Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Alojz Palaj
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/108/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415010300
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415010300.2
Uznesenie
Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 9. novembra 2016, prejednal
odvolanie obžalovaného W. M., proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom z 22.08.2016 sp.zn.
2T/111/2015 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného W. M. z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného W. M. za vinného z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm. b) Tr. zák. v znení zák. č. 313/2011 Z.z. na tom skutkovom
základe, že v podstate od mája 2006 do súčasnej doby, teda do vynesenia rozsudku 22.08.2016 neplnil
vyživovaciu povinnosť na maloletého syna M. M., nar. XX.XX.XXXX ani v minimálnej miere a za uvedené
obdobie dlhuje na výživnom na maloleté dieťa 3.159,18 Eur.
Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov a
podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. s použitím § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložený s určením skúšobnej doby na päť rokov.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný odvolanie prostredníctvom svojej obhajkyne,
keďže sa konalo od prípravného konania až po odvolacie konanie v konaní proti ušlému, ktorým sa
domáhal preskúmania, zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové
prejedanie a rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazuje na skutočnosť, že neboli splnené zákonné
podmienky pre vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného, keďže išlo o konanie
proti ušlému po tom, čo ani prípravné konanie nebolo vykonané v jeho prítomnosti a tiež sa konalo
proti ušlému. Súd prvého stupňa nemal dostatočné podklady pre rozhodnutie skúmaním osobných,
majetkových pomerov obžalovaného, či mal podmienky na plnenie vyživovacích povinností v akejkoľvek
časti s prihliadnutím potom aj na subjektívnu stránku a formu zavinenia, čiže z nedbanlivosti alebo v
dôsledku úmyselného konania. Keďže obžalovaný doposiaľ vypočutý vo veci nebol, mal súd postupovať
tak, že by vypátral jeho pobyt a rozhodol by až po jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní. Bez takéhoto
postupu za súčasnej dôkaznej situácie nie je možné zákonne rozhodnúť, a preto je aj napadnutý
rozsudok nezákonný. Okrem toho súd mal cestou polície určité indície, že by sa mohol nachádzať
obžalovaný buď v Anglicku alebo v Taliansku.
Krajský súd na základe odvolania odvolateľa preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
napadnutého rozsudku a konanie rozsudku predchádzajúce a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné.
V úvode treba konštatovať, že aj odvolací súd konal na základe opatrenia v konaní proti ušlému vo
vzťahu k tomuto obžalovanému v zmysle ust. § 358 Tr. por. a nasledujúce.Odvolací súd zistil, že v predmetnej veci bol zabezpečený dostatok dôkazov pred rozhodnutím o vine či
nevine obžalovaného bez ohľadu na to, že sa obžalovaný prostredníctvom obhajkyne domáha doplniť
dokazovanie a rozhodnúť len po výsluchu obžalovaného. Je úplne zjavne a pomerne presvedčivo
preukázané z vykonaného dokazovania, že obžalovaný odišiel do cudziny a zotrváva v cudzine v úmysle
zatajiť svoj pobyt pred matkou maloletého poškodeného, resp. inými osobami a orgánmi, ktoré by mohli
mať pre neho nepriaznivé následky, predovšetkým z pohľadu vymáhania výživného, resp. trestného
stíhania pre neplnenie vyživovacej povinnosti maloletým deťom.
Odvolací súd tiež zistil, že vec bola prejednaná už na odvolacom súde, keď bolo vedené trestné stíhanie
voči obžalovanému a bol uznaný za vinného aj pre neplnenie vyživovacej povinnosti voči ďalšiemu
dieťaťu, hoci z vykonaného dokazovania je veľmi sporné a presvedčivo nepreukázateľné dostupnými
dôkazmi, že obžalovaný skutočne z hľadiska subjektívnej stránky naplnil skutkovú podstatu trestného
činu toho istého druhu aj pre neplnenie vyživovacej povinnosti voči ďalšiemu dieťaťu, keďže podľa
výpovede matky, potvrdené aj na verejnom zasadnutí samotnou matkou, že obžalovaný nevedel, keď
odchádzal do cudziny, zrejme do Talianska, že je s ním matka maloletého dieťaťa neskoršie narodeného
tehotná a od nej sa to nemal ako dozvedieť, hoci sa domnieva, že cestou rodičov sa to dozvedel a
že môže byť minimálne v telefonickom spojení so svojimi rodičmi, ktorí mu aj túto skutočnosť istotne
oznámili. Vieryhodný dôkaz však v tomto smere nebol zistený, a preto súd prvého stupňa po zrušení
predchádzajúceho rozsudku vo vzťahu k tomuto maloletému dieťaťu vinu neuznal a uznal vinu len v
zmysle napadnutého rozsudku vo vzťahu k maloletému M. M..
V tomto smere je potom preukázané z pohľadu subjektívnej stránky úmyselné konanie, vyhýbanie
sa obžalovaného plneniu vyživovacej povinnosti, pretože práve zatajovanie sa vyvoláva podozrenie,
rovnajúce sa istote, že nemá v úmysle plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi ani v
minimálnej výške, a to k rukám matky dieťaťa, U. M. tak, ako mu to bolo určené rozsudkom Okresného
súdu v Žiari nad Hronom z 15.08.2007 sp.zn. 13C/39/2007.
Súd prvého stupňa teda správne a presvedčivo ustálil skutkový stav a správne konanie obžalovaného
aj posúdil z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty trestného činu, resp. prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm. b) Tr. zák.
Súd prvého stupňa nepochybil ani vo výroku o treste a uložil obžalovanému ako doteraz netrestanej
osobe trest výstražný a výchovný, ktorý z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie by mal splniť
zákonom sledovaný účel.
Vzhľadom na to, že odvolací súd nezistil v napadnutom rozsudku a v konaní, ktoré mu predchádzalo
žiadne pochybenie, považuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu za zákonný a odvolanie okresného
prokurátora preto ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.