Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 24, 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/695/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415220645
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4415220645.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcu: E. C.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. 6, zastúpená advokátkou Mgr. Ivicou Štiglitzovou, so sídlom Rožňava,
Šafárikova 8, proti žalovanému: G. sa oplatí s.r.o., J., T. XX, W.: XXXXXXXX, o určenie neplatnosti
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, mandátnej zmluvy, zmluvy o úvere a zmluvy o
postúpení pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 03.11.2015 domáhala určenia neplatnosti

určenia zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXXXXXXX-X, ktorú uzavrela
žalobkyňa so D. sporiteľňou, a.s., J. dňa 24.10.2008, mandátnej zmluvy, ktorá je súčasťou zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXXXXXXX-X, ktorú uzavrela žalobkyňa so D.
sporiteľňou, a.s., J. dňa 24.10.2008, neplatnosti úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa
29.01.2009 medzi žalobkyňou a Slovenskou sporiteľňou a.s. a tiež neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 29.06.2015, ktorú uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava
ako postupca, so žalovaným ako postupníkom. Zároveň žiadala, aby súd nariadil predbežné opatrenie,

ktorým by uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam podľa
záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú L. D. až do právoplatnosti skončenia
vo veci samej. Uviedla, že zmluvu o úvere nemá k dispozícii, zároveň uviedla, že úver poctivo splácala,
potom však prišli vážne finančné ťažkosti, keďže prišla o zamestnanie a toto malo za následok,
že žalobkyňa mesačné splátky nemohla riadne a včas splácať avšak mala záujem situáciu riešiť,
avšak zo strany Slovenskej sporiteľne a.s. nebolo vyvinuté žiadne úsilie ani ochota riešiť vzniknutú
situáciu, uviedla že namiesto ústretovosti a pomoci zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. sa dočkala

oznámenia o zosplatnení úveru, v ktorom bola vyzvaná k zaplateniu celého dlhu, ktorý ak neuhradí
do 30 dní, bude vymáhaný uplatnením záložného práva na jej obydlie. Následne jej bolo zaslané
oznámenie o vykonaní dobrovoľnej dražby zo dňa 29.07.2015 a Slovenská sporiteľňa, a.s. nebrala
ohľad na jej bezvýchodiskovú situáciu, postúpila svoju pohľadávku voči žalobkyni na žalovaného a toto
postúpenie žalobkyňa pokladá za neplatné. Poukázala na to, že banky majú postupovať v súlade so
zákonom, bankovou obozretnosťou a voči obyčajným spotrebiteľom primerane a dobrými mravmi tak,
aby spotrebiteľov nevystavili neprimeranému výkonu záložného práva a záložné právo má byť výhradne

iba „ultima ratio“ spôsobom uspokojenia pohľadávky. Slovenská sporiteľňa, a.s. nerešpektovala žiadnu
primeranosť vo svojom postupe, za každú cenu chcela vykonať záložné právo, neponúkla žiadnu
reštrukturalizáciu, odklad splátok ani nič podobné a to aj napriek tomu, že žalobkyňa ju informovala
o svojej ťažkej situácii, pričom žiadala primeraný postup. Poukázala na ustanovenie § 3 ods. 1Občianskeho zákonníka, pričom ústavne konformný nemôže byť výkon práva, ktorý je neprimeraný a
zasahuje do práva na obydlie a nie je jasné, prečo Slovenská sporiteľňa, a.s. sa nesnažila uplatniť
záložné právo prostredníctvom exekúcie. Uviedla, že reálna hrozba dražby psychicky zle vplýva na

zdravotný stav, uviedla že v prípade vykonania dražby by došlo k neprimeranému zásahu do práva
na obydlie, do práva na súkromný rodinný život. Poukázala na rozhodnutie ústavného súdu SR I US
13/2000 v spojení s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva Stanková VS. Slovenská republika
a s rozhodnutím Paulič VS. Chorvátsko. Uviedla, že súdy týchto judikátov potvrdili, že akýkoľvek
zásah do obydlia je potrebné posudzovať veľmi citlivo s tým, že dotknutá osoba má mať za každých

okolností možnosť dovolať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde. Keďže žalovaný môže
vyvolať proces dražby pri výkone záložného práva, je reálna hrozba, že žalobkyňa príde o strechu
nad hlavou. Žiadala, aby súd predbežným opatrením poskytol ochranu ohrozenému právu žalobkyne.
Uviedla, že zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. jej bola predložená štandardná zmluva a štandardné
zmluvné podmienky, ktoré obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázala na Smernicu Rady

ES 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ohľadne naliehavého právneho
záujmu sa odvolala na rozhodnutie najvyššieho súdu SR č. 1MCdo1/2009. K žalobe pripojila uvedenú
zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXXXXXXX-X, ktorú uzavrela žalobkyňa so
Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava dňa 24.10.2008, v znení dodatkov, ktorej súčasťou je mandátna
zmluva, geometrický plán k nehnuteľnostiam k.ú. L. D., LV č. XXXX k.ú. L. D., oznámenie o postúpení

pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s., zo dňa 16.07.2015, výzvu na zaplatenie žalovaného zo dňa
05.08.2015.

2. Konajúci súd uznesením č. 6C/695/2015-43 zo dňa 09.05.2016 nariadil predbežné opatrenie, ktorým
žalovanému nariadil aby sa zdržal výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané v

katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX k.ú. L. D. až do
právoplatného skončenia konania. Uvedené uznesenie napadol odvolaním žalovaný a odvolací súd -
Krajský súd v Nitre uznesením 7Co/488/2016-80 zo dňa 21.07.2016 uznesenie súdu 1. stupňa zmenil
tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení uvedeného uznesenia
odvolací súd uviedol, že žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladne upraviť pomery medzi stranami

sporu, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že uplatnením záložného
práva by došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva na rodinný a súkromný život
žalobkyne, pričom tieto tvrdenia sú v rozpore s listinami, ktoré tvoria obsah spisu, keďže žalobkyňa
uviedla v žalobe adresu svojho bydliska D., E. 6 a ďalším oznámením doručeným súdu 1. stupňa
oznámila svoju adresu D. XXX. Zároveň uviedol, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia ani v žalobe ani v priebehu konania nijako neosvedčila, že nehnuteľnosť, ktorá má byť
predmetom dražby, jej slúži na bývanie a teda žalobkyňa neosvedčila potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia. Zároveň uviedol, že žalobkyňa v návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia ani v žalobe
nijako nekonkretizovala, prečo treba považovať zmluvu o úvere, mandátnu zmluvu, zmluvu o zriadení
záložného práva a zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatné, keďže nepostačujú všeobecné tvrdenia

o porušení spotrebiteľských práv bez toho, aby osvedčila aspoň pravdepodobnosť svojich tvrdení o
neplatnosti týchto zmlúv. Nie je preto možné zistiť, aké práva žalobkyne boli pri uzatváraní týchto zmlúv
porušené, v čom sú tieto zmluvy v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv. Súdu predložila iba zmluvu
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu zo dňa 24.10.2008 s dodatkami a
iné zmluvy súdu nepredložila.

3. Na pojednávaní dňa 24.10.2016 sa žalobkyňa ani jej právna zástupkyňa nezúčastnili, pričom žalovaná
predvolanie na pojednávanie prevzala dňa 05.10.2016. Na uvedenom pojednávaní poverený zástupca
žalovaného uviedol, že žiada žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, keďže má za to, že žalovaný nie
je pasívne legitimovaný keďže nebol účastníkom žiadnych právnych úkonov, ktorých neplatnosti sa

žalobkyňa domáha s výnimkou zmluvy o postúpení pohľadávky a mal za to, že na určení neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávok nemá žalobkyňa právny záujem. Zároveň uviedol, že náhradu trov
konania nežiada.

4. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene

alebo zániku tých práv povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ustanovenia § 37 odsek 1 a 2, § 38, § 39 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka , sa právny úkon
musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom jeplnenie nemožné, je neplatný. Tak isto je neplatný právny úkon, pokiaľ ten kto ho urobil nemá spôsobilosť
na právne úkony a neplatný aj právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento
právny úkon neschopnou. Neplatný je aj právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu

alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Neplatný právny úkon, ktorý nebol urobený vo forme
akú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko , čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa § 46 odsek 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny

úkon určený tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je tak isto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne.

Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa§53odsek1Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,

schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu
alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa urči pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje a záloh.

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

Podľa § 137 písmeno c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

5. Na základe vyššie uvedených skutočností ako i na základe uvedených zákonných ustanovení súd
posúdil žalobu žalobkyne ako nedôvodnú. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané,
že žalobkyňa uzavrela so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava zmluvu o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam č. XXXXXXXXXX-X, dňa 24.10.2008, mandátnu zmluvu, ktorá je súčasťou zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXXXXXXX-X, ktorú uzavrela žalobkyňa so
Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava dňa 24.10.2008, a úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, uzavretú
dňa 29.01.2009 medzi žalobkyňou a Slovenskou sporiteľňou a.s., na základe ktorej jej bol poskytnutý
úver v sume 550 000,- Sk, t.j. 18 256,66 eur, pričom predmetom zmluvy o zriadení záložného práva

boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové
Zámky na LV č. XXXX k.ú. L. D., pričom uvedená závažná zmluva slúžila na zabezpečenie pohľadávky
Slovenskej sporiteľne voči žalobkyni na základe uvedenej úverovej zmluvy. Žalobkyňa sa domáhala
určenia neplatnosti uvedených zmlúv uzavretých so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava, avšakžalovala žalobcu, ktorý nebol a nevstúpil do právnych vzťahov, t.j. zmlúv, ktoré žalobkyňa uzavrela so
Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava. Preto mal súd za to, že v danom prípade nie je daná pasívna
legitimácia žalovaného v tomto konaní, čo sa týka určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam, mandátnej zmluvy, zmluvy o úvere. Pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane
žalovaného preto súd ďalej nerozhodoval o určení neplatnosti uvedených zmlúv. Preto z uvedených
dôvodov konajúci súd žalobu žalobkyne v tejto časti zamietol.

6. Čo sa týka určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú uzavrela Slovenská sporiteľňa,

a.s. J. so žalovaným dňa 29.06.2015, konajúci súd mal za to, že žalobkyňa neosvedčila naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti tejto zmluvy podľa § 137 písmeno c/ CSP a neuviedla žiadne konkrétne
dôvody, pre ktoré by mal súd vysloviť, že uvedená zmluva je neplatná pričom nepoukázala na žiadne
zákonné ustanovenie ani na text uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky, z ktorých by vyplývalo, že
uvedená zmluva je ako celok neplatná. Súd vychádzajúc z princípu formálnej pravdy obsiahnutého v
CSP preto pre neosvedčenie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti uvedenej zmluvy o

postúpení pohľadávok ako i pre neosvedčenie skutočností, ktoré by spôsobovali neplatnosť uvedenej
zmluvy o postúpení pohľadávok, žalobu žalobkyne v tejto časti zamietol.

7. Čo sa týka trov konania, súd úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovaný náhradu trov konania nežiadal, hoci by mu náhrada trov konania patrila podľa ustanovenia §

255 CSP, keďže bol v konaní v plnom rozsahu úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť.