Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 18, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3Er/904/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5607209263
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matej Maxa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5607209263.3

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekučného konania oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: Z. H., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Obec N., t. č. na
neznámom mieste, zast. opatrovníkom Obec Jalovec, pre vymoženie pohľadávky vo výške 906,33
eur s príslušenstvom, vykonávaného súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom

exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 5781/2007, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e.

Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým sa dňa 22. 11. 2007 začalo exekučné konanie pod

sp. zn. EX 5781/2007 na vymoženie pohľadávky vo výške 27.304,- Sk s príslušenstvom, a to na základe
rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 5144/07, zo dňa 31. 7. 2007, ktorý vydal JUDr. Michal
Rašla, rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie
č. 5505 012073* zo dňa 10. 12. 2007 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 27.304,- Sk s
príslušenstvom a trov exekúcie.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 10. 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu

zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 164/96 zo dňa 27. 01. 1997). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a

zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takomprípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 146/2011

zo dňa 13. 10. 2011).

Z predloženého spisu rozhodcovského súdu exekučný súd zistil, že dňa 20. 12. 2006 bola medzi
oprávnenou a povinným uzavretá Zmluva o úvere č. 5370835 (ďalej len ,,zmluva“), na základe ktorej
oprávnená poskytla povinnému finančné prostriedky vo výške 27.360,- Sk (908,19 eur) a povinný sa

zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v 12 mesačných splátkach zvýšené o poplatok vo výške
13.360,- Sk (443,47 eur).

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých

prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. 12. 2007
(ďalej len ,,OZ“), spotrebiteľskými zmluvami je kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane

dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§52ods.3OZ,spotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Zmluva uzavretá medzi oprávnenou a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského

rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou. Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých
prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných
prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú, zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve sú vopred
pripravené bez možnosti ich modifikácie. Úprava zákona o ochrane spotrebiteľa rozšírila definíciu
spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka aj na zmluvy priamo v Občianskom zákonníku

neupravené (porovnaj znenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinné od 1. 1. 2008). Zmluvnými
stranami spotrebiteľskej zmluvy sú dodávateľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorej predmet činnosti
je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinný má v

danom vzťahu vzniknutého z uzavretej zmluvy postavenie spotrebiteľa, nakoľko sa jedná o poskytnutie
peňažných prostriedkov fyzickej osobe - nepodnikateľovi, ktorý je v zmluve bližšie identifikovaný rodným
číslom a číslom občianskeho preukazu. Zo zmluvy nijakým spôsobom nevyplýva, že by bol úver
poskytnutý povinnému na jeho obchodnú alebo podnikateľskú činnosť, pričom nič nebránilo oprávnenej,
aby do zmluvy zahrnula aj údaj o tom, na aký účel má byť úver poskytnutý. Na spotrebiteľské zmluvy je

potrebné aplikovať ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa,
vychádzajúczosubsidiarityObčianskehozákonníkaaustanovenia§23azákonaoochranespotrebiteľa,
ktoré rozširuje definíciu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku. Keďže súd dospel
z predložených listín k záveru, že povinný mal vo vzťahu z uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa,
za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa

spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri pochybnostiach (ktoré by ev. mohla vniesť oprávnená) o obsahu
zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba podľa dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že dlžník koná pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ťaží toho, kto bude tvrdiť takúto výnimku.

Zpovahyzmluvnýchstrán,predmetupodnikateľskejčinnostiveriteľaavkonečnomdôsledkuajzobsahu
zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu o plnení z ktorej rozhodol
rozhodcovskýsúd.Skutočnosť,žezmluvabolauzavretápodľaObchodnéhozákonníka,niejeprekážkouaplikácie všeobecného spotrebiteľského práva. Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto
zmluvu súdnej kontrole, či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy,
pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a
určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné
podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ
ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského

práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník
zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter
zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom
alebo dodávateľom. Občiansky zákonník sa snaží nerovnováhe v právnom pomere medzi spotrebiteľom
a dodávateľom zabrániť a v § 53 preventívne predpisuje, aké ustanovenia nesmie obsahovať
spotrebiteľská zmluva. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú

podmienku,t.j.ustanovenie,ktoréspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie
spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom
ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali
možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné

prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie
je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník
spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú
podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná
svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo.

Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku
možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet
ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky a ktoré
môže a má dopĺňať judikatúra súdov, ktorá by mala vziať do úvahy i znenie a duch smernice 93/13/
EHS. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality

života bežných ľudí nezaväzovali a aby mali odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania
nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Súd pri posudzovaní podmienok uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy použil aj analogický výklad a to
podľa smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.apríla 1993
(ďalej len „smernica“). Táto smernica bola do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004

Z.z. (účinného od 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti
zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník, okrem
toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako
interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.

Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi
nimi sa bod 1 písm. q) týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je „neposkytnúť spotrebiteľovi
právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne
arbitrážou (rozhodcovským konaním - neoficiálny preklad), nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom

alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane“.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 1 druhá veta OZ, spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Bod 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len ,,všeobecné podmienky“) upravuje
rozhodcovskú doložku tak, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským

súdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.,...,b)predpríslušnýmsúdomSlovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.
Súčasťou rozhodcovskej doložky bola aj dohoda zmluvných strán, že pokiaľ ktorákoľvek z nich podá
žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku

tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na
súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 17
všeobecných podmienok je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným

súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnená podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Túto
skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa, pričom
rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým zmluvným dojednaniam uzatvorenej spotrebiteľskej, typovej zmluvy, a teda aj rozhodcovskému

konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. V prípade úverovej zmluvy je to predovšetkým veriteľ, kto sa bude
domáhať žalobou svojho práva na príslušnom orgáne, a môže tak založiť právomoc rozhodcovského
súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Zmluvná podmienka núti spotrebiteľa neodvolateľne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred
nezávislým súdom vo všetkých prípadoch, ak bude vystupovať na strane žalovaného a dodávateľ sa

bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd je pritom
súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva všetkými atribútmi nositeľa verejnej moci, aj keď štát na
rozhodcov a rozhodcovské súdy za stanovených podmienok časť súdnej moci delegoval. Možnosť
voľby všeobecného súdu v rozhodcovskej doložke je podľa názoru súdu len účelovým ustanovením bez
praktického významu, nakoľko je v konečnom dôsledku plne v rukách oprávnenej, či sa bude domáhať

svojho práva pred rozhodcovským súdom a povinný túto skutočnosť nemôže reálne ovplyvniť.

Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnená už od počiatku sleduje jej
koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcom za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv
spotrebiteľa. Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom

vedených nielen na tunajšom súde, kde exekúcie s totožnou oprávnenou sú vykonávané na základe
exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky. Obsah rozhodcovskej doložky
bol dodávateľom vopred pripravený, pričom len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol
vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň je
potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa

po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. V dôsledku takéhoto postupu bola spotrebiteľovi
v rozhodcovskom konaní odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.
Rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevysporiadal sa s
inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Ak
je rozhodcovská doložka súčasťou vopred pripravených všeobecných podmienok bez možnosti ich

modifikácie, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Pri
ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal
možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal a teda
si ho výslovne spotrebiteľ neželal. V tomto smere súdu dáva za pravdu aj neskoršie prijatá novela
Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 1. januára 2008 zaviedla do §

53 ods. 4 písm. r) v znení: „za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje
ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“. Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere
v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený), niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná

podmienka je neprijateľná. Iba tak môže súd naplniť cieľ § 53 Občianskeho zákonníka (tiež čl. 6 ods. 1
smernice) - zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a na prispenie k
splneniu cieľa stanoveného v čl. 7 smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinokprispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.

Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé
exekučné konanie vyvolané oprávneným. Tomuto postupu nebráni ani skutočnosť, že zastaveniu
exekúcie predchádzalo udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, pretože povinnosť súdu postarať sa
o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali, trvá permanentne počas celého exekučného
konania.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
spotrebiteľskej zmluvy, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie

osôb, ktoré ju dohodli.

Na platnú existenciu rozhodcovskej zmluvy (doložky) je potrebné splniť, okrem iných, podmienku
písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy (doložky) nie je v danom prípade splnená.
Rozhodcovská doložka uvedená v bode 17 všeobecných podmienok nie je obsiahnutá v dokumente

podpísanom zmluvnými stranami (chýba podpis dlžníka aj veriteľa). V takejto forme absentuje
písomná forma uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá podľa zákona o rozhodcovskom
konaní vyžaduje dokument podpísaný zmluvnými stranami alebo musí byť obsiahnutá vo vzájomne
vymenených listoch. V danom prípade takáto písomná forma uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy
(doložky) nie je preukázaná, všeobecné podmienky nie sú podpísané oboma zmluvnými stranami. Na

základe uvedeného dospel exekučný súd aj z týchto dôvodov k záveru o neexistencii platne uzatvorenej
rozhodcovskej zmluvy - rozhodcovskej doložky, pre ktorej platné uzatvorenie sa vyžaduje zákonom o
rozhodcovskom konaní ustanovená písomná forma.

Na základe vyššie uvedeného dospel exekučný súd k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorou sa

mala založiť právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci, je ako neprijateľná zmluvná
podmienkavspotrebiteľskejzmluveneplatná,azároveňneplatnáprenedostatokpísomnejformy.Keďže
rozhodcovskýrozsudokvydanývprejednávanejvecijezdôvodunedostatkuprávomocirozhodcovského
súdu odvíjajúcej sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskej veci
nevykonateľný (nezáväzný), pre absenciu vykonateľného exekučného titulu súd v zmysle § 57 ods. 1

písm. a) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Výzvou zo dňa 12. 3. 2014 súd vyzval súdneho exekútora na oznámenie, či si uplatňuje trovy exekúcie,
a ak áno, aby predložil ich špecifikáciu a kompletný exekútorský spis.

Podanímzodňa26.3.2014exekútoruviedol,žesitrovyexekúcieuplatnívprípadezastaveniaexekúcie.
Až do právoplatného rozhodnutia súdu je totiž poverený na vykonanie exekúcie. Vyčíslenie trov exekúcie

v tomto štádiu konania považuje exekútor za predčasné, nakoľko nemusí zodpovedať realite, vzhľadom
na ďalšie vykonané úkony v prebiehajúcom exekučnom konaní.

V predmetnej veci súd zistil, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. V súlade s §
200 ods. 2 Exekučného poriadku preto najprv vyzval súdneho exekútora na oznámenie, či si uplatňuje

trovy exekúcie. Uvedený postup je plne súladný s právnymi predpismi a podľa názoru súdu žiadnym
spôsobom nemôže ukrátiť účastníkov konania o právo na spravodlivý proces a nemožno ho považovať
za svojvoľný. Súd nie je povinný oznamovať súdnemu exekútorovi dôvody, pre ktoré bude rozhodovať
o zastavení exekúcie. Exekútor s výnimkou rozhodovania o trovách exekúcie totiž nie je účastníkom
konania. Trovy exekúcie sú procesným nárokom, ktorý si musí súdny exekútor riadne uplatniť, spravidla

pri postúpení návrhu na zastavenie exekúcie, resp. pri podaní podnetu na zastavenie exekúcie alebo
na základe výzvy súdu. Zároveň je exekútor povinný súdu predložiť špecifikáciu trov a kompletný
exekútorský spis. Nakoľko si súdny exekútor aj napriek riadnej výzve súdu neuplatnil náhradu trovexekúcie, tieto nevyčíslil, nepredložil ich špecifikáciu a kompletný exekútorský spis, súd mu náhradu
trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže oprávnený aj povinný, proti výroku o trovách exekúcie aj súdny exekútor,
podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný

čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.