Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 19, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/246/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715214166
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715214166.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v
právnej veci žalobcu IMPOL, s. r. o. Ľubochnianska 2, 080 06 Ľubotice, IČO:36 482 978, zastúpeného
advokátom JUDr. Slavomír KUČMÁŠ, V. X, XXX XX Q. proti žalovanému KOLIBA Trade, s. r. o., Krivec
3057, 962 05 Hriňová, zastúpenému advokátom JUDr. Radkom Petruňom so sídlom Tehelná 189, 960

01 Zvolen, IČO:40 242 315, o zaplatenie 26.694,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6Cb/51/2015-20 zo dňa 15. marca 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 6Cb/51/2015-20 zo dňa 15. marca 2016 v napadnutej
časti výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.601,75 eur
potvrdzuje.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi
trovy konania v sume 1.601,75 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že
žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 26.694,72 eur s príslušenstvom. Žalobca súdu
doručil písomné podanie z 13.11.2015, doplnené dňa 1.2.2016, v ktorom uviedol, že berie návrh v celom

rozsahu späť, pretože mu žalovaný po podaní žaloby uhradil uplatnenú sumu s príslušenstvom. Súd
prvej inštancie s poukazom na § 96 O.s.p. konanie vo veci zastavil bez skúmania postoja žalovaného
k späťvzatiu žaloby, keďže jeho prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 96 ods.
3 O.s.p. bez právneho významu. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.
a keďže žalobca vzal návrh späť na základe správania sa žalovaného, ktorý po podaní návrhu na
súd zaplatil žalobcovi uplatnenú sumu s príslušenstvom, vznikla žalovanému povinnosť uhradiť trovy

konania. Súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.601,75 eur, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnych služieb.

2. Proti uzneseniu v časti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný, ktorý uviedol, že ani uvedený postup, hoc by podmienka predpokladaná ustanovením § 146
ods. 2 O.s.p. bola splnená, nemôže súd uplatňovať mechanicky, nezohľadňujúc prípadné dôvody hodné

osobitného zreteľa, ktoré by v konkrétnom prípade odôvodňovali postup podľa § 150 ods. 1 O.s.p.
Uviedol, že žalobca si voči spoločnosti žalovaného uplatňoval okrem pohľadávky, ktorá bola predmetom
tohto konania aj ďalšie dve pohľadávky (vo výške 24.184,20 eur a 5.314,95 eur), ktoré pohľadávky
žalobca neuplatnil jednou žalobou, ale troma samostatnými žalobami. Všetky žaloby boli datované dňom
6.10.2015 a doručené prvostupňovému súdu v jeden deň - 8.10.2015. Podľa názoru žalovaného niet
rozumného, resp. akceptovateľného dôvodu, pre ktorý by mal žalobca uplatňovať voči žalovanému

tri rôzne pohľadávky (vyplývajúce z troch nezaplatených faktúr) v jeden a ten istý deň troma rôznymi
žalobami. Pokiaľ samozrejme týmto dôvodom nie je snaha žalobcu účelovo navyšovať trovy konania naúkor spoločnosti žalovaného v snahe maximalizovať „výnos“ z uplatňovania práv súdnou cestou. Všetky
spomínané žaloby vychádzajú prakticky z rovnakých skutkových okolností a opierajú sa o rovnakú
právnu kvalifikáciu. Rozdiel medzi uvedenými žalobami spočíva len v číselných údajoch (číslo faktúry,

dátum splatnosti, výška žalovanej pohľadávky, trovy právneho zastúpenia a podobne), v ostatnom medzi
uvedenými žalobami rozdiel nie je. Za uvedených okolností bolo na mieste, aby súd neaproboval účelový
postup žalobcu vedúci k neúčelnému navyšovaniu trov konania tým, že mu v každom takto nezmyselne
a neúčelne vyvolanom konaní prizná náhradu trov konania. Pokiaľ tak súd učinil, priznal tým podľa
názoru žalovaného šikanóznemu výkonu práva žalobcu právnu ochranu, čo je neprípustné. Má za to, že

takéto trovy nemožno považovať za bezpodmienečne nevyhnutné, ktoré by musel žalobca vynaložiť na
dosiahnutie súdnej ochrany svojho porušeného práva, a to práve a výlučne podaním troch samostatných
žalôb, keď podaním jednej žaloby by sa jednoduchším a hospodárnejším spôsobom dosiahol rovnaký
cieľ. Ak by prvostupňový súd postupoval v prejednávanej veci podľa ust. § 112 ods. 1 O.s.p., majúc
na pamäti požiadavku účelnosti a hospodárnosti konania, bol by predmetom konania voči spoločnosti
žalovaného nárok na zaplatenie celkovej sumy 56.193,87 eur a v prípade, že by vzal žalobca takúto

žalobu späť, predstavovali by trovy právneho zastúpenia pri zastavení konania sumu 2.315,06 eur.
Keďžeprvostupňovýsúdpodľaust.§112ods.1O.s.p.nepostupoval,vystupňovalotovýškutrovkonania
na sumu 3.877,19 eur. Poukázal na tú skutočnosť, že trovy právneho zastúpenia v konaniach vedených
pod sp. zn. 14Cb/52/2015 (v sume 1.558,03 eur) a pod sp. zn. 9Cb/35/2015 (v sume 717,41 eur)
žalovaný žalobcovi už v celom rozsahu uhradil. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na uznesenie

Ústavného súdu SR zo dňa 13.8.2014 sp. zn. I. ÚS 400/2014-8. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby
sudca prvostupňového súdu podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. napadnutý výrok uznesenia zmenil tak,
že žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva, a žiadal, aby súd zaviazal žalobcu k
náhrade trov konania v odvolacom konaní vo výške 106,24 eur.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal odvolanie v rozsahu v
danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP
bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal dňa 8.10.2015 na Okresný súd Zvolen proti
žalovanému návrh na zaplatenie sumy 26.694,72 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe,
že dodal na základe objednávky žalovaného žalovanému tovar v druhoch a v množstvách uvedených
v dodacom liste. Za dodaný tovar bola žalovanému vystavená faktúra č. VS XXXXXXXX na sumu

26.694,72 eur, ktorá bola splatná dňa 14.5.2015. Na požiadanie súdu prvej inštancie žalobca doručil do
spisu dodací list a faktúru.

6. Podaním zo dňa 13.11.2015 doručenému Okresnému súdu Zvolen dňa 16.11.2015 vzal žalobca
žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaná suma bola žalobcovi zaplatená po podaní návrhu

na vydanie platobného rozkazu, o čom predložil výpis z účtu a požiadal o priznanie náhrady trov konania
pozostávajúcich z troch úkonov právnej služby v súlade s ust. § 146 ods. 2 O.s.p., keďže žaloba bola
podaná dôvodne a vzatá späť pre správanie žalovaného.

7.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímkonaniezastavilazaviazalžalovanéhonahradiťžalobcovi

trovy konania.

8. Podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. platnom a účinnom do 30.6. 2016, ak sa však pre správanie
odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

9. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu konania ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa (pôvodne § 150 ods. 1 O.s.p.).

10. Odvolací súd si vyžiadal z Okresného súdu Zvolen spisy sp. zn. 9Cb/35/2015 a 14Cb/52/2015, na
ktoré v odvolaní poukazoval žalovaný, keď tvrdil, že všetky spomínané žaloby vychádzajú z rovnakých

okolností a opierajú sa o rovnakú právnu kvalifikáciu, keď rozdiel spočíva len v číselných údajoch.
Odvolací súd zistil, že žaloba 9Cb/35/2015 a aj žaloba 14Cb/52/2015 bola Okresnému súdu Zvolen
doručená dňa 8.10.2015.11. V žalobe 9Cb/35/2015 sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 5.314,95 eur na základe
nezaplateného tovaru dodaného dodacím listom č. 2389 z 2.4.2015. Okrem faktúry pripojil žalobca k
žalobe aj dodací list.

12. V žalobe 14Cb/52/2015 si žalobca uplatňoval zaplatenie sumy 24.184,20 eur na základe dodacieho
listu č. 2579 z 15.4.2015. K žalobe okrem faktúry z 22.4.2015 pripojil aj dodací list.

13. V obidvoch prípadoch súd konanie vo veci zastavil a zaviazal žalovaného nahradiť žalovanému

trovy konania, pretože k zastaveniu konania došlo z viny žalovaného. V konaní 6Cb/51/2015 (ktoré
je predmetom odvolania) si žalobca uplatnil od žalovaného zaplatenie sumy 26.694,72 eur titulom
nezaplatenej sumy na základe dodacieho listu č. 2570 zo dňa 14.4.2015, keď okrem faktúry predložil
dodací list. Žalovanú sumu žalovaný uhradil po podaní žaloby, dňa 12.11.2015. Odvolací súd sa s
námietkami žalovaného, že bol súd prvej inštancie povinný všetky tri žaloby podľa ust. § 112 ods. 1
O.s.p. spojiť nestotožnil, keďže na spojenie veci dôvod nebol. Žiadna zo strán spojenie veci nenavrhla,

každá žaloba napadla inému zákonnému sudcovi, ktorý nemusel mať vedomosť, že u iného sudcu
toho istého súdu sa nachádza obdobná žaloba tých istých účastníkov konania. V danom prípade
nepochybne žalobca mal právo domáhať sa zaplatenia svojich pohľadávok vzniknutých z obchodno-
právneho vzťahu so žalovaným z rôznych období na základe rôznych dodacích listov samostatnými
žalobami. Faktúra, ktorá je predmetom tohto sporu, bola splatná dňa 14. 5. 2015, žalobu žalobca doručil

Okresnému súdu Zvolen dňa 8.10.2015, t. j. 5 mesiacov potom, ako faktúra nadobudla splatnosť a
žalovaný uhradil žalovanú sumu dňa 12.11.2015, teda 1 mesiac po podaní žaloby žalobcom. Žalobca
až 5 mesiacov po splatnosti faktúry podal žalobu na súd, žalovaný mal teda dostatok času si svoju
povinnosť voči žalobcovi splniť a tak sa vyhnúť tomu, aby bol žalobca nútený podať žalobu na súd.
Obdobne v konaní 9Cb/35/2015 sa žalobca domáhal uhradenia pohľadávky na základe faktúry splatnej

dňa 2.5.2015, žaloba podaná dňa 8.10.2015 a v konaní 14Cb/52/2015 sa jednalo o faktúru splatnú
dňa 15.5.2015, žaloba podaná dňa 8.10.2015. Vo všetkých konaniach bola žaloba podaná približne
päť mesiacov po splatnosti jednotlivých faktúr. Žalovaný uhradil žalobcovi pohľadávky až po podaní
žalôb, preto žalobcovi nárok na náhradu trov konania vznikol. Čo sa týka poukázania žalovaného
na uznesenie Ústavného súdu SR, v tomto prípade sa malo jednať o uplatnenie jedného nároku na

náhradu škody žalobkyňou viacerými návrhmi, ktorými sú samostatne uplatňované jednotlivé položky,
z ktorých celkový nárok na náhradu škody pozostáva. V danom prípade však žalobca nerozdelil
svoju pohľadávku vyplývajúcu z jedného právneho vzťahu, na základe jedného dodacieho listu z jednej
faktúry na viaceré čiastkové plnenia, neuplatňuje si zaplatenie sumy, ktorá by mohla byť žalovaná
jednou súhrnnou sumou. Žalobca si uplatňoval zaplatenie rôznych súm vzniknutých na základe troch

obchodno-právnych vzťahov, rôznych dodacích listov a rôznych faktúr.

14. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď
zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania s odôvodnením, že zapríčinili, že sa konanie
muselo zastaviť.

15. Žalovaný v odvolaní poukazoval na možnosť nepriznania náhrady trov konania podľa ust. § 150
ods. 1 O.s.p. (t. č. § 257 CSP). Uvedené ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za
výsledok sporu. Podľa neho súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania celkom alebo sčasti,
ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka

nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi. Pri posudzovaní dôvodov hodného osobitného zreteľa
musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov
konania, aj toho účastníka, ktorého by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť
trovy konania, aj toho účastníka, ktorého majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady
trov dotknutá a všímať si okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v

konaní (rozhodnutie NS SR 3 M Cdo 5/2016, M Cdo 14/1999 z 1. 9. 2000 zverejnené ZSP č. 1/2000).

16. Odvolací súd vzhľadom na uvedené považoval za potrebné uviesť, že tvrdenia uvádzané žalovaným
v odvolaní, že žalobca mal všetky tri pohľadávky uplatňovať jednou žalobou a tak predísť navýšeniu
trov konania nemožno považovať za také, ktoré by odôvodňovali aplikáciu citovaného ustanovenia.

Nemožno hovoriť o výnimočnosti prípadu, ktorá by spočívala v okolnostiach danej veci ani v okolnostiach
na strane strán sporu. Súd nemal preukázané ani to, že dôvod hodný osobitného zreteľa spočíval v
osobných, majetkových, zárobkových, resp. iných pomeroch žalovaného, ani v okolnosti, ktorá viedla
žalobcu k uplatneniu práva na súde. Uvedené skutočnosti neodôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 257CSP, t. j. nepriznať náhradu trov konania úspešnému žalobcovi, keď to bol práve žalovaný, ktorý tým, že
svoje záväzky voči žalobcovi nezaplatil včas, zapríčinil, že žalobca bol nútený domáhať sa zaplatenia
svojich pohľadávok cestou súdu.

17. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

18. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, teda novú

procesnú úpravu použil aj toto konanie, aj keď začalo predo dňom účinnosti CSP, t. j. pred 1.7.2016,
v súlade s ust. § 470 CSP.

19. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti
na ust. § 262 ods. 1 CSP a rozhodol, že žalobca, ktorý mal v odvolacom konaní úspech má nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

20. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

21. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).