Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, September 7, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/202/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314208916
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314208916.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Kohúta
a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci navrhovateľky maloletá H. Z., H.. XX.X.XXXX, bývajúca v D., V..
F. XXXX/XX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Kukorelliho 1,
Humenné, proti odporcom 1/ S. S., bývajúci v D., V.. Z. XX, zastúpený JUDr. Františkom Svatuškom,
advokátom AK v Humennom, Námestie slobody 25, , 2/ Z. Z., bývajúca v D., V.. F. XXXX/XX, zastúpená

AK MAJLING & NINČÁK, s.r.o., Mierová 2529//87, Humenné, IČO: 35 960 728, v konaní o vyslovenie
prípustnosti zapretia otcovstva, o odvolaní odporcu v 1/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Humenné
sp.zn. 5C/282/2014-71 zo dňa 10.8.2015 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania tak, že nepriznáva odporcom v
1/ a 2/ rade náhradu trov konania.

Nepriznáva odporcovi v 1/ rade náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a odporcu v 1/ rade zaviazal zaplatiť
odporkyni v 2/ rade trovy konania v sume 379,44 eur na adresu jej právneho zástupcu v lehote 15 dní od
právoplatnosti uznesenia. V dôvodoch tohto uznesenia uviedol, že maloletá H. Z., zastúpená kolíznym
opatrovníkom podala proti svojim rodičom návrh na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva, a to z

dôvodu, že otcovstvo maloletej odporca v 1/ rade uznal, a preto bolo určené súhlasným vyhlásením
rodičov, avšak otec s matkou maloletej nikdy nežil v spoločnej domácnosti a nadobudol podozrenie, že
nie je prirodzeným biologickým otcom dieťaťa, pričom jeho pochybnosť vyplývala z toho, že podľa jeho
vedomostí matka dieťaťa mala mať intímny styk aj s inými mužmi. Z uvedeného dôvodu otec maloletého
dieťaťa podal na Okresný súd Humenné podnet na ustanovenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Humenné za opatrovníka pre maloletú H. Z. na podanie návrhu na vyslovenie prípustnosti zapretia

otcovstva. Súd na základe podnetu uznesením č.k. 19P/154/2014-5 ustanovil za opatrovníka maloletej
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné na podanie návrhu na vyslovenie prípustnosti zapretia
otcovstva. Na základe tohto uznesenia kolízny opatrovník takýto návrh podal. V konaní bol predložený
Znalecký posudok z odboru genetika č. 17/2015, vypracovaný Q.. B. N., ktorá v závere tohto potvrdila
otcovstvo odporcu v 1/ rade k maloletej H. Z., a to v percentuálnom vyjadrení 99,9%, Na základe tohto
znaleckého posudku odporca v 1/ rade zaslal súdu späťvzatie návrhu, z ktorého vychádzal kolízny

opatrovník zastupujúci maloleté dieťa ako navrhovateľa v tomto konaní a tento zobral návrh v celom
rozsahu späť a žiadal konanie o vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva zastaviť. Odporcovia v 1/ a
2/ rade so zastavením konania súhlasili. Súd potom podľa § 96 ods. 1 až 3 konanie zastavil. O trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a zaviazal otca maloletého dieťaťa k náhrade trov konania,
ktoré vznikli matke na trovách právneho zastúpenia, nakoľko pre správanie otca bolo konanie vo veci
zastavené.2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca v 1/ rade, a to v časti týkajúcej sa trov konania.
Poukázal na to, že mal pochybnosti o otcovstve k maloletému dieťaťu a z toho dôvodu dával podnet na
ustanovenie opatrovníka. Odporca v 1/ rade, ako aj navrhovateľka trvali v priebehu konania na podanom

návrhu, pretože sa domnievali, že je v záujme maloletého dieťaťa vedieť, kto je jeho biologickým otcom.
Pretože až v tomto konaní bolo znaleckým posudkom preukázané, že odporca v 1/ rade je otcom
dieťaťa - navrhovateľa, až vtedy teda bolo možné potvrdiť jeho otcovstvo k maloletému dieťaťu. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že odporca v 1/ rade sa musel dovolávať predmetného konania a žiadal, aby súd
pri rozhodovaní o trovách konania prihliadal na skutočnosť, že sa v súčasnosti nachádza v zlej finančnej

situácii. Podľa jeho názoru sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa a v takomto prípade súd nemusí
priznať náhradu trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v časti
tykajúcej sa trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, resp., aby vyššie
uvedené uznesenie v časti tykajúcej sa trov konania zmenil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

3. Odporkyňa v 2/ rade vo vyjadrení na odvolanie odporcu v 1/ rade sa so záverom súdu prvej inštancie
plne stotožnila a súhlasila s aplikáciou ust. § 146 ods. 2 O.s.p.. Pokiaľ odporca v 1/ rade z dôvodov
hodných osobitného zreteľa žiadal, aby súd aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. poznamenala, že odporca
v 1/ rade žiadne dôvody, ktoré by bolo možné posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa neuviedol.
Súčasne odporkyňa v 2/ rade si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

4. Odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal podané odvolanie
podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie odporcu v 1/ rade bolo

podané pred týmto dátumom, preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších
právnych predpisov a niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej
úpravy. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil toto
odvolanie v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

5. Odvolací súd teda podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec, v medziach ktorých
sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné. Odvolací súd
poukazuje na to, že v zmysle § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj ďalšie ustanovenia
týkajúce sa náhrady trov konania sa uplatňujú vždy vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, nikdy
nie medzi tými účastníkmi, ktorí stoja na tej istej strane, preto nie je možné priznať náhradu trov konania

vo vzťahu medzi odporcom v 1/ rade a odporkyňou v 2/ rade. Takáto náhrada trov konania by prichádzala
do úvahy len medzi navrhovateľom a odporcom. Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil uznesenie súdu
prvej inštancie podľa § 220 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania tak, že nepriznal odporcom v 1/ a
2/ rade náhradu trov konania, keďže títo by v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. mali na túto právo, ale proti
navrhovateľke. Keďže v danom prípade navrhovateľka je maloletým dieťaťom súd túto otázku posúdil v

zmysle § 150 O.s.p. ako dôvod hodný osobitného zreteľa, a preto odporcovi v 1/ rade proti navrhovateľke
náhradu trov konania nepriznal.

6. V odvolacom konaní bol odporca v 1/ rade úspešný, avšak z rovnakého dôvodu ako v prípade
prvostupňového konania mu túto náhradu trov konania nepriznal.

7. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.