Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513202138
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8513202138.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne C. Y., rod. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. D. XX, XXX XX G., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému Rapid Life životná poisťovňa, a.s.,
so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpený JUDr. Gabrielom Gulbišom,
advokátom so sídlom Boženy Němcovej 22, 040 01 Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 5C 18/2013-224 zo dňa 24.
septembra 2015, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zrušil rozsudok
rozhodcovského súdu Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO 44325452, vydaný
v konaní vedenom pod sp. zn. 2C/2746/2012 zo dňa 19.1.2012. Ďalej zrušil rozsudok rozhodcovského
súdu Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO 44325452, vydaný v konaní vedenom
pod sp. zn. 2C/2651/2012 zo dňa 19.1.2012. Ďalej určil, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi

náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 52, § 53, § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“); § 40 odsek 1 až 4, § 43 odsek 1, § 54b odsek 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní; § 36 odsek 2, § 243d odsek 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „EP“).

3. Vychádzal zo zistenia, že účastníci konania uzavreli poistné zmluvy, ktoré majú charakter
spotrebiteľských zmlúv a tieto musia spĺňať aj požiadavky upravené v ustanovení § 52 a nasl. OZ, ktoré
obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia §
53 OZ je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená so žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou poistnej
zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky (VPP), ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli

pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci bola
pre súd prvej inštancie otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol
a ktorá je upravená v čl. XV. VPP, je podmienkou individuálne dojednanou a či zakladá hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne. Po zohľadnení ustanovenia § 53 odsek 2 OZdospel súd prvej inštancie k záveru, že rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za individuálne
dojednanú. Je totiž zrejmé z celého znenia VPP, že aj keď na ich konci je osobitný odsek, ktorý odkazuje
na akceptovanie rozhodcovskej doložky upravenej v časti XV. VPP, túto doložku nemohla žalobkyňa

žiadnym spôsobom ovplyvniť. Za právne bezvýznamné mal prvoinštančný súd tvrdenie žalovaného
o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto
osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek
sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz dohodnutému vo VPP. Z osobitných zmluvných
dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobkyňou mala stratiť platnosť tiež časť XV.

VPP týkajúca sa rozhodcovského konania. Súd prvej inštancie sa tiež zaoberal návrhom právneho
zástupcu žalobcu, ktorý žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu zmeny právnej úpravy v dôsledku ktorej
predmetný rozhodcovský rozsudok o zrušenie ktorého sa koná, prestal účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať (ustanovenie § 243d odsek 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti, ktoré upravuje prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 01.01.2015). Týmto ustanovením
sa však rozhodcovský rozsudok ex lege nezrušuje a zákon výslovne neustanovoval, že napadnúť

možno len právoplatný rozsudok. V prípade zákona č. 355/2014 Z.z. možno napadnúť dokonca
rozsudok neprávoplatný. Aj keď lehota na podanie návrhov na vykonanie exekúcie bola stanovená do
31.03.2015, nie všetky žiadosti súdnych exekútorov o udelenie poverenia už musia byť doručené aj
súdu. Pokiaľ by teda súd žalobu v zmysle daného ustanovenia zamietol a vyhlásenie žalovaného, že
žiaden návrh na výkon exekúcie voči žalobcovi na základe rozhodcovského rozsudku nepodal by sa

ukázalo nepravdivým, žalobkyňa by sa dostala do situácie, kedy by už nemohla podať žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná a rozhodol ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. O trovách konania
rozhodol podľa ustanovenia § 142 odsek 1 a § 151 odsek 7 O.s.p..

4. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil § 205 odsek 2 písm. a/ až f/ O.s.p..
Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne,
alebo ak dôjde ku záveru, že v okolnostiach prípadu sú dané dôvody na zrušenie rozsudku podľa § 221
O.s.p. aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní
zároveň uviedol, že chýbajúce náležitosti odvolania spočívajúce v odôvodnení a konkretizácii odvolacích

dôvodov (§ 205 odsek 1 O.s.p.) doplní po postupe súdu podľa § 209 odsek 1 O.s.p..

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 4C 248/2013-171 zo dňa 01. februára 2016 vyzval žalovaného

podľa § 209 odsek 1 O.s.p., aby v lehote 10 dní od doručenia doplnil odvolanie o náležitosti podľa § 205
odsek 1, 2 O.s.p. (uviesť bližšie dôvody odôvodnenia odvolania). Zároveň bol žalovaný poučený o tom,
že v prípade ak odvolanie nebude mať požadované náležitosti, odvolací súd môže odmietnuť odvolanie
podľa § 218 odsek 1 písm. d/ O.s.p..

7. Žalovaný odvolanie o náležitosti, na doplnenie ktorých bol uznesením vyzvaný, nedoplnil.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 380 a nasl.
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len „C.s.p.“) preskúmal
rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade

s ustanovení § 385 C.s.p. a contrario a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

9.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej

inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací
súd uvádza nasledovné:

11.Zobsahuspisujezrejmé,žemedzižalobkyňouažalovanýmboladňa03.07.2007uzatvorenápoistná
zmluva č. XXXXXXXXXX. Súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky (ďalej len
„VPP“). XV. časť VPP s názvom „Rozhodcovské konanie“, upravuje rozhodcovské konanie, konkrétne
bod 1. predmetnej časti VPP je v znení: „Poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné sporya sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.
Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov s výlukami a odchýlnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom

rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.“ Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej
zmluve č XXXXXXXXXX, ktoré sú upravené v rámci VPP obsahujú v bode 2. duplicitnú úpravu
rozhodcovskej doložky a to v znení: „Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne
a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi
zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti

podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné
strany ako rozhodcovskú doložku.“ Žalovaný podal na Arbitrážny súd Košice návrh na začatie konania
o zaplatenie 312,84 a návrh na splátkový kalendár dňa 02.01.2012. Arbitrážny súd Košice konajúc bez
nariadenia pojednávania v danej veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 2C/2746/2012 zo dňa
19.01.2012. Svoju právomoc oprel o podľa jeho názoru platne uzavretú rozhodcovskú zmluvu. Daným
rozhodcovským rozsudkom uložil žalovanému, aby do piatich dní od doručenia tohto rozhodcovského

rozsudku zaplatil žalobcovi peňažnú sumu vo výške 312,84 Eur a trovy rozhodcovského konania vo
výške 276 Eur na účet žalobcu číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX s variabilným symbolom XXXXXXXXXX
alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal.

12. V zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou ku dňu

uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona je spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej
domácnosti. V zmysle ustanovenia § 3, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa

uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

13. Podľa ustanovenia § 52 odsek 2, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmysle odseku 3,
spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Podľa odseku 4, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V zmysle
odseku 2, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

16. Podľa čl. 3 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. V zmysle odseku 2 prvej vety, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu

podmienky, najmä v súvislosti s predbežné formulovanou štandardnou zmluvou.

17. Rozhodcovská doložka v rámci Osobitných zmluvných dojednaniach č. XX/XXXX k poistnej zmluve
vyžaduje, aby spory vzniknuté zo zmluvy o úvere boli riešené pred rozhodcovským súdom v zmysle
XV. časti Všeobecných poistných podmienok (ďalej len „VPP“). Aj Osobitné zmluvné dojednania majú

charakter formulárovej zmluvy. Obsahom článku 2 týchto dojednaní je priamo odkaz na článok XV.
VPP, ktorý upravuje rozhodcovské konanie. Takto formulovaná rozhodcovská doložka nespĺňa kritéria
osobitne vyjednanej zmluvnej podmienky. Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany
spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu alebomáprenehonejakýosobitnývýznam.Rozhodcovskádoložkasatakstalasúčasťouobsahuformulárovej
zmluvy, ktorú žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti použil v prípadoch uzatvárania zmlúv
rovnakého druhu a neurčitého počtu spotrebiteľov.

18. O doložku ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak
by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený

nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porov. uznesenia Krajského súdu v Trnave vo veciach
sp. zn. 10CoE 153/2011, sp. zn. 10CoE 230/2011, sp. zn. 10CoE 109/2011). Odvolací súd zastáva
názor, že pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len
iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť
aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardnej formulárovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ
výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom

nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú
zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie
nedávalo zmysel.

19. Spotrebiteľ, ak si niečo želá, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce nejaký vzťah individuálne

vyjednať. Doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy a neodôvodňuje záver, že
dodávateľ preukázal osobitné vyjednanie. Naopak ide zjavne o sofistikované docielenie stavu, ktorý
má indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly. Takéto správanie sa dodávateľa
odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 o nekalých
obchodných praktikách, článku 5 a nasledujúcich. Len sotva by odvolací súd uveril, že dodávateľ

poistnej služby už vopred predvídal, že spotrebiteľ si bude vyžadovať rozhodcovské konanie, a preto
rozhodcovskú doložku už predformuloval do všeobecných obchodných podmienok.

20. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený
v OZ. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných

praktík (klamlivá obchodná praktika v zmysle ustanovenia § 8 odsek 4 zákona č. 250/2007 Z.z.).
Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže
(predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa
zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov.
21. Dodávateľ s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky

a má poznať aj dôsledky ich používania. V zmysle ustanovenia § 4 odsek 5 zákona č. 250/2007 Z.z.,
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a

praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

22. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010, podľa ktorého: „Zmluvná

podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby
na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na
udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa

nejmámožnosťvybraťsimedzirozhodcovskýmaštátnymsúdom,aleakbypodľatakejtodoložkyzačalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.“

23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdzuje.24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v
spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p..

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).