Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 23, 2008

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36C/105/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106224182
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2008:2106224182.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobkyne : J.

V., rodená Č., narodená XX.X.XXXX,. M. XXX,. prechodne Z. XXX,. právne zastúpená JUDr. A. F.,
advokátom, P. XX,. T. proti žalovaným v 1. rade : V. K., narodený XX.X.XXXX,. bytom P. XX,. H., v 2.
rade : E. K., rodená K., narodená X.XX.XXXX,. trvale bytom H. XXX,. okres M., t.č. na neznámom mieste
v konaní zastúpená opatrovníčkou A. B., pracovníčkou tunajšieho súdu, v 3. rade : M. K., narodený
X.X.XXXX, bytom B. XX/X,. K., v 4. rade : R. K., narodený XX.X.XXXX,. bytom J. V. XXX. a v 5. rade : I.
B., rodená K., narodená XX.X.XXXX,. bytom H. XX/X,. K. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že žalobkyňa J. V., rodená Č., r.č. XXXXXX/XXXX,. je podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti zapísanej na S. K. T. na LV č. 393 pre katastrálne územie M., ako rodinný dom súpisné
číslo XXX. na parcele č. 318/3 v podiele 1/2 vzhľadom k celku.

Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 6.10.2006 domáhala určenia, že nehnuteľnosť bližšie
označené vo výroku tohto rozhodnutia je jej spoluvlastníctvom a to titulom vydržania.

Žalovaná v 2. rade v konaní vypočutá nebola, nakoľko súd zistil, že v mieste trvalého bydliska sa
žalovaná v 2. rade nezdržiava a ďalším šetrením súdu sa nepodarilo zistiť iný jej pobyt. Súd jej z tohto
dôvodu pre konanie ustanovil v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. uznesením opatrovníčku, ktorá v konaní
uviedla, aby súd rozhodol v zmysle vykonaného dokazovania.

Dňa 23.1.2008 súd uznesením pripustil, aby na strane žalovaných pristúpili do konania žalovaný v 4. a
5. rade, ktorí sú právnymi nástupcami nebohého I. K..

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, právneho zástupcu žalobkyne, oboznámením
sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 14C 89/03,
kúpnou zmluvou zo dňa 29.1.1996, s výpisom z listu vlastníctva č. 393, ako i s celým obsahom spisového
materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Žalobkyňa v konaní uviedla, že spoločne so svojím bývalým manželom B. V. uzavrela ako kupujúca so

žalovanými v 1. a 2. rade ako aj s toho času nebohým I. K., právnym predchodcom žalovaných v 3.,
4. a 5. rade dňa 29.1.1996 kúpnu zmluvu, podľa ktorej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
kúpili nehnuteľnosť zapísanú na LV č. 393 ako rodinný dom súp. č. XXX. t.č. XXX,. postavený na
parcele č. 318/3 v katastrálnom území M.. Týmto dňom spolu so svojim bývalým manželom vstúpili doužívania predmetnej nehnuteľnosti. Rozsudkom Okresného súdu v Trnave sp. zn. 14C 89/03 zo dňa
26.1.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.2.2005 bolo jej manželstvo rozvedené. Týmto dňom aj
došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa názoru žalobkyne sa stala podielovou

spoluvlastníčkou vyššie uvedenej nehnuteľnosti titulom vydržania v podiele jednej polovici, nakoľko
sú splnené podmienky pre takéto vydržanie keďže spoločne so svojim bývalým manželom vstúpili do
užívania nehnuteľnosti dňom 29.1.1996 a do dnešného dňa ju užívajú po práve ako svoju vlastnú, keďže
kúpnu cenu za predaj nehnuteľnosti uhradili v deň podpisu kúpnej zmluvy. K uplynutiu vydržacej lehoty
pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním došlo dňom 29.1.2006, teda po rozvode manželstva žalobkyne

a preto vlastníctvo spornej nehnuteľnosti nemohla s bývalým manželom nadobudnúť do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov ako bolo pôvodne v kúpnej zmluvy zamýšľané, ale do výlučného vlastníctva v
jednej polovici proti celku, keďže v čase vydržania už žalobkyňa a jej bývalý manžel nemohli nadobúdať
z dôvodu zániku manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V konaní ďalej uviedla, že
uzavretiu kúpnej zmluvy predchádzal návrh od vtedajšej starostky M., ktorá keďže vedela, že majú
záujem o kúpu nehnuteľnosti navrhla im kúpiť nehnuteľnosť od K.. V rodinnom dome v tej dobe nik

nebýval. Z tohto dôvodu sa aj stretli s I. K., ktorý im ukázal nehnuteľnosť. Nehnuteľnosť sa im pozdávala
a preto sa ju rozhodli kúpiť. Vzájomne s I. K. sa dohodli, že je vtedajší manžel pripraví kúpnu zmluvu,
čo sa aj stalo. Keď už kúpnu zmluvu mali pripravenú, dohodli sa na stretnutí a zašli spolu za notárom,
kde ju pán I. K. podpísal a následne ju podpísali aj V. a E. K.. Osobne sa pri uzatváraní zmluvy nestretli
ani s E. K. ani s V. K.. Kúpnu sumu vyplatili priamo do rúk I. K.. Po uzavretí kúpnej zmluvy sa rozišli

s tým, že všetky ďalšie náležitosti s uzatvorením zmluvy spojené už zabezpečia ako kupujúci ona a jej
manžel. Nehnuteľnosť začali užívať a v auguste 2006 sa tam aj nasťahovali. S manželom boli dohodnutí
tak, že celú vec mal už dotiahnuť on. On mal aj podať návrh na vklad zápisu vlastníckeho práva na K.
Ú.. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sa spoliehala na svojho bývalého manžela, že vec dokonca aj dotiahne.
Manžel jej povedala, že mu pomáha aj akísi právnik v práci, viac tomu pozornosť nevenovala. Až asi v

roku 2000 zistila, že stav v katastri nehnuteľností je taký, že je tam ešte pôvodný zápis predávajúcich
a ona spolu s manželom nie sú vedení na liste vlastníctva ako spoluvlastníci. Po rozvode manželstva
bývalý manžel nemal záujem predmetnú vec už doriešiť. Priznala, že jej bolo podozrivé, že v priebehu
štyroch rokov jej z K. Ú. nedošlo žiadne vyrozumenie o zápise nehnuteľnosti, avšak manžel jej uviedol,
že takýto proces trvá aj dlhšie s čím sa uspokojila.

Žalovaný v 1. rade v konaní uviedol, že sa k dôvodnosti žaloby bližšie vyjadriť nevie. K okolnostiam
sporu uviedol, že dňa 21.1.1996 spolu s I. K., vtedy ešte žijúcim a E. K. ako predávajúcu uzavrel
kúpnopredajnú zmluvu s manželmi B. a J. V. ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti
domu súp. č. XXX. nachádzajúcom sa v katastrálnom území M. a to za dohodnutú kúpnu cenu. On

zmluvu podpisoval iba za prítomnosti svojho brata I. K., ktorý ho za tým účelom navštívil. Osobne sa
s kupujúcimi nikdy nestretol. Všetky záležitosti dotýkajúce sa uzavretia predmetnej zmluvy vybavoval
už nebohý brat I. K., ktorý ho požiadal aj o podpis. Zmluvu bratovi podpísal a to je všetko čo vie k
uvedenému uviesť. Z vyplatenej kúpnej ceny si žiadnu čiastku nenárokoval, tak boli s bratom dohodnutí.
Nehnuteľnosťou bol rodičovský dom a brat I. mu povedal, že má rodinné problémy a preto potrebuje

nehnuteľnosť predať, aby si vyriešil svoju bytovú otázku. Po podpise zmluvy sa viac o celú záležitosť
nezaujímal a preto ani nevie, ako bol dohodnutý jeho brat I. K. s kupujúcimi, kto predmetnú zmluvu
predloží spolu s návrhom na vklad na príslušný K. Ú.. V konaní ďalej uviedol, že asi pred rokom, dvoma
ho osobne navštívila žalobkyňa s tým, že na katastri sú stále ako spoluvlastníci zapísaní predávajúci a
požiadala ho, aby spolu s ňou navštívili notára a vec dali do poriadku tak, aby boli v katastri zapísaní

kupujúci. Uviedla mu, že nehnuteľnosť chce previesť na svoje deti, avšak nakoľko nie je zapísaná na
liste vlastníctva ako vlastníčka resp. spoluvlastníčka, tak to nie je možné aj napriek tomu, že v minulosti
uzavrela kúpnu zmluvu. On však so žalobkyňou odmietol ísť čokoľvek podpisovať, nakoľko má zato, že
s vecou už nemá nič spoločné. Následne po tejto návšteve navštívil príslušný kataster nehnuteľností,
aby si overil túto informáciu od žalobkyne a zistil, že v skutočnosti je ešte spolu so súrodencami vedení a

zapísaní na katastri ako spoluvlastník. Nevie uviesť, prečo prevod vlastníctva nebol zapísaný na katastri.
Kúpnopredajnú zmluvu žiadnym spôsobom nespochybňuje a ani vôľu previesť ňou svoj spoluvlastnícky
podiel na kupujúcich.

Opatrovníčka žalovanej v 2. rade v konaní uviedla, že navrhuje aby súd rozhodol v zmysle vykonaného

dokazovania.

Žalovaný v 3. rade v konaní uviedol, že nepopiera že kúpnopredajnú zmluvu so žalobkyňou a jej
vtedajším manželom uzatváral ako predávajúci aj jeho otec, ktorý je t.č. už nebohý. Uviedol, že spolu sosvojou sestrou I. B. a I. K. sú dedičia po nebohom otcovi I. K.. V dobe kedy došlo k prevodu nehnuteľnosti
otec mu to spomínal, že má v úmysle spolu so svojimi súrodencami nehnuteľnosť predať. Bližšie
podrobnostimuvšakneuviedol.Nakoľkoosobnepriuzatváranízmluvynebol,neviesaanibližšievyjadriť

kokolnostiamkuzatvoreniazmluvyakoanikdohodnutýmpodmienkamaniknáslednémuzavkladovaniu
vlastníctva do katastra. O tom, že je niečo v neporiadku so zápisom v katastri sa dozvedel až po osobne
j návšteve žalobkyne s tým, že žalobkyňa si chcela usporiadať majetok s bývalým manželom a hľadala
mimosúdne možnosti. Vie o tom, že kúpna cena za nehnuteľnosť bola vyplatená a nespochybňuje ani
platnosťkúpnopredajnejzmluvy,ktorápodľajehonázoruprejavovalaslobodnúvôľujehootcaI.K.predať

svoj podiel na nehnuteľnosti.

Žalovaný v 4. rade v konaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pripája k výpovedi žalovaného v 3. rade.
Taktiež potvrdil, že jeho právny predchodca otec I. K. uzavrel so žalobkyňou ako aj jej manželom dňa
29.1.1996 kúpnopredajnú zmluvu, ktorej platnosť žiadnym spôsobom nespochybňuje. Otec mu oznámil,
že predaj svoj podiel na nehnuteľnosti, bližšie ho však s okolnosťami uzatvorenia zmluvy neoboznámil,

teda napríklad ako sa dohodli s kupujúcimi kto podá návrh na zápis do katastra a podobne. O nesúlade
v katastri sa dozvedel až od svojich súrodencov. Jeho žalobkyňa nenavštívila.

Žalovaná v 5. rade v konaní uviedla, že sa pripája k výpovediam žalovaných v 3. a 4. rade s tým, že
taktiež vie o tom, že jej otec I. K. v minulosti previedol svoj podiel na nehnuteľnosti v M.. Ona však

nevedela, komu otec spolu so súrodencami predával rodinný dom až do doby, kedy ju asi pred rokom
navštívila žalobkyňa a predstavila sa, že ona je kupujúcou a zároveň jej oznámila, že sa medzi časom s
manželom rozviedli a rada by nadobudla podiel v jednej polovici na nehnuteľnosti na v minulosti kúpenej
nehnuteľnosti. Platnosť kúpnej zmluvy nespochybňuje a nevie sa bližšie vyjadriť k okolnostiam k jej
uzatvárania ani k dôvodu, prečo nedošlo k zápisu vlastníctva na manželov V..

Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 14C 89/03-40 zo dňa 26.1.2005 súd zistil, že predmetným
rozsudkom bolo manželstvo J. V. a B. V. rozvedené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom
9.2.2005.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 29.1.1996 súd zistil, že v tento deň uzatvorili I. K., V. K. a E. K. ako predávajúci
a manželia B. a J. V. ako kupujúci kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti vedenej na
K. Ú. v B. - S. K. T. na LV č. 393 ako dom súp. č. XXX. postavený na parcele č. 318/3 nachádzajúci sa v
katastrálnom území M.. Kúpna cena bola dohodnutá v sume 100.000,-Sk. Kúpna cena bola vyplatená
v deň podpisu zmluvy.

Z výpisu z listu vlastníctva č. 393 S. K. T. súd zistil, že na predmetnom liste vlastníctva je zapísaná
nehnuteľnosť rodinný dom súp. č. XXX. nachádzajúci sa na parcele č. 318/3, pričom v časti B sú ako
spoluvlastníci uvedení V. K. v podiele 1/6, K. E. v podiele 1/6 a I. K. v podiele spolu 4/6.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal

vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Na základe tohto skutkového stavu a zákonných ustanovení mal za preukázané že boli splnené
všetky zákonné predpoklady vydržania vo výroku označenej nehnuteľnosti žalobkyňou. Nehnuteľnosť
nachádzajúca sa v katastrálnom území M., zapísaná na liste vlastníctva K. Ú. v T., S. K. T., číslo XXX,.

ako rodinný dom súpisné číslo XXX. nachádzajúci sa na parcele č. 318/3 je spôsobilým predmetom
vydržania. Žalobkyňa bola oprávnenou držiteľkou, nakoľko bola dobromyseľná, že spoluvlastníctvo
nadobudla. Žalobkyňa nakladala s vecou ( nehnuteľnosťou ) ako vlastnou, na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 29.1.1996, ktorú uzavrela ako kupujúca spolu s bývalým manželom ešte počas manželstva.
Rodinný dom spolu s bývalým manželom aj v krátkom čase po podpise zmluvy začali užívať ako

svoju. Až v roku 2000 zistila, že stav v katastri nehnuteľností je taký, že je tam ešte pôvodný zápis
predávajúcich a ona spolu s manželom nie sú vedení na liste vlastníctva ako spoluvlastníci. Do tejto
doby nepretržite mali nehnuteľnosť v oprávnenej, ničím nerušenej držbe viac ako 10 rokov, čím došlo k
naplneniu aj posledného zákonného predpokladu vydržania. Súd inak za potrebné považuje k veci ešteuviesť, že vzhľadom k tomu, že dňa 2.3.2005 bolo manželstvo žalobkyne so spolukupujúcim manželom
právoplatne rozvedené a keďže bývalý manžel sa nedomáhal v tomto konaní určenia, že aj on je
podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v 1 titulom vydržania, tak žalobkyňa vstupuje do zápisu na

predmetnom liste vlastníctva ako spoluvlastníčka v 1 k ďalším ešte doposiaľ na liste vlastníctva vedeným
spoluvlastníkom ( Kordoš V. - podiel 1/6, I. K. podiel 1/6 + 3/6, E. K. podiel 1/6 ), ktorým sa o ňou
nadobudnutý podiel znižuje ich zapísaný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti.

Súd porovnávajúc skutkový stav veci s uvedenými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba

bola podaná dôvodne. Vyhovel je spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 150 O.s.p. tak, že procesne plne úspešnej
žalobkyni nepriznal náhradu trov konania, nakoľko sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce
v nezavinení sporu žalovanými.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz

neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3 O.s.p., časť prvej vety za bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok /