Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 38Er/39/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210200219
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Pastula
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7210200219.9

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: mal. M. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q.. K. XXX/XX, X. zastúpenou matkou Ľ. H., nar. XX.X.XXXX, Y. Č.. XX, X. proti
povinnému: J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.-O. č. d. XXX právne zast. JUDr. Kristínou Piovačíovou,
advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice pre vymoženie dlžného výživného vo výške 400 eura za
obdobie od novembra 2009 do decembra 2009, bežného výživného v sume 300 eura mesačne od

januára 2010 do budúcna a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Štefanom
Barilikom, so sídlom Kuzmányho 57, Košice takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II.Povinného zaväzujenahradiťsúdnemuexekútoroviJUDr.ŠtefanoviBarilikovi,Kuzmányho57,Košice
trovy exekúcie v sume 2.360,04 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 21.12.2009 a poverenia k vykonaniu
exekúcie č. 5803 090600 vydaného Okresným súdom Košice II dňa 12.1.2010 bol exekúciou poverený
súdny exekútor Mgr. Ľuboš Sidorják, Murgašova 3, Košice.

Uznesením Okresného súdu Košice II, č.k. 38Er/39/2010 zo dňa 1.12.2011 súd právoplatne rozhodol

o zmene súdneho exekútora z JUDr. Ľuboša Sidorjáka na súdneho exekútora JUDr. Štefana Barilika,
Kuzmányho č. 57, Košice.

Podaním zo dňa 4.3.2016 zákonná zástupkyňa povinnej navrhla exekúciu zastaviť, nakoľko exekúcia
povinný si od júla 2012 riadne a včas plní vyživovaciu povinnosť. Vzniknuté trovy exekúcie navrhuje
oprávnená vymáhať od povinného, pretože exekúcia bola a je dôvodná.

Podľa ust. § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie možno začať len na návrh. Exekučné
konanie je teda konaním návrhovým a ovládaným dispozičnou zásadou. Dispozičný princíp ovláda
toto konanie aj v tom, že proti vôli oprávneného v ňom nemožno pokračovať. Výrazom dispozičného
oprávnenia je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd
zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Preto v ktoromkoľvek štádiu

exekučného konania môže oprávnený navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu
rešpektovať.

Podľaust.§57ods.1písm.c)zák.č.233/1995Z.z.,exekúciusúdzastaví, akzastavenieexekúcie
navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie a nepochybný
prejav vôle oprávneného exekúciu zastaviť, súd exekúciu v súlade s citovaným zákonným ustanovením

zastavil.Súdny exekútor si uplatnil v predmetnom konaní náhradu trov exekúcie podľa § 16 ods. 2 vyhl. MS SR
č. 288/1995 Z. z. vo výške 1960 eura, náhradu hotových výdavkov vo výške za poštovné vo výške 6,70
eura a DPH vo výške 393,34 eura, teda spolu vo výške 2360,04 eura.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena za daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ust. § 16 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z. z. ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže
časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní
jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej
pohľadávky.

Podľa ust. § 5 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z., odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej
určenie, najmenej však 33,19 eur a najviac 33193,92 eur.

Podľa oznámenia oprávnenej prijala vymoženú čiastku vo výške 9800 eur. V zmysle ustanovenia ust. §

16ods.2vyhl.č.288/1995Z.z.tátosumatvorízákladpreurčenieodmenysúdnehoexekútorapodľaust.
5 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z., t. j. 20% zo sumy 9800 eur, čo predstavuje odmenu vo výške 1960 eur.

Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada
hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada

zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky

Náhrada hotových výdavkov podľa §22 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z., činí za poštovné sumu
vo výške 6,70 eura.

V zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku súd priznal súdnemu exekútorovi 20% DPH zo základu
1966,70 eur (odmena a hotové výdavky) vo výške 393,34 eura. Odmena súdneho exekútora celkovo
predstavuje sumu vo výške 2360,04 eura.

Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ust.§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa ust.§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa§ 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného

bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Exekučný poriadok v ust. § 203 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 taxatívne vymedzuje výnimky zo všeobecného
pravidla uvedeného v ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že povinný uhrádza trovy exekúcie. V

predmetnom exekučnom konaní sa pri zastavení exekúcie sa zjavne nejedná o zastavenie exekúcie pre
nemajetnosťpovinnéhoalebo,žebynamajetokpovinnéhobolvyhlásenýkonkurz,tedadôvodyuvedené
ust. § 203 ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktoré by mal hradiť trovy exekúcie oprávnený sú
v tomto prípade vylúčené.Pri dôvode uvedenom v ust.§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie je potrebné

sa pozastaviť, pretože na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že oprávnený procesne zavinil zastavenie
exekúcie, tým, že podal návrh na zastavenie, ale to by bolo povrchné hodnotenie. Oprávnená v podaní
uvádza aj dôvody, pre ktoré navrhuje exekúciu zastaviť a tým je skutočnosť, že exekúcia je vedená už len
na bežné výživné, a že povinný už relatívne dlhý čas (od júla 2012) si plní vyživovaciu povinnosť riadne
a včas. Tomuto tvrdeniu oprávnenej nasvedčuje aj skutočnosť, že uznesením č. k. 38Er/39/2010-154 zo

dňa9.3.2012bolaprávoplatnezastavenáexekúciavedenáspôsobomzrážkamizomzdypovinného.Ako
vyplýva z uznesenia č. k. 38Er/39/2010-154 zo dňa 9.3.2012 s prihliadnutím na skutočnosť, že exekúcie
je vedená po dlhší čas iba na bežné výživné, voči povinnému nie je aktuálne vedené iné exekučné
konanie, jeho dostatočné materiálne zabezpečenie majúce svoj základ v trvalom pracovnom pomere s
nadpriemerným prímom (z pohľadu celoslovenského priemeru), deklarovanú vôľu povinného a nakoniec
aj jeho faktického konania spočívajúceho v aktívnom prístupe k riešeniu situácie, v ktorej sa ocitol vďaka

svojej svojvôli (aktívneho majúc na mysli nie len riešenie svojej situácie, ale snaha objektívne vyriešiť
problém) viedli súd k záveru, že u povinného sú predpoklady aby v budúcnosti dobrovoľne, riadne
a včas si plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére. Súdu sa javí vyššie uvedený záver
opodstatnený aj tým, že ako vyplýva z množstva podaní povinného a mailovej komunikácie so súdnym
exekútorom, povinný si zrejme uvedomil následky svojho svojvoľného konania.

V kontexte vyššie uvedeného právneho ale hlavne skutkového stavu je zrejmé, že podaním návrhu
na zastavenie exekúcie smeruje toto exekučné konanie k svojmu záveru z vôle zákonnej zástupkyne
oprávnenej, nakoľko už dlhší čas je zrejmá dobrovoľnosť v plnení svojej vyživovacej povinnosti zo
strany povinného, jeho plnenie je dlhodobo riadne a včasné a to je ten podstatný dôvod, pre ktorý (ako

oprávnená uvádza) sa má exekúcie zastaviť.

V danom prípade by bolo mechanické posúdenie podaného návrhu na zastavenie exekúcie podľa ust.
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku nesprávne. Navyše sám zákonodarca podľa ust. § 203 ods. 1
Exekučného poriadku ponecháva na úvahu súdu, či zaviaže oprávneného na trovy exekúcie, čo vyplýva

z formulácie “...súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.“.

Z uvedeného skutkového stavu a výkladom ust. § 203 ods. 1 Exekučného konania súd dospel k záveru,
že v danom prípade je pri rozhodovaní o tom, kto má znášať trovy exekúcie je podstatný, skutočný
dôvod, pre ktorý oprávnená podala návrh na zastavenie exekúcie, správanie povinného (správanie v

pozitívnom zmysle), a tak súd rozhodol, že v tomto prípade je potrebné posúdiť zodpovednosť a tomu
odpovedajúcu povinnosť niesť trovy exekúcie podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.

Na základe vyššie zisteného skutkového stavu a citovaných ustanovení súd zaviazal povinného na
náhradu trov exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní
odo dňa jeho doručenia ( § 374 ods. 4 O.s.p.).
Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.