Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/315/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8200899716
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8200899716.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobcu G. Y., bytom F. č. XX, okr.
U., zastúpeného Advokátska kancelária CHOCHOĽÁK & ČESLA s.r.o., so sídlom Krmanova 6, 040 01
Košice proti žalovanému H. M., bytom F. č. XX, zastúpený JUDr. Petrom Šturákom, bytom Krajná Poľana
č. 58, o určenie práva vecného bremena a o povinnosť strpieť vykonávať právo vecného bremena, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 8C/230/2000-522 zo dňa 25.06.2015
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomprvoinštančnýsúdžalobuzamietol.Otrováchprvostupňovéhoaodvolacieho
konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, kde sa žalobca domáhal, aby súd určil, že nadobudol
vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnosti, ktoré pozostáva z práva prechodu
peši, povozom a traktorom cez parcelu KN XX/X (podľa registra O. č. XXX), zapísanú na LV č. XXX,
tak, ako je vyznačená na geometrickom pláne č. XXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 16.10.2003 na susediacu

parcelu KN XXX a ďalej na parcelu KN XXX, všetko v k.ú. F.. Okrem toho žiadal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť trpieť cez parcelu KN XX/X (podľa registra O. XXX) zapísanú na LV č. XXX
vykonávanie práva prechodu žalobcu peši, povozom a traktorom na susediacu parcelu KN XXX a
ďalej na parcelu KN XXX tak, ako je vyznačená v geometrickom pláne č. XXXXXXX-XX/XXXX zo dňa
16.10.2003, všetko v k.ú. F..
Prvoinštančný súd zistil, že na LV č. XX v k.ú. F. je žalobca uvedený ako podielový spoluvlastník
nehnuteľností KN XXX, XXX, XXX, XXX a XXX v podiele XX/XXX.

Na LV č. XXX k.ú. F. je ako výlučný vlastník nehnuteľnosti a to parcely P. č. XX/X o výmere XXX mX
vedený žalovaný.
Podľa zistení prvoinštančného súdu matka žalobcu od nepamäti využívala právo prechodu cez spornú
parcelu peši a povozom spoločne so žalobcom. Od roku XXXX, kedy v obci vzniklo Roľnícke družstvo,
tadiaľ chodili aj traktorom. Od roku XXXX sám žalobca je vlastníkom traktora a tak cez uvedenú parcelu
chodil obhospodarovať svoju parcelu KN XXX.
V roku 1999 žalobca od žalovaného a od pána A. obdržal list, v ktorom ho vyzvali, aby nevstupoval na

ich pozemok. Od tejto doby mu bránia v prechode cez parcelu P. č. XX/X. Cez túto parcelu natiahli drôt,
ktorý žalobca prestrihol, o čom sa viedlo aj priestupkové konanie. Cez parcelu KN č. XXX nikdy žalobca
neprechádzal na štátnu cestu. Dokonca aj vlastník parcely KN č. XXX prechádzal na štátnu cestu cez
parcelu žalovaného.Žalovaný nemá informáciu o tom, že by v minulosti došlo k nejakej ústnej dohode ohľadom prechodu
cez jeho parcelu P. XX/X. Cez túto parcelu prechádzal len A. a O., s ktorými mal uzavretú zámennú
zmluvu. Od roku 1953 žalovaný nevidel matku žalobcu prechádzať cez jeho parcelu. Žalovaný po tom,

čo žalobca začal užívať jeho pozemok na prechod k svojim parcelám, asi pred troma až štyrmi rokmi,
zahradil svoju parcelu KN XXX. Podľa žalovaného žalobca môže užívať na prechod zo štátnej cesty na
svoje parcely svoju parcelu KN č. XXX bez toho, aby musel zachádzať na parcelu KN XXX.
Prvoinštančný súd vo veci vypočul svedkov F. O. a H. Y., ktorí potvrdili, že v minulosti žalobca a jeho
rodičia prechádzali cez parcelu KN XX/X, bolo to veľmi dávno, pretože na parcele KN XXX bol postavený

dom, ktorý je však už XX rokov zbúraný. Vtedy si užívatelia priľahlých pozemkov dohodli, že si zriadia
spoločnú prístupovú cestu zodpovedajúcu časti parcely KN XX/X smerom od štátnej cesty. Z. prístup
na parcelu KN XXX po výstavbe domu na parcelu XXX nebol možný. R. súd zistil, že rodinný dom na
parcele č. XXX je v súčasnej dobe asanovaný.
R. súd vec posúdil podľa § 868 K. zákonníka, § 872 ods. X K. zákonníka, § 1X4 ods. 1, 3 K. zákonníka
a podľa § 151n ods. X, X a § 151o ods. 1 a § 151p ods. X K. zákonníka. T. sa s námietkou premlčania,

ktorú vzniesol žalovaný s tým, že v roku XXXX žalovaný zabránil žalobcovi vykonávať právo prechodu
cez jeho parcelu a parcelu z časti vstupu na pozemok ohradil. M. mal právo obrátiť sa na súd v trojročnej
premlčacej lehote, teda od roku XXXX, ktoré právo mohol uplatniť na súde do konca roka 1998, čo sa
však nestalo, pretože žalobou si uplatnil nárok až v roku 2000 po uplynutí premlčacej lehoty.
Prvoinštančný súd aplikujúc ust. § 109 Občianskeho zákonníka vyhodnotil, že žalovaný prvýkrát zabránil

žalobcovivykonávaťprávoprechoducezcudzípozemokvroku1995,vtomtoprípadedopodanianávrhu
na začatie konania žalobcom premlčacia doba na uplatnenie si práva súdnou cestou neuplynula, pretože
platí 10 ročná lehota, počas ktorej sa právo vecného bremena nevykonávalo, a keďže v danom prípade
táto lehota neuplynula, na námietku premlčania prvoinštančný súd neprihliadol.
Ďalej sa zaoberal otázkou naliehavosti právneho záujmu na tejto určovacej žalobe. Vo veci samej zistil,

že žalobca nenadobudol vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnosti. Chýba
základná zákonná podmienka pre vznik práva zodpovedajúce vecnému bremenu, a to dobromyseľnosť
žalobcu. Žalobca nebol dobromyseľný pri užívaní nehnuteľností, preto mu právo zodpovedajúce
vecnému bremenu nevzniklo. Zaoberal sa aj ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a prihliadol na
aplikáciu zásady dobrých mravov pri výkone práva. Prvoinštančný súd zistil, že po tom, čo z parcely

KN č. XXX bola odstránená stavba, mal žalobca možnosť priameho vstupu zo štátnej cesty na svoje
nehnuteľnosti (parcelu KN 176). Vecné bremeno podľa uplatneného nároku by bezdôvodne rušivo
zasahovalo do výkonu vlastníckeho práva žalovaného. Žalobcovi v súčasnej dobe nič nebráni v prístupe
k svojim parcelám cez parcelu 179, ktorej je podielovým spoluvlastníkom. Preto skonštatoval, že ak by aj
boli splnené všetky podmienky na vyhovenie žalobného návrhu, ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka

bráni žalobcovi v realizácii zásahov do vlastníckeho práva žalovaného.
Pretoprvoinštančnýsúdžalobuzamietol.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§151ods.3prvávetaO.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,

prípadne aby rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a návrhu vyhovel.
Namietal, že prvoinštančný súd sa nezaoberal naliehavým právnym záujmom žalobcu na podanej
žalobe vo vzťahu k uplatnenému nároku, kde sa domáhal určenia, že vydržal právo vecného bremena.
Nevysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie naliehavosti právneho záujmu žalobcu na
podanej žalobe, v rozsudku tomto absentuje akákoľvek zmienka.

Namietal zistenia prvoinštančného súdu o tom, že na pozemky žalobcu je možný prístup aj cez pozemok
parcelu č. 179 priamo.
Prvoinštančný súd nesprávne vec právne posúdil aj vo vzťahu k aplikácii ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, naviac, keď uviedol, že neexistuje právo žalobcu zodpovedajúce vecnému bremenu na
jednej strane a na druhej strane zasa uviedol, že pokiaľ by aj existovalo toto právo by bolo v rozpore

s dobrými mravmi. V danom prípade aplikácia ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je dôvodná,
preto nie je možné prostredníctvom citovaného zákonného ustanovenia zamietnuť žalobu v prvej
časti uplatneného nároku. Prvoinštančný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam vo vzťahu
k dobromyseľnosti žalobcu, pretože svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodnil. Tento záver
považuje za prekvapivý, keď vo vzťahu k týmto okolnostiam nevykonal žiadne dokazovanie. Pokiaľ

by prvoinštančný súd bol vychádzal z obsahu súdneho spisu a doteraz vykonaného dokazovania,
prvoinštančný súd by nemohol dospieť k záveru o absencii dobromyseľnosti žalobcu, pretože
skutkový stav zistený v predchádzajúcich rozhodnutiach nebol žiadnym spôsobom zmenený. Všetkypredchádzajúce rozhodnutia prvoinštančného súdu dospeli k záveru, že žalobca nadobudol vecné
bremeno vydržaním.
Namietal nepreskúmateľnosť rozsudku prvoinštančného súdu, keď rozsudok neobsahuje úplné a

výstižné odôvodnenie, nevysporiadal sa s povinnosťami, ktoré mu boli uložené v predchádzajúcich
rozhodnutiach odvolacieho súdu, nie je náležitým spôsobom odôvodnené vysporiadanie sa s
naliehavosťou právneho záujmu a nie je vysporiadané ani so skutočnosťami, ktoré prvoinštančný súd
viedli k zamietnutiu žaloby. Žalobcovi bola odňatá možnosť reagovať na dokazovanie, nemohol reagovať
na vytvorené predbežný názor prvoinštančného súdu a navrhnúť ďalšie dokazovanie v prejednávanej

veci.

3. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že vyjadrenie považuje za nepravdivé a
zavádzajúce s cieľom za každú cenu získať v rozpore s právnymi normami a reálnou skutočnosťou
jemu nepatriacu a neoprávnenú výhodu na úkor oprávnených práv a záujmov. Poukázal na správnosť
aplikácie ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj na skutočnosť, že žalobca si uplatňoval

svoj nárok na základe nepravdivých informácií a žalobca nikdy nepredložil o existencii ústnej alebo
písomnej dohody a práve prechodu a o vecnom bremene dôkaz a svojvoľne vykonával prechod
cez parcelu žalovaného proti vôli rodičov žalovaného a proti vôli žalovaného. Nemal žiadnu dohodu
ani s právnymi predchodcami žalovaného a ani nikdy s prechodom nesúhlasili. Ostatní podieloví
spoluvlastníci nehnuteľností žalobcu cez pozemok žalovaného nechodia, preto tvrdenie, že iný prístup

na svoje parcely žalobca nemá, je zavádzajúce. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného
súdu potvrdil a nárok žalobcu zamietol. Uplatnil si trovy konania.

4. V priebehu odvolacieho konania sa stal účinný zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V ust.
§ 474 Civilného sporového poriadku je stanovená jeho účinnosť od 01.07.2016. Ustanovením § 473

Civilného sporového poriadku bol zrušený Občiansky súdny poriadok, zák. č. 99/1963 Zb., podľa ktorého
postupoval prvoinštančný súd v konaní a rozhodovaní v prejednávanej veci.
Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami platí potom, že odvolací súd vzhľadom na to, že

počas odvolacieho konania nadobudol účinnosť nový procesný predpis, je povinný vo veci ďalej
konať podľa Civilného sporového poriadku, kde platí v súlade s intertemporálnymi predpismi princíp
okamžitej aplikability nového procesného predpisu, teda okamžitej aplikácie aj na konania, ktoré boli
pred tým vykonané podľa K. súdneho poriadku aplikácia O. sporového poriadku. V súlade s týmito
intertemporálnymi ustanoveniami platí princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, čo predstavuje

pravidlo, podľa ktorého procesné úkony subjektov civilného konania (účastníkov, strán, ale aj súdu)
vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov
prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. W. platí,
že procesný úkon má také následky, ktoré vznikajú v čase vzniku tohto procesného úkonu, aj keď novšia
procesná úprava už s takýmito následkami nepočíta.

R.ultraaktivitynovéhoprocesnéhopredpisuspočívavtom,žestarýprocesnýpredpisjemožnéaplikovať
len na konania, v ktorých nový procesný predpis tak vyslovene stanovuje. V prípadoch, ako je v tejto
prejednávanej veci, nie je možné spätne aktivizovať starý procesný predpis, pretože tento nový zákon
(O. sporový poriadok) to nestanovuje a teda je potrebné všetky úkony posudzovať podľa nového
procesného predpisu.

5. K. súd podľa ust. § 382 O. sporového poriadku O. sporového poriadku dospel k záveru, že na
vec sa vzťahujú ustanovenia všeobecného záväzné predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci
prvoinštančný súd nepoužil a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce. R. vyzval procesné strany, aby sa
k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

K. súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vo svojom rozhodovaní náležitým spôsobom neaplikoval
ust. § 137 písm. c/ O. sporového poriadku, ktoré pôvodne zodpovedalo ust. § 80 písm. c/ O.s.p., ktorým
sa stanovuje naliehavý právny záujem na určovacích žalobách, a ust. § 151o OZ, ktoré hmotnoprávne
zákonné ustanovenie sa vzťahuje na vznik vecných bremien.M. vo vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že má naliehavý právny záujem na určení, že vydržal
právo vecného bremena prechodu podľa uplatneného nároku. V konaní preukázal, že má naliehavý
právny záujem na ním požadovanom určení vecného práva.

J. k možnému aplikovaniu ust. § 151o K. zákonníka žalobca uviedol, že ustanovenie citovaného
zákonného ustanovenia, najmä ust. § X51o ods. 1 druhá veta K. zákonníka ráta s alternatívou vzniku
práva vecného bremena prechodu výkonom práva (vydržaním) s poukazom na ust. § 134 K. zákonníka.
V oboch prípadoch je tu daný dôvod, s poukazom na vykonané dokazovanie, aby žalobe bolo vyhovené.
M. v písomnom vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že z dôvodu, že uplatnený nárok žalobcu

je založený na nepravdivých, zavádzajúcich a falošných údajoch a tvrdeniach podľa ust. § 137 písm. c/
O. a § 151o K. zákonníka k nadobudnutiu práva žalobcu nikdy nedošlo a preto nebolo dôvodom sa týmito
ustanoveniami zaoberať. M. nemá právo sa domáhať určenia, či tu právo je alebo nie je. R. na vykonané
dokazovanie a na to, že priznaním práva pre žalobcu by došlo k zásahu do práv a oprávnených záujmov
žalovaného a bolo by to v rozpore s dobrými mravmi. M., aby odvolací súd žalobu zamietol.

6. K. súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 O. sporového poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. O. sporového poriadku, vo
veci nariadil odvolacie pojednávanie, čo jej v súlade s ust. § 385 O. sporového poriadku a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo svojom výroku správne.
K. súd podľa § 385 O. sporového poriadku na prejedanie odvolania nariadil pojednávanie, pretože bolo

potrebné doplniť dokazovanie.
U. vypočutý žalobca, ktorý ako účastník konania uviedol, že právni predchodcovia súčasných vlastníkov
parcely č. XXX a XXX v minulosti sa dohodli o zriadení prístupovej cesty k parcelám, ktoré
obhospodarovali pod č. XXX, XXX, XXX a ďalšie. T. časť svojich parciel a vytvorili parcelu XXX, (v
súčasnej dobe parcelu XX/X) a po tejto parcele začali prechádzať. M. uviedol, že právo zodpovedajúce

vecnému bremenu zdedil po svojich rodičoch. H. rodičia po spornej parcele chodili, ale otec sa
nepamätal, na základe čoho mu toto oprávnenie vzniklo, nikto mu v tom nebránil. I., že v súčasnej
dobe je parcela vyasfaltovaná. V minulosti chodieval cez spornú parcelu v rozsahu X metrov a hneď
z nej zišiel na parcelu XXX, ktorej je spoluvlastníkom. Po parcele mohol chodiť, kým oral žalovanému
pozemky. R., keď už časovo to nezvládal, žalovaní mu v prechode po jeho parcele bránil. R., že ostatní

podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, ktoré obhospodaruje a kde je podielovým spoluvlastníkom, budú
v budúcnosti si musieť podať novú žalobu o zriadenie vecného bremena.
R. odvolacím súdom zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť, pretože žaloba bola postavená
na nepravdivých tvrdeniach. Q. rozsah uplatneného nároku žalobcom na zriadenie vecného bremena,
pretože žalobca nikdy parcelu XXX ako celok nepoužíval. R., že sa cez túto parcelu prechádzalo na

parcelu XXX, avšak na túto parcelu sa odbočovalo už po treťom stĺpiku súčasného oplotenia. Q., že
parcely žalobcu sú v podielovom spoluvlastníctve a každý z podielových spoluvlastníkov má v týchto
parcelách svoj podiel.
Y. sporu pred odvolacím súdom sa k vykonaným dôkazom nevyjadrili, doplnenie dokazovania nenavrhli.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje dva samostatné nároky,

a to určenie, že má právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré spočíva v práve prechodu peši a
prejazdu vozom a traktom cez parcelu č. XX/X (parcela č. XXX) v rozsahu vyznačenom v geometrickom
pláne XXXXXXXX-XX/XXXX za účelom prístupu na parcely zapísané na LV XX, k.ú. F., O. XXX, XXX
a XXX.
J. žiadal, aby žalovaný bol povinný strpieť vykonávanie práva žalobcu zodpovedajúcemu vecnému

bremenu spočívajúce v práve prechodu peši, vozom, traktorom cez parcelu č. XX/X (XXX), za účelom
prístupu na susediacu parcelu XXX, XXX a XXX zapísanú na LV č. XX, k.ú. F..
W. bol pripustený zmenený návrh na začatie konania (čl. XXX súdneho spisu) na pojednávaní dňa
X.X.XXXX. W., ako to uviedol už niekoľkokrát predtým odvolací súd, podmienkou na to, aby bolo
zisťované, že uplatnené právo žalobcovi vzniklo, je možné po tom, čo pozitívne bude zistené, či žalobca

má na určení práva uplatneného v prvom žalobnom petite naliehavý právny záujem.

8. V minulosti bol naliehavý právny záujem upravený v § 80 písm. c/ K. súdneho poriadku. T. na zásady
aplikácie nového procesného predpisu je možné aplikovať už len nový procesný predpis, kde v ust. §
137 písm. c/ O. sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Y. namietal v odvolaní žalobca, keď tvrdil, že v danom prípade na jeho strane je daný naliehavý právny
záujem, pretože v súvislosti s vyriešením otázky uplatnenej v prvom žalobnom petite môže dosiahnuťodstránenie spornosti tvrdeného práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. W. právo žalobcu, že má
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to právo prechodu cez nehnuteľnosť, je právo, ktoré musí
byť zapísané do katastra nehnuteľností, kedy zápisom tohto práva sa deklaruje stav, ktorý mal nastať

v minulosti (v minulosti mal žalobca vydržať toto právo). R. žalobcu jeho právo síce existuje, ale nie
je zapísané vo verejnom registri. V takom prípade je daný vždy naliehavý právny záujem na určení, či
žalobca má alebo nemá toto právo, pretože jeho postavenie je neisté, keď sám je presvedčený o tom,
že právo vydržal a na druhej strane žalovaný toto jeho právo spochybňuje. Q. však, že naliehavý právny
záujem znamená, že došlo k vydržaniu tohto práva, teda že žalobca nadobudol právo zodpovedajúce

požadovanému vecnému bremenu vydržaním.

9. R. § X51o ods. 1 K. zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu
v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu, alebo zo zákona. R. zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ust. § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúce vecným bremenám

je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
R. § 151o ods. X K. zákonníka zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľností, pokiaľ
osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
M. uplatnil svoj nárok z titulu vzniku vecného bremena výkonom práva, teda vydržaním. T. práva musí
byť realizovaný na základe predpokladu, že držiteľ je oprávnený, teda vykonáva právo zodpovedajúce

vecnému bremenu k cudzej veci pre seba a je presvedčený, že toto právo mu patrí. J. musí vykonávať
právo zodpovedajúce vecnému bremenu po dobu XX rokov s prípadným započítaním vydržacej doby
jeho právnych predchodcov.
R. výkonom práva je potrebné rozumieť činnosť predstavujúcu obsah samotného vecného bremena.
Na to, aby sa vykonávalo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, musia byť splnené požiadavky

objektívneho aj subjektívneho charakteru. Zo subjektívnych požiadaviek je rozhodujúce, aký vzťah mal
žalobca, ktorý vykonával právo vecného bremena prechodu cez parcelu č. XXX k jeho realizácii, keď mal
byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu právo patrí. Y. presvedčenie musí vychádzať z
okolností, za ktorých mohlo vecné právo vzniknúť, teda z existencie právneho dôvodu, z ktorého možno
vyvodzovať vznik tohto práva vecného bremena.

V prejednávanej veci žalobca nepreukázal, že so zreteľom na všetky okolnosti bol v dobrej viere, že
mu toto právo patrí, pretože nepreukázal, na základe čoho on alebo jeho právni predchodcovia vstúpili
do oprávnenej držby tohto práva, ktorá držba tohto práva by viedla so zreteľom na všetky okolnosti k
vydržaniu práva prechodu podľa uplatneného nároku.
V priebehu konania nebolo preukázané, že žalobca, resp. jeho právni predchodcovia do držby vstúpili

dobromyseľne, naopak, bolo zistené, že k realizácii prechodu po spornom pozemku dochádzalo v
dôsledku viacstranných zámenných alebo iných zmlúv vlastníkov susediacich parciel, naviac keď sám
žalobca resp. jeho právni predchodcovia nevyužívali sporný pozemok ani v uplatnenom rozsahu.
D. právo prechodu po parcele č. XX/X realizovali len z dôvodu, že na parcele, ktorej sú a boli
spoluvlastníkmi (parcela č. XXX) bol postavený rodinný dom. Po asanácii tohto rodinného domu bolo

možné bez ďalšieho vstupovať na pozemky žalobcu už nie po spornej parcele č. XXX k.ú. F., ale priamo
zo štátnej cesty.
M. nepreukázal svoj dobromyseľný vstup do držby a preto nebolo možné ho považovať za
dobromyseľného a oprávneného držiteľa práva zodpovedajúceho požadovanému vecnému bremenu.

XX. Q. je potrebné uviesť, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom parciel č. XXX, XXX a XXX, ako
to vyplýva z LV č. XX, k.ú. F., jeho podiel predstavuje XX/XXX-in. R. zriaďovaní vecného bremena v
súvislosti s osobou žalobcu by došlo k zriadeniu vecného bremena len vo vzťahu k žalobcovi, ktorý
nie je výlučným vlastníkom nehnuteľností, na ktoré mieni vstupovať. R. je nehnuteľnosť, na ktorú mieni
žalobca vstupovať, v podielovom spoluvlastníctve, nie je možné platne zriadiť vecné bremeno a ani nie

je možné, aby platne takéto vecné bremeno vzniklo bez účasti ostatných podielových spoluvlastníkov
nehnuteľností, a to ani v prípade, pokiaľ by došlo k zriadeniu vecného bremena dohodou vo vzťahu len
k žalobcovi. Je pritom bez právneho významu výška podielu ostatných podielových spoluvlastníkov.
G. to bolo preukázané aj v odvolacom konaní, v danom prípade žalobca žiadal určiť, že vydržal právo
vecného bremena, pričom potvrdil, že ostatní podieloví spoluvlastníci k parcelám, ku ktorým žiada

zriadiť svoj prístup, nevydržali právo vecného bremena a od práva žalobcu si budú musieť odvodzovať
samostatnými uplatnenými nárokmi svoje právo prechodu. R. už len táto samotná okolnosť svedčí o
tom, že vecné bremeno len žalobcovi k nehnuteľnosti žalovaného vzhľadom na to, že je len podielovým
spoluvlastníkom, cez ktorú nehnuteľnosť sa mieni dostať k svojim nehnuteľnostiam, nevzniklo.Y., že žalobcovi nevzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu tak, ako to žiadal v uplatnenom
nároku, je dôvodom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu, teda aj vo vzťahu k druhému uplatnenému
žalobnému nároku naviac, keď rozsah uplatneného práva je aj podľa vyjadrení pred odvolacím súdom

väčší, než v skutočnosti mienil realizovať.

XX. K. súd sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu vo vzťahu k námietke premlčania, a
stotožňuje sa aj so závermi vo vzťahu k zamietnutiu uplatneného nároku v dôsledku rozporu s dobrými
mravmi, keď prvoinštančný súd správne poukázal na to, že žalobca má možnosti prechádzať k svojim

parcelám cez parcelu č. XXX, k.ú. F. priamo zo štátnej cesty, nebolo preukázané, že by bola v tomto
rozsahu na strane žalobcu skutočnosť, ktorá by mu v tom bránila. M. vecné bremeno v prospech žalobcu
práve preto, že žalobca má niekoľko ďalších spôsobov na prístup k svojim parcelám, práve cez parcelu
žalovaného, v takom rozsahu, ktorý preukázateľne nikdy nebol realizovaný, svedčí o tom, že takto
zriadené vecné bremeno by nezodpovedalo základným morálnym pravidlám, špecifikovaným v ust. §
3 K. zákonníka.

T. ostatné odvolacie námietky považoval odvolací súd zo strany žalobcu za nedôvodné.
R. odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu po doplnení dokazovania pred odvolacím
súdom podľa ust. § X87 ods. X O. sporového poriadku ako správny vo výroku potvrdil. K. odvolacie
námietky odvolací súd podľa § 387 ods. 3 O. sporového poriadku a contrario nepovažoval pre posúdenie
dôvodnosti odvolania za podstatné.

XX. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. X O. sporového poriadku
s použitím ust. § 255 ojds. X O. sporového poriadku a priznal úspešnému žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu, pretože v tomto odvolacom konaní bol plne úspešný.

XX. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.