Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 1, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/364/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114224882
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114224882.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne. POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16C/321/2012-55 zo dňa
19.02.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh.

Vyslovil, že žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 3 ods. 1 písm. d); 4 ods. 1 písm. a); 9 ods. 1, 2; 17 ods.
1 až 5 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, §§ 36
ods. 1, 2; 44 ods. 6 v znení účinnom do 31.08.2005, § 2385 ods. 2 Exekučného poriadku.

Konštatoval, že z listinných dôkazov mal za preukázané, že nie je pravdivým tvrdenie žalobkyne o
nesprávnom úradnom postupe Okresného súdu Humenné ako exekučného súdu, ktorý mal spočívať
v tom, že tento súd nedodržal lehotu, ktorú mu ukladá zákon na rozhodnutie o zmene exekútora.
Exekučné konanie bolo začaté pred účinnosťou zákona, ktorým bola žalobkyňou tvrdená tridsaťdňová
lehota upravená, čo znamená, že nebolo ani zákonnou povinnosťou súdu o zmene exekútora rozhodnúť
v lehote 30 dní. Z postupu resp. realizácie úkonov a činnosti po tom, ako žalobkyňa ako oprávnená
požiadala o zmenu exekútora ani nevyplýva nečinnosť súdu ani nesústredenosť jeho konania. Súd

teda nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v konaní) ako jeden z
predpokladovprevznikzodpovednostištátuzaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom,preto
žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

Pokiaľ ide o kvantifikáciu majetkovej škody, žalobkyňa tvrdila, že súd by mal žalovanej uložiť nahradiť
žalobkyni skutočnú škodu, ku ktorej došlo v dôsledku zmenšenia jeho majetku. Tvrdenia žalobkyne, že
náklady, ktoré jej vznikli vo vzťahu ku konkrétnej exekučnej veci, sú nerelevantné. Informačné systémy,

na ktoré žalobkyňa poukázala, vzhľadom na svoj predmet činnosti musí udržiavať tak či tak a náklady,
ktoré vyčíslila nemohli byť priamo spôsobené tvrdeným oneskoreným konaním exekučného súdu.
Žiadna príčinná súvislosť podľa tvrdenia žalobkyne ani nevyplynula. Okrem toho, ak žalobkyňa realizuje
podnikateľskúčinnosťspojenúsoznačnýmrizikom,načosamapoukázala,musísibyťvedomá,žeprijejpodnikateľskej činnosti vzniknú riziká s dôsledkami z rizík vyplývajúcimi. Uvedené sa týka aj žalobkyňou
tvrdenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorú požadovala.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Konštatoval,
že žalobkyňa bola v konaní neúspešná, preto nemá právo na náhradu trov konania s konaním jej
vzniknutých. Úspešná žalovaná trovy nežiadala, ich náhradu si v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O.
s. p. neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla,
že postupom súdu prvého stupňa sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, súd
prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav a neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci na základe „inšpirácie“ novou právnou

úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu
pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti
a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd prvého stupňa založil
svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má

dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa bol jednoznačne viazaný ust. §
9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom prijatím zákona č. 412/2012 z. z. a nemohol
interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
zákona č. 412/2012 Z. z. Svojim rozhodnutím súd prvého stupňa de iure a de facto aplikoval princíp
priamej retroaktivity. Súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav

právnej neistoty. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie právnej neistoty určením zákonnej
lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul
trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny
proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím
nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť

odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len exekučného súdu. Súdu neprísluší polemizovať
o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek
úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno zakladať meritórne
rozhodnutie. Svojimi úvahami súd neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe. Nie je zrejmé,

aký môže mať dopad na výsledok konania skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore
exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval aj také
skutočnosti, ktoré s predmetom nesúvisia.

Žalobkyňa v odvolaní ďalej namietala, že ako dôkaz vzniku škody predložila znalecký posudok č.

1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným posudkom
je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobkyňu negatívny dopad a
objektívne spôsobil zníženie jej majetku. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa
s predloženým znaleckým posudkom, z ktorého jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli
žalobkyňou vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Pokiaľ ide o tom, že žalobkyňa

predložila znalecký posudok až po roku a pol od podania žaloby na súde, žalobkyňa dáva do pozornosti
samotný znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa zadala vypracovanie znaleckého posudku
dňa 1. marca 2013. Vypracovanie znaleckého posudku je tak dôkladné a zložité, a to aj s ohľadom na
množstvo spracovaných podkladov a jeho vypracovanie trvalo viac ako rok. V konaní boli preukázané
všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody. V konaní bolo potrebné rozhodnúť

v súlade so žalobným petitom, prinajmenšom navrhovaným medzitýmnym rozsudkom. Ak bol súdu
doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobkyne na prerušenie
konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, bol súd povinný pred samotným
rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu žalobkyne osobitne rozhodnúť.

Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.Krajský súd v Prešove ( ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s.

p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O.s. p. ), preskúmal napadnutý rozsudok ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust.§ 214 ods. 1, 2 O. s. p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 24.11.2015 a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne predpisy a správne vo
veci aj rozhodol. Ani po podaní odvolania odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd konal a rozhodol
nesprávne. Odvolací súd sa stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu odkazuje ( § 219 ods. 2 O. s. p. ).

Na zvýraznenie správnosti rozhodnutia uvádza:

Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom
(§ 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci).

Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene
štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní
alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej
moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu

podľa osobitného predpisu (§ 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z.).

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v

konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012).

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 17 ods. 1 zákona č.

514/2003 Z. z.).

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.).

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení (§ 17 ods. 3

zákona č. 514/2003 Z. z.).

Výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna
tridsatina priemernej nominálne mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za
predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody (§ 17 ods. 4

zákona č. 514/2003 Z. z.).

V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť
požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2 (§ 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z.).

Exekučné konanie sa začína na návrh (§ 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.8.2005).Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Exekútor však môže vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 4) (§ 36 ods.
2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.8.2005).

Ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného
vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne
postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena
pôvodného exekútora sa však vypočíta tak akoby došlo k zastaveniu exekúcie (§ 44 ods. 6 zákona č.

233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.8.2005).

Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, §
136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1.9.2005 (§ 238 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z.).

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v predmetnej veci sa dôsledne riadil vyššie uvedeným,
preto vo veci aj správne rozhodol. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa ako aj
k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu v
tom, že ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. nie je možné aplikovať na právne vzťahy, pri ktorých
malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou tohto ustanovenia,

lebo by išlo o retroaktivitu pri aplikácii právneho predpisu. Uvedené ustanovenie bolo do zákona č.
514/2003 Z. z. zavedené zákonom č. 412/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2013. Je ho preto možné
aplikovať len na právne vzťahy upravené síce zákonom č. 514/2003 Z. z., ale len tie, ktoré vznikli od
01.01.2013. Toto však nevylučuje, aby súd prvého stupňa nemohol v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviesť významné okolnosti uvedené aj v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Pri posudzovaní a

hodnotení otázky nesprávneho úradného postupu však prvostupňový súd jednoznačne vychádzal z ust.
§ 9 ods. 1 cit. zákona, účinného v čase, keď mal deklarovaný zodpovednostný vzťah medzi účastníkmi
konania vzniknúť, a to v exekučnom konaní voči I. S. uvedenom jednak v návrhu na začatie konania,
ako aj v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu.

Odvolací súd konštatuje, že v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.
19Er/165/2005 nedošlo k sťažnosti na prieťahy v konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto
súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo
Ústavného súdu SR, kedy by prieťahy v konaní boli konštatované.

Ustanovenie § 44 ods. 6 zákona 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) v znení účinnom v čase začatia
exekučného konania, neustanovovalo povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na
zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. K tomuto došlo s
účinnosťouažod01.09.2005.Spoukazomnaustanovenie§238ods.1zákona233/1995Z.z.osúdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia

podľa práva platného do 31.08.2005, ak ods. 2 neustanovuje inak. Ustanovenie § 238 ods. 2 zákona
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) taxatívne vymedzuje
ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 01.09.2005, avšak s
výnimkou ustanovenia § 44 ods. 7 Exekučného poriadku.

V danom prípade dĺžka konania od okamihu podania návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
do rozhodnutia exekučného súdu o tomto návrhu nie je takej povahy, že by predstavovala porušenie
práva žalobkyne (v exekučnom konaní oprávnenej) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ani
odvolací súd nemal preukázaný nesprávny úradný postup.

Žalobkyňa v predmetnom konaní neuniesla dôkazné bremeno pri preukázaní predpokladov vzniku
nároku na náhradu škody, t. j. existenciu nesprávneho úradného postupu, škodu a príčinnú súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Neboli preukázané ani žiadne dôvody pre
priznanie nemajetkovej ujmy, ktorú žalobkyňa v žalobnom návrhu žiadala. Žalobkyňou nebol preukázaný
ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Z uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že žalobkyňa nepreukázala
existenciu zákonných podmienok na priznanie jej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.K odvolacej námietke žalobkyne k tomu, že ako dôkaz vzniku škody predložila znalecký posudok, ktorý
vypracoval znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorým má byť jednoznačne preukázané,
že nesprávny úradný postup mal na žalobkyňu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jej

majetku a súd prvého stupňa nevykonal dostatočne dokazovanie oboznámením sa so znaleckým
posudkom, odvolací súd konštatuje, že znalecký posudok mal by v konaní význam iba vtedy, ak by
žalobkyňa preukázala existenciu zákonných podmienok na priznanie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, preto nebolo dôvodné sa odvolacími námietkami, týkajúcimi sa znaleckého posudku, zaoberať.

Pokiaľ ide odvolaciu námietku žalobkyne týkajúcu sa návrhu na prerušenie konania, odvolací súd
konštatuje, že žalobkyňa takýto návrh v predmetnom konaní nepodala.

Na základe uvedeného preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne
a preto bolo postupom podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdené.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, a to v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. za použitia
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Aj keď v odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, táto
nepodala návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešná žalobkyňa takýto návrh tiež nepodala,
ale ani vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by jej nárok na náhradu trov konania nemohol byť
priznaný. Preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nebol podaný zo

strany žiadneho účastníka konania návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania. Keďže ide o
návrhové konanie, súd bez takéhoto návrhu o trovách odvolacieho konania sám nemohol rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.