Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 9, 2012

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18Er/450/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8309210804
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Drugdová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2012:8309210804.2

Uznesenie
Okresný súd Humenné v právnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803,
Bratislava, Údernícka 5, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5 proti povinnému N. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S., I. XXX/XX o vymoženie 116,91 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

O trovách súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu Bratislava,
Záhradnícka 60 rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 23.09.2009 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie
na vymoženie sumy 116,91 eur s prísl. proti povinnému na základe exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. zo dňa
13.05.2009, sp. zn. EP 80600/09 vydaného rozhodcom Mgr. Petrom Bertókom v Košiciach.

Poverením zo dňa 16.11.2009 číslo 5702 039223 tunajší súd poveril vykonaním exekúcie v uvedenej veci
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60.

Dňa 20.09.2011 súdny exekútor požiadal súd o ustanovenie opatrovníka pre povinného, ktorého pobyt
nie je známy.

Kedykoľvek v priebehu konania je súd oprávnený skúmať podmienky konania a teda aj preskúmavať
exekučný titul a konanie, ktoré mu predchádzalo.

V danej veci súd zistil, že oprávnený požiadal o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom Mgr. Petrom Bertókom dňa 13.05.2009 sp. zn. EP
80600/09, pričom exekučný titul bol vydaný na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.04.2005, ktorej
súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s.,
uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, na základe ktorej sa povinný zaviazal
splácať úver v pravidelných mesačných splátkach.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva
z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1, písmena b) alebo c).

Podľa ustanovenia § 45 ods. 3 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, proti rozhodnutiu súdu
podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Podľa ustanovenia § 40 písm. a), b) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobu podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť
predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3 ), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o
ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom
konaní.

Súd aplikujúc horecitované ustanovenia skúmal aj bez návrhu, či rozhodcovský rozsudok má nedostatok
uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, keďže exekučným titulom
v danej veci je rozhodcovský rozsudok. Súd je povinný v prípade rozhodcovských rozhodnutí skúmať,
či tieto nezaväzujú účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, nakoľko prípadné takého konštatovanie by bolo
dôvodom na zastavenie exekúcie a to aj bez návrhu, ex offo (stanovisko Najvyššieho súdu SR číslo
34842/2009-100).

Podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.04.2005, oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi
pôžičku formou poskytnutia peňažných prostriedkov na zakúpenie televízora značky SAMSUNG 29 M
064V. Súčasťou zmluvy boli aj VOP spoločnosti Quatro, a.s. , ktoré v bode VIII. Záverečné ustanovenia
obsahovali Rozhodcovskú doložku, z ktorej vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory,
ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli zo Zmluvy sa budú riešiť dohodou. V prípade, ak nedôjde medzi
zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené prostredníctvom všeobecného súdu odporcu alebo
v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom.
Podpisom tejto zmluvy dáva dlžník veriteľovi súhlas na výber najvhodnejšieho spôsobu z uvedených
alternatív.

Podľa článku 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú
osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne

formulovanou zmluvou. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienky bola
individuálne dojednaná, musí o tom podať dôkaz.

Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v spojení s písm. q) prílohy, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka,
ktorej zmyslom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu
alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v spojení s písm. c) prílohy, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka,
ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 5. 4. 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne
opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o
tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.

Podľa ustanovenia § 879g Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1. 4. 2004, týmto zákonom sa
preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe, kde okrem iných aktov, je uvedená
aj Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Keďže citovanú smernicu Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od
1. 4. 2004, súd posúdil úverovú zmluvu a podmienky dojednania zmluvy aj podľa tejto smernice.

V danej veci súd má za to, že Zmluva o pôžičke zo dňa 20.04.2005, je spotrebiteľskou zmluvou,
uzatvorenou medzi právnym predchodcom oprávneného spoločnosťou Quatro, a.s. ako dodávateľom
a povinným ako spotrebiteľom v zmysle definície podľa článku 2 písm. b.) a c) Smernice Rady 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. 4. 1993. Povinný v
tomto zmluvnom vzťahu vystupuje v pozícii spotrebiteľa a prináleží mu ochrana patriaca spotrebiteľovi
v zmysle zákonných ustanovení.

Ďalej súd skúmal rozhodcovský rozsudok a zistil, že právo ním priznané je právom nedovoleným a
odporujúcim dobrým mravom.

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu -
rozhodcovského, pričom právomoc rozhodcu vydať tento rozsudok bola odvodená od rozhodcovskej
doložky, ktorá je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej
činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru
súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve nekalou v zmysle článku 3 ods.
3 a prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, pretože v porovnaní s dodávateľom, spotrebiteľ sa nachádza v znevýhodnenom postavení a
to pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. Táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich
obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej
zmluvy a úverových podmienok ovplyvniť.

Najzávažnejším dôvodom je skutočnosť, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci obsiahnutá v
bode 18. Zmluvných dojednaní k zmluve, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom
konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ

ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si povinný ako
spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným
podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal oprávnený ako
dodávateľ prvý. Rozhodcovský súd, v tomto prípade konkrétny rozhodca, je pritom paušálnym spôsobom
zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy čo znamená,
že dodávateľ má istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitralnej (spotrebiteľskej)
právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského procesu. Vzhľadom na to,
že už priamo vo Všeobecných podmienkach poskytovania úveru je miesto rozhodcovského konania
presne určené a to v Bratislave, takto určené miesto ani zďaleka nespĺňa požiadavky predvídateľnosti
a dostupnosti rozhodcovského súdu (porovnaj rozsudok Oceáno Grupo Editorial spojené prípady C
-240/98 až C - 244/98) a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym
procesom niet ani zmienky. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa
po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Podľa názoru súdu, dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcom viedli vo
svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia
Smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej
doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je nekalou podmienkou, preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný
a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Smernice 93/13/EHS.

Z týchto dôvodov súd v súlade s ustanovením § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením
§ 45 ods. 1,2,3 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekúciu zastavil a o námietkach povinnej
už nerozhodoval.

Rozhodnutie o trovách súdneho exekútora ponechal súd na samostatné uznesenie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia potom, čo súdny exekútor predloží súdu vyúčtovanie trov exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia na
Okresnom súde Humenné.

Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal vyšší súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v
celom rozsahu vyhovieť sudca, ktoré rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak
sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.