Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1113/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708214907
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6708214907.4

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľov v I. rade K.
D., narodený XX. XX. XXXX, bytom H., D. XXXX/XX, štátny občan SR a v II. rade X. D., rodená I.,
narodená XX. XX. XXXX, bytom H., D. č. XXXX/XX, štátna občianka SR, oboch zastúpených JUDr.
Emilom Vaňkom, advokátom, advokátska kancelária Zvolen, Sládkovičova č. 2, proti odporcom v I. rade

B. I., narodený XX. XX. XXXX, bytom Q. C., I. XXX/X, štátny občan SR a v II. rade Y. S., narodená
XX. XX. XXXX, bytom H., Š. B. XXX/X, štátnej občianky SR, oboch zastúpených JUDr. Dušanom
Kracinom, advokátska kancelária Zvolen, Nám. SNP č. 80/22, o uloženie povinnosti umožniť vstup na
susediaci pozemok, o odvolaní navrhovateľov v I. a II. rade proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.
k. 10C/44/2008 - 328 zo dňa 11. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh na určenie, že navrhovateľom v I. a II. rade ako
spoluvlastníkom nehnuteľností - pozemku zapísaného na LV č.XXX, Správa katastra H. pre obec Q.
C., k.ú. Q. C. pod parcelným č.XXXX vo výmere 702 m2 , druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
a rodinného domu súp. č. XXX na parcele XXXX k. ú Q. C., ich partnerom, rodinným príslušníkom,
návštevámavšetkýmosobámkonajúcimvichprospechasichvedomím,patríprávovstupu,prechodua

prejazdu cestnými motorovými vozidlami cez pozemok, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve odporcov
v I. a II. rade, a ktorý je evidovaný a zapísaný na LV č.XXX, Správa katastra H. pre obec Q. C., k. ú. Q. C.,
parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 395 m2 evidovaných na katastrálnej mape ako
parcela registra C, zamietol. Okresný súd druhým výrokom zamietol aj návrh navrhovateľov na určenie,
ženavrhovateľomvI.aII.radeakobezpodielovýmspoluvlastníkommanželovnehnuteľnostízapísaných
na Správe katastra H. pre obec a k. ú. Q. C. na LV č.XXX KN-C parcelné č. XXXX/X o výmere 611 m2

zastavané plochy a nádvoria KN-C parcelné č. XXXX/X o výmere 99 m2 zastavané plochy a nádvoria
súp. č. XXX rodinný dom postavený na KN-C parcelné č. XXXX/X, ich partnerom, všetkým rodinným
príslušníkom, návštevám a všetkým osobám konajúcim v ich prospech a s ich vedomím za účelom
príchodu k svojim susediacim nehnuteľnostiam, stavbe a pozemkom patrí právo prechodu a prejazdu
cez pozemok odporcov I. a II., ktorý je zapísaný na Správe katastra H., pre okres H., obec Q. Niva na LV
č. XXX KN-C parcelné č.XXXX/X o výmere 395 m2, ( ktoré parcelné číslo bude upravené po vyhotovení

geometrického plánu na zameranie pozemkov, označených na umožnenie vstupu navrhovateľom ako
KN-C parc. č. ...o výmere ... m2 zastavané plochy a nádvoria určené podľa geometrického plánu č. ...
zo dňa vyhotoveného autorizovaným geodetom a kartografom... /alebo znalcom z príslušného odboru/
na neobmedzenú dobu. Okresný súd zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O. s. p.).

Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 127 ods. 3 OZ, ako aj § 151o ods. 1 a 3 OZ, a napokon
aj podľa ust. § 134 ods. 1 a 3 OZ.Okresný súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že navrhovatelia sa pôvodne v petite svojho
návrhu domáhali určenia, že im, ako aj ďalším osobám patrí právo prechodu a prejazdu motorovými

vozidlami cez pozemok, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve odporcov, konkrétne parc. č. XXXX/X
zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. Q. C.. Zároveň však z označenia žaloby na č. l. 1, kde je uvedené
„ žaloba na uloženie povinnosti umožniť vstup na susediaci pozemok podľa § 127 ods. 3 O. s. p.“, ako aj
z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní dňa 10. 3. 2010 (viď č. l. 91 spisu) vyplýva,
že týmtonávrhomsanavrhovateliadomáhaliurčeniapovinnostiodporcomumožniťnanevyhnutnúdobu

a v nevyhnutnej miere vstup - prechod cez ich pozemok v prospech navrhovateľov za účelom údržby
a obhospodarovania pozemkov a stavieb evidovaných na LV č. XXX s tým, že nakoľko nie je povolený
prechod na tento pozemok, nie je možné pokračovať v stavebnom konaní. Vzhľadom na uvedené
okresný súd nárok navrhovateľov posúdil v zmysle ust. § 127 ods. 3 OZ, pričom dospel k záveru,
že z poslednej pripustenej zmeny petitu, ani z obsahu spisu súdu nevyplývalo, že by sa navrhovatelia
domáhali priznania práva cesty cez priľahlý pozemok v ich prospech v zmysle ustanovenia § 151o ods. 3

OZ formou zriadenia vecného bremena. Navrhovatelia v konaní trvali na tom, že právo prechodu patrilo
navrhovateľom, resp. ich právnym predchodcom od nepamäti, a teda, že navrhovatelia sa domáhali
určenia, že nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd nemal preukázané, že
by navrhovateľom malo patriť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, právo prechodu po predmetnom
pozemku, keďže navrhovatelia v podstate ani netvrdili žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo možné

dospieť k záveru, že im takéto právo má patriť. Neuviedli žiadnu okolnosť v súvislosti s nadobudnutím
ich vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, na základe ktorej by sa mohli domnievať,
že im takéto právo zodpovedajúce vecnému bremenu má patriť, a to či už od predchádzajúceho
vlastníka nehnuteľností, ktoré nadobudli a ani od ktoréhokoľvek z vlastníkov nehnuteľnosti, ku ktorej sa
domáhajú práva cesty. Navrhovatelia vstúpili do užívania predmetnej nehnuteľnosti formou prechodu,

resp. prejazdu cez túto nehnuteľnosť na základe toho, že tento pozemok na prechod, resp. prejazd
využívali aj iné osoby. Predpokladom pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
vydržaním je dobrá viera držiteľa, že vykonáva právo, ktoré mu patrí. Dobrá viera nemôže vychádzať
len zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale musí sa vzťahovať i k právnemu titulu, ktorý by mohol mať
za následok vznik takéhoto práva. Navrhovatelia nepredložili a v podstate ani netvrdili žiaden právny

titul, od ktorého by bolo možné odvodzovať výkon ich tvrdeného práva. Faktické užívanie predmetnej
nehnuteľnosti navrhovateľmi, resp. prípadne i ich právnym predchodcom bez ďalšieho, teda, bez
splnenia všetkých zákonných podmienok pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,
nemohlo viesť k vydržaniu tohto práva. Navrhovatelia nepreukázali základnú nevyhnutnú podmienku
nadobudnutia vecného bremena, ktorou je existencia právneho dôvodu, z ktorého so zreteľom na všetky

okolnosti mohli objektívne vyvodzovať a mohli byť v dobrej viere, že im či už z právneho vzťahu kúpnej
zmluvy zo dňa 25. 05. 2000 alebo z iného právneho titulu patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
právo prechodu a prejazdu ako k cudzej veci, a že niekto iný je povinný strpieť výkon tohto práva.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie navrhovatelia I. a II. v zákonnej 15 dňovej lehote

v súlade s ust. § 204 ods. 1 vety prvej O. s. p. . Uviedli, že sa domáhajú súdnou cestou o získanie
oprávnenia na získanie prístupu k svojej nehnuteľnosti a stavbe, a to buď uložením povinnosti odporcom
umožniť vstup na ich pozemok, alebo určením, že im patrí právo cez pozemok odporcov v časti,
kde sa nachádza tradičná prístupová cesta. Tvrdili, že okresný súd nezistil úplne skutkový stav veci,
lebo nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktorý neobstojí, lebo sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia. Podľa ich názoru mal byť vyhotovený geometrický plán, ktorý by bol zapísateľný do evidencie
nehnuteľností s určením parcely, na ktorej má byť zriadené vecné bremeno o práve cesty. K pozemku
parc. č. XXXX a na ňom postavenému domu, ako aj k ďalším susediacim nehnuteľnostiam je jedine

možná prístupová cesta pre osobné a nákladné motorové vozidlá cez parc. č. XXXX/X, ktorá je v
podielovom spoluvlastníctve odporcov v rade I. a II. . Iné možné riešenie sprístupnenia nehnuteľností nie
je riešiteľné. Navrhovatelia v I. a II. rade v čase nadobudli nehnuteľnosť a túto aj užívali v presvedčení,
že prístup k nim je zabezpečený. Starostlivosť o pozemky a porasty na nich si vyžaduje prístup aj
nákladných motorových vozidiel. ďalej uviedli, že ust. § 127 ods. 3 OZ rozumejú tak, že ide o existenciu

práva vstupu na cudzí pozemok, lebo tento vstup sú odporcovia povinní umožniť. Podstatou súdneho
návrhu je, že navrhovatelia chcú prejsť po nepatrnej časti pozemku odporcov, aby sa dostali k svojej
stavbe a iným nehnuteľnostiam, a to je predmetom svojej ochrany pred súdom. Právnym posúdením
prípadu navrhovateľmi nie je súd viazaný, a preto na dosiahnutie práva prístupu k nehnuteľnosti bysúd mohol použiť hocijaký dostupný právny inštitút, ktorý mu zákon umožňuje. Rozsudok okresného
súdu žiadali zmeniť, určiť, že navrhovateľom I. a II., ako aj všetkým osobám konajúcim v ich prospech
a s ich vedomím, patrí právo vstupu prechodu a prejazdu cez predmetný pozemok, alebo určiť, že

navrhovateľom v I. a II. rade ako bezpodielovým spoluvlastníctvom nehnuteľností patrí právo prechodu
a prejazdu cez predmetný pozemok odporcov v rade I. a II., ktoré právo prechodu bude vyznačené
po vyhotovení geometrického plánu na zameranie pozemkov, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na doplnenie dokazovania.
Odporcovia I., II. v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadali rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedli,

že neexistujú zákonné dôvody na vydanie rozhodnutia obmedzujúce ich vlastnícke práva ani na základe
v odvolaní zmenených alternatívnych petitov návrhu.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania na prejednanie
odvolania podľa ustanovenia § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia §

219 ods. 1 aj za použitia ustanovenia § 219 ods. 2
O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Okresný súd pri

rozhodovaní vychádzal z dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj
správne právne závery.

Samotní navrhovatelia posledne aj v odvolaní uviedli, že sa domáhajú súdnou cestou o získanie
oprávnenia na získanie prístupu k svojej nehnuteľnosti, a to buď uložením povinnosti odporcom umožniť

vstup na pozemok, alebo určením, že im patrí právo prechodu cez pozemok odporcov v časti, na
ktorej sa nachádza tradičná prístupová cesta. Vzhľadom na takto vymedzený predmet konania, ktorý
navrhovatelia v priebehu konania viackrát menili, okresný súd správne posudzoval, či sú splnené
predpoklady na aplikáciu ustanovení § 127 ods. 3 OZ alebo § 134 ods. 1, 3 OZ, alebo § 151o ods. 3 OZ.
Keďže navrhovatelia tvrdili, že ,,podstatou súdneho návrhu je, že navrhovatelia chcú prejsť po nepatrnej

časti pozemku odporcov, aby sa dostali k svojej stavbe a iným nehnuteľnostiam a to je predmetom svojej
ochranypredsúdom“,odvolacísúdsastotožňujesostanoviskomnavrhovateľov,žeprávnymposúdením
prípadu navrhovateľmi nie je súd viazaný, a preto ,,na dosiahnutie práva prístupu k nehnuteľnosti, súd
mohol použiť hocijaký dostupný právny inštitút, ktorý mu zákon umožňuje“. Postup a právne závery
okresného súdu vzhľadom na uvedené ale považuje odvolací súd v celom rozsahu za správny.

Pokiaľ ide o posúdenie veci podľa ustanovenia § 127 ods. 3 OZ, okresný súd správne dospel k záveru,
že nie je možné v súdenej veci toto zákonné ustanovenie aplikovať, nakoľko toto zákonné ustanovenie
nemá riešiť zabezpečenie prístupu pre navrhovateľov, resp. ich rodinu, známych, obchodných partnerov,
a pod. k ich nehnuteľnosti. Súd z rozhodnutia obce Q. C. ako stavebného úradu zo dňa 25. 01. 2010,

ani z rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby zo dňa 04. 11. 2010 nezistil, že by stavebný úrad určil
ako jednu z podmienok pre dokončenie stavby zabezpečenie prístupu navrhovateľov cez predmetný
pozemokodporcov.Zároveňsprávneokresnýsúddospelkzáveru,ževstupnasusediacipozemokmôže
byť podstatným zásahom do práva vlastníka, a preto je správne, aby sa poskytoval iba v nevyhnutnom
rozsahu a na nevyhnutný čas. Z tohto dôvodu by navrhovatelia museli v petite presne uviesť v akom

nevyhnutnom rozsahu a na aký nevyhnutný čas by mali odporcovia ako susedia im umožniť vstup na
ich pozemok, pričom petit žalobného návrhu ani po pripustení jeho zmeny takéto podstatné náležitosti
neobsahuje. Súd je viazaný petitom návrhu účastníkov a nemôže ísť nad jeho rámec.

Podľa ustanovenia § 127 ods. 3 OZ vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú

dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to
nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a ich stavieb. Ak tým vznikne
škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil povinný ju nahradiť. Tejto zodpovednosti
sa nemôže zbaviť.Vzhľadom k tej skutočnosti, že navrhovatelia sa v konaní domáhali určenia práva existencie prechodu
cez pozemok odporcov, správne okresný súd dospel k záveru, že aplikácia ustanovenia § 127 ods.

3 OZ v súdenej veci neprichádza do úvahy pri rozhodovaní o určení práva prechodu. Pokiaľ by sa
navrhovatelia návrhom domáhali uloženia povinnosti odporcom umožniť navrhovateľom na nevyhnutnú
dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, museli by
preukázať, že to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.
Takéto skutočnosti však navrhovatelia v konaní netvrdili a ani nedokazovali.

Následne súd skúmal, či sú splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 151o ods. 3 OZ, to znamená,
či sú splnené podmienky na priznanie práva cesty cez priľahlý pozemok v prospech navrhovateľov
formou zriadenia vecného bremena.

Podľa ustanovenia § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a

prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné
bremeno v prospech vlastníka stavby, spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Okresný súd dospel taktiež správne k záveru, že nie je dôvodné aplikovať ani toto ustanovenie
Občianskeho zákonníka vzhľadom k tomu, že navrhovatelia sa návrhom na začatie konania nedomáhali

zriadenia vecného bremena, ale určenia, že nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu
vydržaním (viď petit návrhu na začatie konania na č. l. 2 p. v. spisu - ,,súd určuje, že navrhovateľom 1/
a 2/... patrí právo prechodu a prejazdu...“, viď aj zmenu návrhu zo dňa 30. 06. 2010, v zmysle ktorého
sa navrhovatelia tiež domáhali určenia, že im patrí právo prechodu a prejazdu cez pozemok odporcov
1) a 2)). Na základe uvedeného potom nebol dôvod, aby súd rozhodoval o zriadení vecného bremena,

nakoľko jeho zriadenia sa navrhovatelia návrhom na začatie konania nedomáhali.

Nakoniec okresný súd v konaní posudzoval, či sú splnené podmienky na vyhovenie návrhu
navrhovateľov podľa ustanovenia § 134 ods. 1 a 3 OZ.

Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkov veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov ak ide o nehnuteľnosť. Podľa ods. 3 toho istého
ustanovenia do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou pokojnou držbou oprávnenou osobou, ktorá
nie je vlastníkom. Okresný súd posudzoval, či sú splnené zákonné predpoklady vydržania súdenej veci,
ktorými sú:
a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,

b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonomustanovenejdoby,ktorájeprinehnuteľnostiach10rokov.Prekážkounepretržitostiniejeprávne
nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec
oprávnenedržaljehoprávnypredchodca.Plynutievydržacejdobyjepretrhnutévtedy,akdržiteľprestane
byť dobromyseľný, alebo prestane nakladať s vecou ako svojou. Skrátene povedané, pri vydržaní

musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená, nepretržitá počas celej zákonom
ustanovenej doby. Pokiaľ ide o oprávnenosť držby, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 130 ods.
1 OZ, podľa ktorého ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo
právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

V dôvodoch rozsudku okresný súd správne uviedol, že k vydržaniu nestačí len správanie, ktoré by
mohlo byť obsahom práva držby; ak takéto správanie má viesť k vydržaniu, musí byť vykonávané ako
právo, a ten kto sa takto správa, musí byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je
subjektom vykonávaného práva. K vydržaniu práva nestačí, ak niekto vstúpi do držby tohto práva, je
potrebné, aby táto držba bola oprávnená. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného

súdu, že v konaní nie je preukázané, že navrhovateľom patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu
pozostávajúce z práva prechodu po predmetom pozemku. Navrhovatelia neuviedli žiadnu okolnosť v
súvislosti s nadobudnutím ich vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, na základe ktorej by
sa mohli domnievať, že im takéto právo patrí. Navrhovatelia sa domnievali, že im patrí právo prechoducez predmetný pozemok vo vlastníctve odporcov na základe tej skutočnosti, že predmetný pozemok na
prechod, resp. prejazd, využívali aj iné osoby medzi iným aj osoba, od ktorej kúpili navrhovatelia svoje
nehnuteľnosti. Samotné užívanie nehnuteľnosti navrhovateľmi, prípadne aj ich právnymi predchodcami

bez ďalšieho nemohlo viesť k vydržaniu tohto práva, pokiaľ na to neexistoval žiaden právny titul. V tomto
smere odvolací súd v ďalšom len poukazuje na dôvody rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v celom
rozsahu stotožňuje.

Vzhľadom k tomu, že o náhrade trov konania okresný súd rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O. s. p.), o náhrade trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci
§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.