Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 29, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/578/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610214605
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6610214605.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: C. Y., nar. XX. XX.
XXXX, bytom N. XXX, zastúpená JUDr. Jánom Sitarčíkom, Advokátska kancelária Dr. Herza 20, 984
01 Lučenec, zast. Centrom právnej pomoci Námestie Slobody 12, Bratislava, pobočka Rimavská
Sobota, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Mliekarenská 10, Bratislava 26, IČO: 35 792
752, zastúpený JUDr. Jánom Havlátom, advokátom Advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS,
Rudnayovo námestie 1, Bratislava, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 194,12 € s
prísl. o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/161/2010-260 zo dňa
18. 01. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľky o zaplatenie bezdôvodného
obohatenia vo výške 194,12 €. O trovách konania rozhodol tak, že rozhodne v lehote do 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol: „Navrhovateľka podala dňa 24.09.2010 na Okresný
súd Lučenec návrh, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti úverovej zmluvy č.80000752191 zo dňa
09.05.2007 uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom z toho titulu, že odporca porušil spotrebiteľské
práva tým, že zmluva obsahuje viaceré neprijateľné podmienky. Žiadala o vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 184,43 eura. Poukázala na to, že zmluvu s odporcom nepripravovala spolu po
jednotlivých článkoch, táto zmluva bola už odporcom vopred naformulovaná, odporca postupoval
voči navrhovateľke bez odbornej starostlivosti v rozpore s dobrými mravmi s tým, že boli porušené
spotrebiteľské práva najmä tým, že použil v zmluve neprijateľné zmluvné podmienky s poukazom na
množstvo neprijateľných podmienok mala za to, že celá úverová zmluva je neplatná, podľa ustanovenia
§ 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. si uplatnila finančné zadosťučinenie v takej výške ako žiadala vydať
bezdôvodné obohatenie a to v sume 184,43 eura. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky z Centra
právnej pomoci z kancelárie v Rimavskej Sobote, podaním zo dňa 09.08.2011 upravila výšku žalovanej
sumy na základe toho, že navrhovateľka podľa dokladov, ktoré predložila zaplatila celkovo sumu 194,12
eura. Navrhovateľke bol poskytnutý úver v sume 829,91 eura (25 002,-Sk) s tým, že za úver bolo
zaplatené 1 024 Eur čím navrhovateľka preplatila úver o 194,12 eura. Splnomocnená zástupkyňa
navrhovateľky žiadala upraviť petit žalobného návrhu na výšku sumy 194,12 eura za bezdôvodné
obohatenie odporcu.
Na pojednávaní zo dňa 16.12.2010 splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky zobrala návrh na začatie
konania ohľadne finančného zadosťučinenia vo výške 184,43 eura späť. Žiadala, aby súd v tejto časti
konanie zastavil. Súd konanie uznesením v tejto časti zastavil.
Na pojednávaní zo dňa 16.12.20111 právny zástupca odporcu poukázal na to, že zo strany
navrhovateľky boli uzavreté okrem predmetnej zmluvy ešte ďalšie dve zmluvy ohľadne revolvingového
úveru. Uvedené pojednávanie súd odročil vzhľadom k tomu, že právny zástupca odporcu

navrhol možnosť ukončenia tohto sporu súdnym zmierom. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky
akceptovala tento návrh. K schváleniu súdneho zmieru však nedošlo.

Právny zástupca odporcu predložil súdu písomné vyjadrenie zo dňa 12.12.2011.
K podanému návrhu navrhovateľa uviedol, že uplatnený návrh považuje za neopodstatnený.
Navrhovateľom tvrdené skutočnosti a skutkové okolnosti sú nepravdivé, nepresné, skresľujúce, účelovo
interpretované, ním uvádzaná právna argumentácia nemá oporu v zákone. Poukázal na to, že v
súvislosti s namietanými neprijateľnými podmienkami navrhovateľ vyvodzuje ich neplatnosť v zmysle
§ 51 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nepredložil však žiadne zdôvodnenie týchto svojich tvrdení.
Navrhovateľ vo všeobecnosti vo väčšine prípadov sa obmedzuje len na konštatovanie, že sa jedná
o ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, pričom vo všetkých prípadoch absentuje bližšie zdôvodnenie tvrdenia
navrhovateľa. Odporca poukázal na to, že síce ustanovenie § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka
spadá s neprijateľnými podmienkami ich neplatnosť, navrhovateľ však účelovo opomenul, že ani
neplatnosť jednej zo zmluvných podmienok nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy. Navrhovateľ neuviedol
ani v jednom prípade takú podmienku, ktorá by v skutočnosti bránila spotrebiteľovi v realizácii a
uplatňovaní jeho práv. Odporca poukázal na to, že okrem zmluvy o revolvingovom úvere číslo
800007529 uzavretej dňa 23.05.2007 uzatvoril s navrhovateľkou ešte ďalšie dve zmluvy, ktorými sú
zmluva o revolvingovom úvere číslo 8200003069 uzavretá dňa 10.12.2007 na základe ktorej poskytol
navrhovateľke peňažné prostriedky vo výške 6 000.Sk ( 199,16 eura ) a ďalšiu zmluvu o revolvingovom
úvere číslo 828200016565 uzavretá dňa 01.12.2008 na základe ktorej poskytol odporca navrhovateľke
peňažné prostriedky vo výške 16 000,-Sk. Zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8200016565
uzavretej dňa 01.12.2008 do dňa 12.12.2011 uhradila navrhovateľka spolu iba sumu 169,79 eura,
teda navrhovateľka nevrátila odporcovi ani len poskytnuté finančné prostriedky bez ohľadu na ostatné
záväzky navrhovateľky vyplývajúce z tejto zmluvy.
Súd vykonal dokazovanie konštatovaním návrhu na začatie konania, výsluchom účastníkov konania,
oboznámením písomného vyjadrenia právneho zástupcu odporcu, s listinnými dôkazmi, predovšetkým
žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 09.05.2007, zmluvnými dojednaniami
zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI REAL Slovakia spol. s r.o., výpismi z účtu,
splátkovým kalendárom, predloženými poštovými poukážkami zo strany navrhovateľky, ďalšími listinami
nachádzajúcimi sa v súdnom spise na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový
stav.

Medzi navrhovateľkou ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom bola dňa 09.05.2007 prostredníctvom
úverového poradcu odporcu podpísaná žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, zmluva o
revolvingovom úvere číslo 8000075291, ktorý bol schválený a na základe oznámenia veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi bol poskytnutý revolvingový úver vo výške 25 002,-Sk.Pričom splatnosť úveru bola
stanovená na obdobie 36 mesiacov. Z uvedenej zmluvy vyplýva, že RPNM úveru je 73,95% schválená
výška revolvingu predstavuje sumu 25 000,-Sk RPNM po vykonaní revolvingu predstavuje sumu
67,60%. Zmluvná odmena za poskytnutie úveru predstavuje sumu 50 004,-Sk. Mesačná splátka vrátane
úroku predstavuje sumu 1 389,-Sk. Dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o revolvingovom
úvere bol stanovený na deň 09.05.2007. Súd mal preukázané, že zo strany odporcu veriteľa bol na účet
dlžníka navrhovateľky poukázaná suma 25 002,-Sk čo potvrdila aj navrhovateľka. Ustanovená právna
zástupkyňa navrhovateľky predložila súdu doklady - poštové poukážky, ktoré preukazujú, že zo strany
navrhovateľky bola poukázaná suma 19 krát po 1 389,-Sk - 26 391,-Sk - 876,02 eura v 3. splátkach
spolu ešte suma 148,91 eura o čom boli predložené aj doklady za úver teda bolo celkovo zaplatená
suma 1 024 Eur. Splnomocnená zástupkyňa odporcu predložila súdu ako dôkaz karty klienta, kde sú
evidované jednotlivé platby zo strany odporkyne za predmetný úver ako aj ďalšie dva úvery, ktoré boli
uzavreté medzi navrhovateľom a odporkyňou.
Z uvedeného prehľadu vyplýva, že zo strany odporkyne došlo k plneniu, avšak z tohto prehľadu vyplýva
tá skutočnosť, že odporkyňa sa dostala do omeškania so zaplatením jednotlivých splátok.
Z predmetnej karty klienta, ktorú predložil odporca, súd zistil, že zo strany navrhovateľky bola splatená
celková suma 1 144,10 eura s tým, že zostáva splatiť 515,86 eura, zákonná sankcia ku dňu tlače 422,85
eura a predpokladaná denná zákonná sankcia 0,38 eura z toho predstavuje aktuálna pohľadávka sumu
1 377,93 eura. Na pojednávaní zo dňa 27.11.2012 splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky poukázala
na to, že samotný odporca potvrdil tú skutočnosť, že zo strany navrhovateľky došlo k zaplateniu sumy
1 341,10 eura, preto upravila petit žalobného návrhu v tom smere, že po odpočítaní istiny a sumy, ktorú
zaplatila navrhovateľka istina v sume 829,90 eura vychádza zvyšná suma 315,19 eura. Uviedla, že

žiada, aby súd určil v časti úrokov a poplatkov v tejto časti zmluvu za neplatnú. V zmluve, ktorú uzatvorila
navrhovateľka s odporcom bola ročná percentuálna miera nákladov 67,60 eura, uviedla, že toto je
neprijateľná podmienka na základe takto určenej percentuálnej sadzby úveru navrhovateľka preplatila
100% vo výške z celkového úveru.
Právna zástupkyňa odporcu poukázala na to, že znáša nad pôvodne uplatnený návrh v sume 194,12
eura námietku premlčania z dôvodu uplynutia subjektívnej dvojročnej ale aj objektívnej trojročnej lehoty
na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní zo dňa 18.01.2013 poukázala na to, že zo strany
navrhovateľky na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. nie je daný naliehavý právny
záujem. Poukázala aj na to, že nie sú dané dôvody určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom pod číslo
8000075291 zo dňa 09.05.2007, pretože v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere nebola zmluva o úvere považovaná za spotrebiteľskú zmluvu. K zmene
Občianskeho zákonníka a teda k transpozícii smernice Európskej únie došlo až odo dňa 01.01.2008
novelou Občianskeho zákonníka bez absencie akýchkoľvek prechodných ustanovení, to znamená v
zmysle základnej zásady právneho štátu nie je možné, aby na tento právny vzťah nahliadať ako na
spotrebiteľský, pretože tu nie je prípustná zásada retroaktivity.
Poukázala na to, pokiaľ by však súd dospel k záveru, že zmluva je spotrebiteľským zmluvným vzťahom a
táto zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k ročnej percentuálnej miere nákladov.
Uviedla, že keďže odporca je podnikateľom je v rozpore so základnou zásadou a princípmi právneho
štátu, aby poskytoval akékoľvek peňažné prostriedky vo forme úverov akokoľvek bezplatne to znamená,
že by mu za poskytnutie peňažných prostriedkov nevznikol nárok na akúkoľvek odmenu. Istina úveru
predstavuje sumu 829,90 eura, ktorú žalobkyňa tvrdí, že túto má zaplatiť bez akýchkoľvek ďalších
nárokov.
Právna zástupkyňa odporcu poukázala na to, že základným pojmovým znakom zmluvy o úvere je
odplata, to znamená, že za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe takejto zmluvy prináleží
poskytovateľovi za úver minimálne odmena za poskytnutie týchto peňažných prostriedkov, pričom v
zmysle právnej teórie a právnej praxe a v zmysle ustanovenia judikatúry je dôvodné, že maximálne
prípustná suma, ktorú môže požadovať subjekt poskytujúci úvery, je suma o 20% vyššia ako je obvyklá
úroková sadzba za úvery poskytované bankou v čase uzatvorenia zmluvy. Priemerné úrokové miery z
úveru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch v trvaní od jedného do piatich rokov ako bolo v
tomto prípade bola v máji roku 2007 vo výške 13,82% ročne to znamená, že v zmysle uvedeného je
primeraná odmena zodpovedajúca výpočtu úrokov sadzbe 33,82 ročne za čas poskytnutia úveru, t.j.
odo dňa poskytnutia peňažných prostriedkov až do dňa zaplatenia. Navrhovateľka uhradila istinu úveru
vo výške 821,90 eura, takisto mala uhradiť odplatu za poskytnutie úveru, ktorá pri úrokovej sadzbe
33,82% ročne z jednotlivých súm zodpovedajúcich zostatku pri realizovaní splátok započítaných na
istinu predstavuje sumu 203,51 eura, čiže táto suma prevyšuje navrhovateľkou pôvodne žalovanú sumu
184,43 eura ale aj po úprave žalobného petitu 194,43 eura. Pokiaľ ide o rozšírenie petitu žalobného
návrhu ustanovenou zástupkyňou navrhovateľky s tým, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke
sumu 315,19 eura, v tomto rozsahu odporca vzniesol námietku premlčania prevyšujúcu sumu 194,12
eura nakoľko uplynula subjektívna dvojročná, resp. objektívna trojročná premlčacia lehota v zmysle
§ 106 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Okresného súdu Martin č.k.
11C/52/2010, kde bolo konštatované, že v týchto právnych vzťahoch pri vydávaní bezdôvodného
obohatenia platí premlčacia subjektívna lehota v trvaní dvoch rokov, objektívna v trvaní troch rokov.

Podľa zákonného ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Súd mal za to, že v časti prevyšujúcej sumy nad uplatnenú sumu 194,12 eura došlo k premlčaniu nároku,
preto v tomto smere ani nepripustil zmenu petitu žalobného návrhu.

Podľa zákonného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa zákonného ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaných z nepoctivých zdrojov.

Súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku - ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške
67,60%, avšak postavil sa na to stanovisko, že odporcovi patrí za poskytnutie úveru odmena vo výške
primeranej úrokovej miery z úverov v obchodných bankách pri spotrebiteľských úveroch v máji v roku
2008 to bolo 13,82%, čiže ak vychádzame z toho, že maximálne prípustná je suma o 20% vyššia ako
bola úroková sadzba v čase uzatvorenia zmluvy je primeraná úroková sadzba 33,82 eura, pri ktorej boli
vyčíslené úroky z omeškania vo výške 203,51 eura, ktoré by mala navrhovateľka v postavení dlžníka
odporcovi uhradiť.
Súd mal za to, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá dňa 23.05.2007 medzi navrhovateľkou a
odporcom nie je absolútne neplatný právny úkon.
Súd vychádzal v danom prípade zo zásady, že spotrebiteľský úver nie je bezúročný (bezodplatný)
právny úkon.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zo strany odporcu nedošlo k
bezdôvodnému obohateniu, preto návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania bude rozhodnuté v lehote uvedenej vo výrokovej časti rozsudku“.

V súlade s § 204 v lehote 15 dní podal navrhovateľ odvolanie voči rozhodnutiu a navrhol rozhodnutie
okresného súdu zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, prípadne rozhodnutie
zmeniť a vyhovieť návrhu v plnom rozsahu.

Odvolateľ v odvolaní uviedol, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prvostupňový súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku - ročnú percentuálnu mieru nákladov
vo výške 67,60 % a priznal odporcovi nárok na primeranú úrokovú sadzbu vo výške 33,82 %, čím
prakticky nahradil ustanovenie zmluvy o ročnej percentuálnej miere nákladov, čo je neprípustné. Pokiaľ
súd uvádza, že spotrebiteľský úver nie je bezúročný (bezodplatný právny úkon), a preto odporcovi patrí
odmena vo výške primeranej úrokovej miery jeho rozhodnutie je nesprávne, nakoľko ak v zmluve o
úvere nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov, prípadne bola uvedená v nesprávnej výške
v neprospech spotrebiteľa, v sporoch zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch súdy nepriznávali nárok na
odplatu. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, ak nie je uvedená v zmluve ročná
percentuálna miera nákladov spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Okresný súd nebral do úvahy aj iné neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré namietal. Prvostupňový
súd bez náležitého zdôvodnenia uviedol len, že zmluva nie je absolútne neplatným právnym úkonom,
dostatočne sa nezaoberal platnosťou zmluvy o úvere ako celku. Odvolateľ poukázal na rozdielne
ustanovenia zmluvy a to bodu 5 a bodu 6. Navrhovateľkin návrh na uzavretie zmluvy odporca zmenil,
okrem počtu splátok (36), celý ostatný obsah jej návrhu. Takéto prijatie návrhu podľa ust. § 44 ods.
2 Občianskeho zákonníka je odmietnutím návrhu, a takto prijatý návrh sa považuje za nový návrh.
Navrhovateľka neurobila vyhlásenie, ktorým by v súlade s ust. § 43 ods. 1 Občianskeho zákonníka prijala
nový návrh na uzavretie zmluvy o úvere, pričom podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) Občianskeho
súdneho poriadku je potrebné odvolanie odmietnuť, nakoľko nespĺňa formálne náležitosti, nie je
podpísané. Odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, ak boli dodržané podmienky
podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1 OSP odvolací súd odmietne, prípadne navrhol rozsudok potvrdiť a
priznať náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že medzi navrhovateľkou ako dlžníčkou a odporcom
ako veriteľom bola 09. 05. 2007 podpísaná žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru a zmluva o
revolvingovom úvere, ktorá bola schválená. Navrhovateľke bola poukázaná suma 25 002 Sk (829,90 €).
Zmluva vznikla na základe návrhu predloženého dlžníčkou žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru
a jej doručením veriteľovi a akceptom súhlasu veriteľa s poskytnutým úverom. Prostredníctvom článku
1 ods. 1, 2 zmluvy sám dlžník vyjadruje, že jeho návrh zahŕňa aj žiadosť o úver v nižšej sume, ako na
nachádza v bode 5 žiadosti. Ide o ustanovenia upravujúce predzmluvné štádium a nie sú ničím iným,

len vyjadrením práva veriteľa (odporcu), ktoré je dané priamo kogentnými ustanoveniami právnej normy,
preto navrhovateľom tvrdená hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
v súvislosti s týmto ustanovením je právne irelevantná a mylná. Právu dlžníka uskutočniť návrh na
uzavretie zmluvy na jednej strane zodpovedá právo veriteľa zmluvu neuzavrieť na strane druhej. V
opačnom prípade by bol popretý princíp autonómie vôle a zmluvnej slobody. V momente vyplnenia a
podpísania žiadosti zo strany dlžníka nie je ešte žiadna zmluva uzatvorená, a teda čl. 1 nemá povahu
neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako ustanovenie odseku
2.1 zmluvy je len opisom spôsobu, akým dôjde k uzatvoreniu zmluvy a týka sa výlučne predzmluvnej
fázy. Údaje v bode 5 žiadosti sa teda nemôžu stať súčasťou obsahu zmluvy, je to len súčasť obsahu
návrhu dlžníka na uzavretie zmluvy, treba vychádzať z toho, že návrh zmluvy vymedzil navrhovateľ aj
prostredníctvom ods. 1.2 a 2.1 žiadosti, a teda jeho návrh zahrňuje aj žiadosť o úver v nižšej sume ako sa
uvádza v bode 5 žiadosti. Zmluva nemôže byť považovaná za bez úrokov a poplatkov, nakoľko obsahuje
údaj o RPMN, odporca je podnikateľom, teda je vylúčené, aby boli peňažné prostriedky poskytnuté
navrhovateľke bezodplatne.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) vec preskúmal v medziach daných ust. § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a rozhodnutie v napadnutej časti zrušil
v súlade s § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu po zistení, že nie sú splnené
podmienky na odmietnutie odvolania.

Navrhovateľ v odvolaní okrem iného namietal tú skutočnosť, že súd sa nedostatočne zaoberal
hodnotením platnosti Zmluvy o úvere ako celku, len konštatoval bez náležitého zdôvodnenia, že zmluva
o revolvingovom úvere uzavretá dňa 23.05.2007 medzi navrhovateľkou a odporcom nie je absolútne
neplatný právny úkon, pričom navrhovateľ okrem iného namietal, že odporca neprijal návrh navrhovateľa
na uzatvorenie zmluvy, návrh navrhovateľa odporca odmietol, tým že predložil navrhovateľke iný návrh.
Navrhovateľka neurobila vyhlásenie, ktorým by v súlade s § 43c ods.1 Občianskeho zákonníka prijala
takýto nový návrh.

Odvolací súd zistil, že v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd v súvislosti s tvrdením navrhovateľa o
absolútnej neplatnosti zmluvy uviedol len „ Súd mal za to, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá dňa
23.05.2007 medzi navrhovateľkou a odporcom nie je absolútne neplatný právny úkon “. Prvostupňový
súd sa s tvrdeniami navrhovateľa, z ktorých vyvodzoval absolútnu neplatnosť zmluvy vôbec nijakým
spôsobom nevysporiadal.

Odvolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo
účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý
proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať
sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie. Štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 OSP, podľa
ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha, z akých dôvodov, ako sa vo
veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ak rozsudok súdu neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 157
ods. 2 OSP je nepreskúmateľným.

Preskúmaním odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu dospel odvolací súd k záveru, že
jeho rozhodnutie nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s tvrdeniami navrhovateľa o absolútnej
neplatnosti zmluvy, t.j. so skutočnosťou tvrdenou navrhovateľkou, že v súlade s § 43c ods. 1
Občianskeho zákonníka neurobila vyhlásenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť jej súhlas s prijatím
(zmeneného) návrhu odporcu. Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil svoj myšlienkový
postup s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti a ním
prijatý právny záver. Rozsudok okresného súdu neobsahuje dôvody, z ktorých by bolo možné zistiť či
sa súd zaoberal vyššie uvedeným tvrdením navrhovateľa, pričom záver o platnosti, resp. neplatnosti
zmluvy má význam pre rozhodnutie.

Odvolací súd poukazuje tiež na to že záver súdu „ Súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku -
ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 67,60%, avšak postavil sa na to stanovisko, že odporcovi
patrí za poskytnutie úveru odmena vo výške primeranej úrokovej miery z úverov v obchodných bankách
pri spotrebiteľských úveroch v máji v roku 2008 to bolo 13,82%, čiže ak vychádzame z toho, že
maximálne prípustná je suma o 20% vyššia ako bola úroková sadzba v čase uzatvorenia zmluvy je
primeraná úroková sadzba 33,82 eura, pri ktorej boli vyčíslené úroky z omeškania vo výške 203,51
eura, ktoré by mala navrhovateľka v postavení dlžníka odporcovi uhradiť “, je v rozpore s § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné. Odvolací súd tiež poukazuje na judikatúru súdov podľa ktorej, ak súd hodnotil výšku
dohodnutého úroku (ako odmenu za poskytnutý úver), možno dojednanie o úroku posúdiť z hľadiska
súladu alebo v rozpore s dobrými mravmi len ako platné a neplatné (to znamená bez možnosti vysloviť
ho neplatným len čo do výšky, ktorá presahuje rámec dobrých mravov, resp. obvyklú odplatu).

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vrátil mu vec
na ďalšie konanie. Okresný súd v ďalšom konaní posúdi nárok navrhovateľky po zohľadnení tvrdení
navrhovateľky, vrátane tvrdení skutočností, z ktorých vyvodzuje navrhovateľka absolútnu neplatnosť
zmluvy. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal ako vyhodnotil argumentáciu
účastníkov, resp. prečo súd túto argumentáciu nepovažoval za dôvodnú, akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil.

Podľa potreby vykoná okresný súd ďalšie dokazovanie, ktoré sa bude javiť nevyhnutným pre rozhodnutie
vo veci.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.