Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/107/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201942
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6013201942.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členov

senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobcu: PRVÁ SLOVENSKÁ
PROPANBUTANOVÁ SPOLOČNOSŤ, a.s., so sídlom SNP 1301, Žiar nad Hronom, IČO: 36 057 673,
zastúpený: IURISTICO s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Štefánika 26, 040 01 Košice, proti
žalovanému: Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici, Komenského 27,
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRHZ-BB-OPP-1100-5/2013
zo dňa 28. októbra 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 24S/308/2013-41 zo dňa 3. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/308/2013-41
zo dňa 3. októbra 2014 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a
rozhodol o trovách konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 05.01.2013 bol Okresnému riaditeľstvu Hasičského a
záchranného zboru Žiar nad Hronom nahlásený požiar plniacej stanice fliaš, ktorý vznikol pri plnení fľaše
s propán - butánom z plniaceho zariadenia v priestoroch spoločnosti žalobcu, čo vyplynulo zo správy o
zásahu č. 2055068 zo dňa 05.01.2013. Šetrením bolo zistené, že požiar vznikol v mieste úniku plynu
pri pripojení plniacej pištole na fľašu z propán - butánom z dôvodu, že plniaca pištoľ bola nesprávne
nasadená na uzáver fľaše, na čo došlo k úniku plynu, vznieteniu a výbuchu. Ako iniciátor požiaru bola

jednoznačneurčenáteplovzdušnápištoľEXTOL.Zodbornéhoposudkuopríčinevznikupožiaruvyplýva,
že žalobca porušil § 4 písm. b) zákona číslo 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon číslo 314/2001 Z.z.) tým, že nezabezpečil plnenie opatrení na ochranu pred
požiarmi na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiarov a pri činnostiach so zvýšeným
nebezpečenstvom vzniku požiaru. Plniaca stanica je určená ako miesto so zvýšeným nebezpečenstvom
vzniku požiaru, v ktorom je prísne zakázané používať zdroje tepla a vznietenia. Plnenie fliaš propán -
butánom je činnosť so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, pri ktorých je rovnako zakázané

používanie všetkých zdrojov tepla a vznietenia. Pri plnení neboli dodržané opatrenia ani technologické
prevádzkové opatrenia plniacej stanice.Prvostupňový správny orgán vydal dňa 24.01.2013 rozhodnutie, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške
1500 € za porušenie povinností vyplývajúcich žalobcovi z § 4 písm. b) zákona číslo 314/2001 Z.z. O
odvolaní rozhodol žalovaný dňa 29.04.2013 tak, že prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové

prejednanie a rozhodnutie.

Následne bola vykonaná protipožiarna kontrola u žalobcu ktorou bolo zistené, že používanie
teplovzdušnej pištole v plniacej stanici je nie je povolené žiadnym predpisom. Podľa prvostupňového
správneho orgánu, žalobca nezabezpečil plnenie opatrení na ochranu pred požiarmi na miestach a pri

činnostiach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, čím porušil ustanovenie § 4 a § 9 vyhlášky
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii v znení neskorších
predpisov (ďalej len vyhláška číslo 121/2002 Z.z.). Následne bolo dňa 07.08.2013 vydané rozhodnutie,
ktorým prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi podľa § 59 ods. 2 písm. b) zákona číslo 314/2001
Z.z. pokutu vo výške 1500 € za porušenie povinností, ktoré mu vyplývajú z § 4 písm. b) zákona číslo
314/2001. Žalovaný v odvolacom konaní prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol.

Krajský súd v Banskej Bystrici z obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že spornou v danom
prípade je skutočnosť, či žalobca porušil § 4 písm. b) zákona číslo 314/2001 Z.z. v spojení s § 4
písm. e) vyhlášky číslo 121/2002 Z.z., za porušenie ktorej mu žalovaný uložil pokutu. Podľa názoru
súdu, žalobca síce určil miesto so zvýšeným nebezpečenstvom požiaru ako aj činnosti so zvýšeným
nebezpečenstvom vzniku požiaru a stanovil zákazy a postupy pri vykonávaní činnosti v objekte plničky

fliaš s propán - butánom v miestnom prevádzkovom poriadku a protipožiarnom poriadku, nesplnil si
však povinnosť stanovenú v § 4 písm. b) zákona číslo 314/2001 Z.z. v spojení s § 4 písm. e) vyhlášky
číslo 121/2002 Z.z. Zamestnanec žalobcu nedodržal miestny prevádzkový poriadok a protipožiarny
poriadok, ktorého dodržiavanie bol žalobca povinný zabezpečiť, následkom čoho došlo v objekte k
požiaru. Pokuta bola uložená na spodnej hranici sadzby, táto nebola predmetom žalobných námietok.

Podľa jeho názoru, sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným s poukazom na vecnú,
časovú a miestnu špecifikáciu skutku a nedošlo k porušeniu § 47 ods. 2 správneho poriadku. Výrok
napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu je dostatočný a
spĺňa náležitosti § 47 ods. 2 správneho poriadku. Žalobcovi vznikla povinnosť vykonať opatrenia na
ochranu pred požiarmi a zároveň zabezpečiť pri prevádzkovaní výroby v technologických zariadeniach

dodržiavanie požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti, zabezpečiť plnenie týchto opatrení. Bolo zrejmé,
že zamestnanec žalobcu nedodržal požiadavky protipožiarnej bezpečnosti určené výrobcom, respektíve
technologickým postupom a nedodržal pokyny stanovené v miestnom prevádzkovom poriadku, podľa
ktorých zatavovanie fólii na fľaše s propán butánom bolo uložené vykonávať mimo plniarne fliaš, t.j. vo
vonkajších priestoroch plniacej stanice, pričom použil na zatavovanie teplovzdušnú pištoľ, ktorá bola

stanovená nesporne ako iniciačný zdroj vzniku požiaru, z čoho nepochybne vyplýva, že žalobca nesplnil
povinnosti podľa § 4 písm. b) zákona číslo 314/2001 Z.z. v spojení s § 4 písm. e) vyhlášky číslo 121/2002
Z.z. Žalobca nevykonal všetky opatrenia tak, aby si splnil svoje povinnosti stanovené predpismi.

II.

Voči rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal nesprávne
právne posúdenie veci, odňatie účastníkovi možnosť konať podľa § 205 ods. 2 písm. a) a f) v spojení
s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

Podľa jeho názoru, krajský súd dostatočne nereagoval na námietku ohľadom nepreskúmateľnosti
správneho rozhodnutia, týkajúcu sa vymedzenia skutku. Súd takisto neprihliadol na skutočnosti
svedčiace v prospech žalobcu a túto žalobnú námietku odignoroval a vyvodil absolútnu objektívnu
zodpovednosť žalobcu. Uviedol, že § 6 ods. 1 zákona číslo 314/2001 Z.z. nestanovuje absolútnu
objektívnu zodpovednosť právnickej osoby. Podľa jeho názoru, právnická osoba nemôže zodpovedať aj

za náhodu. Uviedol, že podmienkou pre uloženie sankcie nie je protiprávny stav ako taký, pretože ten
môže byť dôsledkom nielen protiprávneho konania, ale aj náhody a náhoda nemá byť sankcionovaná v
zmysle odporúčania Rady Európy. Správny orgán nepreukázal nesplnenie povinností zo strany žalobcu,
konštatoval porušenie povinnosti zamestnanca a táto okolnosť by nemala byť na ťarchu žalobcu. Zo
strany žalobcu nemožno požadovať zabezpečovanie bezprostrednej kontroly dodržiavania jednotlivých

opatrení pri každom jednotlivom úkone jednotlivého zamestnanca. Podľa jeho názoru, právny predpis
právnickej osobe ukladá len povinnosť vytvorenia takých podmienok pre zamestnancov na miestach so
zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom
vzniku požiaru alebo v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru, aby títo pri plnení ich úloh preprávnickú osoby neboli nútení porušovať zásady za účelom ochrany pred požiarmi. V danom prípade
došlo k porušeniu interných predpisov zo strany zamestnanca, čo vylučuje deliktuálnu zodpovednosť
žalobcu v danej veci.

Na základe týchto dôvodov dospel k záveru, že správny orgán aj prvostupňový súd vec nesprávne
právne posúdili.

Žiadal odvolací súd, aby rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 3. októbra 2014 č. k. 24

S/308/2013-41 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie.

III.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie ako i
sankcionované konanie nie je zameniteľné za iný skutok a neohrozuje zásady ako ne bis in idem, nie

je v rozpore s právom účastníka na obhajobu. Z podkladov pre vydanie rozhodnutia o pokute, ktorým
bola správa o zásahu číslo 2055068 zo dňa 05.01.2013 vyplýva, že bol nahlásený požiar v priestoroch
vo vlastníctve žalobcu, na pozemku vo vlastníctve žalobcu, pri ktorom bola nahlásená jedna zranená
osoba, a to zamestnanec žalobcu. Bolo preukázané, že sa jednalo o objekt plniarne propán - butánových
fliaš. Vo veci času, kedy k takému porušeniu došlo sa nie je možné presne vyjadriť, pretože to bolo v

čase bezprostredne pred ohlásením požiaru na čísle tiesňovej linky 112, na ktorú bolo ohlásené miesto
a objekt požiaru. V danom prípade nie je možné zameniť skutky. Zodpovednosť právnickej osoby za
ochranu pred požiarmi je jednoznačne uvedená v § 6 ods. 1 zákona číslo 314/2001. Subjekt žalobcu je
riadne vedený v zozname subjektov, v ktorých Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru
v Žiari nad Hronom vykonáva štátny požiarny dozor. Vznik požiaru nespôsobila fyzická osoba, ale

zamestnanec žalobcu, osoba v pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom. Správne orgány nemajú právo
vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov a zisťovať, akým spôsobom zamestnanec porušil vnútorné
smernice zamestnávateľa. Sankcia bola uložená právnickej osobe a žalobca má právo vymáhať zo
strany svojho zamestnanca uhradenie škody, ktorú spôsobil.

Formálne náležitosti rozhodnutia ako sú výrok, odôvodnenie a poučenie tvoria neoddeliteľnú súčasť
rozhodnutia vo veci samej a ako celok sú podkladom pre vydanie rozhodnutia. Pri vydávaní rozhodnutia
správny orgán prihliadal na všetky skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu a tieto zohľadnil pri
stanovení výšky sankcie. V danom prípade konanie zamestnanca žalobcu nebolo spôsobené náhodou.
Za náhodu by mohol byť posudzovaný vplyv vyššej moci, zásah objektu bleskom s následným

vznikom požiaru a podobne. Bolo preukázané, že sa jednalo o konanie zamestnancov, ktorí spôsobili
požiar a toto nebolo náhodné, čo vyplýva z ich výpovedí. Zamestnanci si počínali pri plnení fliaš
zisteným spôsobom dlhšiu dobu, bolo teda povinnosťou právnickej osoby takéto konanie zistiť, svojich
zamestnancov upozorniť a zjednať nápravu. Správne orgány nenamietali, že by žalobca nevykonal
školenia zamestnancov. Nedodržal však svoje povinnosti, keď na základe pochybenia interného

zamestnanca nezistil, že zamestnanci vykonávajú činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku
požiaru na mieste so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru v rozpore s kartou bezpečnostných
údajov pre propán - bután. Taktiež v rozpore s vlastným prevádzkovým pokynom pre plničku fliaš, k ich
plneniu dochádzalo v jej priestoroch. V prevádzkovom pokyne mal preto žalobca zakázať používanie
teplovzdušnej pištole a používať iný vhodný spôsob na zatavovanie zmršťovacej fólie.

Námietky žalobcu z uvedených dôvodov považuje za neopodstatnené.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods.
2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk .V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa ust. § 4 písm. b) zákona č. 314/2001 Z.z., právnická osoba a fyzická osoba -podnikateľ
na účely predchádzania vzniku požiarov je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak, zabezpečiť
plnenie opatrení na ochranu pred požiarmi na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku
požiaru, pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru alebo v čase
zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru, ako aj opatrenia na zabezpečenie ochrany pred požiarmi

pri podujatiach, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb; opatrenia, miesta a činnosti so zvýšeným
nebezpečenstvom vzniku požiaru, čas so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a podujatia,
na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo.

Podľa § 6 ods. 1 zákona číslo 314/2001 Z.z., za plnenie povinností právnickej osoby na úseku ochrany
pred požiarmi zodpovedá jej štatutárny orgán. Ak je na čele právnickej osoby kolektívny orgán, ten určí,
kto zodpovedá za plnenie úloh na úseku ochrany pred požiarmi. Ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa,
zodpovedá za ochranu pred požiarmi táto osoba alebo jej zodpovedný zástupca.

Podľa § 59 ods. 2 písm. b/ zákona číslo 314/2001 Z.z., okresné riaditeľstvo môže uložiť pokutu do 16
596 € právnickej osobe a fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť ustanovenú v tomto
zákone tým, že nezabezpečí vykonávanie opatrení podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho
vykonanie na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, pri činnostiach spojených so
zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru alebo

pri podujatiach, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb.

Podľa ust. § 4 vyhl. č. 121/2002 Z.z., pri činnostiach spojených s prevádzkovaním, údržbou a s opravami
technických zariadení a technologických zariadení obsahujúcich horľavé látky, s odstraňovaním
ich poruchových stavov, ako aj so spustením a s odstavovaním výroby v týchto technologických

zariadeniach právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ vykonáva tieto opatrenia:
a) uvádza do prevádzky a prevádzkuje technologické zariadenia len v súlade so schválenou
dokumentáciou a podľa podmienok určených rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy,
b) vykonáva kontrolu technických zariadení a technologických zariadení z hľadiska ich protipožiarnej
bezpečnosti určenými osobami v pravidelných intervaloch a v rozsahu určenom výrobcom, najmenej

však raz za 12 mesiacov, o čom vedie písomnú dokumentáciu; táto lehota sa nevzťahuje na odborné
prehliadky a odborné skúšky technických zariadení a technologických zariadení, ktoré sú vyhradenými
technickými zariadeniami podľa osobitného predpisu, a na lehoty technickej diagnostiky (napríklad
nedeštruktívnych skúšok, vibrodiagnostiky alebo boroskopie vyhradených technických zariadení a
ostatných technických zariadení a technologických zariadení),

c) vykonáva údržbu v lehotách určených výrobcom, ako aj opravy technických zariadení a
technologických zariadení podľa potreby určenými odbornými osobami, o čom vedie písomnú
dokumentáciu,
d) zabezpečuje bez zbytočného odkladu odstránenie zistených nedostatkov bezprostredne
ovplyvňujúcich protipožiarnu bezpečnosť technických zariadení a technologických zariadení alebo

odstavenie zariadenia z prevádzky do vykonania nápravy,
e) zabezpečuje pri spustení a odstavovaní výroby v technologických zariadeniach, ako aj pri
ich prevádzkovaní dodržiavanie požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti určených výrobcom alebo
technologickým predpisom,
f) zabezpečuje pri technických zariadeniach a technologických zariadeniach obsahujúcich horľavé látky

potrebné množstvo vhodných druhov hasiacich prostriedkov.

Podľa § 9 ods. 1 až 3 vyhl. č. 121/2002 Z.z.,(1)Namiestachsozvýšenýmnebezpečenstvomvznikupožiaruvykonávaprávnickáosobaalebofyzická
osoba - podnikateľ najmä tieto opatrenia:
a) zabezpečuje dôsledné a trvalé dodržiavanie požiadaviek osobitných predpisov, najmä v súvislosti s

možnými zmenami podmienok na týchto miestach, a pravidelnú kontrolu ich dodržiavania,
b) zabezpečuje účelné rozmiestnenie potrebného množstva hasiacich prostriedkov vhodných druhov.
(2) Pre miesta so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru vypracúva právnická osoba alebo fyzická
osoba - podnikateľ požiarny poriadok pracoviska, zriaďuje protipožiarnu hliadku pracoviska a označuje
ich príslušnými symbolmi, zákazmi a pokynmi v súlade s osobitným predpisom.

(3) Ak sú nejasnosti o určení miesta so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, treba preukázať
opodstatnenie určenia takéhoto miesta výpočtom podľa osobitných predpisov alebo iným obdobným
vhodným spôsobom.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Správny poriadok“), rozhodnutie správnych orgánov musí

vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo
zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si
obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

V správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení zákona o ochrane pred požiarmi postupuje
podľaustanovenísprávnehoporiadku,avzhľadomnanedostatokšpeciálnejúpravypriadministratívnom
trestaní pri posudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní o ňom, ako aj pri ukladaní sankcie je povinný
postupovať „analogiae legis“ podľa ustanovení obsahujúci trestnoprávnu úpravu (Trestný zákonník,

Trestný poriadok). Uvedený právny záver vyplýva aj zo znenia čl. 6 ods.1 Dohovoru o ľudských právach
a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.), keď Dohovor v článku 6 ods. 1 veta prvá
uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, z ktorej právnej úpravy podľa názoru súdu vyplýva nevyhnutnosť
poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému
z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť, na ktorý

vo svojej judikatúre poukazuje aj najvyšší súd.

Z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu taktiež vyplýva, že z uvedených hľadísk je potrebné vychádzať
aj pri posúdení vymedzenia skutku, za ktorý správny orgán účastníka konania sankcionuje a jeho miesta
v rozhodnutí tak, že vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí

spočívať v špecifikácii deliktu, za aké konanie je subjekt postihnutý.

Náležitosti rozhodnutia zákonodarca ustanovuje v § 47 správneho poriadku a právnu úpravu náležitostí
výroku rozhodnutia v odseku 2 uvedenej právnej normy. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva
v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne

formulovaný výrok a v prípade ukladania sankcie za porušenie právnej povinnosti je v prvom rade
konkrétnypopisskutkuakonezastupiteľnáčasťrozhodnutia,zktoréhojemožnézistiť,čiaakápovinnosť
bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené a len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno
považovať za zrozumiteľné a môže byť vynútiteľné exekúciou.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že výrok rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať popis skutku
s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností. Ak správny
orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o správnom
konaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku).

Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného označené v záhlaví, ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu - Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Žiari
nad Hronom č. ORHZ-ZH1-28-04/2013 zo dňa 07.08.2013, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 1500
€ za porušenie povinností vyplývajúcich žalobcovi z § 4 písm. b) zákona číslo 314/2001 Z.z.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom prvostupňového správneho rozhodnutia zo 07.08.2013, z
výroku ktorého vyplýva popis skutku - výbuch s následným požiarom v plniacej stanici fliaš pri plnení
10 kg fliaš s propán - butánom z plniaceho zariadenia potrubnými rozvodom dňa 05.01.2013 o cca
17: 50 hod. Pri pripojení plniacej pištole na fľašu s propán - butánom bola plniaca pištoľ nesprávnenasadená na uzáver fľaše a pri plnení došlo úniku plynu, ktorý bol spôsobený netesnosťou pri nasadení
plniacej pištole. Následne sa tento unikajúci plyn vznietil a spôsobil výbuch pri kontakte so sálavým
teplom z teplovzdušnej pištole. Teplovzdušná pištoľ - iniciačný zdroj požiaru, resp. výbuchu bola

používaná zamestnancom spoločnosti v plniacej stanici fliaš, na zmršťovanie fólie na uzáveroch propán
- butánových fliaš.

Vo výroku bola ďalej uvedená špecifikácia kritickej teploty propánu, butánu, teplota vznietenia propánu,
butánu, uvedená pracovná teplota použitej teplovzdušnej pištole.

V zmysle výrokovej časti rozhodnutia, používanie teplovzdušnej pištole v plniacej stanici je zakázané
a nie je povolené žiadnym predpisom. Bolo konštatované, že používanie teplovzdušnej pištole
pri manipulácii s propán - butánom je neprípustné, pričom touto činnosťou porušil žalobca § 4
písm. e) vyhlášky číslo 121/2002 Z.z., pretože nedodržal požiadavky protipožiarnej bezpečnosti pri
prevádzkovaní technologického zariadenia plniacej stanice určené výrobcom, alebo technologickým

predpisom.

Pokuta bola žalobcovi uložená v sume 1500 € za porušenie povinnosti, ktoré jej vyplývajú z § 4 písm. b)
zákona číslo 314/2001 Z.z., ktorých sa dopustil tým, že nezabezpečil plnenie opatrení na ochranu pred
požiarmi na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a pri činnostiach so zvýšeným

nebezpečenstvom vzniku požiarov.

Z uvedeného rozsiahleho výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva popis skutku, približného času
a spôsobu jeho spáchania, miesta, ktorým bola plnička fliaš na adrese žalobcu a zároveň obsahuje aj
uvedenie iných skutočností.

Odvolaciu námietku ohľadom neurčitosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu
nedostatku vymedzenia skutku z hľadiska miestneho, časového a vecného považuje preto súd za
nedôvodnú. Z popísaného výroku prvostupňového rozhodnutia je zrejmý vytýkaný skutok, jeho popis,
je uvedený približný čas aj miesto protiprávneho konania a spolu s odôvodnením s ktorým tvorí celok,

bráni možnosti zámeny s iným skutkom.

Administratívny spis obsahuje doklady: „ Požiarny poriadok pracoviska - plnička fliaš s LPG“, Karta
bezpečnostných údajov propán - butánu, protokol o určení prostredia, miestny prevádzkový poriadok a
iné, z ktorých vyplynula pre žalobcu povinnosť vytvoriť podmienky na plnenie opatrení na predchádzanie

vzniku požiaru pri manipulácii s propán - butánom. Súčasťou bezpečnostných informácií bola i
požiadavka zákazu priameho vykurovania priestoru, v ktorom je uskladnený propán - bután, zákaz
styku s iniciačnými zdrojmi požiarov (vrátane elektrostatických nábojov). Spis obsahoval aj popis
výpovede štatutárneho orgánu žalobcu, K. K. zo dňa 17.01.2013, v ktorom uviedol, že z videozáznamu z
bezpečnostnej kamery umiestnenej v plničke LPG vidno, ako jednému zo zamestnancov počas plnenia

fľaše propán - butánom nadmerne unikal plyn a zároveň bolo vidno ako iný jeho zamestnanec nesie v
blízkosti miesta plnenia teplovzdušnú pištoľ, ktorou zatavoval fólie na ventiloch fliaš. Uviedol, že uvedený
zamestnanec nemal čo robiť s teplovzdušnou pištoľou vo vnútorných priestoroch plničky LPG. Mal s ňou
manipulovať až vonku pred budovou plničky LPG.

Z predmetnej výpovede vyplýva, že konateľ žalobcu má vedomosť o tom, že zo strany jeho zamestnanca
došlo k porušeniu príslušných bezpečnostných predpisov a opatrení na predchádzanie vzniku požiarov.

Podstatou podaného odvolania žalobcu bola otázka jeho objektívnej zodpovednosti za spáchaný
správny delikt.

Pokiaľ žalovaný v žalobe a v priebehu súdneho konania argumentoval objektívnou zodpovednosťou,
správne orgány, ako aj prvostupňový súd sa s touto námietkou správne vysporiadali.

Konanie právnickej osoby pri plnení úloh, ktoré sú predmetom jej činnosti prostredníctvom jej

zamestnancov, je vždy postihované bez ohľadu na zavinenie.
Subjektívna stránka tohto správneho deliktu nie je založená na báze zavinenia. Keďže zavinenie je
stav vedomia a vôle a môžeme o ňom hovoriť len u fyzickej osoby, zavinenie nie je pojmovým znakom
správneho deliktu právnickej osoby.Správny orgán teda zavinenie ani neskúma a relevantná (právne významná) je len existencia
protiprávneho stavu spôsobená činnosťou, resp. nečinnosťou subjektu. Princíp absolútnej, resp.

objektívnej zodpovednosti má význam najmä z hľadiska procesnej ekonómie. Správny orgán postihujúci
právnickú osobu nebude v súlade so zásadou objektívnej zodpovednosti a rýchlosti, resp. hospodárnosti
konania zisťovať, kto nežiaduci stav privodil, ako, prečo a pod., ale postihne právnickú osobu, ak sa
preukáže, že zákonom predvídaný nežiaduci stav nastal. Právnická osoba potom môže na základe
interných predpisov v súlade so zákonom sankcionovať tú fyzickú osobu (napr. svojho zamestnanca),

ktorá tento nežiaduci stav privodila.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, postupu a rozhodnutia krajského súdu dospel
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací k záveru, že prvostupňový súd dostatočne zistil
skutkový stav, vec správne právne posúdil, dostatočným a logickým spôsobom odôvodnil, a preto
napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s

§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.
v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na ust. § 142 ods. 1
O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, žalovaný na náhradu trov nemá zo zákona

nárok.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.