Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 21, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/46/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611205231
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611205231.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s.,
Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, zast. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom Boženy
Nemcovej 22, Košice, proti povinnej: B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX W. o vymoženie
pohľadávkyoprávnenéhovovýške43,75Eursprísl.,vedenejpodsp.zn.EX738/11súdnymexekútorom
JUDr. Mariánom Jurinom, Exekútorský úrad so sídlom Št. Moyzesa 50, 984 01 Lučenec, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 5Er/291/2011-18 zo dňa 09. júna 2011
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 5Er/291/2011 - 18 zo dňa 09. júna 2011 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 5Er/291/2011-18 zo dňa
09. júna 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 738/11. Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C 1612/2009 zo dňa 08. marca 2010 bol vydaný v rozpore
so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval Poistnú
zmluvu uzatvorenú dňa 22. decembra 2008 medzi povinnou a právnym predchodcom oprávneného za
spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 zákona č. 40/1964 zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) s ohľadom
na povahu zmluvných strán, predmet podnikateľskej činnosti veriteľa a obsah Zmluvy. Súčasťou

predmetnej Zmluvy sú aj Všeobecné poistné podmienky, ktoré v časti XV. ako aj v osobitných zmluvných
dojednaniach ustanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami, budú riešené výlučne
predšpeciálnymsúdomvzmyslerozhodcovskéhosúdu.Zuvedenýchdôvodovexekučnýsúdpredmetný
právny vzťah posudzoval aj podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 a
nasl. OZ a aj ako vzťah, ktorý sa riadi aj Smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom nekalé podmienky sú podľa článku 6 ods. 1 a podľa

článku 3 ods. 1 Smernice také, ktoré neboli individuálne dohodnuté a medzi ktoré podľa prílohy k nej
bod 1, písm. q) patrí aj podmienka, zmyslom alebo účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi právo
alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou.
Exekučný súd preskúmaním VPP zistil, že rozhodcovská doložka, ako to vyplýva aj z ods. 2 Osobitných
zmluvných dojednaní na str. 12 VPP nebol dojednaná individuálne, nakoľko povinná nemala žiadnu

možnosť od ustanovení XV. časti VPP individuálne odstúpiť, resp. ich prejavom svojej vôle modifikovať.
Uvedenú skutočnosť ilustruje aj druhá veta 2. bodu XV. časti, v zmysle ktorej poistník svojím podpisom
so znením rozhodcovskej doložky vyjadruje „svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas“.
Vychádzajúc z ustanovení rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený koncipovaním daného
znenia rozhodcovskej doložky sledoval to, aby v prípade sporov zo Zmluvy boli tieto vždy riešené na
rozhodcovskom súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov

a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Tým došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými
stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania akoaj na svoje majetkové a zárobkové pomery sa dostal do zhoršeného postavenia. Tieto skutočnosti
vyhodnotil tak, že rozhodcovská doložka v Poistnej zmluve bola už v čase jej uzatvorenia neprijateľnou
podmienkou, a teda od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzatvárania

Zmluvy. Rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a
rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom. Exekučný
súd považoval predložený exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti
za neodstrániteľnú prekážku brániacu pri vykonávaní exekúcie, a preto podľa § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,
že odvolanie podáva z dôvodu, že napadnuté uznesenie je nezákonné z dôvodov uvedených v § 205
ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p.. Oprávnený uviedol, že arbitrážny rozsudok sp. zn. 3C/1612/2009
zo dňa 08. marca 2010 spĺňa všetky podmienky jeho formálnej aj materiálnej vykonateľnosti. Podľa

oprávneného exekučný súd vyslovil materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu, avšak neuviedol, z
akého dôvodu považuje exekučný titul za rozporný so zákonom, resp. s ktorým zákonom nie je exekučný
titul v súlade. Pokiaľ exekučný súd konštatoval, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom,
bol povinný uviesť, s ktorým konkrétnym právnym predpisom nie je exekučný titul v súlade. Oprávnený
ďalej uviedol, že arbitrážny rozsudok má v súlade s ust. § 35 v spojení s § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) a ust. § 159 O.s.p. účinky právoplatného rozsudku, ktorý
môže byť zrušený výlučne postupom podľa § 40 ZRK. Arbitrážny rozsudok je riadnym, právoplatným
a vykonateľným exekučným titulom, ktorý je záväzný pre všetky orgány vrátane exekučného súdu.
Exekučný súd nie je súdom konajúcim vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku, a teda nemá ani
oprávnenie preskúmať Arbitrážny rozsudok z hľadísk uvedených v § 40 a nasl. ZRK. Oprávnený tiež

uviedol, že právny poriadok Slovenskej republiky je plne v súlade s komunitárnym právom, taktiež
Smernica Rady 93/13/EHS v čase uzavretia rozhodcovskej doložky bola riadne transponovaná do
právneho poriadku SR, a teda vnútroštátny poriadok SR poskytoval v tom čase a aj v súčasnosti
spotrebiteľom právnu ochranu v súlade s právom EÚ. Exekučný súd preto, pokiaľ vôbec posudzoval
rozhodcovskú zmluvu z titulu jej prijateľnosti, mal ju posudzovať výlučne podľa platných slovenských

predpisov v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Podľa oprávneného rozhodcovská doložka uvedená
v časti XV. VPP je jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ
účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej doložky, a preto nie je v rozpore so zákonom, nie je v zmysle
zákona neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a je v plnom rozsahu platná. Rozhodcovská doložka nie
je neprijateľnou podmienkou ani v zmysle Smernice, nakoľko ide o individuálne dojednanú podmienku,

a tieto sa v zmysle Smernice považujú za prijateľné, a teda platné. Rozhodcovská doložka nie je
preto neprijateľnou podmienkou ani v zmysle vnútroštátneho práva ani v zmysle Smernice. Oprávnený
ďalej uviedol, že posúdenie platnosti či neplatnosti zmluvných podmienok nemôže byť predmetom
exekučného konania, a už vôbec nemôže byť vydané bez náležitého dokazovania vo veci samej, ktoré
však exekučný súd nie je oprávnený vykonávať, keďže by tým nahrádzal exekučný titul a konanie,

ktoré mu predchádzalo. Podľa oprávneného rozhodcovská doložka bola jednoznačne dohodnutá ako
individuálna zmluvná podmienka v zmysle ust. § 53 OZ, nakoľko ju mohol povinný odmietnuť bez toho,
aby malo odmietnutie osobitných dojednaní vplyv na zvyšok jeho poistného vzťahu, a preto ju nemožno
považovať za neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku podľa Občianskeho zákonníka, Smernice a
ani judikatúry ESD. Poukázal tiež na písomný charakter rozhodcovského konania. Ďalej uviedol, že

exekučný súd v tejto veci vystupuje a rozhoduje v prospech povinného bez toho, aby bolo vôbec zrejmé,
či povinný s týmto súhlasí, keďže nepodal odpor ani žalobu voči vydanému a riadne doručenému
rozhodcovskému rozsudku. Exekučný súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádzal len z listín
predložených oprávneným a nenariadil pojednávanie, čím oprávnenému odňal možnosť konať pred
súdom, vyvrátiť alebo oslabiť právny názor, ktorý je základom pre rozhodnutie súdu. Oprávnený preto

žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie
a rozhodnutie.

Dňa 05. októbra 2011 a 22. decembra 2011 boli exekučnému súdu doručené podania oprávneného,
v ktorých oprávnený predložil Rozhodnutia krajských súdov, v ktorých tieto vyhoveli odvolaniam

oprávneného s konštatovaním, že identická rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ale naopak, že ide o podmienku individuálne dojednanú a teda zákonnú podmienku
zmluvného vzťahu.Dňa 02. mája 2012 bolo doručené Krajskému súdu v Banskej Bystrici podanie oprávneného, v
ktorom doplnil dvoje odvolanie zo dňa 12. júla 2011 proti napadnutému uzneseniu exekučného súdu.
Oprávnený v uvedenom podaní uviedol, že obsahom práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces je

aj požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia po stránke skutkovej i právnej. Podľa oprávneného
nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje jeho arbitrárnosť, ktorá zakladá napr. odvolací dôvod podľa
§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. a porušenie základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s porušením práva na spravodlivý proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Príkaz oboznámiť sa

s konkrétnymi právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými za účelom zistenia nekalej povahy
konkrétnej rozhodcovskej doložky obsahuje aj spotrebiteľské právo Európskej únie. Zákon použitie
rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje. Nie každá rozhodcovská doložka je
automatickyneprijateľnouzmluvnoupodmienkou.Podľaoprávnenéhopretozáveronekalomcharaktere
rozhodcovskej doložky nevyplýva zo samotnej jej existencie, ale z konkrétnych skutkových okolností
každého jednotlivého prípadu, ktoré môžu spôsobiť, že procesné postavenie spotrebiteľa môže byť v

hrubom nepomere ku procesnému postaveniu dodávateľa. Oprávnený tiež uviedol, že poisťovňa je na
základe osobitného zákona povinná evidovať najneskôr do 01. januára 2007 pri každej poistnej zmluve
osobitný dokument v súčasnosti nazvaný ako „Informácia o podmienkach uzatvorenej poistnej zmluvy“
a tretí subjekt nezávislý od zmluvných strán poistnej zmluvy, tzv. viazaný finančný agent je povinný
pred uzatvorením poistenia bez účasti poisťovne informovať poistníka (spotrebiteľa) o podstatných

okolnostiach poistného vzťahu. Exekučný súd nedôsledne vykonával dokazovanie, a navyše bez účasti
oprávneného. Preto navrhol napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušiť a vrátiť mu vec na nové
konanie a rozhodnutie vo veci.
Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len
„O.s.p.„) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh doručený súdnemu exekútorovi dňa 01. apríla

2011 domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 43,75 Eur s úrokom vo výške 5 % ročne
zo sumy 43,75 Eur od 23. apríla 2009 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania 230,- Eur a
trov exekúcie na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vydaného Arbitrážnym súdom
Košice sp. zn. 3C/1612/2009 zo dňa 08. marca 2010, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou
právoplatnosti 29. júla 2010 a vykonateľnosti 29. júla 2010. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že

pohľadávka oprávneného vznikla z Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným
a povinnou dňa 22. decembra 2008. Oprávnený a povinná sa podľa XV. Časti bod 1 Všeobecných
poistnýchpodmienok(VPP),ktorésúsúčasťoupredmetnejPoistnejzmluvy,dohodli,ževšetkyvzájomné
spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.
Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení

neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom
rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. V bode 2 Osobitných zmluvných dojednaní č.
01/2007 k Poistnej zmluve zmluvné strany uviedli, že obaja vyjadrujú spoločne a každý zároveň svojím
podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že
sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému

konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré objektívne nemožné, právom
nedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Súdpríslušnýnavýkonrozhodnutiaaleboexekúciuzastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených
v odvolaní.

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému došiel Súdny dvor Európskej únie pri výklade
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej

len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi

podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky právoplatného rozsudku súdu, ale je nesporné, že
zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby rozhodcovský rozsudok, ktorý zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, bolo možné preskúmať aj bez podania žaloby na príslušnom súde.

Tvrdenie odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej
doložky, a teda zákonnosť exekučného titulu, nie je súladné s citovanými ustanoveniami Exekučného
poriadku a Zákona o rozhodcovskom konaní. Naopak, vyplýva z nich, že exekučný súd je povinný pred
vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti dôsledne skúmať, či sú splnené formálne
a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým exekučný súd skúma, či podklad, na

základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým
exekučnýmtitulomvzmysle§41Exekučnéhoporiadkuačisubjekty,vočiktorýmavprospechktorýchsa
má exekúcia vykonať, sú zhodné so subjektmi uvedenými v exekučnom titule, prípadne skúma, či došlo
k prechodu práva alebo povinností na inak označený subjekt v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku.
Námietka odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu

neobstojí, pretože je v zrejmom rozpore s cit. § 44 Exekučného poriadku. Takisto námietka, podľa ktorej
exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného
titulu so zákonom neobstojí. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK účinky pre účastníkov konania
ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní
podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo

zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej
zmluve.Ztohtodôvodujepreposúdenie,čisúdubolalebonebolpredloženýexekučnýtitul,nevyhnutnou
súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy
dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva
trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe

takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu
chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako
vyplýva z XV. časti bod 1 VPP, ktoré sú súčasťou Poistnej zmluvy, exekučný súd správne právne posúdil
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou skutočnosťou z
hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola

so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných poistných
podmienok vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne tak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah
predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Takto vnútená
podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľoma spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné
túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda za absolútne neplatný
právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská

zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako doložka zapracovaná do Všeobecných poistných
podmienok, ktoré sú súčasťou Poistnej zmluvy. Skutočnosť, že rozhodcovskú doložku uvedenú v XV.
Časti bod 1 VPP potvrdili oprávnený a povinná svojím podpisom aj v bode 2 Osobitných zmluvných
dojednaní č. 01/2007 k Poistnej zmluve nemá vplyv na posudzovanie, či je rozhodcovská doložka
uvedená v XV. časti VPP platná alebo nie. Rovnako z toho nevyplýva ani to, že táto rozhodcovská

doložka bola individuálne dohodnutá a že platí len v prípade, ak zmluvné strany podpíšu Osobitné
zmluvné dojednania k Poistnej zmluve. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné uzavrieť predmetnú
Zmluvubezrozhodcovskejdoložky.SpotrebiteľtedaakchceloddodávateľazískaťpredmetZmluvy,kvôli
ktorému Zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje
nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne,
rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere

osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie
sporu jednostranne určeným rozhodcom, tak ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej Poistnej
zmluvy, svojím spotrebiteľom, spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním
a konkrétnym spotrebiteľom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa v prejednávanej veci jedná o dojednanie zvyšujúce
nerovnovážnepostavenieúčastníkovzmluvytak,ževyvolávahrubýnepomervneprospechspotrebiteľa,
apretoideodojednanie,ktoréjesvojímobsahomvrozporesdobrýmimravmi.Spotrebiteľovibolvnútený
tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená
a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny, pričom nejde o

zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy. Odvolací súd poukazuje
aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV ÚS 55/2011-19 kde Ústavný súd
zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska
relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu) ako aj k postupu exekučného súdu v prípade,
že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej

zmluve.

Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia nemá vplyv
skutočnosť, že exekučný súd neaplikoval na daný zmluvný vzťah príslušný právny predpis účinný v
čase uzatvorenia Zmluvy, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na ust. § 53 ods. 4 OZ,

nakoľko znenie ust. § 53 ods. 5 OZ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, ktoré malo byť aplikované, je
totožné so znením ust. § 53 ods. 4 OZ účinného do 01. januára 2008. Odvolateľ túto skutočnosť napokon
v odvolaní ani nenamietal.

Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli

relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Uplynutím lehoty na odvolanie zaniká možnosť odvolateľa
upravovať nielen rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania. Dôvodová

správa vysvetľuje túto úpravu tým, že zákon vyčerpávajúco vypočítava prípustné odvolacie dôvody,
a preto dopĺňanie dôvodov odvolania aj po uplynutí lehoty na odvolanie je zbytočné. Na základe
uvedeného sa odvolací súd nezaoberal dôvodmi odvolania doplnenými v podaní oprávneného zo dňa
23. apríla 2012.

Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd
preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.