Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 5, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/266/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314220816
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314220816.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Fedor Benka a sudkýň: JUDr. Silvia
Hýbelová a Mgr. Renáta Gavalcová, v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o.,
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: T. W.,
nar. XX.XX.XXXX, U., K. XXXX/XX, o vymoženie 98,97 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, za účasti

súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod zn. EX 25681/14 o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Galanta zo dňa 16.06.2015, č.k. 24Er/1334/2014-22, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v prvom výroku exekučné konanie zastavil. V druhom

výroku súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., náhradu trov exekúcie
nepriznal, ako aj v treťom výroku rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil pomocou ust. § 36 ods. 1, 2, § 44, § 57 ods. 2 Exekučného poriadku,
§ 103, § 104 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. c), § 159 ods. 3, § 167 ods. 2, § 251 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že lustráciou spisov po doručení žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia zistil, že vo veci rovnakých účastníkov konania prebehlo na tunajšom
súde exekučné konanie pod spisovou značkou 13Er/255/2007. Súd si preto nechal pripojiť konečné
rozhodnutievpredmetnejveci,vktorejtunajšísúduznesenímč.k.13Er/255/2007-23zodňa16.11.2010
zastavil exekúciu, ktorá bola vedená na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 689,11 Eur s

príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., č. k. SR 6518/06 zo dňa 01.12.2006. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2006 a vykonateľnosť 21.12.2006. Exekučné konanie je možné
začať len na základe návrhu a je začaté dňom, kedy prišiel súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie
exekúcie. Podanie návrhu na vykonanie exekúcie má, rovnako ako podanie návrhu na začatie konania,
procesnoprávne, ako aj hmotnoprávne dôsledky. Medzi procesnoprávne dôsledky podania návrhu patrí

napr. vznik prekážky litispendencie, vznik prekážky res iudicatae, ako aj účinky založenia a trvania
právomoci. Súd mal z pripojeného rozhodnutia tunajšieho súdu preukázané, že v predmetnej veci
účastníkov konania už na tunajšom súde prebiehala exekúcia na vymoženie rovnakej pohľadávky
priznanej totožným exekučným titulom, ktorú súd z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok
rozhodcovskej doložky zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal vyššie uvedený
exekučný titul, v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, s poukazom na ustanovenia osobitných

zákonov, smernice rady Európskej únie a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, zastavil. Súd
prvej inštancie vychádzajúc z uvedených skutočností a zákonných ustanovení rozhodol tak, ako jeuvedené vo výroku napadnutého uznesenia a exekučné konanie zastavil, nakoľko v danom prípade tu
existuje prekážka už rozhodnutej veci, pričom ide o taký nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno
odstrániť.

4. Proti tomuto rozhodnutiu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie. Oprávnený namietal, že v tejto fáze exekučného konania
príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými

výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu vo vyššie označenej exekučnej veci exekučný súd o
návrhu na vydanie poverenia nerozhodol. Poukázal na judikát Najvyššieho súdu sp.zn. 7Cdo 108/2012.
Exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá a § 103 O.s.p.,
pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo
uznesením o zastavení exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom

predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie,
ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci,
o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Zároveň poukazoval na vôľu zákonodarcu,
ktoré v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku veci rozhodnutej ako vadu konania, ktorá
by bránila ďalšiemu postupu. Preto týmto postupom exekučný súd porušil právo účastníkov konania na

spravodlivý proces, ktorý je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom tým, že v exekučnom
konaní nebolo rozhodnuté o návrhu na vydanie poverenia.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po

zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania
(§ 355 CSP a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať
odvolanie (§ 357 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380
CSP), a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 470 CSP ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016.

8. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia

rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

9. Podľa § 243d Exekučného poriadku sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru

2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

10. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

11. Podľa § 230 CSP, ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

12. Ak Exekučný poriadok neupravuje otázku prekážky veci právoplatne rozhodnutej, nie je možné bez
ďalšieho vyvodiť, že nemožno použiť úpravu tejto otázky zakotvenú v ustanoveniach CSP, pretože takýtozáver je v priamom rozpore s výslovným znením cit. ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku. Na
tejto skutočnosti nič nemení fakt, že Exekučný poriadok upravuje osobitne tzv. prekážku litispendencie
v § 36 ods. 3, na čo poukázal oprávnený, pretože takéto legislatívne riešenie nie je v rozpore s cit. § 9a

ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý predpokladá iba tzv. subsidiárne použitie CSP, teda jeho použitie v
prípadoch, ak Exekučný poriadok určité aspekty konania neupravuje.

13. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 13Er/255/2007
medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu - rozhodcovského

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., č. k. SR 6518/06
zo dňa 01.12.2006, exekučný súd právoplatne rozhodol, že exekučný titul je neúčinný, teda že ide o
nespôsobilý exekučný titul, na základe ktorého nie je možné viesť exekúciu.

14. Podľa § 45 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
znení účinnom v čase vydania exekučného titulu (ďalej len „ZoRK“), súd príslušný na výkon rozhodnutia

alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví b)
ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (1). Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c) (2).

15. Z cit. ustanovenia ZoRK vyplýva oprávnenie exekučného súdu preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na

to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský
rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré
trpelovadouuvedenouv§40písm.a)alebob)ZoRK,anesmiezaväzovaťnaplnenie,ktoréjeobjektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje
týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania

exekúcie na jeho základe. Odvolací súd tento právny záver judikoval v mnohých exekučných konaniach,
v ktorých bol účastníkom konania oprávnený, a preto je oprávnenému dobre známy.

16. Z uvedeného vyplýva, že ak exekučný súd zastavil exekúciu (resp. zamietol žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a následne zastavil exekučné konanie) z dôvodu nedostatku

materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, skúmal hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o
ktorej právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne, aby súd opätovne preskúmaval tú
istú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Ak teda došlo k
zastaveniu exekúcie (či exekučného konania), ide síce z hľadiska formy o procesné rozhodnutie, ktoré
však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania exekúcie, teda hmotnoprávnu otázku,

ktorú v zmysle cit. § 230 CSP nie je možné prejednávať znova.

17. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).