Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/418/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112238778
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112238778.9

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov
senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci maloletého dieťaťa: J.
Di I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny,
Piešťany, Krajinská cesta 50 53/13, pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, dieťa rodičov: matka - V.. D. Di
I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, R., zastúpená advokátskou kanceláriou Fons iuris s.r.o., Bratislava,

Kominárska 2, 4, a otec - I. Z. Di I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. T. C. XX int. XX, I-XXXXX G. H.
S. U. (AP), U. republika, štátny občan U. republiky, zastúpený MORANDINI E ASSOCIATI s.r.o., so
sídlom Michalská 7, Bratislava, o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, na
odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P/284/12-1752 zo dňa 29.04.2016,
jednomyseľne (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie návrat maloletého J. Di I., nar. XX.XX.XXXX do krajiny obvyklého pobytu - U.
republika nenariadil. Súd prvej inštancie štátu náhradu trov konania nepriznal, žiadnemu z účastníkov
nepriznal súd prvej inštancie právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že mal preukázané, že dieťa bolo neoprávnene
premiestnené na územie Slovenskej republiky 13.08.2012. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej
inštancie za dostatočne preukázané, že
rodičia maloletého nežili v harmonickom zväzku a nevytvárali vhodné prostredie pre výchovu maloletého
dieťaťa. Otec jednoznačne pochybil, keď bez vedomia matky v jeho útlom veku vzal dieťa od matky

bez jej súhlasu na neznáme miesto. Najdôležitejšou zásadou, ktorou sa riadi Dohovor a Nariadenie,
je zásada rešpektovania najlepšieho záujmu dieťaťa. Pokiaľ ide o návrat dieťaťa do členského štátu
jeho obvyklého pobytu, je však zrejmé, že Dohovor aj Nariadenie sú založené na zásade, že najlepší
záujem dieťaťa v prípade jeho neoprávneného premiestnenia alebo zadržania vyžaduje okrem výnimky
spočívajúcej v určitých presne stanovených prípadoch uvedených v článkoch 13 a 20 Dohovoru vždy
návrat dieťaťa. V súvislosti s posúdením najlepšieho záujmu dieťaťa vo vzťahu k článku 13 Haagskeho

dohovoru v spojení s článkom 11 ods. 4 Nariadenia poukázal súd na právny názor Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyslovený v náleze pod č.k. IV.ÚS 100/2014-94 zo dňa 23.05.2014, v ktorom
Ústavný súd SR poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v návratových veciach,
predovšetkým rozsudok ESĽP č. 27853/09 z 26.11.2013 vo veci X v. W. a v ňom citovanú ďalšiu
judikatúru.Európskysúdpreľudsképrávavoznačenomrozhodnutínajskôrvovšeobecnostikonštatoval,
že dohovor o ochrane práv dieťaťa a Haagsky dohovor musia byť interpretované v súlade a bez

vzájomného konfliktu, pričom rozhodujúci je najlepší záujem dieťaťa. Súd prvej inštancie usúdil aj
vzhľadom na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave, že separácia maloletého od matkybezprostredne po návrate by maloletého bezpochyby vzhľadom na jeho prirodzenú väzbu k matke
priviedla do neznesiteľnej situácie, s priamym rizikom vzniku psychickej ujmy, pre elimináciu ktorej
primerané opatrenia v konaní preukázané neboli. Odlúčenie maloletého od matky po návrate a postoj

otca maloletého k tejto otázke vyhodnotil súd síce za absolútne legitímny, avšak spôsobilý privodiť
maloletému návratom psychickú ujmu, následkom ktorej by sa ocitol v neznesiteľnej situácii. Je potrebné
si uvedomiť, že bez ohľadu na všetky okolnosti týkajúce sa konania matky, ktorá bezpochyby dieťa
neoprávnene premiestnila a zasiahla tak neoprávneným spôsobom do práv otca, zdôrazňujúc pritom
súčasné štádium konania, kedy je dieťa de facto štyri roky výlučne v prítomnosti matky za absencie

otca, s ktorým sa len sporadicky počas tohto obdobia stretávalo a s poukazom aj na judikatúru ESĽP
zohľadnenú aj v náleze Ústavného súdu SR nemožno z pohľadu najlepšieho záujmu dieťaťa na základe
skutočností zistených vykonaným dokazovaní návrat maloletého do U. republiky nariadiť. Súd prvej
inštancie konštatoval,
že návrat maloletého do U. vzhľadom na jeho prirodzenú naviazanosť na matku, ktorá je pre dieťa
nositeľom jeho pocitu istoty a bezpečia, by maloletého priviedol do neznesiteľnej situácie, s poukazom

na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že po návrate by maloletý na
základe rozhodnutia U. súdu o rozluke manželstva bol zverený do opatery sociálnych služieb mesta G.
H. del U. s tým, že bude žiť u otca v byte manželov, pričom matke bolo priznané právo neobmedzených
návštev. Súd prvej inštancie usúdil, že separácia maloletého od matky bezprostredne po návrate
by maloletého bezpochyby vzhľadom na jeho prirodzenú väzbu k matke priviedla do neznesiteľnej

situácie, s priamym rizikom vzniku psychickej ujmy, pre elimináciu ktorej primerané opatrenia v konaní
preukázané neboli. Odlúčenie maloletého od matky po návrate a postoj otca maloletého k tejto otázke
súd síce vyhodnotil za legitímny, avšak spôsobilý privodiť maloletému návratom psychickú ujmu,
následkom ktorej by sa ocitol v neznesiteľnej situácii. O trovách štátu rozhodol súd prvej inštancie podľa
§ 148 ods. 1 O.s.p., o trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Súd prvej inštancie vychádzal z charakteru prejednávanej veci, pričom konanie o nariadenie návratu
maloletého do krajiny obvyklého pobytu je potrebné posudzovať podľa ust. § 176 ods. 2 O.s.p., pričom
v tomto konaní je potrebné postupovať analogicky.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého. Otec prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keď mu vytýkal, že tento nedostatočne
vyhodnotil zisťovanie názoru maloletého, kde vyjadrenia maloletého sú zjavne manipulované matkou a
matka neprípustným spôsobom manipuluje s maloletým. Matka v odvolaní označovaná ako odporkyňa
znemožňuje kontakt maloletého s navrhovateľom. Naposledy boli dohodnuté stretnutia 25.,26. júna
2016, na ktoré sa navrhovateľ dostavil, pričom odporkyňa oznámila pani Y. pracovníčke Detskej linky

UNICEF, že maloletého neprivedie. Súd prvej inštancie sa vo svojom uznesení nijak nevyporiadal s
otázkou pravidelného kontaktu osobných stretnutí navrhovateľa so synom zo strany odporkyne. Súd
nijako nezohľadnil vhodnosť prostredia, v ktorom sa maloletý na Slovensku nachádza, pritom nestačí
odôvodniť zotrvanie v tomto výchovnom prostredí len tým, že maloletý má prirodzenú väzbu na matku -
odporkyňu. Uvedená skutočnosť je zhoršená aj tým, že otec je zo strany odporkyne

u dieťaťa vyobrazený ako zlý, ktorý ho chce obrať o matku, faktom však je, že cielene matka oberá
maloletéhoootca.VsúladesDohovoromoprávachdieťaťajepotrebnérešpektovaťprávodieťaťa,ktoré
je oddelené od jedného alebo oboch rodičov a udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi
okrem prípadov, že by toto bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Súd prvej inštancie nezohľadnil záujem
maloletého dieťaťa, zaoberal sa výlučne otázkou vzťahu maloletého dieťaťa k matke. Duševnú traumu

maloletému spôsobila odporkyňa tým, že sa dopustila medzinárodného únosu dieťaťa a maloletému
neumožňuje styk s otcom. Súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil záujem maloletého byť oddelený
od svojho otca. Poukázal na súčasnú judikatúru ESĽP, pričom navrhovateľ navrhuje obrátiť sa na Súdny
dvor Európskeho spoločenstva vo veci výkladu a platnosti práva Európskej únie v prejudiciálnom konaní
vo vzťahu k tomuto sporu. Samotný súd prvej inštancie po vypočutí maloletého uviedol, že zo správania

maloletého je zjavná manipulácia zo strany matky, ako aj starých rodičov, kde cituje, že matka má
šťastie, že súd nerozhoduje o opatrovníckom práve k maloletému, z čoho možno usúdiť, že by v takomto
prípade prihliadol na manipuláciu maloletého zo strany matky. Súd prvej inštancie neprihliadol na to,
že matka bráni otcovi v kontakte s maloletým. Uvádza, že v konaní o nariadenie návratu maloletého
do krajiny obvyklého pobytu sú súdy povinné skúmať celú rodinnú situáciu vo vzťahu k maloletému,

tiež sociálne pomery, citové väzby medzi rodičmi, ich rodinnými príslušníkmi, vek detí a stupeň ich
vyspelosti, zdravotný stav, ako aj faktory psychologickej povahy a je to potrebné pre zistenie najlepšieho
záujmu dieťaťa. Je potrebné skúmať najlepší záujem dieťaťa aj vo vzťahu dieťaťa k otcovi, pričom súd
prvej inštancie náležite nezdôvodnil najlepší záujem dieťaťa zotrvať na Slovensku a v konaní nebolapreukázaná vážna ujma, ktorá by maloletému hrozila v prípade návratu do U.. Vo veci únosu rodič
nemôže ťažiť zo skutočností, že odvedením dieťaťa založí právomoc súdu, ktorý je pre neho výhodnejší
ažesúdyštátu,kdebolodieťaodvedenéposkytnúochranuneoprávnenémuodvedeniudieťaťapokiaľsú

zabezpečenéprimeranéopatreniaprebezpečnýnávratdieťaťa.Súdytaktoposkytujúpáchateľkeúnosu,
ktorá ťaží zo situácie a tým, že celé konanie trvá dlho, ochranu, dieťa si vytvára väzby na Slovensku
a takto rozhodnutie je v rozpore so záujmami maloletého. Navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrat maloletého do krajiny obvyklého
pobytu nariadiť.

4. Matka navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne. Ako za dôležité považovala
zdôrazniť, že v U. bola uznaná vinnou zo spáchania dvoch trestných činov, a to napriek tomu, že
súdy v U. opakovane a sústavne nedoručujú rozhodnutia, návrh žaloby ani iné písomnosti, v súlade
s platnými právnymi predpismi, legislatívou a nedovoľujú tak účastníkom konania, hlavne v trestnom
konaní, sa relevantne brániť. O tejto skutočnosti sa dozvedela len náhodou, a to z médií z krátkej

správy, ktorá hovorí o treste odňatia slobody na 3 roky za údajné spáchanie jedného trestného činu,
pravdepodobne únosu dieťaťa a na 9 mesiacov podmienečne za ohováranie, keď sa mala matka snažiť
opísať skutočnosti v televízii, keď otec bez vedomosti matky vzal syna do T., odmietal sa s ním vrátiť.
Pritom otec, resp. právny zástupca otca na pojednávaní tvrdil, že v prípade predmetných stíhaní sa
neukladá trest odňatia slobody, ale len podmienečný trest. Naviac tieto rozhodnutia jej neboli nikdy

doručené a preto nemôžu byť ani právoplatné a vykonateľné. Snažila sa s otcom opakovane dohodnúť,
napriek jej snaženiu otec s dohodou nesúhlasil, čo len preukazuje skutočnosť, že nemá záujem vec
riešiť. Konania, ktoré v U. otec inicioval, najmä trestné konanie nie sú v súlade so záujmom maloletého.
V prípade návratu hrozí nebezpečenstvo, že maloletý bude odlúčený od nej, otec sa o maloletého
postarať nevie a nemôže, pričom syn má bývať s otcom. Zdôraznila, že maloletý už dávno nadobudol

obvyklý pobyt na Slovensku, keďže sa tu zdržuje už vyše 4 rokov, styku s otcom mu nie bránené.
Otec neprispieva na výživu maloletého, súdy v U. rozhodujú na návrh otca bez jej prítomnosti, bez
preskúmania akýchkoľvek pomerov a bez dodržiavania základných pravidiel doručovania v zmysle
platných právnych predpisov. Dohovor ako aj Nariadenie musí a rešpektuje vnútorné právne poriadky a
rovnako je potrebné rešpektovať dvojinštančnosť konania, ako aj možnosť opravných prostriedkov, otec

tak v odvolaní namieta právny systém a nie činnosť súdov v konaní. Nebyť rozhodnutia Najvyššieho
súdu, ako mimoriadneho opravného prostriedku v predmetnej veci, už dávno by bolo konanie v
predmetnej veci ukončené.

5.Oteckvyjadreniumatkyprostredníctvomsvojejprávnejzástupkyneopätovnezopakovalobsahsvojich

doterajšíchprednesovazdôraznil,žematkabránivkontaktesotcom.Slovenskésúdyposkytujúochranu
páchateľke únosu, ktorá ťaží zo situácie. Prispieva pravidelne na výživu maloletého, každý mesiac
posiela
rozličné oblečenie, obuv, hračky v hodnote v priemere XXX € mesačne. Zakúpil tiež tablet, aby mohol
s maloletým komunikovať prostredníctvom SKYPE. Výsledkom konania odporkyne tak v U., ako aj na

Slovenku sú mnohé súdne konania, ktoré obe strany neúmerne finančne zaťažujú a ich existenciu
práve spôsobila odporkyňa. Opätovne žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a svojmu návrhu
vyhovieť.

6. Kolízny opatrovník sa na odvolanie otca maloletého nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65
zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu

otca maloletého nie je možné vyhovieť.

8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil, vyvodil z
nej aj správny právny záver a v odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.10. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

11. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci podľa príslušných medzinárodných dohovorov
a ustanovení O.s.p. účinného do 30.06.2016 súd prvej inštancie návrat maloletého J. Di I., nar.
XX.XX.XXXX nenariadil.

12. Odvolací súd odvolacie námietky otca maloletého vyhodnotil ako nedôvodné, keď otec v odvolaní
poukazuje najmä na nemožnosť kontaktu s maloletým a postup matky, ktorá mu bráni v styku s
maloletým. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutočnosť, že maloletý bol premiestnený na územie
Slovenska neoprávnene, avšak tiež správne vyhodnotil naviazanosť maloletého na matku a správne
vyhodnotil aj následky odlúčenia maloletého od matky, ktoré by návratom do U. nesporne nastali.
Svedčí o tom skutočnosť týkajúca sa bývania maloletého s otcom, odlúčeného bývania matky od

maloletého, hrozba trestných následkov pre matku v U.. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že
neboli zabezpečené také primerané opatrenia, aby uvedené skutočnosti eliminovali, záväzok starých
rodičov prispievať matke XXX € po dobu 6 mesiacov nemožno vyhodnotiť, ako za primerané opatrenie,
keď matka po návrate do U. nemá možnosť zabezpečiť si zamestnanie a nemá možnosť si plniť ani
vyživovaciu povinnosť určenú súdom. K dĺžke konania odvolací súd uvádza, že je potrebné rešpektovať

právny systém platný v čase rozhodovania súdov na Slovensku, ako aj viac inštančnosť konania na
Slovensku. Uvedené skutočnosti ani odvolací súd ani súd prvej inštancie ovplyvniť nemohol. Súd
prvej inštancie správne vyhodnotil aj najlepší záujem maloletého, ktorý je v uvedených konaniach
najdôležitejší. Otec v odvolaní namieta najlepší záujem dieťaťa spočívajúci v zotrvaní na Slovensku,
avšak nepreukázal v čom spočíva najlepší maloletého v prípade návratu do U.. Tým, že sa rodičia rozišli,

zákonite dochádza k odlúčeniu maloletého od jedného z rodičov. Naviazanosť maloletého na matku je
prirodzená, zákonitá a zdravá už aj vzhľadom na skutočnosť, že maloletý žije s matkou od svojho útleho
veku. Odlúčením maloletého od matky, ktoré by návratom do U. nastalo, by bola nesporne spôsobená
maloletému psychická ujma, v konaní nebolo preukázané, že by otec takúto ujmu dokázal harmonizovať.
Najlepší záujem maloletého v návratových konaniach spočíva vždy v urýchlenom návrate maloletého

do krajiny obvyklého pobytu. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletý sa na Slovenku zdržuje 4 roky, jeho
väzby k pôvodnému prostrediu možno vyhodnotiť ako neexistujúce a z uvedených dôvodov by jeho
návrat spôsobil maloletému ujmu, pričom tak, ako konštatuje súd prvej inštancie neboli zabezpečené
také primerané opatrenia, ktoré by túto ujmu boli schopné eliminovať. Záujem dobrého psychického
stavu maloletého, ako najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa za súčasnej situácie musí prevýšiť striktnú

požiadavku dodržania právnej normy. Ak má otec úprimne maloletého rád, sám musí uznať, že jeho
premiestnenie do U. za tohto stavu by maloletému neprospelo. Nedôvodná je aj námietka týkajúca sa
manipulácie maloletého matkou, keď zisťovanie názoru maloletého bol
len podporný dôkaz a názor maloletého nebol hlavným dôvodom pre nenariadenie návratu maloletého.
Ostatnénámietkyuvádzanévodvolaníotcamaloletéhoodvolacísúdvyhodnotilakonedôvodnétýkajúce

sa konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 C.s.p..

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p., v spojení s § 396 ods.

1 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).