Rozhodnutie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010264
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3815010264.3

Rozhodnutie

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa
26.11.2015 v trestnej veci obžalovaného R. N. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný R. N., nar. XX.X.XXXX, bytom R. nad D. č. XX, prechodne bytom Z. XXX u A. C.,

j e v i n n ý , ž e :

hoci mu vyplýva z rozsudku Okresného súdu v Partizánskom sp. zn. 6P/16/2013-47 zo dňa 4.7.2013
a dňa právoplatnosti 31.7.2013 povinnosť prispievať na výživu svojej dcéry D. N., nar. XX.X.XXXX,
mesačne sumou 30 % zo životného minima na účet Detského domova Prievidza, kde je maloletá

umiestnená, túto povinnosť si v Handlovej úmyselne neplní od 1.7.2014 do 21.5.2015 tým, že
do 15.2.2015 bol nezamestnaný, z dôvodu vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre
nespoluprácu ku dňu 30.6.2014, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny, čím si obmedzil možnosti získania riadneho zamestnania a zároveň
tým stratil nárok na dávku v hmotnej núdzi, uhradil časť zameškaného výživného 17.8.2015 v sume 100

eur, 14.9.2015 50 eur, 13.11.2015 100 eur, čím zostal dlhovať na výživnom ku dňu 26.11.2015 spolu
184,08 eur,

t e d a :

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného,

t ý m s p á c h a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno
m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať)
mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1
Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.Podľa § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona sa obžalovanému prikazuje zaplatiť v skúšobnej dobe
dlh na príspevku na výživu maloletej dcéry D., v prospech Detského domova Prievidza, Ul. Š. Závodníka
494/24, Prievidza.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného R. N. (ďalej len obžalovaný), vypočul svedka W.
O., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný spáchanie trestnej činnosti plne doznal, doznal, že mal súdom určenú povinnosť prispievať
na výživu dcéry D., na účet Detského domova Prievidza. Priznal, že túto vyživovaciu povinnosť si v čase

od 1.7.2014 riadne a včas neplnil, no bolo to preto, že i jeho jeden zamestnávateľ ho oklamal, pretože
mu tvrdil, že mu to zo mzdy bude strhávať a zasielať, to sa však nestalo, pracoval, no z práce potreboval
zabezpečiť i terajšiu rodinu, fajčí, denne vyfajčí i dve krabičky cigariet, používa i mobilný telefón. Od
augusta 2015 pracuje v automobilke, predložil i pracovnú zmluvu č.l. 101, jeho hrubá mzda je 620 eur.
Nemal až tak dostatok prostriedkov, aby v plnej výške uhradil zameškané výživné, to čiastočne uhradil

17.8.2015 v sume 100 eur, 14.9.2015 50 eur, 13.11.2015 100 eur. Spáchanie trestnej činnosti úprimne
oľutoval, bude sa snažiť aj zvyšnú časť zameškaného výživného uhradiť, preto i žiadal odročiť hlavné
pojednávanie, od 9.11.2015 je však práceneschopný, bol aj hospitalizovaný v Nemocnici v Malackách.
Pretože je na PN, finančný stav mu neumožňoval uhradiť celú sumu zameškaného. Krátkou cestou
súdu predložil aj poštové poukážky. Predložil i potvrdenie o PN, z ktorého vyplynulo, že PN bude do

konca tohto mesiaca a aj kvôli výživnému by sa chcel vrátiť do práce. Je mu ľúto, stalo sa mu to v práci,
nepočítal s PN, že nebude schopný výživné uhradiť.

Svedkyňa W. O. potvrdila, že obžalovaný v období od 1.7.2014 si riadne a včas vyživovaciu povinnosť,
ktorá mu bola určená v prospech Detského domova Prievidza, kde je umiestnená jeho dcéra D., v

stanovenej sume neplatil. Potvrdila, že od neho prevzali zameškané výživné, ale len v sume 150 eur.

Súd sa oboznámil predovšetkým s listinnými dôkazmi - rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp.
zn. 6P/16/2013 (č.l. 21-24), ktorým bola nad maloletou D. nariadená ústavná starostlivosť v Detskom
domove Prievidza a obžalovanému bola určená povinnosť prispievať na jej výživu vo výške 30 %

životného minima ma maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona,potvrdením(č.l.28)ŠpeciálnejzákladnejškolyvHandlovej,žeD.N.jejichštudentkou,správami
z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom (č.l. 29-53), z ktorých vyplýva, že obžalovaný
bol v evidencii úradu do 30.6.2014, dokedy i poberal dávky, po tomto termíne už nepoberal žiadne
dávky v hmotnej núdzi, dávka v hmotnej núdzi mu bola odňatá od 1.7.2014, bol vyradený z evidencie

uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu dňom 23.5.2014, správami Sociálnej poisťovne (č.l. 58,
59), z ktorých vyplýva, že obžalovaný nepoberal dávky v nezamestnanosti. Oboznámil sa i s pracovnými
hodnoteniami a potvrdením o zamestnaní, pracovnými zmluvami (č.l. 58-64), z ktorých vyplýva, že
obžalovaný bol zamestnaný v spoločnosti Neo Group, s.r.o., Valča, od 16.2.2015 na trvalý pracovný
pomer, jeho čistá mzda bola v mesiaci február 2015 174,72 eur, marci 395,73 eur, obvinený si nahlásil

vyživovaciu povinnosť, boli ju ochotný riešiť formou splátok, nebola mu na výživné však strhnutá žiadna
čiastka.

Vzhľadom na samotnú výpoveď obžalovaného, jeho priznanie, výpoveď svedkyne O., oboznámené
listinné dôkazy, mal súd preukázané, že obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa

úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, pretože z evidencie úradu práce
bol vyradený pre nespoluprácu, nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie príslušného úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, čím si obmedzil možnosti i za ich pomoci hľadať si zamestnanie, keď bol
zamestnaný, mal dostatok finančných prostriedkov na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti, resp. i v
období, keď zamestnaný nebol, mal dostatok finančných prostriedkov, pretože ako sám uviedol, denne

vyfajčí 2 krabičky cigariet, čo pri prepočte cien cigariet je nesporné, že mohlo plne postačovať na plnenie
si vyživovacej povinnosti v plnej výške, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné
znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona.

Podľa § 62 odsek 1, 2, 3, 4, 5, Zákona o rodine, plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov k

deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obajarodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Štát má záujem na riadnej výchove nezaopatrených osôb. Neoddeliteľnou súčasťou pre vytvorenie

podmienok na riadnu výchovu a výživu je i predpoklad mať dostatok finančných prostriedkov,
potrebnýchnauspokojeniepotriebmaloletéhodieťaťa.Obžalovanýsvojímkonanímporušiltentozáujem
spoločnosti.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami a charakteristikami na osobu obžalovaného, z ktorých
vyplýva, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku 4-krát súdne trestaný -

odpis registra trestov č.l. 70, pre rôznu trestnú činnosť, ale i pre totožnú trestnú činnosť, naposledy
trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/118/2010 (č.l. 72), ktorý nadobudol
právoplatnosť 11.3.2011, pre prečin podľa § 207 odsek 1, 3 písmeno a), c) Trestného zákona, ktorým mu
bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, pre výkon trestu so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, trest vykonal 2.5.2012. Obžalovaný pred spáchaním danej trestnej

činnosti bol postihnutý priestupkovým orgánom jedenkrát za priestupok - správa č.l. 69. V ostatných
oboznámených správach k osobe obžalovaného sú zrejmé evidenčné údaje, pre krádeže v obci nemá
dobrú povesť- správa č.l. 66.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34

odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, jeho
následok, obžalovanému súd priznal jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l) Trestného
zákona - že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, vzhliadol u
obžalovaného však i jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona - že
už bol za trestný čin odsúdený, teda u obžalovaného vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností, zohľadniac i osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy, dĺžku doby neplnenia
vyživovacejpovinnosti,zohľadniaciostatnéokolnosti,vyplývajúcezustanovenia§34odsek4Trestného
zákona a pri zohľadnení všetkých týchto okolností dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti, no
predovšetkým prevýchovu obžalovaného, morálne odsúdenie jeho konania, je dôvodný a spravodlivý
trest odňatia slobody v druhej polovici trestnej sadzby za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona teda

trest 20 mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50
odsek 1 Trestného zákona podmienečne odloží na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, za súčasného
uloženia povinnosti podľa § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona zaplatiť v skúšobnej dobe dlh
na príspevku na výživu maloletej dcéry D., v prospech Detského domova Prievidza, Ul. Š. Závodníka
494/24, Prievidza. Súd nebol názoru, že je potrebné už v tomto štádiu konania pôsobiť na obžalovaného

trestom nepodmienečným, tak ako to v záverečnej reči navrhol prokurátor, pretože i keď je nesporné, že
ide o osobu, ktorá sa v minulosti dopustila totožnej trestnej činnosti, od výkonu posledného trestu odňatia
slobody však uplynula dlhšia doba, ide o páchateľa, ktorý mal snahu aspoň dodatočne svoju vyživovaciu
povinnosť si splniť, postoj obžalovaného, vyjadrený jeho priznaním, no predovšetkým okolnosť, že
výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody by bola obžalovanému zmarená možnosť doplatiť

resp. riadne a včas vyživovaciu povinnosť si naďalej plniť, čo nie je v záujme spoločnosti, a potom je súd
názoru, že trest uložený obžalovanému môže účelnejšie splniť účel trestu z pohľadu tak individuálnej
ako i generálnej prevencie.

Takýto trest súd hodnotil ako zákonný, spravodlivý a primeraný, a preto takýto trest obžalovanému uložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.