Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/187/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115231525
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115231525.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: AB 1 B. V., so sídlom
Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, registračné číslo 56 007 043,
zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Trenčín,
Piaristická č. 707/25, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: T. S., nar. X.X.XXXX, bytom G. D. O., W. A. č.
XXX, o zaplatenie 2.687,89 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 7C/495/2015-55 zo dňa 4. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 7C/495/2015-55 zo dňa 4. apríla 2016 potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom s odkazom na príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch zamietol žalobu žalobcu na zaplatenie požadovanej finančnej sumy.
Žalovanému náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní predmetnej
zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného
registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaný zmluvu

uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy
nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu
súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a subsidiárne z ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o úvere, ako aj § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 26.10.2012 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 3.000,- eur. Žalovaný na

splatenie úveru poukázal žalobcovi sumu 1.831,22 Eur.
3. Predmetná zmluva uzavretá medzi stranami neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/
zákona č. 129/2010 Z. z. V zmluve sa nikde nenachádza údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ako ani údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ustanovenie zmluvy, ktoré stanovovalo
termín konečnej splatnosti odpočtom počtu mesiacov viažucim sa na poskytnutie úveru, nemožno
podľa názoru súdu považovať za konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou
podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru okresného súdu, spotrebiteľ (v

tomto prípade dlžník) musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek
matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru,
t. j. ktorým dňom a aká je doba trvania zmluvy. Takýto údaj však zmluva neobsahovala. V ďalšom súd
prvej inštancie poukázal na to, že sa v zmluve nikde nenachádza ani údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k)zákona č. 129/2010 Z. z. o výške splátok istiny, úrokov, ktoré mal žalovaný žalobcovi zaplatiť. Aj keď
bola v zmluve explicitne uvedená celková výška mesačnej splátky, nikde však nebola uvedená výška
splátok istiny a úroku, t.j. časť každej mesačnej splátky, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na

splatenie istiny a na splatenie úroku. Uvedené nedostatky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zákon č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b/ sankcionuje tým, že takýto spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov.
4. Vychádzajúc z uvedeného tak bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi len istinu úveru, pričom pri
konštatovaní, že zmluva neobsahovala určenie, aká časť mesačnej splátky zodpovedala výške splátky

istiny a že strany mali dohodnuté splácanie v 84 splátkach, súd stanovil výšku mesačnej splátky
priemerne, t.j. suma úveru 3.000,- Eur : 84 splátok = 83 splátok po 35,71 Eur a 84. splátka vo výške 36,07
Eur. Ak žalovaný uhradil do dňa vyhotovenia výzvy k splateniu celého úveru 9.7.2015 sumu 1.831,22
Eur, uhradil celkovo 51 splátok a časť 52. splátky (splatná až vo februári 2017). Je teda nepochybné,
že neboli splnené podmienky v zmysle citovaného § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na to, aby si
právny predchodca žalobcu dňa 9.7.2015 uplatnil nárok na splatenie celého úveru a to zároveň bez

upozornenia žalovaného na uplatnenie tohto práva. Výzva na splatenie celého dlhu zo dňa 9.7.2015 ako
právny úkon v rozpore so zákonom je zároveň v zmysle § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že bude priznaný nárok na zaplatenie 1.168,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

8,05%ročnezdlžnejsumyododňa21.10.2015dozaplateniaatrovykonania,prípadneabyodvolacísúd
zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd sám určil výšku 83 mesačných splátok vo výške 35,71
Eur a 84 splátku vo výške 36,07 Eur, keďže usúdil, že úver poskytnutý žalovanému je bezúročný a bez
poplatkov. Takýmto postupom stanovil fikciu, že pokiaľ splácal žalovaný vyššiu sumu mesačnej splátky,
nemohlo dôjsť zo strany žalobcu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Okresný súd nepostupoval v

súlade so zákonom, pretože žiadne zákonné ustanovenie ho nesplnomocňuje na určenie výšky splátok
podľa vlastnej úvahy. Súd mohol len konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a zaviazať
žalovaného na úhradu sumy, ktorá predstavuje rozdiel medzi čerpanou sumou a sumou, ktorú uhradil.
Vyjadril presvedčenie, že postupoval v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný
neuhradil 4., 5., 10., 23. až 25. a 28. až 31. Splátku. K tzv. zosplatneniu úveru pristúpil dňa 9.7.2015 a

poskytol žalovanému dokonca dlhší časový úsek ako zákon vyžaduje pre mimoriadnu splatnosť úveru.
Odvolateľďalejuviedol,žeúversazabezúročnýabezpoplatkovpovažujeažvtedy,keďhozabezúročný
a bez poplatkov vyhlási súd. V danom prípade tak učinil súd prvej inštancie až v napadnutom rozsudku.
Súd pochybil aj v tom, že nevychádzal z predloženého splátkového kalendára, ale zo splátkového
kalendára, ktorý si sám vytvoril. Právna úprava nepredpokladá v prípade vyslovenia bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru prepracovať splátkový kalendár spôsobom, ako to vykonal okresný súd. Ak teda
žalovaný čerpal úver v sume 3.000,- Eur a zaplatil len 1.831,22 Eur, potom je povinný vrátiť finančnú
čiastku zodpovedajúcu rozdielu týchto súm.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správne.

8. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon
č. 160/2015 Z. z., účinný od 1.7.2016), bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods.
1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
Z uvedeného dôvodu použil pri odôvodňovaní rozhodnutia aj novú terminológiu - označenie „žalobcu“ a

„žalovaného“ namiesto pojmov „navrhovateľ“, „odporca“, ako sa to uvádza v napadnutom rozsudku.

9. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol

a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. (aktuálne sú kritériá
odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodovsa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Na doplnenie považoval krajský za potrebné zdôrazniť, že predmetom sporu je zaplatenie dlhu na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 26.10.2012, ktorú okresný súd správne posúdil
v zmysle jednotlivých ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zároveň súd
prvej inštancie náležite upriamil pozornosť na fakt, že dotknutá spotrebiteľská zmluva neobsahovala
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona č. 129/2010 Z. z., čo znamenalo, že úver musel byť

posúdenýakobezúročnýabezpoplatkovpodľa§11ods.1písm.b/zákonač.129/2010Z.z.Tentozáver
mohol (a bol povinný) učiniť súd konajúci o uplatnenom nároku v rámci právneho posudzovania veci; nie
sú preto správne námietky odvolateľa, ktorý poukazoval na potrebu (nejakého) osobitného vyhlásenia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, pretože samostatné konanie na účely vyslovenia takého záveru
by zjavne nemohlo byť opodstatnené pre absenciu naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. b/ O.s.p.,
aktuálne § 137 písm. c/ CSP).

11. Na úsudok súdu o tom, že vo vzťahu k predmetnému úveru si nemohol žalobca uplatniť žiadne
úroky ani poplatky (ktorú skutočnosť odvolateľ ani nenamietal), nadviazalo posúdenie podmienok pre
postup regulovaný ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §

565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

12. Podľa dohodnutého splátkového kalendára mala byť výška splátky úveru 69,97 Eur. Ak však súd
prvej inštancie konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, potom správne uzavrel, že vzhľadom

na výšku úveru (3.000,- Eur) a pri zachovaní počtu splátok (84), bola skutočná výška splátky 35,71 Eur
(nie 69,97 Eur). Tento postup nebol vôbec svojvoľný a ani neznamenal moderáciu výšky splátok, ale
vyjadroval úpravu celkovej sumy splátky, keďže táto nemohla v sebe zahrnúť žiadne úroky, ani poplatky.
Z § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Pokiaľ teda zmluvné strany

nemali inú dohodu (táto nevyplýva z predložených listín), potom v sume pôvodne dohodnutej splátky boli
zahrnuté aj úroky a poplatky). Následné vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru znamenalo,
že každá splátka bola znížená o neprípustné príslušenstvo. V tomto postupe nemožno vidieť žiadnu
svojvôľu,alerešpektovanieochrannýchustanovenízákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,
ktoré boli súdom prvej inštancie aplikované v súlade s ich zmyslom a podstatou.

13.Splácaniesplátokvyšších,akopripúšťalzákonnásledneviedloksituácii,žežalovanýfaktickysplácal
dlh „vopred“ a omeškanie so splátkami, ako na to poukazoval žalobca nemohlo nastať, a teda ani
postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka tak nebol opodstatnený. Vo vzťahu k splátkam, ktoré
pri danom právnom posúdení majú byť splatné neskôr (po rozhodnutí súdu prvej inštancie), je možné

iniciovať osobitné súdne konanie.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania pred súdom druhej inštancie

rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2
CSP).

15. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).