Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/363/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113222564
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113222564.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.

Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so
sídlom Teplická ulica 7434/147, Piešťany, zastúpeného Advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL,
s.r.o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, proti žalovanej: Z. Y., narodená XX.XX.XXXX, bytom U. XX, O.,
za účasti Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská ulica 10, Skalica,
na strane žalovanej, združenie zastúpené advokátom JUDr. Jozefom Kempom, so sídlom Námestie
Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 1.275,22 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 31. marca 2016, č. k. 17C/217/2014-69, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - výroku II., ktorým bol žalobný návrh vo zvyšnej časti
zamietnutý, p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, v bode I. uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 697 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne z tejto sumy od 29.03.2014 do zaplatenia, v bode II. žalobný
návrh žalobcu vo zvyšnej časti zamietol a napokon v bode III. Žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval skutkové závery, ktoré zistil z vykonaného dokazovania.
Zistil, že žalobca, ako veriteľ, uzatvorili dňa 30.03.2011, so žalovanou, ako dlžníčkou, úverovú zmluvu
č. 4103102315, na základe ktorého sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 1.331,64
eur na zaplatenie kúpnej ceny tovaru. Úrok bol uvedený v zmluve vo výške 26,28% ročne, pričom bola
zároveň uvedená celková suma, ktorú mal uhradiť spotrebiteľ - 1.955,88 eur, a to v 36 splátkach po
54,33 eur. Konečný termín splatnosti úveru bol 28.03.2014. Mesačné splátky boli splatné vždy k 28.

dňu v mesiaci. Súčasťou úverovej zmluvy boli aj úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia,
a.s. Žalovaná zaplatila žalobcovi na tento úver celkom 634,64 eur, naposledy splátkou dňa 13.09.2012
vo výške 100 eur. Žalobca listom zo dňa 30.08.2011, ktorý bol odoslaný žalovanej 02.09.2011, vyzval
žalovanú na zaplatenie celej dlžnej sumy vo výške 1.638,21 eur.

3. Okresný súd podrobil predmetnú úverovú zmluvu testu správnosti z aspektu právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv a zistil, že zmluvou o úvere založili strany sporu spotrebiteľský právny

vzťah podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že išlo o platne
uzatvorenú úverovú zmluvu, v ktorej však absentujú údaje o výške, počte a termínoch (presných)
splátok istiny, úrokoch a iných poplatkov (každého osobitne) a správny údaj o úroku (úrokovej sadzbe).
Ide o obligatórne náležitosti úverovej zmluvy, ktorých absencia sa sankcionuje bezúročnosťou abezpoplatkovosťou úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/ cit. zák.). V zmluve nie je uvedená správna výška
úrokovej sadzby, keď k tomuto záveru dospel okresný súd matematickým výpočtom. Výška úroku bola
v zmluve uvedená 26,68% ročne, v skutočnosti 15,63%. Vzhľadom na uvedený nesprávny údaj o

výške úrokov, považoval úver, ktorý poskytol žalobca žalovanej v zmysle vyššie uvedenej právnej
úpravy za bezúročný a bez poplatkov. V časti úrokov, ktoré žalobca uplatnil vo výške 185,74 eur, žalobný
návrh zamietol.

4. Žalovaná si nesplnila svoju primárnu zmluvnú povinnosť - vrátiť čerpaný úver, ktorý čerpala vo výške

1.331,64 eur. Žalobcovi uhradila 634,64 eur, preto rozdiel vo výške 697 eur je povinná žalobcovi
uhradiť.

5. V súvislosti s vyhlásením predčasnej splatnosti poskytnutého úveru okresný súd uviedol, že
žalobca, ako veriteľ, si môže voči spotrebiteľovi uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka
len po splnení podmienok uvedených v § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (najskôr po uplynutí troch

mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil dlžníka - spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva). Splnenie týchto podmienok preukázané v konaní
nebolo, preto okresný súd uzavrel, že žalovaná sa dostala do omeškania so splnením dlhu (splatenie
celého dlhu, úveru) dňom 29.03.2014 (čo bolo piatok, pracovný deň), ktorý nasleduje po dni konečnej
splatnosti úveru 28.03.2014. V deň vzniku omeškania boli úroky v zmysle príslušných predpisov vo

výške 8,25% ročne.

6. S námietkou premlčania uplatneného nároku žalobcu, ktorú uplatnil vedľajší účastník na strane
žalovanej (§ 92 ods. 2 O.s.p.), sa okresný súd vyporiadal tak, že táto je nedôvodná. Neakceptoval názor
vedľajšieho účastníka, že nárok je premlčaný, keďže list žalobcu zo dňa 30.08.2011 nie je odstúpením

od zmluvy, ale jednoznačne obsah listu je výzvou žalobcu na predčasné splatenie úveru a nie
odstúpením od zmluvy, ako sa domnieva vedľajší účastník.

7. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov
nárok na ich náhradu nepriznal, pretože miera ich úspechu v konaní bola takmer rovnaká.

8. Proti tomuto rozsudku žalobca podal včas odvolanie. Navrhol zmeniť rozsudok v jeho výroku II.,
ktorým okresný súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamietol a priznal mu uplatnený nárok v celom
rozsahu ako aj náhradu trov konania, alternatívne žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť
tomuto súdu na ďalšie konanie. Deklaroval uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.

a), b), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

9. V odôvodnení odvolania uviedol, že okresný súd z výsledkov dokazovania nevyvodil správny
skutkový záver v otázke výšky doposiaľ vrátenej sumy úveru, v dôsledku čoho je nesprávna výška
sumy, ktorú má žalovaná uhradiť. Celkový úver čerpala žalovaná vo výške 1.331,34 eur, pričom v

čase podania žalobného návrhu uhradila celkom 362,99 eur, preto jej dlh voči žalobcovi predstavuje
968,65 eur a nie 697 eur, ako rozhodol okresný súd.

10. Nepriznanie kapitalizovaného úroku z omeškania - úroku z omeškania od zosplatnenia do
podania návrhu, okresný súd dostatočne a jasne nevysvetlil a v tejto časti považuje žalobca rozsudok

okresného súdu za nepreskúmateľný.

11. Z platobnej disciplíny žalovanej, ktorá je zrejmá z predloženého splátkového kalendára, vyplýva, že
žalovaná bola v priebehu splácania úveru pasívna. Z 36 dohodnutých splátok neuhradila ani jednu do
doby zosplatnenia úveru. Vzhľadom na omeškanie dlžníka, žalobca využil svoje právo na zosplatnenie

úveru, pričom začiatok omeškania - moment, od kedy si nároku úrok z omeškania, je práve 15 dní
od zosplatnenia úveru, t. j. od 15.11.2011.

12. Vzhľadom na to, že v otázke nepriznania úrokov z omeškania súdne rozhodnutie nespĺňa
podmienky riadneho odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p., čo je však nepochybne veľmi významné z

hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Podľa jeho
názoru, v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(odňatie možnosti konať pred súdom).13. Žalovaná nevyužila svoje právo na písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu.

14. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov podľa

§ 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1. júla 2016, ktorým došlo
k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“).
Odvolanie žalobcu prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a zistil,
že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti - jeho výroku o zamietnutí žalobného
návrhu vo zvyšnej časti potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

15. Rozsudokokresnéhosúdujeodôvodnenývsúlade skritériami ust.§157ods.2O.s.p. (procesného
predpisu, ktorý platil v čase vyhlásenia rozsudku), je správny, úplný a presvedčivý, preto sa odvolací
súd identifikoval s dôvodmi, pre ktoré okresný súd vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol (§ 387
ods. 2 CSP). Súčasne považuje k odvolacím dôvodom, ktoré uplatnil žalobca, uviesť nasledovné:

16. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f)
O.s.p. (s týmto dôvodom korešponduje aj aktuálna právna úprava v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP).
Uvedený odvolací dôvod žalobca odôvodnil tým, že rozsudok okresného súdu v časti, ktorou zamietol
jeho žalobný návrhu na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa 15.09.2011 a priznal ho až odo dňa
splatnosti celého dlhu - 29.03.2014, okresný súd riadne neodôvodnil, podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a

tým mu odňal právo konať pred súdom.

17. Odvolací súd sa s týmto názorom žalobcu nestotožnil, pretože okresný súd jasne a určito uviedol,
že, cit. „V súvislosti s vyhlásením predčasnej splatnosti poskytnutého úveru súd uvádza, že navrhovateľ
ako veriteľ si môže uplatniť voči spotrebiteľovi právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka len po splnení

podmienok uvedených v § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka (najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva), s ktorými sa však navrhovateľ v návrhu vôbec nezaoberá. Splnenie týchto
podmienok nevyplýva ani z vykonaného dokazovania. Preto možno uzavrieť, že odporkyňa sa dostala
do omeškania so splnením dlhu (splatenie celého dlhu, úveru) dňom 29.03.2014 (piatok, pracovný

deň), ktorý nasleduje po dni konečnej splatnosti úveru (28.03.2014). Preto súd rozhodol o splnení
povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania v zákonnej výške z dlžnej sumy. V deň
vzniku omeškania boli úroky z omeškania stanovené v zmysle § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vo výške
8,25 % ročne“. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca právo na predčasnú splatnosť úveru podľa §

565 Občianskeho zákonníka neuplatnil zákonným spôsobom (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka),
pretože zákonné predpoklady na uplatnenie tohto práva v konaní nepreukázal, čoho dôsledkom je aj
posudzovanie otázky, od kedy sa dostala žalovaná do omeškania so zaplatením celého dlhu, ktorú
okresný súd určil od splatnosti celého úveru. Žalobca predložil súdu iba listinu, ktorou preukazuje
samotné uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ale nie aj upozornenie žalovanej, že

mieni svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka uplatniť.

18. Okresný súd preto rozsudok jasne a zrozumiteľne odôvodnil v časti, o úrokoch z omeškania, preto
žalobca uplatnil nespôsobilý odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm.
b/ CSP).

19. Žalobca ďalej uplatnil z hľadiska posudzovania výšky úhrady žalovanou na predmetný úver,
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), ktorý spočíva v
nesprávnom skutkovom závere okresného súdu. Tvrdil, že žalovaná uhradila na svoj dlh voči žalobcovi
sumu 362 eur, pričom okresný súd vychádzal z úhrady 634,64 eur, v dôsledku čoho, podľa názoru

žalobcu je skutkový záver okresného súdu chybný.

20. Z predložených listín žalobcu - splátkový kalendár - čl. 3 spisu, z ktorého vychádzal aj okresný
súd sú v rubrike „výška úhrady“ uvedené sumy, ktorých súčet korešponduje so záverom okresného
súdu, teda, že žalovaná uhradila 634,64 eur z úveru 1.331,64 eur, v dôsledku čoho je jej dlh 697 eur.

Okresný súd vyhodnotil uvedenú listinu v súlade s logickým myslením, teda správnym postupom podľa
§ 132 O.s.p., preto sa aj odvolací súd s jeho skutkovým záverom stotožnil. Z hľadiska produkovaného
dôkazu o úhradách žalovanej na predmetný úver, že potom žalobcom uplatnený odvolací dôvod o
nesprávnom skutkovom závere okresného súdu v tejto otázke, nedôvodný.21. Z vyššie uvedených dôvodov je potom nespôsobilým odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2
písm. f) O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), t. j. nesprávne právne posúdenie veci, aj tento odvolací

dôvod, keďže okresný súd aplikoval vo veci správnu právnu úpravu spotrebiteľského práva a túto
aj správne interpretoval.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, ktorý by oprávňoval žalovanú (§ 396 ods. 1 v
spojení s § 255ods. 1 CSP) rozhodol odvolací súd tak, že nárok na ich náhradu žalovanej nepriznal,

pretože jej žiadne nevznikli.

Tento rozsudok prijal Krajský súd Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e je p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).