najbližšia sankcia - peňažný trest podľa § 32 Tr. zákona. V zmysle § 92 ods. 2 Tr. zákona k zahladeniu
peňažného trestu dochádza jeho vykonaním (zaplatením). Aplikujúc analogicky ustanovenia o zahladení
peňažného trestu na uloženie blokovej pokuty ako sankcie v zmysle priestupkového zákona, došlo

zaplatením blokovej pokuty dňa 09.12.2015 k zahladeniu priestupku, za ktorý bola táto sankcia uložená.
V nadväznosti na to za použitia per analogiam ust. § 93 ods. 1 Tr. zákona sa na obvineného ako
páchateľa predmetného priestupku hľadí ako keby priestupkovo postihnutý nebol.

Vzhľadom k tomu, že nebola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu krádeže

podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona skutok uvedený v obžalobe spáchaný dňa 28.01.2016 nemožno
posúdiť ako trestný čin, a preto súd postupuje predmetnú vec Okresnému úradu Trenčín - pracovisko
Dubnica nad Váhom na prejedanie, nakoľko by sa mohlo jednať o priestupok.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho
oznámenia (doručenia) prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Podaná
sťažnosť má odkladný účinok.