Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/294/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714206964
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714206964.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobkyne: X.
B., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. XXX, právne zastúpená JUDr. Milanom Hablákom,
advokátom so sídlom M. R. A. XX, XXX XX B., proti žalovaným v rade 1/: Ing. U. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XX, XXX XX S. a v rade 2/: D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX B., obaja právne
zastúpení JUDr. Miriam Podhradskou, advokátkou so sídlom A. M. XXXXX/XX, XXX XX Martin, v konaní
o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin
č.k. 21C/28/2014-242 zo dňa 03. 03. 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov, ktoré sa
nachádzajú v obci S., katastrálne územie S. a boli identifikované geometrickým plánom č. 121/2013,
ktorý dňa 28.11.2013 autorizačne overil Ing. B. I., a to pozemkov registra „C“ parcela č. 726/143 trvalé
trávne porasty o výmere 1 m2, parcela č. 726/144 ostatné plochy o výmere 79 m2, parcela č. 726/145
ostatné plochy o výmere 70 m2, parcela č. 726/146 trvalé trávne porasty o výmere 1 216 m2, parcela

č. 726/147 ostatné plochy o výmere 181 m2, parcela č. 726/148 trvalé trávne porasty o výmere 27 m2,
parcela č. 726/149 trvalé trávne porasty o výmere 721 m2, parcela č. 726/150 ostatné plochy o výmere
224 m2, parcela č. 726/151 trvalé trávne porasty o výmere 81 m2 a parcela č. 726/155 zastavané plochy
o výmere 6 m2.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dokazovaním bolo preukázané, že časť sporných
pozemkov identifikovaná geometrickým plánom č. 121/2013, ktorý autorizačne overil dňa 28.11.2013

Ing. B. I., ako duplicitné vlastníctvo, v minulosti patrila rodine Q. a tieto pozemky zdedila a nadobudla
do vlastníctva navrhovateľka X. B., rod. Q. (rozhodnutie Štátneho notárstva v Martine, č. k. D 629/87 zo
dňa 18.08.1987, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.08.1987). Časť pozemkov, ktoré sa nachádzajú
v katastrálnom území S., ktoré boli pôvodne zapísané v pozemno-knižnej vložke č. 131 ako parcela
č. 424/7, 424/8 a 417/56 a ktoré sú identifikované ako duplicitné vlastníctvo v geometrickom pláne
č. 121/213, sú v súčasnosti v evidencii nehnuteľností zapísané na meno odporcov. Bolo preukázané,
že pozemky patriace navrhovateľke, nadobudli v dôsledku nesprávneho geometrického zamerania

odporcovia, a to kúpnou zmluvou zo dňa 02.07.2014 a následne aj kúpnou zmluvou zo dňa 24.11.2009.
V danom prípade súd rozhodol podľa všeobecne platnej zásady súkromného práva, že „nikto nemôže
na iného previesť viac práv, než má sám“. Odporcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo od
predávajúcich W. W. a X. W., pretože títo neboli v rozsahu určeného duplicitného vlastníctva vlastníkmisporných nehnuteľností. Súd pripúšťa, že aj odporcovia majú právo na ochranu dobrej viery, pretože s
veľkou pravdepodobnosťou o nesprávnom geometrickom zameraní nevedeli. Podľa názoru súdu právo
na ochranu absolútneho vlastníckeho práva navrhovateľky (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka) je

možné prelomiť právom na ochranu dobrej viery len výnimočne. V súdenej veci právo navrhovateľky
na ochranu vlastníckeho práva však podstatným spôsobom prevyšuje právo odporcov na ochranu
dobrej viery (je intenzívnejšie), a preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel a vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam jej priznal tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Bolo by nespravodlivé, aby
navrhovateľka v dôsledku zlej evidencie nehnuteľností, a najmä v dôsledku nesprávneho geodetického

zamerania pozemkov, prišla o svoje vlastnícke právo. Na základe návrhu účastníkov súd vypočul ako
svedka spracovateľa geometrického plánu č. 121/2013 Ing. B. I., a to na pojednávaní dňa 05.03.2015.
Svedok vypovedal, že podľa jeho názoru časť pozemkov, ktoré patria navrhovateľke, určitou časťou
zasahujúajdopozemkov,ktorésúvytýčenévgeometrickompláne,ktorýspracovalIng.M.N..Zhľadiska
rozhodnutia vo veci bol výsluch tohto geodeta bezvýznamný. Pre rozhodnutie vo veci súd považoval za
nepotrebné aj vypočutie geodeta Ing. M. N.. Je temer isté, že na obsahu svojho geometrického plánu by

trval. Za týchto okolností bolo logické, že súd ustanovil súdneho znalca Ing. A. N., ktorého úlohou bolo
sa vyjadriť ku geometrickým plánom, ktoré autorizačne overil Ing. M. N. a Ing. B. I..

Ohľadne potreby ohliadky pozemkov sa súdny znalec na pojednávaní konanom dňa 11.02.2016 vyjadril
tak, že pre vypracovanie jeho znaleckého posudku bol zásadným podkladom katastrálny náčrt z roku

1928, pretože nič presnejšie, čo sa týka identifikácie, na katastri neexistuje, a preto identifikáciu
vykonal na základe tohto katastrálneho náčrtu a pôvodnej pozemno-knižnej mapy. Znalec sa vyjadril,
že identifikáciu podľa geometrických plánov, ktoré boli spracované v minulosti, nevykonával. Je logické,
že v minulosti spracované geometrické plány, nie sú pre súdneho znalca ani pre súd záväzné. Právna
zástupkyňa odporcov žiadala, aby súd pojednávanie odročil za účelom dodatočnej ohliadky sporných

nehnuteľností za prítomnosti znalca. Takúto ohliadku súd považoval vzhľadom na obsah znaleckého
posudku za neúčelnú. Súdny znalec v znaleckom posudku uviedol, že vyhotovenie znaleckého posudku
je vo veľkej miere závislé na technickom geodetickom spracovaní a hlavne na správnej grafickej
identifikácii pôvodného právneho stavu podľa katastrálneho náčrtu z roku 1928. Z týchto dôvodov znalec
nepovažoval vykonanie ohliadky a predvolávanie účastníkov konania za účelné. Na pojednávaní znalec

vyjadrilpresvedčenie,žeprítomnosťúčastníkovnaohliadkebybolazbytočná.PodľaZákonač.382/2004
Z. z. o súdnych znalcoch je povinnosťou znalca vykonávať posudok účelne a hospodárne. V danej
veci sa jednalo vyslovene o technickú záležitosť. Ohliadku znalec nepovažoval za účelnú, pretože v
teréne vykonával geodetické zameranie polárnou metódou s pripojením do súradnicového systému
JTSK pomocou GPS prístroja Magel LAN PRO Mark 500, s cieľom zamerať aj identické vlastnícke

a užívacie hranice pozemkov a ďalších identických bodov, a to za účelom upresnenia požadovanej
identifikácie pôvodného právneho stavu a stavu registra „E“ na platný stav katastra. Podľa názoru súdu
prítomnosť účastníkov pri týchto odborných činnostiach súdneho znalca nemá pre rozhodnutie sporu
žiadny praktický význam a môže mať za následok len vznik zbytočných nákladov. Pretože skutkový stav
bol vo veci zistený spoľahlivo, súd návrh na dodatočnú ohliadku sporných nehnuteľností a návrh na

výsluch Ing. M. N. zamietol.

3. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalovaní v rade 1/ a 2/, podľa ktorých je
odôvodnenie rozhodnutia nepresvedčivé a nedostatočné. Z odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane

druhej. Namietali nedostatočné právne zdôvodnenie rozsudku. Ďalej namietali spôsob hodnotenia
dôkazov, kedy súd sa vôbec nezaoberal sudcovským (právnym) hodnotením predloženého znaleckého
posudku, resp. znalecký posudok nepodrobil hodnoteniu. Rovnako namietali aj spoľahlivé zistenie
skutkového stavu - v rámci zachovania rovnosti účastníkov konania mal súd vykonať žalovanými
navrhnutý dôkaz - výsluch geodeta, ktorý vypracoval GP predložený žalovanými a nariadiť ohliadku

na mieste samom. Nevykonanie ohliadky na mieste samom, za prítomnosti účastníkov konania pri
vypracovaní znaleckého posudku, považovali žalovaní za závažné pochybenie zo strany znalca.
V závere podaného odvolania namietali neurčitosť petitu žalobného návrhu, kedy žalobkyňa neoznačila
v súvislosti s vymedzením pozemkov, ktoré boli predmetom konania, či sa jedná o parcely „C“, príp.
o parcely registra „E“. Podľa žalovaných súd rozhodol o zmenenom návrhu bez procesného návrhu

žalobkyne v zmysle § 95 ods.- 1 O.s.p. Poukázali na nesprávnosť údajov, ktoré súd uviedol v odôvodnení
rozsudku vo vzťahu ku kúpnej zmluve z 2. 7. 2004 a pri označení geometrických plánov uvádzaných
žalovanými.4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, kde uviedla, že súd rozhodol správne a
zákonne. Žaloba bola podaná dôvodne. Je nesporné, že nielen pozemky sú zamerané a užívané
nesprávne, ale žalobca v rade 1/ ako stavebník postavil stavbu tzv. na čierno, bez povolenia. Žalobkyňa

žiadala, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu; zároveň si uplatnila
trovy odvolacieho konania vo výške 587,83 eur. V doplnení k vyjadreniu žalobkyňa poukázala na aktivitu
zo strany žalovaného v rade 1/ a jeho snahu dotknuté nehnuteľnosti od žalobkyne odkúpiť, čo je
podľa žalobkyne prejavom, že istota odvolacích dôvodov zo strany žalovaných je chabá, odvolanie bolo
podané formálne a teda rozhodnutie okresného súdu je správne.

5. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných
procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.

161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň
v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými

vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné

pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k
vydaniurozhodnutiaavyporiadalsasrozhodujúcimi skutočnosťami.Rozhodnutieprvostupňovéhosúdu
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil. Odvolatelia v podanom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorým by
sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté
právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach

naň poukazuje aj krajský súd.

11. Pokiaľ ide o námietku žalovaných v rade 1/ a 2/ ohľadom výsluchu geodeta, je odvolací súd
toho názoru, že vzhľadom na vykonané dokazovanie, ktorého výsledkom bol záver o nesprávnosti
geometrického plánu geodeta p. N., súd prvej inštancie správne ustálil nedôvodnosť výsluchu.

12. Nevykonanie obhliadky na mieste samom súd prvej inštancie zdôvodnil s poukazom na obsah
znaleckého dokazovania, ktoré spočívalo výlučne v technickom posúdení podkladov pri vyhotovovanígeometrického plánu. Vzhľadom na túto skutočnosť, by obhliadka za účasti strán nepriniesla žiadne
relevantné skutočnosti.

13. Vo vzťahu k námietke o neurčitosti petitu nemožno súhlasiť s názorom žalovaných v rade 1/ a 2/,
že súd konal o zmenenom návrhu bez toho, aby žalobkyňa návrh na zmenu podala. V tomto prípade
vzhľadom na všetky okolnosti aj s poukazom na to, že v žalobnom petite bol odkaz na geometrický plán,
z ktorého jednoznačne vyplýva C KN stav predmetných parciel, došlo zo strany súdu len k doplneniu
chýbajúceho údaju.

13. Žalobkyňa v prejednávanej veci jednoznačne uniesla dôkazné bremeno ohľadom vlastníctva
dotknutých nehnuteľností, jej tvrdenia boli podporené aj vykonaným znaleckým dokazovaním,
nariadeným súdom, ako aj potvrdením správy katastra o duplicitnom vlastníctve.

14. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262

ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)